Archives pour la catégorie Uncategorized

Obwanga gwo na mugisho omu mashi

Obwanga gwo na mugisho omu mashi

Kwa bworhere, Abashi bakomera okuhûna  omugisho olusiku lw’okusheba. Banahamagale ennama, bo bashakulwe bafire mpu barhusengerere emwa Nyamuzinda. Bajirira ebyo omu nyumpa yabo omurhabana. N’akaba omunyere ali amarherekerwa omuzimu Lyangombe banajirire obwanga omu mwabo, barhume Lyangombe abasengerere emwa Nyamuzinda. Eyi myanzi rhuyidômire emwa P. Colle , Missionnaire d’Afrique wajaga e Kivu omu 1913 , afira aha Katana omu 1961, mulole : P. Colle parle des Bashi, du mashi et du Bushi, in nyabangere.com (18.05.2020)

Kwa bworhere, ngasi ishe w’omulala e Bushi , nkoku biyôrha omu bibliya, ye wanali muâhwa, prêtre, na mufumu, médecin, w’omulala gwoshi. Ye murhanzi okulonza obufumu n’okulonza omugisho omu mwage. Ye wahana obwanga na Nnmamahanga abusegereze n’omugisho. Amango endwala ekalihire omu mulala, ishe w’omulala anahamagale omufumu (féticheur qui est plus expert) . Obwanga n’omugisho bihunwa emwa Nyamuzinda kugerera oku bulagizi bwa ennama, bo bashakuluza na bamugaka barhenzire en’igulu, baja emwa Nyamuzinda ebyo bihûnwa amango g’okusheba, amango omukazi akola ali izimi, amango omwana amaburhwa na ngasi mango hali ecirhumire cinene omu mulala.  Obwanga oku cihugo coshi buhanwa na Mwami n’ Abajinji, bo basengera Nyamuzinda oku bulagizi bw’Ennama z’Abami barhenzire en’igulu. Obwanga n’omugisho kwo biri nka kula engoko n’iji bilusanya. Orhakadosa mpu ka ngoko erhenga omw’iji erhi iji lyo lirhenga omu ngoko ? Bulya nta iji lirharhengaga omu ngoko na nta ngokoerharhengaga omu iji. Ntyo kwo na kuguma, nta mugisho buzira bwanga na nta bwanga nka nta mugisho. Omuntu anahane obwanga, nka mwifinjo na musengero, ci Nnâmahanga ohindula o bwanga gube mugisho.Omugisho gubonekera omu binja Nnâmahanga ashobozize abantu. Mulole aho idako oku abantu bali mwandu oku mubandè, go mango Mwami agisha olubaga n’ emburho. Go mango ayankirira eciragane c’Abarhambo oku barhakamuhemukira. Abagabulira emburho bahekera olubaga.

lola okubajira omubandè

Abbé Karhalya Makiro ayandisire ehitabu hinja oku bworhere bw’ABashi, L’Âme zairoise Mushi, Owalonza okumanya Abashi akwanine ahisome . Omu cigabi ca III, ayandisire, erhi:

« Rhuderhe oku, Omushi ayôrha aba mwemezi. Idini lyage, lirhali nka kula abarhamuyishi baderhaga, liyerekine oku ayishi Muguma dolodolo nka ye « Nyamuzinda ». Anamukuze oku ye murhangiro na nshoko y’obuzine, na kandi oku oyo Muguma dolodolo anaciyerekane omu bijiro n’ebyahira byanahiruka omu kalamo k’abantu. Omushi ahire oyo Muguma dolodolo mazino manji : Nyamuzinda, Nnâmahanga, Lungwe, Lulema, Lugabaigagana…ci ago mazino gadesire Nyamubâho yenene. Omushi arhaderha ngahi ngahi Nyamuzinda, Murhangiro na Buzinda bwa byoshi abêra. Co cakag’irhuma Omushi arhamuhûndera n’okumudesa buzira mulagizi. Ciru akaba hali nterekêro nguma omu mwaka ehanwa, buzira mulagizi, omushi akomereraga okurhuma abalagizi emwa Nyamuzinda, bo bazimu« . Ouzimu ye muntu warhenzire en’igulu aja emwa  Nyamuzinda. Abazimu balimwo abinja (abagashanyire) n’ababi (abarhagashanaga). Abinja bo basengerera abacizine emwa  Nyamuzinda. Ababi bo bakasholoshonza abacizine n’okubahiramwo ecikango Ngasi muntu ofa, anabe muzimu, aje omu binja erhi omu babi. Abashi banaderhe oku owaligwerhe amakwanane n’oburhumisi bw’olubaga, ab’e omu mulala erhi omu cihugo, ciru akafa arhakayibagira abaciri en’igulu. Oku omushi abona aha bwami, kwo acikebwa kuba n’empingu : Nyamuzinda ye mwami mukulu, ci kula aha bwami haba abalezi n’abalagizi, ntyo emwa Nyamuzinda eri abalega abazine n’ababasengerera.. Nyamuzinda arhahalalira ndi, abo bazimu bo bakashereza. Ceux Co cirhuma omushi ahumbiza enkuba emalunga oku erhacimuhikakwo. Nkaba côba carhumire ajira enterekêro oku bazimu. Nyamuzinda yehe arhali muzimu, ali dolodolo ye wanalemaga ngasi bihaba. Burhanzi Abashi bakag’imanya mpu omuzimu arhakajira bici aha arhalimanyirwe erhi aciri en’igulu. Ci erhi Ekleziya Katolika elerha abazimu binja b’Abakristu bo Batagatifu, rhwayumva oku omuzimu arhaciri wa muguma nka amango aciri en’igulu »

. Abazimu binja bo batagatifu banarhabala, banasengerera ow’omu mwabo, ow’omu ishanja lyabo, cihugo cabo na ngasi muntu omw’igulu lyoshi.(Aha rhwanarhola enyigirizo omu Heb 12, 22-24)

« Ala amazino g’abazimu balimanyikine e Bushi: Lyangombe, alimanyirwe hanji e Bushi, e Rwanda n’e Burundi; Muhima na Maheshe, balimanyikine bwenene oku Ijwi; Cilunga ye muzimu w’abashweka ebintu; Nabinji, ye muzimu w’olukoma n’omunago; Kangerè ye wakag’ilola ebigera omu nyanja; Namukumba, ye hekera abageremwa emyanzi, yeri nka Gabrieli omu Bibliya; Bihêko, muzimu wa munyere w’ifunwe wafiraga e Ndorwa e Buganda; Kalemêra erhi Kadaga, ali mulezi wa Mwami Kamome,e Kabare bamukaga lero ahinduka muzimu aja oku ntondo e Kaziba, anakahusa ashaba ebi bamunyagaga, enkoma n’enyumpa. Mulirima, ye muzimu ohekwa na mushoho. Bindula ye muzimu oyubakirwa oluhêro lywa mahembe ani, Cihangahanga ye rhula oku bakazi b’oluhali ». Wa kadali oyo.

Bulya Nnâmahanga arhumire Omugal (Yn 1, 14 ; 3, 16) enyuma z’oku ciyerekana kanji kanji omu njira nyinji (Heb 1,1-2), obuyemere burhuhizire omu mulungano munene (Heb 12, 22-24), ci omulagizi akola muguma (1Tm 2, 5) na nterekêro nguma (Heb 9). Ngasi mango rhuderha zigashane rhukengere oku nabo emwa Lelema Nyamuzinda Nyamubâho, barhôla ehirhenga ebwira ebundi hija. Ogwo mulungano guli omu Heb bigabi 11 kuhika 12 gwone gwakarhu ma rhwakarhuma abzimu binja barhusengerere.

En français

Généralement la bénédiction s’obtenait pendant les fiançailles  lors de consultation des ancêtres défunts chez le garçon ou du grand muzimu Lyangombe chez la fille si elle a été vouée à Lyangombe à sa naissance. Je prends l’information de P. Colle venu au Kivu en 1913 et mort à Katana en 1961, P. Colle parle des Bashi, du mashi et du Bushi, in nyabangere.com (18.05.2020)

En générale chaque père de famille chez les Bashi, comme dans la Bible, était le prêtre et le médecin de sa famille. Il se référait aux ancêtres de la famille pour qu’ils intercèdent auprès de Dieu. Pour le cas compliqués de maladie en famille, il devait recourir à un mufumu (féticheur qui plus expert) . Les bwanga et mugisho sont sollicité à Dieu à travers les inter,édirmédiaire, les mânes, ancêtres défunts partis auprès de Dieu : lors du mariage, à la grossesse, à la naissance de l’enfant et à chaque événements important.  Pour le culte de tout le pays c’est le Mwami et le Bajinji, aui intercèdent toujours è travers les ancêtres de la dynastie royale qui intercède auprès de  Dieu. Le bwanga est au mugisho ce qu’est la poule à l’œuf. Est-ce la poule qui vient de l’œuf ou l’œuf aui vient de la poule ? L’homme donne le bwanga qui est un souhait prière et Dieu , Nyamuzinda accorde la bénédiction comme les effets du bwanga.

lola okubajira omubandè

Abbé Karhalya Makiro a écrit un chef d’oeuvre sur la culture Bashi, L’Âme zairoise Mushi, qui mérite une lecture de contact à la culture de Bashi. Au chapitre III, il écrit:

« On peut le dire, le Mushi est naturellement religieux. Sa religion, contrairement à ce que les observateurs pressés ont pu avancer, consiste dans la reconnaissance d’un Etre suprême unique « Nyamuzinda » qu’il honore comme principe et source de toute vie, et à qui il se réfère dans toutes les manifestations de sa vie. Il est vrai qu’il lui donne des noms différents: Nyamuzinda, Nnâmahanga, Lungwe, Lulema, Lugabaigana… mais ces noms ne désignent q’un seul et même Être. Pour un Mushi, Dieu-Nyamuzinda « le Premier et le Dernier » n’est pas localisé. Et parce qu’on ne sait pas où il demeure et il est trop haut, inaccessible, le Mushi ne va pas, la plupart du temps, s’adresser directement à Nyamuzinda. Bien qu’il soit dans les habitudes d’offrir un sacrifice à Nyamuzinda au mois une fois, par an, le Mushi pour atteidre Nyamuzinda passe ordinairement par des intermédiaire, les bazimu« . Un Muzimu est un homme qui a quitté la terre et allé chez Nyamuzinda. Il ya les bons (abagashanyire et les mauvais (abarhagashanaga). Les bons interviennent en faveur des vivants auprès de Nyamuzinda. Les mauvais intervienne pour ennuyer et tourmenter les vivants. Tout homme aui meurt devien muzimu et acquiert un rôle. Le Mushi croit que celui qui avait une responabilité pendant sa vie terrestre ne restera pas indifférents aux siens après sa mort. Le Mushi se faitde Dieu la conception analogue à celle du bwami, la cour du roi. Comme le roi agit sur instigation des favoris, suivants et intercesseurs. La cour céleste serait analogue à la cour terrestre où jouent tant d’intercessions et tant d’intrigues. Dieu n’a pas de malice et n’a besoin de rien. Ceux qui font les mal ce sont les bazimu. Alors il faut se protéger. C’est ainsi que le Mushi a institué le sacrifice aux bazimu, aux mânes des ancêtres. Nyamuzinda n’étant pas un muzimu, est l’Unique, l’auteur de tout ce qui existe. L’influence des bazimu se limitait à leur contrée ou leur domaine qu’ils occupaient quand ils étaient en vie. Il fallait attendre l’Eglise Catholique pour comprendre que les bons bazimu, les saints, peuvent intervenir au-delà de leur, famille, leur clan, leur tribu ou leur nation.

Quelques nom des bazimu étaient bien connus: Lyangombe, le héros national; Muhima et Maheshe, à Ijwi; Cilunga pour l’élévage; Nabinji, pour la bananeraie et l’abondance; Kangerè qui controle le lac; Namukumba, poerteur des messages; Bihêko, muzimu wa munyere w’ifunwe wafiraga e Ndorwa e Buganda; Kalemêra ou Kadaga, ali mulezi wa Mwami Kamome, bamukaga lero ahinduka muzimu aja oku ntondo e Kaziba, anakahusa ashaba ebi bamunyagaga, enkoma n’enyumpa. Mulirima, ye muzimu ohekwa na mushoho. Bindula ye muzimu oyubakirwa oluhêro lywa mahemba ani, Cihangahanga ye rhula oku bakazi b’oluhali.

Les interdits chez les Bashi selon P. Colle en 1936

TABOUS OU VITANCES

On appelle « tabous » le réseau de défense, interdictions, précautions, par lesquels se manifestent le respect et la crainte religieuse (Chr. 18). La vie des Bashi en est pleine, c’est un étau dans lequel  un grand nombre de ses faits et gestes sont enserrés. Ci-dessous j’en donne un certain nombre ; il y en a beaucoup d’autres qu’on pourra découvrir de-ci delà dans les pages de la présente monographie.

Voici d’abord les principaux animaux qu’il est défendu à tous de manger :

Léopard (ngwi)                                             Kerhembo (hirondelle)

Hyène rayée (namugunga)                         Nyangi (héron blanc, pic-boeuf)

Hyène tachetée (cihazi)                                Lumve (caméléon)

Kafa (zorille)                                                    Mulindye (rat de maison)

Nyambwe (renard bleu ou chacal)             Kere (ba) crapaud)

Musambi (grue couronnée)                        Njongola (ba) (lézard)

Hungwe (ba) (corbeau)                                 Njoka (serpent)

Mugokoma (ibis blanc)                                 Musherebera ( lézard)

Munana (ibis noir)                                        Nshonzi (silure)

Citorha (bergeronnette jaune)                    Nyika (poisson électrique)

Nyakansisi (bergeronnette blanche)         Kabwa (chien).

Les animaux peuvent être tués, non mangés.

Mais on ne peut même pas tuer ni le pic-bœufs, ni le chien.

LE CAMELEON inspire la crainte. On croit que s’il mord, il ne peut se détacher qu’au son de tambour. Quand on le rencontre ouvrant la gueule, il faut le regarder et ouvrir la bouche en soufflant, sous peine d’avoir des enflures.

LE CRAPAUD est évité, sans quoi on risque d’avoir le corps couvert de croûtes.

LE POISSON ELECTRIQUE entre dans la composition de certains remèdes ainsi que le crapaud et le caméléon, ibis, le corbeau, etc. (95).

POULES et ŒUFS. Les hommes peuvent en manger, mais non pas les femmes ; elles disent que le mari deviendrait malade et qu’elles engendreraient des montres. D’ailleurs si une femme mariée se le permettait, ses compagnes lui donneraient le sobriquet moqueur de « cishambo ». Les petites filles peuvent en manger.

ŒUFS : Seuls les enfants peuvent les manger.   Ils ne peuvent cependant manger l’œuf encore inclus dans la poule tuée. Les chefs ne mangent ni poules, ni œufs ; c’est bon pour les pauvres.

TABOUS INDIVIDUELS

  1. Une femme a défense de nettoyer sa chevelure avec l’eau et avec ses doigts (kasinda).
  2. Elle ne peut enjamber un bâton, une lance, un arc, une corde, un ruisseau, une écuelle de bois, une haie.
  3. Elle ne peut manger une polenta préparée par un homme, ou une polenta faite avec de la farine moulue par un homme.
  4. Femmes et filles ne peuvent manger la queue de la vache ou du taureau. C’est la part réservée aux bergers.
  5. Une femme ne peut employer pour porter sa hotte ou son fagot de bois la corde qui sert à lier la vache.
  6. Un homme ne peut faire pencher les hautes herbes devant une femme.
  7. Un homme ou une femme qui brise le crampon à émonder les bananiers est tabou.
  8. Personne ne peut plumer un corbeau.
  9. Quiconque brise un rasoir est tabou.
  10. Une femme ne peut se laver deux fois le même jour.
  11. Une femme ne peut mettre le sorgho dans le grenier, par le haut, mais seulement par la porte ; le sorgho serait jeté si elle se le permettait.
  12. Elle a défense de se mettre de la cendre du foyer sur la tête.
  13. Un homme marié ne peut mettre une charge sur le dos d’une veuve ; lui et sa femme seraient tabous. Seuls peuvent le faire une femme ou un jeune homme.
  14. Une veuve à la mort de son mari a défense de se faire raser par des gens mariés.
  15. Une femme ne peut administrer un lavement à la mère de jumeaux, elle-même engendrerait des jumeaux.
  16. Défense à tous de déposer dans une pirogue une rondelle-coussinet (ngarha) ; le lac s’agiterait.
  17. Défense pour le même motif de jeter dans le lac la cendre de la pipe.
  18. Celui qui brise une pierre à aiguiser est tabou. S’il ne s’en délivre de suite, il mourra, et son père marchera le reste de ses jours avec le dos voûté.
  19. Défense aux femmes de siffler.
  20. Une grande fille ne peut prononcer le nom de son père, et une femme mariée s’y résout difficilement par respect, surtout avant d’avoir des enfants.

TABOUS FAMILIAUX

  • L’épouse ne peut enjamber le corps de son mari sur le lit conjugal.
  • La jeune épouse ne peut prononcer le nom de son mari. Elle ne le pourra quelque peu qu’après avoir eu des enfants. Elle appelle son mari le père de tel enfant.
  • Défense à une femme de fermer la porte devant son mari.
  • Une femme, à ses époques, ne peut broyer des pieds le sorgho, car s’il était souillé par son sang menstruel et que son mari en mangeait, il deviendrait malade.
  • A ses époques une femme ne peut quitter le foyer conjugal.
  • Une femme enceinte qui ferait l’adultère serait gravement tabou (mahinga).
  • Une femme à ses époques ne peut manger le lait caillé de la vache, celle-ci mourrait.
  • Une femme qui accouche un enfant bras ou jambes en avant, est gravement tabou (kashindi).
  • L’accouchée qui perd beaucoup de sang est tabou.
  • Si son enfant fait ses grands besoins en naissant, la mère est tabou.
  • Les parents sont tabous lorsque les dents supérieures de leur enfant paraissent les premières.
  • L’homme qui les trois premiers jours de son mariage passe une rivière est tabou.
  • La femme qui a ses règles ne peut rien déposer ni sur, ni sous le lit conjugal.
  • La femme qui vient d’engendrer des jumeaux est tabou. Elle doit de suite s’en libérer.
  • Quand une femme est enceinte, ni elle, ni son mari ne peuvent toucher un cadavre ; l’enfant mourrait de suite.
  • L’adultère du mari d’une femme enceinte les rend tous deux tabous (mahinga). Ils doivent de suite s’en délivrer (cf. 95).
  • Il est gravement défendu de se marier entre bêhwa : c-à-d avec la fille de sa sœur, femme avec le fils de son frère.
  • La copula perfecta est défendu quand on commence les cultures (deux fois environ par an).
  • Idem quand la mère de l’épouse est malade.
  • Idem quand le père de l’épouse est malade.
  • Une femme a défense d’accoucher à l’intérieur de sa case.
  • Une femme, qui revenant au foyer avec des vivres, aurait fait l’adultère en route, ne pourrait manger, ni elle ni son mari de ces vivres.
  • Si la femme avait commis l’adultère, son complice ne pourrait aller voir son mari, et le mari ne pourrait faire visite au complice malade.
  • Si une femme venait à avorter, son mari devrait lui offrir un mouton sous peine d’être tabou.
  • Une femme ne peut saisir une lance ou un coutelas (ngorho) avant d’avoir eu un garçon.
  • La jeune épouse a défense de faire le tremblement du corps (par lequel la mariée demande le debitum) au premier contact de son mari c-à-d au 1er jour des noces : son père mourrait.
  • Défense à la femme ou à la fille de traire la vache.
  • Idem de faire cailler le lait avec la présure (igunjo).
  • Une femme qui vient de se laver a défense de jeter les cendres du foyer.
  • Le mari qui a perdu sa femme ne peut manger avec d’autres personnes les premiers jours qui suivent la mort.
  • Le père de famille qui vient de perdre un enfant à la mamelle ne peut sucer le lait de la mère pour dégorger les seins (très grave).
  • A la mort du père les enfants mariés doivent s’abstenir de relations pendant plusieurs jours.
  • Un homme marié ne peut enterrer l’avorton d’une autre femme que la sienne, sa femme en mourrait.
  • Défense à une femme, en dispute avec son mari, de le mordre ; ils devraient alors se mordre l’un l’autre, et faire de suite l’acte conjugal.
  • Une femme qui s’enfuit ne peut rien emporter, ni pots, ni paniers, ni houes, ni vivres, etc.
  • Une femme ne peut quitter le foyer pendant l’absence de son mari.
  • Un homme qui, en querelle avec sa femme, lui arracherait ses colliers de perles, serait tabou.
  • L’homme qui jette dehors la pierre du foyer (isika) est tabou ainsi que sa femme.
  • Si le mari, en dispute pendant les cultures, jette sur sa femme une motte de terre, il ne peut ni lui ni sa femme manger des produits du champ sans être tabou tous deux.
  • Le mari qui brise volontairement le pot sur le foyer de sa femme est tabou.
  • La femme qui cuit la nourriture, ne peut sortir, ni répondre à un salut, ni chanter (ni même réciter des prières). La défense commence dès que la nourriture est sur le feu.
  • La femme qui brise la spatule à polenta est tabou.
  • Idem si elle brise la petite pierre à moudre (lusho).
  • Idem si elle fend le portier à pilonner la farine.
  • Une femme ne peut écrémer le lait, ni laver le pot à lait.
  • La femme qui viendrait à briser le pot pendant qu’elle cuit la polenta, serait tabou, si elle ne pouvait sur le champ donner un peu de pâte à son mari ou à son garçon.
  • Une femme a défense de se laver à la source avant d’avoir rempli sa cruche.
  • Les relations conjugales sont interdites pendant que le mari construit son grenier à vivres ou raccommode sa hutte délabrée ou en construit une neuve.
  • Une femme ne peut manger de la polenta préparée par son mari.
  • Défense au mari de piler pour sa femme ; la nourriture devrait être déposée dans la hutte des mânes.
  • Défense à une femme qui prépare la panade (mushunga) pour malades ou petit enfant d’appeler qui que ce soit.
  • La femme qui achèterait des vivres et avait d’abord enlevé sa ceinture de perles, empêcherait son mari et ses garçons de manger ces vivres. Seules elle et ses filles pourraient s’en nourrir.
  • En écrasant les bananes pour bière, la femme ne peut se mettre à genoux ; elle doit être assise, sinon son mari ne peut en boire.
  • L’homme qui enlève chez lui les cendres est tabou.
  • Quand le mari est absent, la femme peut enlever, mais non pas jeter les cendres du foyer.
  • Pendant l’absence du mari, la femme a défense de défaire le lit conjugal.
  • Une femme ne peut aller se promener au loin, pendant qu’une poule couve ses œufs dans la hutte.
  • Un fils ne peut cultiver l’éleuzine avant son père.
  • Un homme ne peut montrer du coude sa grand-mère, ni une femme de son grand-père.
  • L’enfant qui brise la petite pierre à moudre (lusho) rend tabous son père et sa mère.
  • Si un mouton grimpe sur la hutte familiale, celle-ci est tabou, il faut la détruire.

TABOUS AU VILLAGE

  • Si une poule imite le cri du coq, ou si elle couvre de fiente ses œufs, elle est tabou, il faut la tuer.
  • Défense de lier une femme avec des liens quelconques.

On ne peut que la réprimander. Le sous-chef, Cirhuza, a été exclu du conseil du chef Kabare pour avoir lié sa femme.

  • Défense de lier un homme par les coudes derrière le dos.
  • Tout objet touché au marché par le Citwamba (celui qui enlève aux veuves leur lévirat) est tabou, lui seul peut en user.
  • Grave défense à une femme de se frotter les seins de terre blanche.

TABOUS PROPRES AUX CHEFS BALUZI

  • Un muluzi ne peut boire la bière fabriquée dans l’enclos où quelqu’un vient de mourir.
  • Le Mwami ne peut se frotter de beurre, toutes les vaches en mourraient. Il se frotte d’huile de ricin.
  • Le Mwami ne peut s’accroupir les jambes croisées ; assis il doit étendre les jambes sous peine de voir mourir beaucoup de ses gens.
  • A la mort du chef ou autre muluzi, tous les mariés doivent garder la continence pendant un certain temps sous peine d’être tabous.
  • La continence est encore de rigueur quand on a pénétré dans la case du Mwami.
  • Continence forcée pendant la maladie du Mwami malade depuis 8 jours.
  • Défense absolue de toucher la main l’ishungwe (diadème du Mwami).
  • Défense de regarder le chef pendant qu’il mange.

COMMENT ON SE DEBARRASSE DES EFFETS DU TABOU.

Quand quelqu’un ou quelque chose est atteint de tabou (alire omuziro), il peut s’en libérer. Pour certains tabous, il suffit de faire un acte ou de prendre un remède connu de tous. Pour d’autres, il faut recourir au féticheur qui en délivre en donnant un remède connu de lui ; ou parfois fait lui- même ou prescrit au client un sacrifice aux esprits. Celui qui est pris par le muziro ou tabou, cherche parfois à s’en libérer avant que la défense n’ait agi ; alors il ahumanibwa (il est rendu sein). S’il va pour s’en guérir après en avoir éprouvé les effets, il est dit : ashazibwa omuziro : (c’est-à-dire la défense est vomie).

TOTEMISME

D’après « Christus p. 15 », le totémisme est caractérisé par la croyance en un lien de parenté, qui lierait un groupe humain d’apparentés (clan) d’une part et de l’autre une espèce animale, végétale ou une classe d’objets. Cette croyance s’exprime dans la vie religieuse, par des rites positifs (cérémonie d’agrégation au groupe anthropo-animal, anthropo-végétal, etc. et des rites négatifs (interdictions, vitances) Ŕ et, au point de vue social, par une réglementation matrimoniale déterminée (exogamie limitée).

Chez nos Bashi :

  • On s’interdit de tuer ou de manger un ou plusieurs animaux déterminés dans chaque clan, ou de faire certains gestes.
  • On observe aussi la loi d’exogamie, le mariage étant prohibé entre personnes de même clan, sauf quelques exceptions (voir 82).
  • On n’a aucune idée de parenté entre le clan et l’animal, la plante ou l’objet totémique. On pourra s’en rendre compte en lisant ce qui en a été dit au N°s 101 et 103. Voici par exemple le CHIEN : Cet animal est totem de la plupart des clans. On le respecte et on ne peut ni le tuer ni l’enterrer. Il est destiné à réjouir les ancêtres qui l’ont vénéré jadis.

C’est pour cela que lorsqu’on sacrifie aux ancêtres, le chien est lié dans la hutte ancestrale, on lui donne à manger et il y passe la nuit, pour que les ancêtres puissent venir le voir. Quand quelqu’un passe près d’un chien et qu’il attrape des plaies, c’est à cause du chien, et pour guérir il devra porter sur soi une dent de chien. Sa chair est considérée comme chair humaine ; la manger serait la mort. Voici encore le LEOPARD (mugashane) sacré. Il est considéré comme totem  du chef. Quand on l’entend crier après la mort du chef, on se rend là où le chef a été enterré, avec des tambours, du miel et de la viande. Le naluvumbu, gardien du tombeau, en est chargé au nom de la communauté. Cela dans la but de l’apaiser pour qu’il ne nuise à personne. Ce gardien est désigné par le conseil des anciens. A sa mort son fils succède, à son défaut, le conseil en désigne un autre. On fait parfois la même cérémonie pour le LION.

Il y a de même certains SERPENTS (ngubajoka, igu etc.) qui sont respectés et ne peuvent être tués parce qu’en eux aussi vient parfois résider le muzimu des chefs. On dit même que tout serpent trouvé endormi doit être respecté pour le même motif parce qu’alors un muzimu l’habite.

Récit de création au Kivu et unité des peuples qui y vivent

Récit de création au Kivu et unité de Bashi , Bahavu et Bafuliru

Cf . P. Colle parle des Bashi, du mashi et du Bushi, in nyabangere.com

Kashenda avait eu une origine céleste. Dieu le fit un jour sortir du lac sous la forme d’un beau jeune-homme, en même temps qu’un troupeau de vaches. Peu après, celles-ci disparurent, il ne resta qu’une vache pleine, qui donna le jour à un taurillon. A quelques temps de là, le jeune-homme vit reparaître le troupeau, conduit par une belle jeune-fille. Le troupeau disparut, la jeune-fille resta. Le jeune Kashenda, se l’unit en mariage et appela la jeune fille Londo c’est-à-dire limon, parce qu’elle était, comme lui, sortie du limon du lac. Dieu leur fit cadeau d’un vase à lait, d’une cruche, d’une baratte indigène, d’un arc, de flèches et les bénit. Telle est la tradition de l’île d’Idjwi

 On a conservé le souvenir de 28 générations qui séparent Cihanga de Musinga, ce qui rapporte l’invasion de son descendant vers l’an 1300. Il est vrai que Monseigneur Classe ne croit pas pouvoir la faire remonter au delà du XVIIe siècle.

Ce petit-fils, appelé Cihanga, lui aussi, du nom de son ancêtre, traversa la région des volcans, longea le lac à l’ouest et repassa au Rwanda par le pont de pierres à quelques lieux au sud du Kivu. Il laissa au Nord son fils Kahande ou Kanyirhambi, devenu chef du clan Bahunde ou Basibula ; son autre fils Kanyindu le quitta au sud et alla occuper la vallée de la haute Lulindi (ou Lundi ou Lwindi) ; il y prit le nom de Nalwindi et devint le chef du clan Banyindu. Ses fils  Naninja et Mufunda prirent possession, le premier de la clairière sise au Nord, le second des montagnes au Nord-Ouest. Ils devinrent les fondateurs des clans Balinja et Bafunda. Son aîné Kabuga, resta sur place, où se trouvent aujourd’hui encore ses descendants. Le clan Barungu, du chef Naluniga, prit peu de développement. Il fut facilement supplanté par celui de Kabare, comme on l’a vu précédemment. Le clan de Nashi, le chef des Balega, s’étendit davantage. Il se subdivisa en 5 branches :

les b’e canya, tige mère, occupèrent le Bushi central ; les b’e cime, établis au Bushi Nord et quelques îles du lac (Shushu, etc.) ;

 les Bakacuba du lac Mokoto ;

 les Bacishoki ou bene- nciko ou Babambo de l’Irhambi ;

 les Bakasiru du pays des Balongelonge actuels, voisins des Balinja.

 Leur pouvoir fut enlevé par les clans Basibula et Banyindu. Ils durent se faire les sujets  des vainqueurs, conservant à la cour de ces derniers une dignité quelconque. Le clan Bahande se développa sur place.

Un descendant de Kahande, le premier ancêtre, le roi Sibula Nyebunga,  voulut un jour aller guerroyer au Rwanda ; il y fut tué. Un aigle (nyunda) dit la légende, pris son cœur, et son diadème dans son bec et les ramena à sa mère qui habitait au Ruhundu, sur l’île d’Idjwi. Depuis ce jour, ce clan prit le nom de Basibula.

N.B. (Plusieurs légendes racontent que Sibula Nyebunga est issu de l’union incestueuse du chef de ce clan avec sa demi-sœur. C’est peut-être pour ce motif que les Banyarwanda appellent les Bashi « Banyabungu », gens de Nyabungu, sobriquet équivalent alors à celui de « fils d’inceste ». Cette coutume se pratique encore de nos jours chez les chefs de plusieurs clans au Butembo et Bubembe. Leur successeur est généralement né d’une telle union, appelée mumba).

Bahole, roi actuel (1936) du Buhavu en est le chef. Ses ancêtres occupèrent à un moment donné toute la côte ouest du lac du nord au sud, ainsi que la plupart des îles. Le clan des Bahande s’allia dès le début au clan des Banyehya. De Nabunyehya, en effet, naquit Barhwa, père de Kalinda et de Luciza. Barhwa s’unit à une femme des Bahande, et renonça dès lors au clan des pygmées. Son  fils Kalinda devint le père des Basibula, ou Bahande bene muvunyi au Buhunde ; de Luciza sortit le clan Bwega. Kalinda fut tué au Rwanda par Luganzu I vers la vin du XVe siècle.

Le clan des Banyindu se développa fortement sur les rives de la Lulindi. Il ne tarda pas à se diviser et à envoyer des familles vers l’ouest et le nord-est, vers les régions situées entre le Kivu, la Ruzizi et la chaîne forestière. Kiligishe, descendant de Kanyindu, envoya son fils cadet Mahangwe près  de la Luvungi ; son petit-fils Kahamba donna son nom au clan Bahamba du chef Kabwika actuel. Un petit-fils de Kahamba ; Lwamo créa le clan Banyambala (chef Nyamugira) au Bufulero à l’ouest de la Ruzizi ; le petit-fils de Lwamo devint le père des Bacivula (chef Nakaziba) au Buzibaziba au sud du Bushi. Les deux filles de Kiligishe (Nalwindi occasionnèrent la création du clan des Banyamwoca. On ignore d’où vient le nom du clan. C’était peut-être le surnom de Kiligishe ou celui de Namuhoye l’une de ses filles, mais plus probablement le nom de son neveu et mari.

Kabare, fils de Namuhoye quitta la Lulindi avec sa mère, passe le Kadubu où celle-ci  mourut, et vint occuper le Bushi ; plusieurs familles l’accompagnaient et furent la souche des  clans : Bashaza, Banyalugono, Badaha, Banyalwizi, etc. Il supplanta sans efforts les  clans Barungu, Balega, Bashoho, Banyiganda, Banyibamba, etc. Une révolte de son arrière petit-fils Ngweshe Kwibuka occasionna une scission. Cela se passait sans doute vers le début du XVIIIe siècle. Depuis ce jour le Bushi est régi par deux dynasties, celle de Kabare et celle de Ngweshe.  De Nalwindi sortirent aussi, on ne sait quand, les familles régnantes de l’Urundi, et probablement le clan des Bagofa dont le chef actuel est Naluhwinja, roi des Bahwinja.

 Les clans dont il vient d’être question furent ou sont encore les clans des chefs. A côté d’eux sont venus se placer de nombreux clans secondaires, issus des précédents ou venus du Rwanda. Il serait trop long et fastidieux d’en parler ici. Je ferai seulement remarquer que le descendant actuel de la tige mère  des clans supplantés dans le pouvoir par les chefs actuels, occupe de droit certaines fonctions à la cour de ces grands chefs. Celui-ci peut s’asseoir sur le trône royal, fumer dans la pipe du roi, toucher à son diadème (bashoho) ; celui-là lui donnera sa première femme (banyambiriri) ; d’autres pourront traire les vaches du roi (banyalugono, basheke, bishaza), seront ses sorciers en titre (balega b’ecishoki), feront les tambours, garderont le crâne de l’ancêtre ou sa lance, ses perles, ses bracelets (bashoho), enterreront la dépouille du chef défunt (banjoka), planteront le marteau sacré (banyiganda), etc. Bref, ils héritent de la fonction remplie à la cour par le fondateur du clan. Il en sera parlé à propos de la fête de l’investiture (N° 176).

Une partie des pygmées dont il a été question plus haut s’allia aux nouveaux clans et forma les pygmées croisés (Batwa-Badaha, Batwa- Baloho, Batwa-Bakanga, etc.) …….

Le besoin de solidarité a poussé les clans à se créer des ALLIANCES (bukumbi). Dès le début des immigrations, il en fut ainsi. Cihanga en venant par ici et en envoyant se fils (c’est-à-dire les clans issus de lui) occuper le pays, leur ménagea des alliances dans les clans préexistants. A mesure qu’un nouveau clan se forme, on fait de même. L’alliance se contracte par la bénédiction (mugisho) du chef des principaux clans. Quatre chefs peuvent au Bushi-Buhavu bénir cette alliance :

 Nashi, chef des Balega,

Naluniga, chef des Barungu,

Nalwindi, chef des Banyindu et

 Kahande, chef des Basibula.

Eux seuls sont en effet considérés comme chefs des clans originaires (mashanja) c’est-à-dire des souches dont tous les autres clans indigènes sont issus. Un chef de clan demande cette alliance pour ses descendants afin de leur obtenir aide et protection. Il cherchera donc de préférence l’alliance des clans les plus puissants et les plus répandus. La solidarité qui en résulte se manifeste spécialement dans les circonstances suivantes : L’allié aide son allié dans toute circonstance pénible. Le voit-il p. ex. écrasé sous le fait d’une lourde charge ou d’une amende onéreuse, il l’assistera, ce qu’un homme d’un clan non allié ne ferait pas. Il n’hésitera pas à prendre à sa charge un ou plusieurs enfants laissés sans ressources par leur père défunt ou devenu impotent, dès qu’il est de son clan ou d’un clan allié, et qu’il n’y ait pas de proches parents pour le faire. Un indigène ayant abattu une bête et voyant venir un homme d’un clan allié, lui donnera une part avant même d’en donner à sa parenté ou à ceux de son propre clan. Veut-il construire une case, il devra payer à ses aides une ou plusieurs jarres de bière, si parmi eux se trouve un membre d’un clan allié, il recevra sa part avant même d’avoir terminé, et avant tous les autres. Quand un fils est officiellement mis en possession de l’héritage paternel par la remise des biens, c’est un allié de son clan qui les lui remettra (kuyambika bigulo) conjointement avec l’oncle maternel du fils.  Un noir va-t-il en voyage, il trouvera facilement le vivre et le couvert chez les membres des clans alliés au sien. C’est pour ce même motif que l’on trouve présent à l’investiture des chefs suprêmes le chef de chaque clan allié qui lui imposent l’un le diadème, l’autre le siège, la pipe, le marteau sacré, etc. ainsi qu’on l’a vu plus haut. L’allié remplira encore les multiples offices de paranymphe aux noces d’un jeune-homme. Un homme est-il mort dans une case, la coutume veut qu’on enlève du toit la pointe d’herbe qui le domine ; ce soin incombe encore à un allié. Bien plus, il est  défendu de verser le sang d’un membre quelconque d’un clan allié même à la guerre où ses clans alliés disséminés dans les guerriers adverses viennent nécessairement au contact. Le guerrier évitera donc de terrasser tous ceux qu’il reconnaît être de son clan ou des clans alliés. Que s’il le faisait volontairement, il commettrait une faute grave contre le clan ; et l’âme de l’ancêtre qui en est le protecteur attiré, le lui ferait sentir en lui envoyant une maladie mortelle.

Il y a bien d’autres cas encore de la solidarité qui découle de cette alliance clanique, il serait trop long de les spécifier ici. Une conséquence curieuse qui en découle est l’impunité donnée à un allié quelconque qui insulterait ou maudirait la famille de l’un des quatre chefs de clans dont il a été question ci-dessus. Alors qu’un autre encourrait un châtiment, lui en serait exempt. L’insulte lui est permise à titre d’allié.

Que si l’on se demande à quel CYCLE CULTUREL, il faut relier les clans du Kivu, on peut répondre, semble-t-il, que tous ces clans appartiennent en même temps au cycle matriarcal, et au cycle patriarcal

Le cycle MATRIARCAL pourrait se prévaloir :

  1. de l’existence de la société secrète des imandwa au Rwanda avec une certaine extension au Bushi et au Buhavu.
  2. de culte, des ancêtres qui forme la base même du culte indigène.
  3. des honneurs donnés au crâne du grand chef Kabare.
  4. de la présence dans la cérémonie d’intronisation de la tige arquée en cuivre appelée mulinga.
  5. de l’existence de la serpette qui est pour ainsi dire l’arme propre des habitants du Kivu, et le tatouage des hommes en forme de croissant.
  6. du respect dont on entoure certains animaux propres à ce cycle : le lézard, la grenouille, le caméléon et surtout les bêtes à cornes.
  7. de la croyance que les mânes de la reine-mère, qui a donné le jour au chef actuel du clan royal, se dégagent du corps sous forme de ver cadavérique d’abord et de serpent ensuite.
  8. de ce que le cadavre du grand chef doit être enterré dans une barque.

Le CYCLE PATRIARCAL a, lui aussi, laissé bien des traces :

  1. la fête du mubande, sorte de fête de printemps, où les chefs voient renouveler leur autorité au nom des premiers ancêtres et où la voix des auspices doit dire si cette année la terre sera féconde ou non.
  2. le titre du chef appelé le « mwimo », successeur ou plus exactement le fécondant. Il est en effet le représentant autorisé de toute fécondation ; c’est lui qui autorise l’ensemencement des cultures vivrières ; par son ordre les époux se séparent « a toro » à certaines époques.
  3. la succession paternelle est absolue dans tous les clans.
  4. il subsiste quelques rites phalliques, tel ce remède enfermé dans deux courges minuscules à goulot et toujours juxtaposées que les hommes mariés peuvent seuls employer (ntudirwa).
  5. le totem clanique est général, malgré l’absence de la circoncision.
  6. il n’y a pas d’initiation propre aux garçons, seules les filles y sont soumises en quelque sorte en entrant dans la société des imandwa.
  7. le soleil est considéré par tous comme maître (Nahamwabo) de la lune.

On relèverait sans peine d’autres indices pour chacun de deux cycles. Lequel de deux prédomine ? Il serait malaisé de le dire. On pourrait peut-être supposer que lors des invasions, les clans venant du nord-est appartiendraient davantage au cycle patriarcal ; leur contact avec les peuples venus du sud, où l’élément matriarcal semblait prédominer, aura augmenté encore ce qui leur manquait de ce cycle et aura produit le mélange actuel. On retrouve plusieurs traces de l’action des clans du sud sur les clans du nord. Sans approfondir beaucoup la question, on remarque qu’après l’invasion de Kanyindu sur les confins de l’Urega occupés par les clans du sud, ce fut une femme appelée Namugamubondo qui devint, au dire de plusieurs légendes, la transmetteuse de pouvoir, ce qui la fit surnommer « la faiseuse des rois, Nabami ». Ce sont encore deux femmes « Lukabura et Namuhoye » que l’on retrouve à la source du clan Banyamwoca. Le clan Basibula de Muvunyi est sorti du clan Banyehya par une fille du clan Sibula. Le souvenir de la première mère du clan Banalugono, sorti du clan Bishaza, de la première mère du clan Banyambiriri sorti des Banyiginya, de la première mère, femme pygmée qui donna naissance au clan Babishi, sorti des Bakanga, et d’autres encore, confirme cette hypothèse. C’est peut-être à la suite de ce mélange que la loi d’exogamie a perdu de sa rigidité. Par tout ce qui précède, on a pu voir que les moyens imaginés par nos noirs furent de plus efficaces pour conserver le souvenir de leur origine et de leur parenté éloignée, pour fortifier le lien social sur la base de la famille et pour se trouver les soutiens au milieu d’une barbarie, qui sans cela, aurait bien vite ruiné toutes populations. Puissent-ils bientôt tous s’attrouper dans la grande  famille chrétienne sous l’égide de la Croix, comme le disait P. Colle en 1936. Ces peuples avaient une mémoire formidable comme dans la Bible, Gn 5 et Gn 10 pour raconter les généalogies.

Rhwalonza okumanyirira ebinwa biri omu Bibliya oku herufi Tet kurhenga omu cihebraniya kuja omu nfarasè n’omu mashi. Termes bibliques sur la lettre Tet hébreu-français mashi

Yumva bwinja ! obwandagala -mulongo : 1=Cihebraniya ; 2= kunganaci  oluderho lukolesibwe ; 3= luderho lwa buko buci ; 4=omu nfarasè kurhi lusomwa n’oku luderhwa ; 5=kurhi luhubulwa omu mashi na binwa bihi ludesire omu mashi : omu cihebraniya muli herufi isharhu rhuyandika t : tet ; qof ; tau ; hali herufi ibirhi rhuyandika k : caf ; qof, quf : herufi isharhu rhuyandika h : he ; het ; caf aha buzinda bw’ecinwa. Hali eherufi cihebraniya P erhengamwo zibirhi omu mashi : p ; f ; caf cihebraniya, arhegamwo zibirhi za mashi : k ; h w’ebiraka ; b cihebraniya anarhengemwo : b na v omu mashi.

Ordre alphabétique selon la transciption française

C’ est l’écriture qui va de droite à gauche

La succession des lettres est :

Cf. http://hebreu-biblique.e-monsite.com/pages/version-sefarade/l-alphabet-hebraique-version-sefarade.html (13.05.2020)

Hébreu  fréquence            catégorie            lecture en français            translitttéré et équivalent mashi

Biblical Terms for LDM – DRC MASHI HEBREW BIBLE and MASHI GREEK.htm

hébreucatégorielect française et significationtranscription en mashi significations équivalentes en mashi
טָבְאַלNoms propresTavéel [Tabéel]TÂVÊ’L|Taveel|Taveyeli|Taveeli|Tabeyeli|Tabeeli
טָבְאֵלNoms propresTavéel [Tabéel]TÂVÊ’L|Tabeeli|Taveali|Tabeel
טֶבַחNoms propresTèvah [Téba]TEBAH|TEVAH|Tebahi|Tevah|mahorhè — mugala wa Nahori
טִבְחַתNoms propresTivhath [Tibath]TIVHAT|e Tibati|Tivhat|Tibhat — lugo ishwa lya mwami Hadadezeri w’e ZOba, TSoba, Soba
טְבַלְיָהוּNoms propresTevalyahou [Tebalia]TIVALYÂHÛ|Tebaliya|Tevalyahu|Tevaliyahu|Tebaliyahu — mugala wa Hosa mulanzi wa muhango w’oku ngoma ya Daudi
טַבָּעוֹתNoms propresTabbaothTABÂÔ’T|Tabaoti|Tabaot — mugula wa milala murhumisi w’omu ka-Nyamuzinda
טַבְרִמֹּןNoms propresTavrimmôn [Tabrimmon]TAVRIMON|Tabrimoni|Tavrimoni|Tabrimon — mugala wa Hezyioni ishe wa ben-Hadad mwami w’e Sîriya
טַבָּתNoms propresTabbathTABÂT|Tabati — lugo lw’omu ishwa lya Nefutali
טָהוֹרAttributssans saleté, propre, purTÂHÔR|buzira izinga|kantu kacîre|ensimba ecîre|nsimba ecîre|muntu ocîre|ensimba zicîre|cûma cicîre cirhalimwo ngushe|ensimba zirhahumânya|buku|bukù|*cire*|*cîre|*rhalimwo* *ndi*|*rhali* *vang*|*one* *one*|*onene*|bindi bici|*mugavu*|*cîre*|*cire*
טהרAttributsêtre purTHR|mucîcêse|kucîcêsa|kuba mucêse|kantu erhi muntu mushuke omu mîshi|kucesibwa kwa nyamukazi|*cêsib*|*cêsa*|*shuk*
טֹהַרAttributsclair, purTOHAR|okushukûlwa|oku­shukûlwa|eshusha ecitù c’oku nkuba
טָהֳרָהAttributspurificationTÂHORÂ|oku­shukûlwa|irhegeko liyerekire oku­shukûla|lyoki ankalokôlwa|kulokôla|okushukûlwa|okucicêsa|kushuka ebirugu|*bulinda*|*rhali wa lu­shomyo*|biri binja
טוֹבNoms propresTovTÔV|Tobu|Tov|mugavu|kantu kinja|kanunu — Tov lyabaga ishwa ly’e bubushoshôkero bwa Yordani
טוֹב אֲדוֹנִיָּהNoms propresTov-Adoniya [Tob-Adonia]TÔV-ADÔNIYÂ|Tobadoniya|Tov-Adoniya — muleviti oku lwa Yoshafati ery’izîno Rove-Adoniya, lidesire ntya: « NAKASANEABAMWINJA ».
טוֹבִיָּה-1Noms propresToviya [Tobia]TÔVIYÂ|TÔBIYÂ|Tobiya|Tovia — mugula wa milala enyuma w’okurhenga buja bw’e Babiloni Elyo izino lyo ligumà n’eliri aha nyanya: « NYAKASANEABAMWINJA »
טוֹבִיָּה-2Noms propresToviya [Tobia]TOVIYÂ|Tobiya|Toviya — munya-Amoni munyabuhashe enyuma z’okurhenga buja bw’e Babiloni
טוֹבִיָּה-3Noms propresToviya [Tobia]TÔVIYÂ|Tobiya|Toviya — mudâhwa oku lw’omulêbi Zakariya
טוֹבִיָּהוּNoms propresToviyahou [Tobia]TÔVÎYÂHÛ|Tobiyahu — muleviti oku ngoma ya Yoshafati
טוחObjets réelsplâtrerTÔH|banashub’ishîga ebindi bidaka oku nyumpa|kushîga ebidaka oku nyumpa|kuhoma ebijondo oku nyumpa|*shîga* *nyump*|*sirîrha*|*homa*|*hembulul*|*shîga*
טְחֹרִיםDiverstumeursTIHORÎM|amahurhe|emibuha|amaherhe|ebizimba|cibande|bibande|*bizimbirwa*|marhu|irhu — ndwala z’oku kakoba k’omubiri
טִיחַObjets réelsplâtreTIAH|bya kushîga n’okushisha enyumpa|ibumba|*shiga* *ibumba*
טלאObjets réelsraccorderTL’|nkwerho zanajire zahangwa|kantu kahange|kuhanga|*hangwa*
טְלָאִיםNoms propresTelaïm [Télem]TE¨LA’ÎM|Telayimi|Telayim — hantu h’omu ishwa ly’e Bersheba
טָלֶהFauneagneauTÂLÊ|mwanabuzi|mwana-buzi|*mwanabuzi*
טֶלֶם-1Noms propresTèlem [Télem]TÊLEM|Telemu|Telem — hantu omu ishwa ly’e Bersheba
טֶלֶם-2Noms propresTèlem [Télem]TÊLEM|Telemi|Telem — mîmbiza omu ka-Nyamuzinda aliyansire omukazi munyamahanga enyuma z’okurhenga ebwa kululîrwa e Babiloni
טַלְמוֹן-1Noms propresTalmôn [Talmon]TALMÔN|Talmoni|Talomoni|Talmon — mulanzi wa muhango enyuma z’okurhenga ebwa kululîzibwa
טַלְמוֹן-2Noms propresTalmôn [Talmon]TALMÔN|Talmoni|Talomoni|Talmon — bantu banji bagwerhe eryo izîno
טמאAttributsêtre ou devenir impurTM’|anasherezize omwali Dina ntyo|kushereza|anasherezize omwali Dina ntyo|kubakula|ye wabakulaga|bamubonesize nshonyi|amajira ecâha|muhemule|amacihe­mula|amazira|azizi­re|kanazira|kuzira|*sherez*|*ziz*|*hemul*|*zir*|*galugal*|*omu mugon*|*humâny*|*human*|olushomyo|*humâna*
טָמֵאAttributsimpur, malpropreTÂTÊ’|kuzira|kujira ecâha|bintu bigalugalu|bigalugalu|mugalugalu|kagalugalu|rhugalugalu|kazinzire|ozinzire|*zinz*|*cah*|*câh*|*zing*|*galugal*|*hanzibw*
טֻמְאָהAttributsimpuretéMUMÊÂ|magalugalu|ahumanyire|omuntu ohumanyire|*galugal*|*humany*|*ziz*|*zir*|*câha*|*caha*
טפל-1Objets réelsenduire, imputer, être imputéTFL|kuhengula owundi omu magalugalu|kutumuza owundi amagalugalu|otumzire|kutumula|atumwire
טפל-2Attributsenduire, imputer, être imputéTFL|kukululira omu bigalugalu|kutumuzibwa amabi|kutumula|*galugal*
טָפַתNoms propresTafathTÂFAT|Tafata|Tafat — mwâli wa Salomoni muka Ben-Abinadabu, Abinadab

Abashi ho bali embere muzungu ayishe

  • Abashi bahali embere Mwene Mwa Koke ayishe.

Embere Muzungu ayishe Abashi n’agandi mashanja g’omu Kongo Republika ya Demokrazia ho bali. Rhwali manyi oku rhujira abalungu birhu: Abarhuliru, Ababemmbe, Abarega, Abahunde, Abahavu, Abarundi, Abanyarwanda, Abaganda. Erhi muzungu ayisha bulya bene wabo bamajira embibi mpyahya omu Afrika, Abashi, Abahavu, Abahunde, Abafuliru, Abavira, n’Ababembe babêra omu ishwa lyabo ci erhi likola higabi hisungunu hy’oku nnambulè ya Kongo, Mwami w’Ababeleji aderhaga mpu CIHUGO NTAGENGWA CA KONGO, anywerhera igulu lyoshi n’obwo acirhozire nka buja bwage, bulya abire ali emwage ci nta mukongomani ocigwerhe buhashe. Amashanja hofi 500 gali omu cihugo c’obululi 2345000 km2 (miriyoni ibirhi na bihumbi magana asharhu na makumi ani n’arhanu ga bilometri-bulili) gahinduka cihugo cirimwo abaja ba mwami w’e Bubeleji. Ntyo kwo rhwabire, kurhenga 1885-1908, baja ba mwami Leopold. Ci omu 1908 kuhika 1960 rhwahinduka, haguma na ago gandi mashanja , galimwo Abakongo, Abaluba, Abakarunda, Abakatchokwe na bandi banji, baja b’oburhegesi bwa Bubeleji.

Lero ntwali nguma nguma z’Abakongomani zaguvumvuza omugushu omu luvu, mpu rhwalonza okuba ntagengwa. Go mango omu nsiku 30 mwezi gwa ndarhu, rhwashubirana okuba ntagegwa erhi n’ecihugo camagaliha cinalimwo mashanja manji. Rhwayimba obwo mpu:

Debout Congolais,
Unis par le sort
Unis dans l’effort pour l’indépendance.
Dressons nos fronts, longtemps courbés
Et pour de bon prenons le plus bel élan,
Dans la paix   Ô peuple ardent
Par le labeur
Nous bâtirons un pays plus beau qu’avant
Dans la paix   Citoyens
Entonnez l’hymne sacré de votre solidarité
Fièrement
Saluez l’emblème d’or de votre souveraineté
Congo ! Don béni, Congo !
Des aïeux, Congo ! Ô pays, Congo !
Bien aimé, Congo !   Nous peuplerons ton sol
et nous assurerons ta grandeur   Trente juin, ô doux soleil
Trente juin, du trente juin
Jour sacré, soit le témoin,
Jour sacré, de l’immortel
Serment de liberté
Que nous léguons
À notre postérité
Pour toujours  
Bene Kongo yimangi, Gwasanyi na amaganya Gwasanyi n’obushiru bw’okuba ntagegngwa. Yinamuli amalanga, gali nsiku gaforhamire. Na kurheng’eno rhucihebage eruhya Omu murhula   Ewe Lubaga ntahusa Okujira emikolo Rhwalwikiriza okuyubaka ecihugo cinja kulusha Omu murhula   Bacikala Mwimbe olwimbo lwinjinja lw’ecinyabuguma cirhu Munegene Mulamuse ecimanyiso- masholo c’obukulu bwinyu Kongo   Nshokane egishirwe, Kongo Ya Bashakulwe, Kongo Ewe cihugo Kongo Cizigirwa, Kongo   Obu budaka rhwabuyubaka N’okubukengessa     Nsiku makumi asharhu gwa 6, w’izuba lubohololo Nsiku makumi asharhu, zo nsiku makumi  asharhu Lusiku lwago lwago, obage cahali wirhu Lusiku lwago lwago, lusiku lulerha karhafa Mwigisho gw’oburhagengwa Rhwayimikamwo Abana birhu Ensiku zoshi    

Muli olu lwimbo rhudesire “Unis dans le sort” kuli kuderha oku ebyahira n’ebyahiruka cabire cigole carhugwasire, carhushwekera haguma n’agandi mashanja gayûbaka muli eli ishwa-nnambulè lya Kongo, 2345000Km2 bya bululi , kwo kuderha okurhweshi rhuyemire okuhangira amashwa g’agamashanja haguma lihinduke ishwa liguma lilambûle, erhi na ngasi baguma bamanyire oku baburhagwa.

Rhwe rhwaburhagwa e Bushi rhukola bene wabo ababurhagwa e Katanga, e Kasayi, e Bas-Congo emwa Abakongo, e Kisangani, e Bandundu, e Ekwatere emwa Abangala, ci mpu rhukengere ecindi cinwa, “unis dans l’effort pour l’indépendance”, kuderha : rhulungine, rhuyorhe rhulungana omu bushiru bw’oku ba ntagengwa. Ahoo, mumanye oku okuba ntagengwa kurhenga omu kumany’iciheba n’okukolesa bwinja ebirugu, okushimba obushinganyanya, n’okukengana.

 Kurhaba kulembu bulya Bene Israheli nabo erhi babona amazibu omunjira y’okuja omu burhagengwa, baguma bacifinja okushubira omu buja, batula n’enshusha y’akanina mpu yekola Nyamuzinda wabo:

Lola bwinja!

Mukakengera oku nka rhwasoma omu Bibliya, emyandiko y’ecihebraniya eri miguma, ci abagabaga emyandiko omu bigabi n’omu milongo, barhagabaga kuguma bulya okucapa bitabu binji caligumiza kurhali cihaba embere 1454, n’obwo ebigabi byahiragwa omu Bibliya (Etienne Langton, Arkiaskofu w’e Cantorbery omu mwaka 1200-1300. Mtagatifu Fransisko 1181-1226 amango aderhaga mpu bamusomera Emyanzi y’Akalembe erhi akola afa, arhaderhaga cigabi cirebe na mulongo mulebe ci mpu: “Munsomere halya badesire mpu embere Yezu arhenge en’igulu, bulya alizigire Ishhe n’entumwa zage”. Kwo kuderha oku emilongo erhali ci haba.

Enyuma za Langton, Robert Estienne omu 1553 ayalagaza Bibliya ngumâna erimwo ebigabi n’emilongo, agusha endagano yamira n’empyahya.

Ngwerhe amagopio g’Amandiko ga mira abirhi ga Bibliya, WCL (higurha hy’e Westminster hirhenga e Leningrad) na BHS (Bibliya Cihebraniya y’e Stuttgart). Amandiko go maguma ci emilongo erhashimbini kuguma. Hali amango ishwinji ly’ecigabi omu BHS guba gwa mulongo murhanzi omu cigabi cikulikire omu WCL, kandi erhi milongo minji erhalukane. Ci Amandiko go maguma.

Exodus 32

OLUBUNGO XXXII


Ecaha c’olubaga


1 Olubaga erhi lubona Musa amalegama buyandagala oku ntondo, lwashubûzanya eburhambi bwa

Aroni, lwanacimubwira, erhi: «Yimuka! Orhujirire Nyamuzinda warhushokolera, bulya oyo Musa, muntu wàrhurhenzagya omu cihugo c’e Misiri, rhurhacimanyiri oku àbîre.» 2 Aroni ababwira, erhi: «Mukûlage orhugondo rhw’amasholo rhuli oku marhwiri ga bakinywe, aga bagala binyu, n’aga bâli binyu, murhunderhere.» 3 Olubaga lwoshi lwaja lwakûla orhugondo lwàgwerhe omu marhwiri, balerhera Aroni. 4 Erhi abà amayankirira galya masholo bâli mudwirhire, agatula n’ecuma, arhenzamwo enshusho y’akanina. Banaciderha, mpu: «Israheli, ala Nyamuzinda wawe wàkurhenzagya omu cihugo c’e Misiri!» 5 Erhi Aroni abona kulya, ayûbaka oluhêrero embere ly’erya nshusho, ayaliza, erhi: «Irhondo luli lusiku lukulu lwa Nyakasane!» 6 Erhi buca, oku banazûka, barherekêra enterekêro z’embâgwa banalerha enterekêro z’omurhûla, olubaga lwanaciburhamala, lwalya lwananywa, lwayimuka mpu lusâme.


Nyamuzinda arhônda Musa


7 Nyakasane anacibwira Musa, erhi: «Yandagala, bulya lulya lubaga lwagomire, lulya lubaga wàrhenzagya omu cihugo c’e Misiri. 8 Barhalegamire okurhenga omu njira nàbayerekaga, batuzire enshusbo y’akanina bafukamire embere zayo banaderha, mpu: «Israheli ala Nyamuzinda wawe, owàkurhenzagya omu cihugo c’e Misiri.» 9 Nyakasane, anacibwira Musa; erhi: «Aye! Nàsingirize olu lubaga, nabona oku luli lwa bacikanyi-cirhagômba» 10 Ci lero, ondekage, nkolaga najira oburhe bwani bubayâkirekwo, boshi mbahererekeze, wene obe we njira ishanja linene.»


Omusengero gwa Musa


11 Musa arhuliriza Nyakasane, Nyamuzinda wage, aderba, erhi: «Nyamwagirwa carhuma wakunirira olubaga lwawe wene wàshugulaga n’emisi y’okuboko kwawe omu cihugo c’e Misiri? 12

Cankarhuma abanya-Misiri baderha, mpu: «Buminya bwàrbumaga abarhenza eno munda mpu ly’ajibayirhira omu mpinga, anabaherêrekeze hano igulu!» Rhuliriza obukunizi bwawe, onaleke obubi olonzize okujirira olubaga lwawe. 13 Kengera bambali bawe: Abrahamu, Izaki na Yakobo walanganyagya n’omwigasho, wababwira, erhi: «Obûko bwinyu nabuluza bube nka nyenyêzi z’oku nkuba na cirya cihugo nàderhaga, nacihà obûko bwinyu buciyimenwo ensiku n’amango!» 14 Nyakasane arhulirira obwo, arhacikolaga akal’ibala àli amalalira okukolera olubaga lwage.

Musa abera ennàmbi zalikwo Endagâno

 
15 Musa anacishubûka àyandagala, abungulukira emwa bene Israheli, erhi afumbîrhe galya mabuye g’ennàmbi abirhi, gàli mayandike enyunda zombi, emugongo n’emalanga. 16 Ago mabuye gwàli mukolo gwa Nyamuzinda yene, emyandiko galikwo Nyamuzinda yene wàyisiribaga. 17 Yozwe ayumva ecihogêro c’olubaga cidwirhe cabanda orhuhababo; abwira Musa, erhi: «Nàmayumva akahababo kali nka ka ntambala omu cihando.» 18 Ci Musa àmushuza, erhi: «Karhali kahababo k’abahimine, karhanali kahababo k’abahimirwe, ci nyumvirhe nka liri izù lya nyimbo za bantu badwirhe badumizanya.»19 Lero erhi àhika hofi n’ecirâlo, àlangîra akanina n’ebigâmba by’amasâmo. Musa agwarhwa n’oburhe, arhôla zirya nnàmbi z’amabuye g’Endagâno, azidedeka oku idaho, azijonjagira mulya ntambi-rhambi ly’entondo. 20 Arhôla kalya kanina bàjiraga akadûlika muliro; akavungunyula koshi, akalagaliza omu mîshi, aganywesa Bene Israheli. 21 Musa adôsa Aroni, erhi: «Bici olu lubaga lwakuhizirekwo ene olinda obayemerera ecaha cingan’aha?» 22 Aroni àmushuza erhi: «Yagirwa, orhakalihaga, bulya nawe wene orhahabiri oku olu lubaga luyorha luhârhira amabi! 23 Bonene bambwiraga, mpu : «Orhujirire nyamuzinda warhushokolera, bulya olya Musa, omulume wàrhurhenzagya e Misiri, rhurhamanyiri kurhi anabîre!» 24 Lero nababwira, nti: «Ndi ogwerhe amasholo!» Baja bagashugula oku marhwiri gabo, bagampà. Nagahira ecìko, garhengamwo aka kanina.»


Obuhane 

25 Musa abona oku olubaga lwahabusire, oku Aroni analuhabwire, analubonesa nshonyi omu masu g’abashombanyi bage. 26 Okuhandi, Musa agend’iyimanga aha muhango gw’icûmbi, aderba,

erhi: «Oli wa Nyakasane, anjeho!» Bene Levi boshi bashubulizanya eburhambi bwage. 27 Ànacibabwira, erhi: «Ntya kwo Nyakasane w’Israheli adesire: «Ngasi muguma ahire engôrho yage

ebirhugo murhulukâne omu icûmbi mwoshi, kurhenga kuli ngasi muhango kuj’oku gundi, muje mwanigûza akaba mwene winyu, akaba mwîra wawe, akaba mulungu wawe!» 28 Bene Levi banacijira nk’oku Musa anababwiraga, olwo lusiku olubaga lwafàmwo bihumbi bisharhu bya bantu. 29 Musa ababwira, erhi: «Ene mwarherekîre Nyakasane amaboko ginyu, kulya kuba ngasi muguma anayomolire omugala erhi mwene wabo engôrho, ly’amugisha!»


Musa ashubisengerera Bene Israheli


30  Lero erhi buca. Musa abwira olubaga, erhi: «Mwajizire ecaha cinene, ci nkolaga narheremera emunda Nyakasane ali kwankanabà nashobôla obwonjo kw’eco caha cinyu!» 31 Musa ashubira emunda Nyakasane ali amubwira, erhi: «Aye! Lulya lubaga lwàgomire bwenene! Lwacîjirîre nyamuzinda w’amasholo. 32 Ci okalonza, olubabalire eco câha … N’akaba nanga, onzazagye omu citabu wànyandikaga!» 33 Nyakasane anacibwira Musa, erhi: «Owàngomîre ye nanazaza omu citabu cani! 34 Ci buno okanyagye! Olôngolane olubaga emunda nakubwiraga, malahika wàni akushokolera. Ci olusiku nabarhangula niene, nabahana kw’eco caha cabo.» 35 Nyakasane anacihana olubaga bulya lwàli lujizire akanina, kalya Aroni àtulaga.

  • Abashi baliho embere ly’eyi hadisi rhuyishi ya 1300 (rhulole omu Bibliya)

Rhunayumve omu nganiro z’e Bushi kurhi Abami bayishaga na kurhi emilala yarhangiraga. Cikwone rhumanyire oku barhimanyire ho Abashi bayorha baba, erhi barhegekwa na Naluniga. Yumvi:

  1. Abana baburhagwa na Nnamuhôye baba: Kabare, Nnaninja, Nnaburhinyi, Kadusigombe na mwali wabo Nyibunga. Bo basima okuyoca enyama, lero babaha erya Banyamwoca.
    1. Abana baburhagwa na mwa Nnalwindi balya enyama mbishi. Okuba mirhubu kwarhuma babalòngôza: “Mwajizire mabi gabiri: burhanzi mwabishire nyâma mwamagal’ilya enyama

mbishi. Kurhenga ene, omwânya gwinyu kukola kukabisha abâmi kone n’okulânga ecûsho cabo lwo luvûmbu ». Mwacînda yo nkomokà y’omulala gw’aBanyaMubira, Kalunzekami anacifâ na Nnamûfà ashuba ishe w’aBanjoga. Ye waburhaga Nabwanda. Nabwanda ye bisha abâmi, Nyakajungulu yehe ye lânga oluvûmbu.

  • Kabare aj’iyubaka e Musûsù na Nnaburhinyi aja e Burhinyi. Nnanînja aja e Nînja.
    • Lusiku luguma, Bujwera ahâ Kabare engoko. Lubakà294 ashiha eyo ngoko anayibalalana. Kabare ayikulikira kuhik’e Mwogo. Ho lubakà ayirhogîze erhi yafîre. Kabare ayûbaka aha Luvûmbu.
    • Lusiku luguma, Kabare abugâna bambali ba Naluniga babiri, omurhwa n’omushi, bali bacidudumira okubula obushinganyanya kwa nnawabo. Ababwira erhi: “Ow’ehyage ow’ehyage; omunyi ehyage, n’omugale ehyage ». Abo bashizi basima obwo bugula bwa Kabare. Ci kwone Kabare na Kadusigombe barhang’ishiga Naluniga. Lero lusiku luguma, Kabare ali aha bwami, Naluniga ahuluka mpu alola akantu kalebe. Kabare adamala oku ntebe y’obwâmi.

294 Notons ici que Munzihirwa parle de lubakà (épervier), tandis que Nkoranyi mentionne « nyûnda » (aigle).

Engoma zahuluza zone na ntaye ozihumireko, lero olubaga lwakoma kagasha, mpu lwamabona mwâmi muhyahya. Erhi Naluniga agaluka ayemêra ebyabîre anashiga.

  • Obwo, abantu barhondera okuderha mpu: “Rhushîmbe (rhushige) aba balondana. Bagwerhe enkafu, bayish’ikarhuha amarha n’amahemba. Ntyo Kabare ahinduka mwâmi w’e Bushi, arhola izino lya Nnabushi, kwo kuderha nnawabo ecihugo coshi.
    • Naluniga ashuba mujînji, agwerhe ebikono, ye n’iburha lyage. Arhakahumwako, arhakana tumirhwa. Owamuhumako ibala lyanamugwarha. Kurhenga aho, omulala gwage gwo gubisha abâmi. Kabare afâ, asiga Cifundagombe….

Enyuma lya mimo minji rhwashubiyumva:

  • Erhi hagera myaka minji y’akadugundu, Abahâya bahûna oku mwene Mushema agaluke. Ago mango erhi akola aba e Kaziba anali amayanka Namponda-Majiri, mwali Najiri mwâmi w’e Kaziba.
  • Nyakalege ye wali Mushamuka mukulu omu Buhâya, alalika ababo omu ihano mpu bagalule Kabare ekà banamuyimike mwâmi.
    • Obwo Kabare agaluka anayûbaka aha  Luvûmbu. Ye wasingaga irhegeko n’entondekanye z’okuyîmika n’okuhâna akashambala. Abusire bagala basharhu: Nabuhanga, Kagweshe na Kamahaha. Abagala bamurhabala, agalihya ishwa lyage lunda lw’enyanya.
    • Kamahaha ayima omu b’ishe. Aburha Kaciko- Kabuye na Batahakana. Ago mango Kamahaha na Kagweshe balwa. Eyo ntambala yabo yo yarhumire buzinda obwâmi buberwamwo bigabi bibiri (Kabare na Ngweshe). Kamahaha anacifâ, abishwa e Luvûmbu. Batahakana ayîma omu b’ishe. Erhi kugera myaka misungunu ayîmire, afâ, Mwerwe ayîma omu byage.

Abami babuganyire olubaga lwa Abashi luyôrha luhaba. Abasagasi balongerize ngahi izino ly’Abonekaga burhanzi rhanzi. Babona oku liri omu Bibliya, mwe mukahabwa n’enda. Yumvagi:

Lub 6.19: Mushi ali mugala wa Merari:

Bashakulûza ba Musa na Aroni


14 Alaga abakulu b’emilala ya bashakulûza babo: Bagala ba Rubeni, nfula ya Israheli: Henoki na Palu, Hezroni na Karmi: obwo bwo bûko bwa Rubeni. 15 Nabo bagala ba Simoni, bo: Yomuweli, Yamini, Obadi, Yakini, Sohari na Saulu, mugala w’omukazi munya-Kanani, bwo bûko bwa Simoni obwo. 16 Alaga amazino ga bagala ba Levi, nk’oku amaburhwa gabo ganali: Gersoni, Kehati na Merari. Levi alamire myaka igana na makumi asbarhu na nda. 17 Bagala ba Gersoni bo: Livini na Shimovi, nk’oku obûko bwabo bunali. 18 Bagala ba Kehati bo: Amurani, Yisebari, Hebroni na Uziyeli. Kehati alamire myaka igana na makumi asharhu n’isharhu. 19 Na bagala ba Merari bo: Mehali na Mushi. Bwo bûko bwa Levi obwo omu kushimba amaburhwa gabo.

Mib 3.20:

14 Nyakasane ashambâla na Musa omu irungu ly’entondo ya Sinayi amu bwira, erhi: 15 «Ojire omubalè gwa bene Levi nk’oku emilala ya bashakulûza babo enagenzire na nk’oku emilala yabo bone enali. Ojire omubalè gwa ngasi wa bûko mulume yeshi kurhenga oku mwana wa mwezi muguma kuhêka enyanya. 16 Musa ajira omubalè gwabo oku irhegeko lya Nyakasane, nk’oku anamurhegekaga. 17 Alaga bene Levi nk’oku amazino gabo ganali: Gersoni, Kehati na Merari. 18 Alaga amazino ga bene Gersoni  nk’oku  emilala  yabo enali: Lebni na Semeyi. 19 Bene Kehati nk’oku emilala yabo  enali:  Arami, Yisari, Hebroni na Ozieli. 20 Bene Merari, nk’oku emilala yabo enali: Mahali na Mushi. Bwo bûko bwa Levi obwola nk’oku emilala ya bashakulûza babo ena genzire. 21 Gersoni ye shakulu w’omulala gwa Lebnina Semeyi. Baderha mpu milala ya Banya-Gersoni. 22 Omubalè gwabo omu kuganja abalume boshi kurhenga owamwezi muguma kuhêka enyanya, bahika omu bantu bihumbi nda na magana arhanu.

1nga 6.32: Mushi ali wa kuli bene Levi

\p \v 16 Bene Levi, mwami Daudi abahà omukolo gw’okuyimbiza omu ndâro ya Nyakasane, oku omucîmba gw’amalaganyo gwanahirwamwo ho na halya. \v 17 Embere Salomoni ayusiyûbaka aka-Nyamuzinda k’e Yeruzalemu, abo bantu bakàgijira omukolo gwabo gw’okuziha ennanga embere ly’ihêma ly’okubugâ nana nk’oku amarhegeko ganalidesire. \v 18 Ntya kwo hakag’ijira ogwo mukolo, haguma n’emirhwe y’abimbiza: Muli bene Kehati, Hemani mwimbiza, bashakulûza bage omu kuburhana kwabo, àli Yoheli, Samweli, \v 19 Elkana, Yerohamu, Eliyeli, Towa, \v 20 Sufu, Elkana, Yahati, Amasayi, \v 21 Elkana, Yoheli, Azariya, Sefaniya, \v 22 Tahati, Asiri, Ebiyasafu, Kore, \v 23 Yishari, Kehati, Levi na Yakobo. \v 24 Ekulyo kwa Hemani yakàgibà owabo mwimbiza Azafi, naye ba shakulûza bage ntya kwo bàburhanaga: Berekuya, Shimeya, \v 25 Mikaeli, Baseya, Malkiya, \v 26 Etni, Zera, Adaya, \v 27 Etani, Zima, Shimeyi, \v 28 Yehati, Gershoni, Levi. \v 29 Olunda lw’ebulembe bakâgiyimangayo bene wabo bene Merarik, nabo bashakulûza babo ntya kwo bàburhanaga: Etani, Kishi, Abdi, Maluki, \v 30 Hashabiya, Amasiya, Hilkiya, \v 31 Amsi, Bani, Shemari, \v 32 Mahali, Mushi, Merari, Levi.

1Nga 6.48-50

\v 48 Bene Merari n’emilala yabo omu kuyesha ecigole nabo bàhâbwa bishagala ikumi na bibirhi by’omu cihugo c’obûko bwa Rubeni, obwa Gadi n’obûko bwa Zabuloni. \v 49 Bene Israheli bagabira bene Levi ebyo bishagala byoshi haguma n’amashwa gabyo. \v 50 Omu bûko bwa Yuda, obwa Simoni, n’obwa Benyamini, nabo bayesherwa ecigole, bahâna ebishagala, bône babiyirika amazîno

bûko bwa Levi: 1Nga 23.23:

\v 23 Mushi aburha bagala basharhu: Mahali, Ederi na Yeremoti. \v 24 Ntyo kwo lyàliyosire iburha lya Levi, abo bàli bakulu b’emilala yabo bàyandikagwa muguma muguma omu citabu c’amazino. Ngasi yeshi wàli okola agwerhe myaka makumi abirhi na kulusha y’okuburhwa, ahâbwa ogwage mukolo akazijira omu nyumpa ya Nyakasane. \v 25 Bulya Daudi aderha, erhi: «Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli akola ahire olubaga lwage omurhûla, naye yene akolaga abera omu cishagala ca Yeruzalemu ensiku zoshi. \v 26 Nta bulagirire abaleviti bacigwerhe bw’okukâbarhula ihêma ly’okubugânana na ngasi birugu byoshi bikolesibwa oku bugashânize.» \v 27 Na kandi omu kushimba ebinwa bizinda bya Daudi, ngasi baleviti boshi bàyandisirwe, bàgwerhe myaka makumi abirhi na kulusha y’okuburhwa. \v 28 Omukolo gwabo kwàli kulinga amarhegeko bene Aroni bababwizire, okurhumikira omu kâ-Nyamuzinda ka Nyakasane, omu minene yamwo n’omu rhwônga rhwamwo rhwoshi, okushukamwo ebirugu by’okugashâniza. Ebyo byo bakâgikola omu kâ-Nyamuzinda.

\p \v 29 N’okukereka emigati mulongo oku meza gwàli mukolo gwabo; okurhega nya enshâno ya ngasi lubero. Bàgwerhe n’omukolo gw’okulanga engero z’omu ka-Nyamuzinda, ez’obuzirho n’ez-obuli. \v 30 Bàli barhegesirwc okuba omu kâ­ Nyamuzinda ngasi sêzi na ngasi bijingo oku kukuza irenge lya Nyakasane. \v 31 Na ngasi mango barhûla Nyakasane enterekêro z’okusingônola oku lusiku lwa Sabato, olusiku lurhanzi lwa ngasi mwezi, n’ezindi nsiku nkulu nk’oku byànaliyandisirwe omu irhegeko. Gwo mukolo bàkâgijira ensiku zoshi embere za Nyakasane ogwo. \v 32 Obugashânize bàkâgijira omu kâ-Nyamuzinda, bwànali bulya bwonênè bwàkâgijirwa omu ihêma ly’okubugânana, n’amarhegeko g’omu hatagatifu bwenêne, na galya marhegeko ga bene wabo bagala ba Aroni.

; 1Nga 24.26

\v 26 Bagala ba Merari: Mahali, Mushi na Yaziya; \v 27 oku bûko bwa Merari, b’emwa omugala Yaziya: mwàli Shohamu, Zakuri na Ibri. \v 28 Mugala wa Mahali: Eleyazari, ye rhaburhaga mwana, \v 29 na Kishi, ye wàgwerhe omugala Yarameeli. \v 30 Bagala ba Mushi: Mahali, Ederi na Yerimoti. Ntyo kwo obûko bwa bene Levi bwàli buyosire, omu kushimbana kw’emilala yabo.

Oyo Mushi wa kuli Bene Levi ye warhumaga rhuderhuderha oku Abashi bali Bene-Levi

Bulya nk’ecihebraniya caderha omulala gw’omuntu, ishnja lyage, erhi ecihugo aburhagwamwo, banayushule î mulili aha buzinda bwa izino ly’omuntu waburhaga balya erhi aha buzinda bw’ecihugo badesire omuntu aburhagwamwo. Bakaba bantu banji bahire îm aha buzinda bw’izine ly’ecishagala erhi ecihugo baburhagwamwo.

Somaga: Les origines bibliques des Bashi kuli https://nyabangere.com

Rwalonza okumanyirira ebinwa biri omu Bibliya oku herufi HET kurhenga omu cihebraniya kuja omu nfarasè n’omu mashi. Termes bibliques de la lettre Het en l’hébreu-français-mashi

Biblical Terms for LDM – DRC MASHI HEBREW BIBLE and MASHI GREEK.htm

Yumva bwinja ! obwandagala -mulongo : 1=Cihebraniya ; 2= kunganaci  oluderho lukolesibwe ; 3= luderho lwa buko buci ; 4=omu nfarasè kurhi lusomwa n’oku luderhwa ; 5=kurhi luhubulwa omu mashi na binwa bihi ludesire omu mashi

Hébreu  fréquence  catégorie lecture en français translitttéré et équivalent mashi

hébreuNbcatégorielecture françaiselecture mashi et significations équivalentes en mashi
חֹבָבNoms propresHobabHOVÂV|HOBÂB|Hobabu|Hobab — mugala wa Rewel we Madiyan shakulûza wa bene Keni, Abakeni
חֻבָּהNoms propresYehoubba [Houbba]HUBÂ|Huba — mugala wa Shemeri w’oku bûko bwa Aseri
חָבוֹרNoms propresHaborHÂBÔR|Habori|Habor|lwishi olwo lw’e Mezopotamiya — luba lwîshi lw’e Mezopotamiya
חֲבַיָּהNoms propresHovaya [Hobaya]HABAYÂ|Habaya|Habaya — murhambo wa milala mudâhwa w’enyuma ly’obuja bw’e Babiloni
חֶבֶל-1Objets réelscorde, cordage, fil, nœud coulantHÊVEL|HÊBEL|mugozi|higozi|mpogo|omugozi|ehigozi|empogo
חֶבֶל-2Objets réelscorde pour mesurerHÊVEL|HÊBEL|omugozi|mugozi|migozi|emigozi — mugozi gwa lugero
חֲבַצִּנְיָהNoms propresHavacinya [Habassinia]HAVATSINYÂ|HABATSINYÂ|Havasinya|Habasinya|Habazinya
חֲבַקּוּקNoms propresHabaquq [Habacuc]HAVAKÛK|HABAKÛK|Habakuki|Habakuku|Habakuk — olya mulêbi
חֶבֶר-1Noms propresHéberHÊVER|HÊBER|Heberi|Heber — mugala wa Beriya w’oku bûko bwa Aseri
חֶבֶר-2Noms propresHéberHÊVER|HÊBER|Heberi|Heber
חֶבֶר-3Noms propresHéberHÊVER|HÊBER|Heberi|Heber
חֶבֶר-4Noms propresHéberHÊVER|HÊBER|Haberi|Heberi|Heber
חֶבְרוֹן-1Noms propresHébronHEBRÔN|Hebroni|Hebrôn — lugo lwa bene Levi omu ishwa lya Yuda
חֶבְרוֹן-2Noms propresHébronHEBRÔN|Hebroni|Hebron — mugala wa Kehati bûko bwa Levi
חֶבְרוֹן-3Noms propresHébronHEBRÔN|Hebroni|Hebron — wa kuli bene Kalebu
חֶבְרוֹנִיNoms propresHébroniteHEBRÔNÎ|omulala gw’Ahahebroni|abanya-Hebroni|bene -Hebroni|Abahebroni|Hebroni — w’oku bûko bwa Levi
חֶבְרִיNoms propresHébrites [Hébérites]HEVRÎ|HEBRÎ|omulala gw’Abaheberi — ba kuli Heberi, Heber b’oku bûko bwa Aseri
חָגָב-1FaunesauterelleHÂGÂV|mahanzi|nzige|minunu|minshekè|ihanzi|oluzige|omwinûnu|omunshekè — lola Lev 11.22
חָגָב-2Noms propresHagav [Hagab]HÂGÂV|HÂGÂB|Hagabu|Hagab — mushamuka wa milala murhumisi w’omu ka-Nyamuzinda enyuma z’obuja bw’e Babiloni
חֲגָבָהNoms propresHagava [Hagaba]HAGÂBÂ|HAGÂVÂ|Hagaba|Hagava — murhambo wa milala murhumisi w’omu ka-Nyamuzinda enyuma w’obuja bw’e Babiloni
חַגַּיNoms propresAggéeHAGAY|Hagayi — olya mulêbi wahaga bene-Israheli omurhima lyo bayûbaka aka-Nyamuzinda amango barhengaga e Babiloni
חַגִּי-1Noms propresHaggui [Hagui]HAGÎ|Hagi — wa kuli Gadi
חַגִּי-2Noms propresde Haggui [de Hagui]HAGÎ|Hagi
חַגִּיָּהNoms propresHagguiya [Haguia]HAGIYÂ|Hagiya — lola 1Nga 6.30
חַגִּיתNoms propresHagguith [Haguite]HAGIT|Hagiti — muntu oyo
חָגְלָהNoms propresHoglaHOGLÂ|Hogla — mwâli wa Tselofadi, wa Zelofha w’oku bûko bwa Menashè
חֲדַדNoms propresHadadHADAD|Hadadi — mugala wa Ismaeli
חָדִידNoms propresHadidHADÎD|Hadid|Hadidi — hantu omu ishwa lya Benyamini
חַדְלַיNoms propresHadlaïHADLAY|Hadilayi|Hadlayi — w’oku bûko bwa Efrayimu
חֵדֶקFloreplante avec des épines [FF 184.185]HÊDEK|HÊDEQ|murhi guli mishugi|murhi gwa mahwa — cakanaba cigôhwa!
חִדֶּקֶלNoms propresTigreHIDEKEL|Tigri|lwîshi — lwîshi lwa kasharhu omu ishwa ly’amasîma, lola Murh 2.14
חַדְרָךְNoms propresHadrakHADRAK|Hadrak|Hadaraki|Hadraki
חֲדָשָׁהNoms propresHadasha [Hadacha]HADSHÂ|Hadasha — lugo lw’omu ishwa lya Yuda Hadasha kuli kuderha bihyahya, omu mashi ye Kahyahya
חֹדֶשׁ-1Rituelsnéoménies, nouvelle lune, néoménie, fêtesHODESH|omwezi gukola gwabaluka|omwezi gwabaluka|lukulu lw’ogwabaluka|Erhi omwezi gubaluka
חֹדֶשׁ-2Noms propresHodesh [Hodech]HODESH|Hodeshi — muka Shaharayimu, Sharayim w’oku bûko bwa Benyamini ye Nnamwezi nkaba omu mashi oku banyere! ye Gwabaluka nkaba oku balume!
חוֹבָהNoms propresHova [Hoba]HÔVÂ|HÔBÂ|Hoba — hantu hali emwenè gwa Damasko
חַוָּהNoms propresEve [Ève]HAWÂ|HAVÂ|Hawa|Eva — mpu bantu bofofi mpu ye muka Adamu, lola Murh 3.20 enfarasè yamukulakwo h yamujira Eva
חוֹחַ-1Florechardon, épineHÔAH|mushugi|omushugi|mishugi|emishugi|mahwa|amahwa
חוֹחַ-2Objets réelscrochet, harpon, épineHÔAH|ebyûma by’amîno-mîno|byuma bya mino-mîno|cûma ca mino-mîno|mugera
חוּט-1Objets réelsfil, corde minceHÛT|ehigozi|orhugozi|higozi|rhugozi|mugozi|migozi|emigozi
חוּט-2Objets réelsfil, corde minceHÛT|mirhamba|emirhamba|omurhamba|ensinga|nsinga
חִוִּיNoms propresHivvite [Hivite]HIVÎ|HIWÎ|aba Hiviti|Aba-Hiviti|Abahiviti|bene Hiv|Muhiviti|Omuhiviti — bantu b’e Kanaani bantu ba kuli Kanaani
חֲוִילָהNoms propresHawila [Havila]HAVÎLÂ|HAWÎLÄ|Avila|Havila|Hawila|Havila — mugala wa Kush ye Yoktâni, Yoktani wa kuli bene Ham, Cham, olondana bona Yafet na Sem
חוּלNoms propresHoulHÛL|Huli — mugala wa Aramu, Aram wa kuli bene Semu
חוֹלוֹן-1Noms propresHolôn [Holon]HÔLÔN|Holoni|Holôn — lugo lwa Baleviti omu ishwa lya Yuda
חוֹלוֹן-2Noms propresHolôn [Holon]HÔLÔN|Holoni|Holôn — lugo w’e Mowabu
חוּפָםNoms propresHoufamHÛFÂM|HÛPÂM|Hufami|Hufam — muntu w’omu bûko bwa Benyamini
חוּפָמִיNoms propresHoufamiteHÛFÂMÎ|omulala gw’Abahufa­mi|Abahufami — b’oku bûko bwa Benyamini
חוּקֹק-1Noms propresHouqoq [Houcoc]HÛKOK|HÛQOQ|e Hukoki — lugo omu ishwa lya Nefutali
חוּקֹק-2Noms propresHouqoq [Houcoc]HÛKOK|Hukoki|Hukok — lundi lugo lwa bene Levi, ci omu lya ishwa lya Aseri
חוּר-1Noms propresHourHÛR|Huru|Huri — mugala wa Miryame mwali wabo Musa mwihwa wa Musa oyo
חוּר-2Noms propresHourHÛR|Huru|Huri — shakulûza wa Betsaleeli, Bezaleli, Bezaleyeli, Besaleli, lola Lub 31.2 w’oku buko bwa Yuda
חוּר-3Noms propresHourHÛR|Huru|Huri — mwami w’e Madiyan
חוּר-4Noms propresHourHÛR|Huru|Huri — mugala wa Yuda
חוּר-5Noms propresHourHÛR|Huru|Huri|Hur — ishe wa Refaya oku lwa Nehemiya
חוּרַיNoms propresHouraïHÛRAY|Hurayi — mulwi oku ngoma ya Daudi
חוּרִיNoms propresHouriHÛR|Huru|Huri — mugala wa Yoroah w’oku bûko bûko bwa Gadi
חוּרָם-1Noms propresHiramHÛRÂM|Huramu|Huram|Hiram|Hurami|Mwami Hurami|Hurami-Abi — mwami w’e Tiri oku lwa Daudi n’oku lwa Salomoni HûRÂM ali omu BHS 1 Enga 2.2 ci omu WLC ali oku 1Eng 2.3
חוּרָם-2Noms propresHiram [Houram]HÛRÂM|Hurami|Huramu|Huram — mulenga z’e Tiri oku ngoma ya Salomoni, lola 2Nga 4.11
חוּרָם-3Noms propresHouram, Houram-AbiHÛRÂM|Huramu|Hurami|Huram — mugala wa Bela w’oku bûko bwa Benyamini
חוּרָם אָבִיNoms propresHiramHÛRÂM-ÂVÎ|Huram-Avi|Huram-Abi|Huramu|Hirami|Hurami — Hurâm-Avi ali omu BHS 1Nga 2.12 ; hashushine na WLC 1Nga 2.13
חַוְרָןNoms propresHaurân [Hauran]HAVRÂN|Haurani|Hawerani|Havrân — hantu aho
חוּשָׁהNoms propresHousha [Houcha]HÛSHÂ|Husha — hantu hofi na Betelehemu
חוּשַׁי-1Noms propresHoushaï [Houchaï]HÛSHAY|Hushayi — ,untu w’e Ariki murhonyi na muhanûzi wa mwami Daudi
חוּשַׁי-2Noms propresHoushaï [Houchaï]HÛSHAY|Hushayi — ishe wa Bâna Baana munya-buhashe oku ngoma ya Salomoni
חוּשִׁיםNoms propresHoushim [Houchim]HÛSHÎM|Hushimu|Hushim
חוֹתָם-1Noms propressceau; HotamHÔTÂM|Hotamu|Hotam|cimanyisho|kashè — mugala wa Heberi w’oku buko bwa Aser
חוֹתָם-2Noms propressceau; HotamHÔTÂM|Hotamu|Hotam|cimanyiso|kashè — ishe wa Yehieli mulwi oku ngoma ya Daudi
חֲזָאֵלNoms propresHazaëlHAZÂÊL|Hazayeli|Hazael — mwami w’e Sîriya
חזהRituelsvoir, regarder, rechercherHZH|kubona abona|obona|kurhondêra abona|kulongereza|anagalirhondera abona|*bon*|*yerek*|*lonz*|*longer*|*lolêr*
חֲזוֹNoms propresHazoHAZÔ|Hazo — mugala wa Nahori
חֲזִיאֵלNoms propresHaziël [Haziel]HAZÎÊL|Haziyeli — mugala wa Shimeyi muleviti w’oku lwa Daudi
חֲזָיָהNoms propresHazayaHAZÂYÂ|Hazaya — mugala wa Adaya shakulûza wa Maaseya w’omu bûko bwa Yuda
חֶזְיוֹןNoms propresHèziôn [Hézion]HEZYÔN|Heziyoni|Hezion — shakulu wa Ben-Hadad mwami w’e Sîriya
חֵזִיר-1Noms propresHézirHÊZÎR|Heziri|Hezir — mudâhwa oku ngoma ya Daudi
חֵזִיר-2Noms propresHézirHÊZÎR|Heziri|Hezir — muntu w’enyuma z’obuja bw’e Babiloni, rhulole BHS Neh 10.21 WLC Neh 10.20
חֲזִיר-1Fauneporc, cochonHÊZÎR|engulube|ngulube|hyangulube|nyama ya ngulube — lola Lev 11.7
חֲזִיר-2FaunesanglierHÊZÎR|enshenge|nshenge|ngulube
חִזְקִיNoms propresHizqi [Hizqui]HIZKÎ|Hizki — mugala wa Elipaali murhambo wa milala w’oku bûko bwa Benyamini
חִזְקִיָּה-1Noms propresEzékias [Ézékias]HIZEKIYÂHÛ|HIZEQIYÂHÛ|Hizekiyahu — Hizekiyahu, ecigreki n’enfarasè byamuhindwire Ezekiasi,lola 2Bam 18.1 mwami wa Yuda omu 716 embere za Kristu
חִזְקִיָּה-2Noms propresHizqiya [Hizquia]HIZEKIYÂHÛ|HIZEQIYÂHÛ|Hizekiyahu|Hizi­kiya — mpu ye Ezekias gwarhi ecigreki n’enfarasè
חִזְקִיָּה-3Noms propresHizqiya [Hizquia]HIZEKIYÂHÛ|HIZEQIYÂHÛ|Hizekiyahu|Hizkiya — mukulu wa milala enyuma z’obuja bw’e Babiloni
חִזְקִיָּה-4Noms propresEzékias [Ézékias]HIZEKIYÂHÛ|HIZEQIYÂHÛ|Hizkiya|Hizkiyahu — shakulûza w’omulêbi Sofoniya, Zefaniya
חִזְקִיָּהוּNoms propresEzékias [Ézékias]HIZEKIYÂHÛ|Hizekiyahu|Hizkiyahu — omu cigreki n’enfarasè mpu ye Ezekiasi mugala wa Ahazi mwami e Yuda 716-687
חטא-1AttributspécherHTA’|ecâha|câha|ebyâha|byâha|*cah*|*bub*|*mab*|*hemuk*|*gom*|*vuna irhegek* — kujira ecâha kugayisa n’ecâha
חטא-2Attributsêtre coupableHTA’|mwisi|cihemu|caha|câha|*ndyuz*|*tumul*|*tumw*|*bi* — onanjire mwisi munyabyaha
חטא-3RituelspurifierHTA’|kujirirakwo enterekêro y’okushukûla ebyaha|nterekêro y’okushukûla|okuhâna enterekêro y’okushukûla|Anayishicîcêsa|anamukulira ecâha|nka arhanacîcêsizi|*cês*|*cêsib* — kucîcesa
חטא-4RituelssacrifierHTA’|okucîrhênza ebyaha|*rhênza ebyâh*|*shukûla ebyâha*|*mpyulo*|*hyul*
חַטָּא-1Attributspécheur, coupableHATÂ|banyabyaha|munyabyaha|abanyabyaha|omunyabyaha|obihire|*byaha*|*byâh*|*goma*|*hemuk* — banyabyâha munyabyâha abanyabyâha omunyabyâha
חַטָּא-2Attributscoupable deHATÂ|babi|mubi|ababi|omubi|*bi*|*galugal*|*tumul*
חֵטְא-1AttributspéchéHÊT’|amabì|obubi|ecâha|câha|*bi*|*hemuk*
חֵטְא-2AttributsculpabilitéHÊT’|cibarhuza ecâha|kucîbarhuza ecâha|bubi|obubi|lyo orhag’icibarhuza ecâha.|banabarhule omuzigo gw’ecâha|barhag’ijira ecâha|abarhwire ecâha|anabarhule ecâha|*hemul*|*hemuk*|*bi*|*câh*|*cah*
חַטָּאָהAttributspéchéHÂTÂ|ecâha|câha|ecaha|bubi|obubi
חֶטְאָהAttributspéchéHETEÂ|HET’Â|ecâha|câha
חֲטָאָה-1AttributsculpabilitéHATÂÂ|ecâha|câha|*gom*
חֲטָאָה-2Rituelssacrifice pour le péché, offrandeHATÂÂ|enterekêro y’okushukulûla ebyâha|mpyûlo oku byâha|enterekêro y’okuhyûla|*ntûl*
חַטָּאת-1AttributspéchéHATÂ’T|ecâha|câha|ebyâha|byâha|Ecaha|*gom*|*hemuk*|*hemul*|*bi*|*hemu*|*lig*|*babali*
חַטָּאת-2Objets réelschose corrumpuHATÂ’T|cirya câha cinyu|kantu kabozire — kantu kabozire kuli kuderha câha, lola Lush 9.21
חַטָּאת-3DiverspunitionHATÂ’T|buhane
חַטָּאת-4RituelspurificationHATÂ’T|wabacêsa|bacîcese ntyola|kucîcêsa|*yobôl*
חַטָּאת-5Rituelssacrifice pour le péché, offrandeHATÂ’T|nterekêro y’okucîrhênza ebyaha|nterekêro y’okurhenza ebyaha|ebijiro by’okulushukûla|*terekêr*|*rhereker*|*rherekêr*|nterekêro oku byaha|nterekêro y’okushukûlwa ebyaha|*shukûla*
חַטּוּשׁ-1Noms propresHattoush [Hattouch]HATÛSH|Hatushi — wa kuli bene Zorobabeli w’oku bûko bwa Daudi
חַטּוּשׁ-2Noms propresHattoush [Hattouch]HATÛSH|Hatushi — wa kuli bene Daudi w’omu bûko bwa Yuda
חַטּוּשׁ-3Noms propresHattoush [Hattouch]HATÛSH|Hatushi — banji bagwerhe eryo izino enyuma z’obuja bw’e babiloni
חֲטִיטָהNoms propresHatitaHATÎTÂ|Hatita — mushamuka wa milala enyuma z’obuja bw’e Babiloni
חַטִּילNoms propresHattilHATÎL|Hatili — mukulu wa milala wa kuli Salomoni w’enyuma z’obuja bw’e Babiloni
חֲטִיפָאNoms propresHatifaHATÎFÂ|Hatifa — murhambo wa milala murhumisi w’omu ka-Nyamuzinda enyuma w’obuja bw’e Babiloni
חַיÊtresêtre vivantHAY|Hay|abazine boshi|ebizine byoshi|bizine byoshi|ebizine — uhayi omu cishahiri kunali kuderha ntyo « obuzine » na maisha « akalamo »
חִיאֵלNoms propresHielHÎÊL|Hiyeli — muntu w’e Betel ashub’iyûbaka olugo lwa Yeriko ye wayûbakaga Yeriko buhyahya, lola 1Bam 16, 34
חַיָּה-1Fauneêtre vivantHAYÂ|ensimba|*nsimb*|cizine|*zine*|*ryanyi*|*intu*|*rubala*|*ryâny* — lola Murh 2.24
חַיָּה-2Attributscommunauté, bande, groupeHAYÂ|olubaga|lubaga|ndêko|cigamba
חַיָּה-3AttributsappétitHAYÂ|kulonza n’okulya ebiryo|omuntu ayumve alonzize ebiryo anahashibirya|kuhashirya|iralà — abanfransa baderha mpu « appétit » ciri cimanyiso ca buzine okuhashilya
חִילֵזNoms propresHilez [Hilen]HÎLÊZ|Hilez|Hilezi — lugo lwa baleviti omu ishwa lya Yuda
חֵילָםNoms propresHélamHÊLÂM|Helami|Helam — hantu hofi n’olwîshi lwa Yordani
חִילֵןNoms propresHilez [Hilen]HÎLÊN|Hilezi|Hilez|Hileni — lugo lwa balaviti omu ishwa lya Yuda
חִירָהNoms propresHiraHÎRÂ|Hira — muntu w’e Adulamu, Adulam, Adulami mwira wa Yuda
חִירוֹםNoms propresHiramHÎRÔM|Hiromu|Hiromi|Hirom
חִירוֹם ,חִירוֹם אָבִיNoms propresHiram-Abi [Houram, Hiram]HÎRÔM|Hiromu|Hiromi|Hirom
חִירָם-1Noms propresHiramHÎRÂM|Hiramu|Hirami|Hiram — mwami w’e Tiri oku lwa Daudi na Salomoni
חִירָם-2Noms propresHiramHÎRÂM|Hiramu|Hirami|Hiram — mulenga w’e Tiri w’amango Ga Salomoni
חַכָּהObjets réelscrochet, hameçonHAKÂ|mugera|lulobo|buminya — bijiro bya buminya nabyo bidesirwe lulobo
חֲכִילָהNoms propresHakilaHAKÎLÂ|Hakila — hirhondo hy’omu ishwa lya Yuda
חֲכַלְיָהNoms propresHakalya [Hakalia]HAKALYÂ|Hakalya — ishe wa Nehemiya
חָכְמָה-1Attributscapacité, compétenceHOKMÂ|oburhimanya|obulenga|kumany’ikola — abakazi balenga bakâluka amoya g’empene, lola Lub 35.26
חָכְמָה-2AttributssagesseHOKMÂ|burhimanya|oburhimanya|oburhondekezi|obugula|bugula|burhondekezi
חַכְמוֹנִי-1Noms propresHakmoni [Hakmonite]HAKMÔNÎ|Hakimoni|Hakmoni — ishe wa Yashobeami Yashobeyami mulwi oku lwa Daudi
חַכְמוֹנִי-2Noms propresHakmoni [Hakmonite]HAKMÔNÎ|Hakmoni|Hakimoni — ishe wa Yehiyeli munyabuhashe oku lwa Daudi
חֹלAttributscontraire de saint: profane, pas sacré, vulgaireHOL|ehirhali hitagatifu|kandi kantu|hya bushalashala|hya ntya ntya|akandi kantu|yindi migati|*galugal*|*bi*
חֶלְאָהNoms propresHèléa [Héla]HALEÂ|HALÂ|ngishi|Helea|Heleya|Hela — muka Hashuri, cûbaka wa Tekowa omu mashi ye Kalingishi oyo
חֵלֶבNoms propresHélev [Héleb]HÊLEV|Helebi|Helevi|Helev|Heleb|mashushi|*shushi* — amashushi yo yali nyama nyinja bakundaga omu Bibliya Helev, Mashusi ali mugala wa Bâna w’e Netofa mulwi w’oku ngoma ya Daudi
חֶלְבָּהNoms propresHelbaHELBÂ|e Helba — lugo lw’omu ishwa lya Aseri
חֶלְבּוֹןNoms propresHelbôn [Helbon]HELBÔN|Helboni|Helbôn — lugo lw’omu Sîriya
חֶלְבְּנָהFloregalbanum [résine parfuméeHELBENÂ|galabani|ebizibwe bihûmula bwinja
חֵלֶדNoms propresHéledHÊLED|Heledi — mugala wa Bâna w’e Netofa mulwi w’oku lwa Daudi
חֹלֶדFaunetaupeHOLED|enfuko|nfuko — Lolagi omu nyandazi, ezimuzizire: enfuko, omulindye, na ngasi bûko bwa musherebera, lola Lev 11.29
חֻלְדָּהNoms propresHouldaHULDÂ|Hulda — ali mulêbi-kazi w’amango ga Yoziasi, oderhwa Yoshiyahu omu c’emwabo
חֶלְדַּי-1Noms propresHèldaï [Heldaï]HELDAY|Heldayi — mugala wa bâna w’e Netofa mulwi oku lwa Daudi
חֶלְדַּי-2Noms propresHeldaïHELDAY|Heldayi — mudahwa w’oku lw’omulêbi Zakariya
חלה פָּנִיםAttributsprierHALÊ PÂNÎM|onsengerere Nyakasane|arhuliriza Nyakasane|ntanacishenga Nnâmahanga|ayinginga Nyamubâho|arhondêra okushenga Nyamubâho|*senger*|*sheng*|*yinging*|*rhuliriz* — eci cinwa cidesire  » kuyinamula amalanga, kugayerekeza Nnamahâga », kugalamira
חֲלַחNoms propresHalah [Hala]HALAH|aha Hala|e Hala|Halah — lugo lw’omu Sîriya e mwenè gwa Ninive
חַלְחוּלNoms propresHalhoul [Haloul]HALHÛL|Haluhuli|Halhul — lugo lw’omu ishwa lya Yuda
חֲלִיNoms propresHaliHALÎ|Hali|lwinjihirizo|magerha ga kuyambala — kandi Hali luli lugo lw’omu ishwa lya Aseri
חלל-1AttributsprofanerHALÊL|wanagaziza|kuhemula|kuziza|kuyerekana obushugunu|kulesa akantu|kantu karhule|kuziha akarhera|kubihya|*jira ecâha*|*logorh*|*hemul*|*hemuk*|*ziz*|*nshony*|*hemw* — amabuye mabinje, bulya hano ogagezakwo enkolôlo yawe, wanagaziza, lola Lub 20.25
חלל-2Attributsprofaner = déshonorerHALÊL|wahemwire encingo yani|owâluzize olwa sabato|orhahemukiraga izino lya Nyamuzinda|kuhemukira izino lya Nyamuzinda|ahemwire aka-Nyamuzinda kâni|bamanye bankalogo­rhera Izîno lya Nyamuzinda|acishûbula|kucîshûbula|*cîshûb*|*hemul*|*hemuk*|*hemw*|*ziz*
חֵלֶםNoms propresHeldaïHALEM|Heldayi|Halem — mudahwa w’amango g’omulêbi Zakariya
חַלָּמוּתFlorepourpier [plante du désertHALÂMÛT|nshogo zirhabaya izu|maji — lola Ayu 6.6
חֵלֹןNoms propresHélôn [Hélon]HÊLON|Heloni — ishe wa Eliabu w’omu bûko bwa Zabuloni
חֵלֶףNoms propresHélefHÊLEF|e Helefi|e Helef|kushubira halebe — lugo lw’omu ishwa lya Nefutali
חֶלֶץ-1Noms propresHèleç [Hélès]HÊLETS|Helesi|Helezi|Heletsi|Helets — mulwzi oku lwa Daudi
חֶלֶץ-2Noms propresHèleç [Hélès]HÊLETS|Helesi|Helezi|Heletsi|Helets
חֵלֶקNoms propresHéleq [Hélec]HÊLEK|Heleki|Helek — muntu w’oku bûko bwa Menashè
חֶלְקָיNoms propresHelqaï [Helcaï]HELKÂY|Helkayi — wa kuli Meroyoti
חֶלְקִיNoms propresHelqites [Héléquites]HELKÎ|Heleki|omulala gw’Abahelek|wa kuli bene Heleki — w’oku bûko bwa Menashè
חִלְקִיָּה-1Noms propresHilqiyahou [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYAHÛ|Hilkiyahu — ishe wa Eliyakim munya-buhashe w’oku lwa Hizkiyahu, Ezekiasi gwarhi Abagreki n’Abanfransa
חִלְקִיָּה-2Noms propresHilqiya, Hilqiyahou [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilkiyahu|Hilkiya — mugala wa Shalumu, Shalum mudâhwa mukulu oku lwa Hizekiyahu
חִלְקִיָּה-3Noms propresHilqiya [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilkiyahu|Hilkiya — mwene Atmetsi, Atmezi, Atmeesi shakulûza wa Etâni, Etani w’oku bûko bwa Levi
חִלְקִיָּה-4Noms propresHilqiya [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilkiya — mugala wa Meshulamu, Meshulami, Meshulam ishe wa Azariya, Seraya mudâhwa
חִלְקִיָּה-5Noms propresHilqiya [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilikiya|Hilkiya — bantu banji bagwerhe eryo izîno w’oku bûko bwa Levi
חִלְקִיָּה-6Noms propresHilqiya [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilikiya|Hilkiya — ishe wa Gemariya w’oku lwa Yeremiya
חִלְקִיָּהוּ-1Noms propresHilqiyahou [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilkiyahu|Helikiyahu — ishe wa Eliyakim munyabuhashe w’oku lwa Hizkiyahu, Ezekiasi
חִלְקִיָּהוּ-2Noms propresHilqiyahou [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilkiyahu|Hilikiyahu — mugala wa Shalulu, Shalumi, Shalum mudâhwa mukulu w’oku lwa Hizkiyahu, Ezekiasi
חִלְקִיָּהוּ-3Noms propresHilqiyahou [Hilquia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilkiyahu|Hilikiyahu|Hilkiya — mulanzi wa muhango w’oku bûko bwa Levi
חִלְקִיָּהוּ-4Noms propresHilqiyahou [Hilkia]HILKIYÂ|HILKIYÂHÛ|Hilkiya|Hilkiyahu|Hilikiya — ishe w’omulêbi Yeremiya
חֶלְקַתNoms propresHelqath [Helcath]HELKAT|Helakati|Helikati|Helkat — lugo olwo omu ishwa lya Aseri
חָם-1Noms propresChamHÂM|Ham|mugala wa Nuhu|alondana bona Yafet na Sem|w’omu basharhu barhenzirekwo abantu enyuma za|cirya cihonzi cidarhi, Murh 7-10 — ye Abanfransa baderha CHAM, bulya bayabirwe na herufi isharhu za cihebraniya: He, Het na Kaf orhalimwo nuguta n’ow’aha buzinda bw’ecinwa;
חָם-2Noms propresChamHÂM|Ham — hantu aho
חֶמְדָּןNoms propresHèmdân [Hemdan]HEMDÂN|Hemudani|Hemdani|Hemdân — mugala wa Dishoni, Dishôn, lola Murh 36.26 wa kuli Sheyir
חַמּוּאֵלNoms propresHammouël [Hammouel]HAMÛÊL|Hamuweli|Hamweli|Hamwel — mugala wa Mishma, Mushema w’oku bûko bwa Simeoni
חֲמוּטַלNoms propresHamoutalHAmÛTAL|Hamitali|Hamutali|Hamutal — muka Yoziasi, Yoash, mwami w’Israheli
חָמוּלNoms propresHamoulHAMÛL|Hamuli|Hamul — mugala wa Peretsi, Peresi, Perezi
חָמוּלִיNoms propresHamouliteHÂMÛLÎ|omulala gw’Abahamuli|ba kuli Hamul|bene Hamuli — mugala wa Peretsi w’oku bûko bwa Yuda
חַמּוֹן-1Noms propresHammôn [Hammon]HAMÔN|Hamoni|Hamôn — hantu h’omu ishwa lya lya Aseri
חַמּוֹן-2Noms propresHammôn [Hammon]HAMÔN|Hamoni|Hamôn — lugo lwa Baleviti omu ishwa lya Nefutali
חֲמוֹר-1Fauneâne, ânesse, bêteHAMÔR|endogomi ndume|endogomi nkazi|ndogomi|endogomi|cihêsi|bihêsi|ecihêsi|ebihêsi|*nsimb*
חֲמוֹר-2Noms propresHamorHamori|Hamôr|ishe wa Sikemi — ishe wa Sikemi, lola Murh 33.19
חֹמֶטFaunelézard des sables [FF 16.52]HOMET|ecibulubulu|cibulubulu — musherebera gulama oû mushenyi
חֻמְטָהNoms propresHoumetaHUMTÂ|Humuta — hantu h’omu ishwa lya Yuda
חַמְרָןNoms propresHamrân [Hamran]HAMRÂN|Hamurani — mugala wa Dishani, Dishmoni wa kuli bene Sheyir
חַמַּת-1Noms propresHammathHAMAT|Hamati|lugo luzibuzibu — omu ishwa lya Nefutali
חַמַּת-2Noms propresHammathHAMAT|Hamati|Hamat — shakulûza wa bene Keni
חַמֹּת דֹּארNoms propresNephtali [Neftali]HAMOT-DOR|Hamu­ti-Dori|Hamot-dor — lugo lwa kuyakiramwo omu ishwa lya Nefutali
חֲמָתNoms propresHamathHAMAT|e Hamati|Hamati — lugo lw’oku lwishi lwa Oronte
חֲמָת צוֹבָהNoms propresHamath-Çova [Hamath-Soba]HAMAT-TSOBÂ|HAMAT-TSOVÂ|Hamati-Soba
חֲמָת רַבָּהNoms propresHamath la grandeHAMAT-RABÂ|Hamati-Munene
חֲמָתִיNoms propresHamatite [Hamatites]Hamatiti|Abanyahamati|Abahamati|aba-Hamati|bantu b’e Hamati|ba kuli Kanaani
חֵן-1Attributsgrâce, faveurHÊN|arhona emwa Nyakasane|kurhona|burhonyi|akaba ntonyire|Mwambali wawe arhonyire
חֵן-2Attributsbienveillantes, gracieuxHÊN|murhonyi|mwinja|bwinja|obwinja|oburhonyi|omurhonyi|abarhonyi
חֵן-3Noms propresHeldaïHÊN|Heni|Hên|izino lya muntu — yena Heldayi mugala wa Sofoniya w’amango g’omulebi Zakariya
חֵנָדָדNoms propresHénadadHÊNÂDÂD|Henadadi|Henadad — muleviti w’enyuma z’obuja bw’e Babiloni
חַנָּהNoms propresAnneHANÂ|Ana|Hana — omu cihebraniya aba HANA y’olya wayimbaga olukogo lwa Nyamuzinda erhi aburha hi Samweli anahirhûla hyagend’ikulira omu Ka-Nyamuzinda hofi n’omulêbi Eli
חֲנוֹךְ-1Noms propresHénokHANÔK|Enoch|Henoki|Henok|Enoku — mugala wa Yeredi wa kuli bene Seti
חֲנוֹךְ-2Noms propresHénokHANÔK|Enoku|Enok|Henoku|Henok|Enoch — mugala wa Kayini enfarasè emuderha Hénoc
חֲנוֹךְ-3Noms propresHénok [Hanok]HANÔK|Hanoki|Henoki|Enoku — mugala wa Madiyani na Mediyani yeburhwa na Ketura, muka Abrahamu
חֲנוֹךְ-4Noms propresHanokHANÔK|Henoki|Henok|Enoku|Hanoki|Hanok — mugala wa Rubeni
חַנּוּןAttributsbienveillant, miséricordieux, compatissantHANÛN|w’obwonjo|wa bwonjo|munya-bwonjo|wa lukogo
חָנוּן-1Noms propresHanounHANÛN|Hanuni|Hanun — mugala wa Nahashi, Nahash mwami w’e Amoni
חָנוּן-2Noms propresHanounHANÛN|Hanuni|Hanun — ye wakag’ishashula enkutà, ebyôgo bantu banji bagwerhe eryo izîno enyuma w’okurhenga buja e Babiloni
חַנִּיאֵל-1Noms propresHanniël [Hanniel]HANÎÊL|Hanieli|Haniyeli|Haniel — mugala wa Efodi
חַנִּיאֵל-2Noms propresHanniël [Hanniel]HANÎÊL|Haniyeli|Haniyel|Hanieli — mugala wa Ula
חנךRituelsconsacrerHÂNÊK|HNK|bagishiremwo aka-Nyamuzinda|okugisha|enyumpa mpyahya arhaciyihandamwo|*gish* — «Ndi olya oyubasire enyumpa mpyahya arhaciyihandamwo! », lola Lush 20.5
חֲנֻכָּה-1RituelsdédicaceHANÛKÂ|okugishwa kw’oluhêrero|okugi­shwa kwa oluhêrero|lusiku lw’okugisha oluhêrero|olukulu lwa okukuza oluhêrero — bugashanize bwa kugisha ahantu h’okukashengera
חֲנֹכִיNoms propresHanokitesHANOKÎ|omulala gwa Abahenoki|Abahenoki|ba kuli Henoki — w’oku bûko bwa Rubeni
חֲנַמְאֵלNoms propresHanaméelHANAMÊL|HANAMEÊL|Hanameyeli|Hanameeli|Hanameel|Hanameyel — mugala wa Shaluu, Shalum nnalume w’omulêbi Yeremiya
חנן-1Attributsagir avec bonté, gracieusementHÂNÊN|HNN|Nyamuzinda ashobozize|kuhâna enshokano|Nyamuzinda anshobozize binji|akugîshe|nnambêra lukogo|nnambabalire|anakusho­bôze engalo|lirhafa bwonjo|Murhubabalire|*shobôz*|*babalir*|*fa lukog*
חנן-2Attributsprier pour la pitiéHÂNÊN|HNN|erhi arhuhûna obwonjo|nashenga Nyamubâho engalo|ashenga izîno lyawe|bali kuyingingira|bakuyagûkira|okusengera|Nayumvirhe omusengero n’amahûne gawe embere zani|musengero|mahune|mayingingo|*sheng*|*yingig*|*senger*
חָנָן-1Noms propresHanân [Hanan]HÂNÂN|Hanani|Hanân — mugala wa Shalak mugula wa milala w’oku bûko bwa Benyamini izino lidesirwe « LUKOGO »
חָנָן-2Noms propresHanân [Hanan]HÂNÂN|Hanani|Hanân — mugala wa Atseli, Azeli w’oku bûko bwa Benyamini
חָנָן-3Noms propresHanân [Hanan]HÂNÂN|Hanani|Hanân — mugala wa Maaka mulwi w’oku lwa Daudi
חָנָן-4Noms propresHanân [Hanan]HÂNÂN|Hanani|Hanân — mugula wa milala murhumisi omu ka-Namuzinda enyuma ly’obuja e Babiloni
חָנָן-5Noms propresHanân [Hanan]HÂNÂN|Hanani|Hanân — banji bagwerhe eri izîno enyuma ly’obuja bw’e Babiloni bulya elyo izino lidesire LUKOGO. Abarhengaga buja barhakabuzire bwayirika abana ntyo.
חָנָן-6Noms propresHanân [Hanan]HÂNÂN|Hanani|Hanân — mugala wa Yigdaliyahu muntu wa Nyakasane oku lw’omulêbi Yeremiya
חֲנַנְאֵלNoms propresHananéelHANANEÊL|Hananeyeli|Hananeeli|Hananeel — nkingi y’aha Yeruzalemu HananEl kuli kuderha Nyamuzinda anakafa lukogo
חֲנָנִי-1Noms propresHananiHANÂNÎ|Hanani — ishe w’omulêbi Yehu
חֲנָנִי-2Noms propresHananiHANÂNÎ|Hanani — mugala wa Hemani mwîmbiza omu ka-Nyamuzinda w’oku lwa Daudi
חֲנָנִי-3Noms propresHananiHANÂNÎ|Hanani — wa kuli Imeri ayanka omukazi w’ihanga enyuma ly’obuja bw’e Babiloni
חֲנָנִי-4Noms propresHananiHANÂNÎ|Hanani|Hanân — alondana bona Nehemiya
חֲנָנִי-5Noms propresHananiHANÂNÎ|Hanani|Hanân — mudâhwa w’enyuma z’okurhenga buja e Babiloni
חֲנַנְיָה-1Noms propresHananya [Hanania]HANANYÂ|HANANIYÂ|Hananiya|Hananiyahu — mugala wa Zorobabeli eryo izîno kuli kuderha Nyakasane aba LUKOGO, erhi Nyakasane ASHOBÔZO. Eryo izino lishusha erya NSHOKANO, NSHOBOLE omu mashi, ye NEEMA omu ciswahili. ye Anne omu nfarasè bulya abanfaransa banakayabirwa okuhubula eherufi z’ecihebraniya: He; Het; Kaf orhalimwo nukta;
חֲנַנְיָה-2Noms propresHananya [Hanania]HANANYÂ|HANANIYÂ|Hananiya|Hananiyahu — mugala wa Shashaki, Shashak oyo naye bayirikaga elya NSHOKANO ya Nyakasane mugula wa milala w’oku bûko bwa Benyamini
חֲנַנְיָה-3Noms propresHananya [Hanania]HANANYÂ|HANANIYÂ|Hananiya|Hananiyahu — mugala wa Hemani mwîmbiza omu ka-Nyamuzinda oku ngoma ya Daudi
חֲנַנְיָה-4Noms propresHananya [Hanania]HANANYÂ|HANANIYÂ|Hananya|Hananiya|Hananiyahu — bantu banji bagwerhe eli izîno enyuma z’okurhenga buja e Babiloni, bulya kwo binali babwine olukogo lwa Nnâmahanga,HANANIYAHU kuli kuderha: LUKOGO, BWONJO, NSHOKANO ya Nnâmahanga; bo ba NSHOBOLE na NEEMA omu banyere. Abanfransa mpu Anne bulya bayabirwe okuhubula He, Het na Kaf lola endimi zisôma nka zaderha amazino g’emahanga, nyabangere.com
חֲנַנְיָה-5Noms propresHananya [Hanania]HANANYÂ|HANANIYÂ|Hananya|Hananiya|Hananiyahu — mugula wa milala bûko bwa Levi
חֲנַנְיָה-6Noms propresHananya [Hanania]HANANYÂ|HANANIYÂ|Hananya|Hananiya|Hananiyahu — mulêbi wa bunywesi ow’izîno linja naye anagome; acibere ye cikula mvi ci arhakuziri murhima! w’amango g’omulêbi Yeremiya
חֲנַנְיָה-7Noms propresHananya [Hanania]HANANYÂ|HANANIYÂ|Hananya|Hananiya|Hananiyahu — shakulu wa Yiriya murhambo w’abalanzi b’aka-Nyamuzinda lola ye omu Yer 37.13
חֲנַנְיָה-8Noms propresHananya [Hanania]HANANYÂ|HANANIYÂ|Hananya|Hananiyahu|Hananiya — mwira wa Daniyeli
חֲנַנְיָהוּ-1Noms propresHananyahou [Hanania]HANANYÂHÛ|HANANIYÂHÛ|Hananiya|Hananiyahu — mugala wa Hemani mwîmbiza omu ka-Nyamuzinda oku ngoma ya Daudi
חֲנַנְיָהוּ-2Noms propresHananyahou [Hanania]HANANYÂHÛ|HANANIYÂHÛ|Hananyahu|Hananiyahu — munyabuhashe oku ngoma ya Oziyasi, ye Uziyahu omu cihebraniya
חֲנַנְיָהוּ-3Noms propresHananyahou [Hanania]HANANYÂHÛ|HANANIYÂHÛ|Hananyahu|Hananiyahu — ishe wa Sedekiasi, ye Tsidekiyahu, Zedekiyahu, Sedekiyahu omu cihebraniya. Abagreki n’Abanfransa bayabirwa oku hubula era herufi tsade y’ecihebraniya bahiraho S.
חָנֵסNoms propresHanèsHÂNÊS|Hanesi|Hanès — lugo lw’e Misiri
חַנָּתֹןNoms propresHannatôn [Hannaton]HANÂTON|Hanatoni — lola Yoz 19.14
חסדAttributsse montrer bon, loyalHSD|HÂSÊD|nawe onamulole kwinja|nawe onamuyereke oku oli mwimana|kulola owundi bwinja|kuyereka owundi obwimana|kubonesa owundi nshonyi|nk’oku obushinganyany* — « Omuntu mwinja, nawe onamulole kwinja, omuntu mwimana, nawe onamuyereke oku oli mwimana », lola 2Sam 22.26
חֶסֶדAttributsbonté, solidaritéHÊSED|lukogo|cinyabuguma|kurhabalana|buzigire|obuzigire|olukogo|iragi|kugwasanya|nshokano|kantu erhi cirhibuka cilerha enshonyi|oku wantabâlamwo|walanga obwira|orhonyize nnawirhu|ôrharhinyirire okurhonya|*rhony*|*rhabâl*|*shobô*|*ba lukog*|*fa lukog*|*ntony*|*minja*|*winja*|*kubagir*|*babalir*|*likûz*|*bwirhôhye*|*kuba mwinja*|*ciza* — ecinwa HESED ciyandisirwe kali 242 omu Ndagano ya Mira
חֲסַדְיָהNoms propresHasadya [Hassadia]HASADYÂ|Hasadiya
חסה-1Attributsse réfugierHSH|bakazagiyakiraho|kuyakira ahacikubagirwe|muyakire omu cihôho cani|oyu oyishir’icifulik’omu byubi byage|kucifulika ah’ikubagirwa|Yêgera hano|kuyêgera ah’ikubagirwa erhi mwaikubagirwa|*yaka*|*yâkir*|*fulik*
חסה-2Attributsse réfugier (en Dieu)HSH|boshi bacikubagira ye|kuyakira muli Nyakasane|*yakir*|*yâkir*|*kubagir*
חֹסָה-1Noms propresHosa [Hossa]HOSÂ|e Hosa — lugo lw’omu ishwa lya Aseri
חֹסָה-2Noms propresHosa [Hossa]HOSÂ|Hosa — mugula w’omulala gw’abalanzi b’emihango
חָסוּתAttributsprendre refugeHÂSÛT|yaka|yakira|kuyaka|kuyakira|*yak*|*yâk*|*yasir*|oyasire|abayasire
חָסִידAttributspersonne qui est fidèle, pieuseHÂSÎD|mwikubagirwa|munyabukundalulema|olya muntu wababaliraga, wamanamurhangula|Omuntu mwinja|abemezi|*kubagir*|*kundalul*|*babalir*
חֲסִידָהFaunecigogneHASÎDÂ|hangâli|omuhangâli|emihangâli|ha­ngâli|*hangâl*
חָסִילFaunesauterelleHÂSÎL|enzige|nzige|luzige|oluzige
חסםObjets réelsmuseler (un animal)Orhashwekaga|kushweka omunwa gw’ecintu|kuyigala enjira|*shwek*
חֲסַר־לֵבAttributsstupideHASAR-LÊV|cimpumbuzi|cinganyi|cingolongolo|ebimpumbuzi|ebinganyi|ebingolongolo|wa murhima gusherire — kuli kuderha WA MURHIMA GULIBWIRE
חַסְרָהNoms propresHasraHASRÂ|Hasara|Hasra — shakulûza wa Shalumi, Shalumu, Shalum iba wa Hulda, mulêbi-kazi
חֻפָּהNoms propresHouppaHUPÂ|Hupa|kacikiro ka muhya n’omuhya mulume|bulangeti, cishîro — Hupa ali mudâhwa oku lwa Daudi
חֻפִּיםNoms propresHouppimHUPÎM|Hupimu — mugala wa Iri w’oku bûko bwa Benyamini
חָפְנִיNoms propresHofniHOFNÎ|Hofni — mugala wa Eliya mudâhwa w’oku bûko bwa Levi
חֶפְצִי־בָהּNoms propresHefci-Ba [Hefsi-Ba]HETSÎ-BAH|Hefsibah|Hefsiba|Heftsiba — muka mwami Hizekiyahu, Ezekiasi, nina wa mwami Menashè, Manasè
חֵפֶר-1Noms propresHéfèr [Héfer]HÊFER|Heferi|Hefer — wa kuli Makiro, Makiri, Makir w’oku bûko bwa Menashè
חֵפֶר-2Noms propresHéfèr [Héfer]HÊFER|Heferi|Hefer — lugo lw’omu ishwa lya Menashè
חֵפֶר-3Noms propresHéfèr [Héfer]HÊFER|Heferi|Hefer — mugala wa Ashuhur
חֵפֶר-4Noms propresHéfèr [Héfer]HÊFER|Heferi|Hefer — ntwali y’oku lwa Daudi
חֶפְרִיNoms propresHéfériteHEFRÎ|omulala gw’Abaheferi|bene Hêfer|bene Heferi|ba kuli Heferi — b’oku bûko bwa Menashè
חֲפָרַיִםNoms propresHafaraïmHAFÂRAYIM|Hafarayimi|Hafarayim — omu ishwa lya Isakari
חָפְרַעNoms propresHofraHOFRA’|Hofra — mwami w’e Misiri omu mango g’omulêbi Yeremiya
חֵץDiversflècheHÊTS|Emandabisonga|emyampi|omwampi|ecisonga ca Nyamuzinda|nkuba|mulazô|cimanyiso ca buminya|buhane — mulazô mpu gwo mwampi gwa Nyamuzinda
חָצוֹר חֲדַתָּהNoms propresHaçor-la-Neuve [Hassor-Hadatta]HÂTSÔR-HADATÄ|Hasori Mpyahya — hantu h’omu ishwa lya Yuda
חָצוֹר-1Noms propresHaçor [Hassor]HATSÔR|e Hasori|Hatsori|Hatsor|Hasori|e Asori — lugo luzibuzibu na bwami buguma bw’omu Galileya
חָצוֹר-2Noms propresHaçor [Hassor]HATSÔR|Hasori|Hatsori|Hatsor — lugo lw’omu ishwa lya Yuda
חָצוֹר-3Noms propresHaçor [Hassor]HATSÔR|Hasori|Hatsori|Hatsor — lugo omu lya Benyamini mango ga Nehemiya, lola Neh 11.33
חָצוֹר-4Noms propresHaçor [Hassor]HATSÔR|Hasori|Hatsori|Hatsor|bwami — bwami obwo
חָצִיר-1FloreherbeHÂTSÎR|ebyasi|byasi|hyasi|rhwasi|matunguru ga pwarô|*pwar*|*yasi*|*lubal*
חָצִיר-2Floreherbe, foinHÂTSÔR|byasi|bapwaro|byahirwa
חַצְצֹן תָּמָרNoms propresHaçaçôn-Tamar [Hassasson-Tamar]HÂTSON-TÄMÂR|Hasasoni-Tamari|Hasason-Tamar|Hasesoni-Tamari — hantu omu ishwa lya Yuda; ho baderha EIN-GEDI
חָצֵר הַתִּיכוֹןNoms propresHasser-TikonHÂTSÊR-HATÎKÔN|Haseri-Tikoni|Hatser-Tikon
חֲצַר אַדָּרNoms propresHaçar-Addar [Hassar-Addar]HATSARÂDÂR|e Hasari-Adari|Hasar-Adar — lugo lw’omu ishwa lya Yuda
חֲצַר סוּסָהNoms propresHaçar-Sousa [Hassar-Soussa]HATSAR-SÛSÂ|Hasari-Suza|Hatsar-Susa|Hasar-Susa — hantu h’omu ishwa lya Simeoni
חֲצַר סוּסִיםNoms propresHaçar-Sousim [Hassar-Soussim]HASTAR-SÛSÎM|Hasari-Susimu|Hasar-Susim|Hatsar-Susim — hantu h’omu ishwa lya Simeoni
חֲצַר עֵינוֹןNoms propresHaçar-Einân [Hassar-Énan]HATSAR-ÊNÔN|Hasari-Enoni|Hatsar-Enon|hantu e mwênè gw’Israheli — hantu e mwênè gw’Israheli
חֲצַר עֵינָןNoms propresHaçar-Einân [Hassar-Énan]HATSAR-ÊNÂN|Hasari-Enani|Hatsar-Enan|hantu e mwênè-bushoshôkero bw’Israheli
חֲצַר שׁוּעָלNoms propresHaçar-Shoual [Hassar-Choual]HATSAR-SHÛ’ÂL|Hasari-Shuali|Hatsar-Shual|Hasari-Shuala — hantu h’omu ishwa lya Simeoni
חֲצַר־גַדָּהNoms propresHaçar-Gadda [Hassar-Gadda]HTSAR-GADÂ|Hasari-Gada|Hatsar-Gada — hantu h’omu ishwa lya Yuda
חֶצְרוֹNoms propresHèçro [Hesro]HÊTRÔ|Hesro|Hetsro — mulwi w’oku lwa Daudi
חֶצְרוֹן-1Noms propresHèçrôn [Hesron]HETSRÔN|Hezroni|Hetsroni|Hetsron|Hesroni — mugala wa Rubeni
חֶצְרוֹן-2Noms propresHèçrôn [Hesron]HETSRÔN|Hesroni|Hezroni|Hezron — mugala wa Peretsi
חֶצְרוֹן-3Noms propresHèçrôn [Hesron]HETSRÔN|Hesroni|Etsroni
חֶצְרוֹן-4Noms propresHèçrôn [Hesron]HETSRÔN|Hesroni|Hetsron — lugo lw’omu ishwa lya Yuda
חֶצְרוֹנִי-1Noms propresHèçronites [Hesronites]HETSRÔNÎ|omulala gwa Abahezroni — ba kuli Hetsron, mwene Rubeni
חֶצְרוֹנִי-2Noms propresHèçronites [Hesronites]HETSRÔN|omulala gw’Abahesroni — bene Htsron, mugala wa Perets w’oku bûko bwa Yuda
חֲצֵרוֹתNoms propresHacéroth [Hasséroth]HATSÊRÔN|Haseroti|Hatsêrot — hantu abarhengaga buja e Misiri bageraga, lola Mib 11.35
חֶצְרַיNoms propresHèçraï [Hesraï]HATSRAY|Hesrayi|Hatsrayi — mulwi w’oku lwa Daudi
חֲצַרְמָוֶתNoms propresHaçarmaweth [Hassarmaveth]HATSARMÂWET|HATSARMÂVET|Hasarmaveti|Hatsamaweti|Hatsamawet
חֹק-1DiversloiHOK|HOQ|irhegeko|marhegeko|*mwanya* — abadâhwa bakazag’ihâbwa na Faraoni omwanya gwabo, lola Murh 47.22
חֹק-2Diverspart, attribution (nourriture, territoire, travail)HOK|HOQ|ennundo|mwanya|nnundo|cigabi|cikongoni|ishwa|ebikwanine okuâbwa lebe
חֹק-3Diverslimite, barrière, frontièreHOK|HOQ|irhegeko|lubibi|ncîko|amarhegeko|*rhegek*|*ngeso*|*tagatifu*|*rheges*|*myanya*|*berul*|*ngalo*|*barhul*|*yukiriz* — àbahêraga amarhegeko n’engeso bakaz’isimba, lola Lub 15.25
חֲקוּפָאNoms propresHaqoufa [Hacoufa]HAKÛFÂ’|HAKÛPÂ’|Hakufa — mugula wa milala murhumisi omu ka-Nyamuzinda enyuma z’okurhenga buja bw’e Babiloni
חֹרÊtrestrou, ouverture, orbite (oiel)mwina oku idaho|muhango|isu|muluzi|murhambo|mugula|*rhamb*|*rheges*|*rhegek*|*kulu*|*shamuk*
חֹר הַגִּדְגָּדNoms propresHor-GuidgadHOR-HAGIDGÂD|aha Hori-Gidgadi
חֶרֶבObjets réelsépéeHÊREV|Engôrho|ngôrho
חֶרֶב וְקֶשֶׁתObjets réelsépéeHÊREV VEKÊSHET|HÊREV VEQÊSHET|engôrho zabo haguma n’omuherho gwani|*ngôrho*
חֹרֵבNoms propresHorebHORÊV|HORÊB|Horebu|Horeb
חַרְבוֹנָאNoms propresHarbonaHARVÔNÂ|HARBÔNÂ|Harbona
חַרְגֹּלFaunegrillonHARGOL|minûnu|ngasi buko bwa mahanzi
חֲרֹדNoms propresHarodHAROD|Haradi|Harodi — hantu hofi n’entondo ya Gilbowa, Gliboa
חֲרָדָהNoms propresHaradaHARÂDÂ|aha Harada|kugeramwo omusisi gw’obwoba|kucihangana okurhabâla|kukombêra|bihamba — Hantu bene-Israheli bageraga erhi balulîrwa e Babiloni
חֲרֹדִיNoms propresHaroditeHARÔDÎ|w’e Harodi
חַרְהֲיָהNoms propresHarhaya [Haraya]HARHAYÂ|Harhaya|Haraya|Har-Haya
חֲרוּמַףNoms propresHaroumafHARÛMAF|Harumafi|Harumafu|Harumaf — ishe wa Yedaya enyuma ly’okugaluka kurhenga kululizîbwa
חֹרוֹנַיִםNoms propresHoronaïmHORÔNAYIM|Horonayimi|Horanayimu|Horanayim — lugo lusungunu omu Mowabu
חֲרוּפִיNoms propresde HaroufHARÛFÎ|w’e Haruf|wa kuli Haruf|Harifu|e Harifu
חָרוּץ-1Attributspersonne diligenteHÂRÛTS|muntu mwirhonzi|muntu mwikubagirwa|muntu wakulibirhirwa
חָרוּץ-2Objets réelspersonne diligenteHÂRÛTS|muntu mwirhonzi|muntu mwikubagirwa|muntu wakulibirhirwa|*rhonz*|*kugagir*|*libirh*
חָרוּץ-3Noms propresHarouç [Harous]HARÛTS|Harusi|Haruzi|Harutsi|Haruts — ishe wa Menashè, mwami omu Yuda
חַרְחוּרNoms propresHarhour [Harour]HAR-HÛR|Haruru|Har Hur
חַרְחַסNoms propresHarhas [Haras]HARHAS|Harhasa|Har has
חֶרֶטObjets réelsaiguilleHÊRET|ensindani|nsindani|higera hyakushaka emirhi erhi mabuye
חַרְטֹםÊtresmagicienHARTOM|abashonga|omushonga|bashonga|abakurungu|omukurungu|mukurungu
חֹרִי-1Noms propresHoriHORÎ|Hori|bene Hori — mugala wa Lotani wa kuli Seyiri
חֹרִי-2Noms propresHoriHORÎ|Hori — ishe wa Shafat, Shafati w’oku bûko bwa Simeoni
חֹרִי-3Noms propresHorites [Horite]HORÎ|Aba Horiti|muhoriti|bene Hori|Abahoriti|Bahoriti — lubaga lwa kuli Hori Abahoriti Bene Hori Abahori
חָרִיטObjets réelsbourse, sacHÂRÎT|nshoho|enshoho
חָרִים-1Noms propresHarimHÂRÎM|Harimu|Harim — mudâhwa w’oku lwa Daudi
חָרִים-2Noms propresHarimHÂRÎM|Harimu|Harim — mugula wa milala enyuma z’okurhenga ebwa kululîrwa e Babiloni
חָרִיףNoms propresHarifHÂRÎF|Harifu|Harifa|Harif — mugula wa milala enyuma z’okurhenga ebwa kululîrwa e Bababiloni
חרם-1Rituelsdétruire complètementHRM|HÂRÊM|okarhindibuza erhi kugonya-gonya ecigolo|bintu omuntu arhûzire Nyamuzinda lwoshi n’endahiro|okuhererekeza|Banamuyirhe erhi kwo|babaherêrekeza n’ebishagala byabo hyoshi|rhwanigûza|*kûle*|*kûla*|*yirh* — Nta muntu wa­rherekîrwe Nyakasane wankacigombôlwa: Banamuyirhe erhi kwo. Entûlo, lola Lev 27.29
חרם-2RituelsconsacrerHRM|HÂRÊM|nanaluherêrhera|babaherêrekeza n’ebishagala byabo hyoshi|*herêrher*|*herêrek*|*rhûl*|*ntûlo*|*kalibal*|*hererekez*|*rherekêr*|*nigûz*|*lambik*|*herêrekez*|*herêrekez*|*bubi*
חֵרֶם-1Objets réelsfiletHÊREM|keshe|buliba
חֵרֶם-2Rituelsobjet qui doit être détruitHÊREM|kantu kakwanine okuhererekezibwa|kantu karhulwa lwoshi|*rherekêr*|*rhuzir*|*rhul*|*rherekîr*|*buhane*|byakobwa|*hehêr*
חֳרֵםNoms propresHoremHORÊM|Horemi|Horem — hantu aho, lola Yoz 19.38
חָרְמָהNoms propresHormaHORMÂ|aha Horma — hantu naho, lola Mib 14.45
חֶרְמוֹןNoms propresHermonHERMÔN|ntondo ya Hermoni|Hermoni|Hermon
חֶרְמֵשׂObjets réelsfaucilleHERMÊS|omugushu|mugushu gwa kurhema emyaka — Olusiko omugushu gwarhangiraga okurhema emyaka, wanarhangira okuganja migobe nda, lola Lush 16.9 « mugushu », lola BHS Lush 23.26; byo biguma na WLC Lush 23, 25.
חָרָן-1Noms propresHarrân [Haran]HÂRÂN|e Harani|Harani — lugo olwo Hârân: izino lya lugo Hârâni, Murh 29.4 Hârânâ: (kuja) e Harani, Murh 28.10
חָרָן-2Noms propresHarân [Haran]HÂRÂN|Harani — wa kuli Kalebu, Kaleb w’oku bûko bwa Yuda
חֹרֹנִיNoms propresHoroniteHORONÎ|Abanya-Horoni|munya-Horoni|Abahoroni|bantu b’e Bet-Horoni|Beti-Horoni|Bet-Horon|w’e Horoni,
חַרְנֶפֶרNoms propresHarnèfèr [Harnéfer]HARNÊFER|Harneferi|Harnefer — mugala wa Sofa alondana boshi na Shuwahi, Shuwali, Beni na Yirma, 1Nga 7.36
חֶרֶסNoms propresHèrès [Hérès]HÊRES|Heresi|izûba|ndwala ya kalo|biharabagabo — lugo luli omu ishwa lya Dani
חָרֵףNoms propresHarefHÂREF|Harefu|Haref — muntu wayûbakaga Bet-Gader
חַרְשָׁאNoms propresHarsha [Harcha]HARSHÂ’|Harsha
חֹרְשָׁהNoms propresHoresha [Horcha]HORSHÂ|HORESHÂ|aha Horesha|Horesha — Daudi asigala ahôla Horesha naye Yonatani ashubira emwage, lola 1Sam 23.18
חֲרֹשֶׁתObjets réelsl’art de produire un objet façonné à partir de matériaux brutsHAROSHET|kubinja|okubinjûla|okujira emikolo|bulenga bwakubinja kwa ngasi lubero
חֲרֹשֶׁת הַגּוֹיִםNoms propresHarosheth-Goïm [Harocheth-Goïm]HAROSHET-HAGÔYÎM|aha Harosheti, emw’amashanja|Haroshet-Hagoyim|Harosheti
חרשׁ-1Objets réelsforger, graverHRSH|HÂRÊSH|kutula ebyûma|kugoya n’okushaka amabuye n’okuyandikakwo|kuhinga|kuhulusa emyaka|orhahîra okahinga n’enkafu n’endogomi kuguma|*hinga* — nkafu n’endogomi, lola Lush 22.10 kwanaba KUHARASHA amabuye omu mashi
חרשׁ-2Objets réelsforgerHRSH|HÂRÊSH|okutula|kutula — kutula ebbyuma erhi kuharasha amabuye, kuyagaga amabuye, kutaka amabuye
חָרָשׁÊtrescharpentiers, artisan, ciseleur, tailleurs, techniciensHÂRÂSH|omulenga oyishi okubinjûla amabuye|Abayunjuzize oburhimanya bw’okujira ngasi|mikolo y’okugôya|omubinji|omutu mulenga|omulenga|*mulenga*|mutuzi|abagoya amabuye|*binji* — Nnâmahanga ohana obulenga, lola Lub 35.35
חֶרֶשׁNoms propresHèresh [Hérech]HÊRESH|Hereshi|Heresh|buzira kuderha|bufundafunda|bulenga bwa kutula ebirugu bishishe — Heresh ali muleviti enyuma w’okurhenga ebwa kululîrwa kw’e Babiloni
חֶרֶתNoms propresHèreth [Héreth]HERET|muzirhu gwa Hereti — Hêret guli muzirhu gw’omu ishwa lya Yuda
חַשְׁבַּדָּנָהNoms propresHashbaddana [Hachebadana]HASHBADÂNÂ|Hashebadana|Hashbadana — muntu w’enyuma z’ourhenga ebwa kululîrwa kw’e Babiloni
חֲשֻׁבָהNoms propresHashouva [Hachouba]HASHUVÂ|HASHUBÂ|Hashuba — mugala wa Zorobabeli w’oku bûko bwa Yuda
חֶשְׁבּוֹןNoms propresHeshbôn [Hèchebon]HESHBÔN|HESHVÔN|Heseboni|Heshboni|Heshbon|aha omuntu ahikira amayusirhimanya — hashev omu cihebrahiya kuli kugerereza, kurhimanya, kuganja, kusalira, ishwinjiro ly’engererezo kugererereza n’okurhôla emihigo HESHBON lwali lugo lwa Baleviti omu ishwa lya Gadi
חֲשַׁבְיָה-1Noms propresHashavya [Hachabia]HASHAVYÂ|Hashavya|Hashabiya — mugala wa Amazia, Amaziyahu shakulûza wa Etani w’oku bûko bwa Levi
חֲשַׁבְיָה-2Noms propresHashavya [Hachabia]HASHAVYÂ|Hashabiya — mugala wa Buni shakulûza wa Shemaya, muleviti, lola 1Nga 9.14
חֲשַׁבְיָה-3Noms propresHashavya [Hachabia]HASHAVYÂ|Hashabiya — mulala gwa bîmbiza omu ka-Nyamuzinda w’omu buko bwa Levi
חֲשַׁבְיָה-4Noms propresHashavya [Hachabia]HASHAVYÂ|Hashabiya — mugala wa Kemweli murhambo omu bûko bwa Levi w’oku ngoma ya Daudi
חֲשַׁבְיָה-5Noms propresHashavya [Hachabia]HASHAVYÂ|Hashabya|Hashabiya — mugala wa Merari bûko bwa Levi nyuma z’okurhenga ebwa kululîzibwa kw’e Babiloni
חֲשַׁבְיָה-6Noms propresHashavya [Hachabia]HASHAVYÂ|Hashabya|Hashabiya — murhambo w’oluhande lwa Keyila enyuma ly’okurhenga ebwa kululîrwa kw’e Babiloni
חֲשַׁבְיָה-7Noms propresHashavya [Hachabia]HASHAVYÂ|Hashabya|Hashabiya — bantu banji bagwerhe eryo izîno enyuma z’okurhenga omu buja bw’okululîzibwa e Babiloni
חֲשַׁבְיָהוּ-1Noms propresHashavyahou [Hachabia]HASHAVYÂHÛ|Hashabiya|Hashabiyahu — mugala wa Yedutuni, Yedutun mwîbiwa omu ka-Nyamuzinda oku lwa Daudi
חֲשַׁבְיָהוּ-2Noms propresHashavyahou [Hachabia]HASHAVYÂHÛ|Hashabiya|Hashabiyahu — wa kuli bene Hebroni w’oku bûko bwa Levi enyuma w’okurhenga ebwa kululîrwa
חֲשַׁבְיָהוּ-3Noms propresHashavyahou [Hachabia]HASHAVYÂHÛ|Hashabiyahu|Hashabiya — murhambo w’oku bûko bwa Levi oku oku ngoma ya Yoziasi, Yoshiyahu
חֲשַׁבְנָהNoms propresHashavna [Hachabna]HASHAVNÂ|Hashavna|Hashabna|Hashabuna — murhambo w’enyuma z’okurhenga omu buja bwa Babiloni
חֲשַׁבְנְיָה-1Noms propresHashavneya [Hachabnéya]HASHAVNEYÂ|HASHABNYÂ|Hashavneya|Hashabneya|Hashabanya — ishe wa Hatush enyuma z’obuja bw’e Babiloni
חֲשַׁבְנְיָה-2Noms propresHashavneya [Hachabnéya]Hashavneya|Hashabneya|Hashabanya — muleviti enyuma w’obuja bw’e Babiloni
חֲשׂוּפָאNoms propresHasoufa [Hassoufa]HASÜFÂ’|Hasufa — mugula wa milala murhumisi w’omu ka-Nyamuzinda enyuma z’obuja bw’e Babiloni
חֻשִׁיםNoms propresHoushim [Houchim]HUSHÎM|Hushimu|Hushimi|Hushim
חָשֻׁםNoms propresHashoum [Hachoum]Hashum|Hashumu|Hashumi — mugula wa milala nyuma z’obuja bw’e Babiloni
חֻשָׁםNoms propresHousham [Houcham]HUSHÂM|Hushami|Husham — mwami w’e Edomu
חֻשִׁםNoms propresHoushim [Houchim]HUSHIM|Hushimu|Hushim — muntu w’omu bûko bwa Benyamini
חֶשְׁמוֹןNoms propresHeshmôn [Hèchemon]HESHMÔN|Heshimoni|Heshmon — hantu h’omu ishwa lya Yuda
חַשְׁמֹנָהNoms propresHashmona [Hachemona]HASMONÂ|Hasmona|Hashmona — hantu omu njira y’olubungo kurhenga buja bw’e Misiri
חֲשַׁשׁFlorefoin, herbe sècheHASHASH|byahirwa|ebyahirwa|lubala lumu|lubala|olubala — eco cinwa cihebraniya camashusha amashi « ISHASHA »!
חֻשָׁתִיNoms propresde Housha [Houcha]w’e Husha|muntu oburhwa erhi oyûbaka e Husha|Munyahushi
חַשּׁוּב-1Noms propresHashouv [Hachoub]HASHÛV|HASHÛB|Hashubu|Hashuv|Hashub — mûgala wa Azrikam ishe wa Shemaya muleviti analigi wa bûko bwa Levi obwo.
חַשּׁוּב-2Noms propresHashouv [Hachoub]HASHÛV|HASHÛB|Hashubu|Hashuv|Hashub — bantu banji bagwerhe eryo izîno oluderho SHÛV omu cihebraniya kuli kuderha KUGALUKA, erhi GALUKA!
חֵתNoms propresHeth [Hittites]HÊT|Heti|Heti ali mwene Kanaani — Heti ali mwene Kanaani shakulûza w’Abahititi, bene Heti, mulala gwa Heti
חִתִּיNoms propresHittiteHITÎ|aba Hititi|aba-Hitìti|bene Heti|Abahititi|wa kuli Het|Muhititi|*hitit*|*nya-Hiti*|*Hiti*|*w’e Hit*
חֶתְלֹןNoms propresHétlôn [Hetlon]HETLON|Hetloni|Hetlon|Heteloni — hantu hali oku lubibi lwa Israheli lunda lw’e mwênè
חֲתַתNoms propresHatathHATAT|kantu ka kuyôbohya|Hatati|Hatat — mugala wa Otiniyeli w’oku bûko bwa Yuda

EBI OMUNTU AHÂBWA CI ARHACISHOGA OMU BIBLIYA EBA NSHOKANO

EBI OMUNTU AHÂBWA CI ARHACISHOGA OMU BIBLIYA EBA NSHOKANO

Biri binji ci rhwarhangishambala kuli biguma biguma

I. Ehirhanzi hirhacishogwa bulya gw’omurhondêro rhurhagwerhikwo buhashe: Nnâmahanga MULEMI

Ka hali owarhumire amaruba emwa Nnâmahanga erhi, “Ndema we kasinga”, erhi abwira Nnâmahanga, erhi: ojire murhabana, erhi “ojire munyere”. Ka hali wabwizire nnâmahanga, erhi: “Mburhwe halebe, mburhwe na lebe, mburhe omu mwa lebe”.

Omuntu anacishoga aha ayûbaka, kurhi ayûbaka, abira bage, emishangi yage, omukolo ajira na bindi binji, ci arhakacishoga: OKUBURHWA, OWAMUBURHA (ABAMUBURHA), AHA ABURHWA, OLULIMI ADADA, ECIHUGO AKULAMWO (cishagala, murhundu, cihugo cinene erhi ecisungunu). Ehy’obulagirire kuli kuyankirira enshokano n’okuyiyinjihya: kukombêra okuba mulume erhi mukazi, kukombêra ababusi bamburhaga, kukombêra ecishagala, omurhundu n’ecihugo naburhagwamwo. Byo Nnâmahanga ayish’indôsa ebyo amango nashubira emwage.

NNÂMAHANGA MURHODÊRO GW’OMUNTU

Murh 2, 7 : Nyamubâho Nyamuzinda abumba omuntu n’akatulo k’oku idaho, amubûhira omûka omu mazulu, nyamuntu ashuba ciremwa cizine. 

Yer 18:6 « Ka ntakamujirira nk’oku oyu mubumbi adwirhe ajira ? Kanwa ka Nyakasane, Kwo muli omu nfune zani nk’ibumba omu nfune z’omubumbi… »

 Owayumvirhe ebyo binwa ashenga, erhi :

Iza 64:7-8

7 Cikwone, Yagirwa Nyakasane, we onali larha; rhw’ono rhuli ibumba, nawe we mubumbi wirhu; rhweshi rhuli bushanja bw’enfun zawe.

8 Orhakuniraga okurhalusire, Nyakasane, orhacihira okayibuka obubi bwirhu. Ala oku rhweshi rhuli lubaga lwawe!

Nnâmahanga ajizire omuntu, igulu n’ebimuba kula omubumbi analema enyungu erhi nnoga.

Kwo kuderha oku ebirmwa byoshi, byali omu nkengero n’imihigo ya Nyamuzinda, erhi alema byabonekana. Birimwo ebyabire miri, ebiri buno n’ebyaciyisha.Byalamire binarhegesirwe biyorhe nkoku Nyamuzinda abirheganyize. Bikwanine bishimbe irhegeko Nyamuzinda abihire.Omu katikisimu bakag’irhudôsa  mpu :  « Carhumire Nnâmahanga alema igulu ? » ; rhwakashuza, mpu : « Nnâmahanga alemire igulu, mpu lyo ebiremwa bikamomeleka obuhashe, obulenga n’obwinja bwage ».

Ngasi mango omuntu alonzize okucishokoza ahire Nnamahanga n’amarhegeko gage nyuma, erhi amanazusa omuliro.

Abarhayemiri ezo nyigirizo buno, buno bali barhulumbika ebiremwa mpu abihengule oku Nnâmahanga  arharheganyagya. Balume baguma bali bakaja emwa munganga mpu abahindule bakazi, kandi erhi bakazi bagende mpu babahindule balume. N’obwo oyo bajiraga ntyo arhakarhengwamwo nka mulume erhi arhengwemwo nka mukazi. Hali video nzindi bona bajabanyzerha mpu owali mulume acijira mukazi amaburha. Naciru akahaba, ci mburho yabene bazimbire bamuhiramwo bulya arhalimwo iji Nyamuzinda alemaga omu bakazi, n’owacihindulaga mulume arhalimwo emburho y’obulume. Onabone aja ajunjuka n’obwo ntoco agwerhe.

Abandi balahire ezo nyigirizo za Nnâmahanga, baseza Leta emwabo mpu ayemere omukazi akayanka owabo n’omulume akayanka owabo, hano bacifinja omwa nabo bajizimba emburho ya bene. Kabirigi binja ebyo, mwe bemêzi ?

Ciru enomw’abantu, omubumbi agwerhe obuhashe oku ebi abumba, rhwehe rhulahire mpu Nnâmahanga arhacigwerhi buhashe kuli abumbaga !

Yumvi oku Paolo adesire

Rom 9, 20 :  « We muntu, oligi odi mpu wajisa Nyamuzinda kadali? K’akantu omuntu abumbaga kankamubwira, erhi: «Carhumaga wanjira ntya?»

Rom 9:21 « K’omubumbi arhakakolesa ibumba lyage nk’oku alonzize, n’okurhenza mw’eri ibumba akantu kinjinja n’akantu ka ntyantya ? »

Oku omubumbi agwerhe obuhashe oku ibumba, kwo na Nnâmahanga agwerhe obuhashe oku muntu. Ngasi lukengwa rhunajira eri nshokano ya Nnâmahanga. Rhukwanine rhumuvuge omunkwa kuli eyo nshokano :

OLULANGA  LWA 138 (139): Irenge kuli olya oyishi byoshi

1 Gwarhi omukulu w’abimbiza. Lulanga. Lwa Daudi.

Nyakasane, wàndolêrize wammanya:

2 Ntamîre, nyimanzire, orhahabiri,

enkengêro zani oku ziciri kulì, erhi okola ozimanyire;

3 ngwishîre, ndambagîre, erhi wambona, enjira zani zosbi nta nguma ohabire.

4 Akanwa kanabe kacindi emurhima karhacihika oku lulimi,

erhi na mira wakamanyaga koshi.

5 Ongwarhîre emalanga n’ebirhugo, onandêkerîzekwo okuboko kwawe.

‘6 Obumanye buli ntyo bunsômîre bwenene, buntalusire bwenêne, ntakabuyumva.

7 Ngahi nakaja nderhe nti nkola ndi kulì n’omûka gwawe? ngahi nakayâkira amasu gawe?

8Nsokîre emalunga, yo oba!,

ngwishîre ekuzimu-bwinini, we Nnayo. 9 Erhi nakalamukira mucèracèra,

nti njiyûbaka iduli ly’enyanja:

10 Ciru n’eyo munda nayo kuboko kwawe kwayimpisa, kulyo kwawe kwayisha kundwirhe.

11 Erhi nakanderba, nti: «Ciru omwizimya gumbwìke, n’obudufu bunzonge nka mîshi.»

12  Omwizimya  wehe  gurhakubêra mwizimya,

n’obudufu  kuli  we kwo buli  nka  mûshi,

endundulya y’omwizimya kuli we kw’eri nka mûshi.

13 We wàburungusagya ensiko zani,

We wàmbumbaga omu nda ya nyâmà.

14 Ncikwitàkire bulya oku wànjirîre kusômerine, bulyala emikolo yawe eri ya kurhangaza.

Omurhima gwani ogumanyire bwinja,

15 na nta kavuha kandimwo ohabire.

Nàbìre ndwirhe nabumbwa busbâla-shâla, nabìre ncidwirhe nashwinjirwa omu kuzimu,

16 erhi n’amasu gawe mira gabonaga ebijiro byani,

erhi byoshi binakola biri biyandike omu citabu cawe; ensiku zani zayôrhaga ziri nganje,

erhi n’olurhanzi-rhanzi muli zo lurhacija oku nkuba.

17 Enkengèro zawe Nnâmabanga, mbwine ziri ndârhi; gunali mwandu, zirhankaganjwa!

18 Erhi nderha nti nziganje zoshi, nàshanga zo nyinji oku mushenyi; erhi nankaderha nti namâyûsa lero, nnanashanga rhwembi rhuciri.

19Nyamuzinda, mâshi oyirhe enkola-maligo, n’abisi b’abantu barhengeho omuntu!

20Bulyala bàkugomire okubozire, abashombanyi bawe bàrhwâmire kubi.

21Abakushomba, Yagirwa, kàli nani kushomba mbashomba!

Ka mbonakwo abasharhirakwo Nyamuzinda!

22 Kushomba mbashomba, ntabakwirirwa, omu masu gani bali bagoma.

23 Nnâmahanga, ondolêreze obone omurhima gwani, onje emurhima obone enkengêro zani.

24 Wàbona oku arhali njira mbi ngeramwo, ongeze omu njira y’aba mira, Muhànyi.

Rhwalonza okumanyirira ebinwa biri omu Bibliya oku herufi ZAIN kurhenga cihebraniya kuja omu nfarasè n’omu mashi. Termes bibliques aux lettre vav et zayn hébreu-français-mashi

Yumva bwinja ! obwandagala -mulongo : 1=Cihebraniya ; 2= kunganaci  oluderho lukolesibwe ; 3= luderho lwa buko buci ; 4=omu nfarasè kurhi lusomwa n’oku luderhwa ; 5=kurhi luhubulwa omu mashi na binwa bihi ludesire omu mashi

Hébreu  fréquence catégorie lecture en français  translitttéré et équivalent mashi

וְדָן0/1Noms propresWedân [Yavan]VEDÂN    YAVÂN    Wedani    Yavan    Vedân
וָהֵב1/1Noms propresWaheb [Vaheb]VAHÊV    VAHÊB    Vahebi    Waheb
וַיְזָתָא0/1Noms propresWaïzata [Vayézata]VAYEZÂTÂ’    Wayezata    Vayezata
וַנְיָה1/1Noms propresWanya [Vania]VANYÂ    WANYÂ    Wanya    Vanya
וָפְסִי1/1Noms propresWofsi [Vofsi]VOFSÎ    WOFSÎ    Wofsi    Vofsi    Vafusi
וַשְׁנִי0/1Noms propresSamuelVASHNÎ    WASHNÎ    Vashni    Washni
וַשְׁתִּי0/10Noms propresVastiVASHTÎ    WASHTÎ    Washti    Vashti    Vasti
זְאֵב-11/7FauneloupZEÊV    ZEÊB    cihazi    ecihazi    nyamugunga
זְאֵב-22/3Noms propresZéev [Zeb]ZEÊV    ZEÊB    Zebi    Zeev    Zeeb
זָבָד-12/2Noms propresZavad [Zabad]ZÂVÂD    ZÂBÂD    Zabadi    Zavadi
זָבָד-21/1Noms propresZavad [Zabad]ZÂVÂD    ZÂBÂD    Zabadi    Zavadi
זָבָד-31/1Noms propresZavad [Zabad]ZÂVÂD    ZÂBÂD    Zabadi    Zavadi
זָבָד-41/1Noms propresZavad [Zabad]ZÂVÂD    ZÂBÂD    Zabadi    Zavadi
זָבָד-52/3Noms propresZavad [Zabad]ZÂVÂD    ZÂBÂD    Zabadi    Zavadi
זַבְדִּי-13/3Noms propresZavdi [Zabdi]ZAVDÎ    ZABDÎ    Zabdi    Zavdi
זַבְדִּי-20/1Noms propresZavdi [Zabdi]ZAVDÎ    ZABDÎ    Zabdi    Zavdi
זַבְדִּי-31/1Noms propresZavdi [Zabdi]ZAVDÎ    ZABDÎ    Zabdi    Zavdi
זַבְדִּי-41/1Noms propresZavdi [Zabdi]ZAVDÎ    ZABDÎ    Zabdi    Zavdi    Zabudi
זַבְדִּיאֵל-11/1Noms propresZavdiël [Zabdiel]ZAVDÎÊL    ZABDÎÊL    Zabdiyeli
זַבְדִּיאֵל-21/1Noms propresZavdiël [Zabdiel]ZAVDÎÊL    ZABDÎÊL    Zabdiyeli
זְבַדְיָה-11/1Noms propresZevadya [Zébadia]ZEVADYÂ    ZEBADYÂ    Zebadeya    Zebadya
זְבַדְיָה-21/1Noms propresZevadya [Zébadia]ZEVADYÂ    ZEBADYÂ    Zebadeya    Zebadya
זְבַדְיָה-30/1Noms propresZevadya [Zébadia]ZEVADYÂ    ZEBADYÂ    Zebadeya    Zebadya
זְבַדְיָה-40/1Noms propresZevadya [Zebadia]ZEVADYÂ    ZEBADYÂ    Zebadeya    Zebadya
זְבַדְיָה-52/2Noms propresZevadya [Zébadia]ZEVADYÂ    ZEBADYÂ    Zebadeya    Zebadya
זְבַדְיָהוּ-11/1Noms propresZevadyahou [Zébadia]ZEVADYÂ    ZEBADYÂ    Zebadeya    Zebadyahu    Zebadiyahu    Zebadiya    Zebadeyahu
זְבַדְיָהוּ-21/1Noms propresZevadyahou [Zébadia]ZEVADYÂ    ZEBADYÂ    Zebadeya    Zebadyahu    Zebadiyahu    Zebadiya    Zebadeyahu
זְבַדְיָהוּ-31/1Noms propresZevadyahou [Zébadia]ZEVADYÂ    ZEBADYÂ    Zebadeya    Zebadyahu    Zebadiyahu    Zebadiya    Zebadeyahu
זְבוּב0/2Faunemouche, ZeboubZEVUV    ZEBUB    luzi    enzi    ensusi
זָבוּד1/1Noms propresZavoud [Zaboud]ZÂVÛD    ZÂBÛD    Zabudi    Zavud
זְבוּדָּה1/1Noms propresZevidda [Zéboudda]ZEVÛDÂ    ZEBÛDÂ    Zebida    Zevida    Zevuda
זְבוּלוּן32/43Noms propresZabulonWEBÛLÔN    Zabuloni    Zebuloni    Zebuloni
זְבוּלוֹנִי3/3Noms propresZabulonite, de ZabulonZEBÛLÔNÎ    kuli Zabuloni    e Zabuloni    mugala wa zabuloni
זֶבַח-1100/153Rituelstuerie, sacrificeZÊBAH    arherekêra    mahôrhe    nterekêro    enterekêro    *rherekêr*    rhereker*    *terekêr*    *tereker*    mahorhe    *hôrhe*    *hungumuk*
זֶבַח-28/9Noms propresZèvah [Zéba]ZEBAH    ZEBAH    Zebahi    Zeba    Zebah
זַבַּי1/1Noms propresZabbaïZABAY    Zabayi
זְבִינָא0/1Noms propresZevina [Zébina]ZEVÎNÂ’    Zevina    Zebina
זְבֻל5/5Noms propresZevoul [Zéboul]ZEVUL    ZEBUL    Zebuli    Zebul
זָג1/1Florepeau (de raisin)ZÂG    byûla bya mizabibu    byula    ebyula by’emizabibu
זַהַם1/1Noms propresZahamZAHAM    Zahamu    Zaham
זוּזִים1/1Noms propresZouziteZÛZÎM    Abazuzimi
זוֹחֵת1/1Noms propresZohethZÔHET    Zoheti    Zohet
זָזָא1/1Noms propresZazaZÂZÂ’    Zaza
זחל1/2Fauneramper, cacherZHL    kugendera oku nda nka njoka    kucifulika nka njoka ya lumana    njoka    *oku nda*    *yandala*
זִיזָא-11/1Noms propresZizaZÎZÂ’    Ziza
זִיזָא-21/1Noms propresZizaZÎZÂ’    Ziza
זִיזָה1/1Noms propresZizaZÎZÂ    Ziza
זִינָא1/1Noms propresZizaZÎNÂ’    ZÎNÂ’    Ziza
זִיעַ1/1Noms propresZiaZÎA’    Ziya
זִיף-11/1Noms propresZifZÎF    Zifu    Zif
זִיף-22/7Noms propresZifZÎF    Zifi    zif
זִיף-31/1Noms propresZifZifu    Zif    Zifa
זִיפָה1/1Noms propresZifaZÎFÂ    Zifa
זִיפִים2/3Noms propresde ZifZÎFÎM    Abantu b’e Zita    Abantu b’e Zif    Abantu b’e Zifa
זַיִת21/36Floreolivier [FF 156,157]ZAYT    ZAIT    omuzetuni    omuzêti    *muzêt*    *mizet*    muzetuni    emizetuni    mizetuni    emizeti    omuzeti    mizeti
זֵיתָן1/1Noms propresZétân [Zétan]ZÊTÂN    Zetani    Zetân
זַכּוּר-11/1Noms propresZakkour [Zakour]ZAKÛR    Zakuri    Zakur
זַכּוּר-21/1Noms propresZakkour [Zakour]ZAKÛR    Zakuri    Zakur
זַכּוּר-31/1Noms propresZakkour [Zakour]ZAKÛR    Zakuri    Zakur
זַכּוּר-42/2Noms propresZakkour [Zakour]ZAKÛR    Zakuri    Zakur
זַכּוּר-53/4Noms propresZakkour [Zakour]ZAKÛR    Zakuri    Zakur
זַכּוּר-61/1Noms propresZakkour [Zakour]ZAKÛR    Zakuri    Zabudi    Zakur    Zabud
זַכַּי2/3Noms propresZakkaï [Zakaï]ZAKAY    Zakayi
זֶכֶר1/1Noms propresZèkèr [Zéker]ZÊKER    Zekeri    Zeker
זִכְרִי-16/6Noms propresZikriZIKRÎ    Zikri    Zikiri
זִכְרִי-21/1Noms propresZikriZIKRÎ    Zikri
זִכְרִי-31/1Noms propresZikriZIKRÎ    Zikri
זִכְרִי-41/1Noms propresZikriZIKRÎ    Zikri
זִכְרִי-51/1Noms propresZikriZIKRÎ    Zikri
זִכְרִי-61/1Noms propresZikriZIKRÎ    Zikri
זִכְרִי-71/1Noms propresZikriZIKRÎ    Zikri
זְכַרְיָה-12/2Noms propresZekarya [Zacharie]ZEKARYÂ    Zakariya
זְכַרְיָה-21/1Noms propresZekarya [Zacharie]ZEKARYÂ    Zakariya
זְכַרְיָה-38/8Noms propresZekarya [Zacharie]ZEKARYÂ    Zakariya    Zekariya
זְכַרְיָה-41/1Noms propresZekarya [Zacharie]ZEKARYÂ    Zakariya
זְכַרְיָה-51/1Noms propresZekarya [Zacharie]ZEKARYÂ    Zakariya
זְכַרְיָה-62/6Noms propresZekarya [Zacharie]ZEKARYÂ    Zakariya    Zekariya
זְכַרְיָה-79/9Noms propresZekarya [Zacharie]ZEKARYÂ    Zekariya    Zekarya    Zakariya
זְכַרְיָהוּ-11/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zakariya    Zakariyahu    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-101/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-111/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-120/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-21/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zakariya    Zekaryahu
זְכַרְיָהוּ-31/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zakariya    Zekaryahu
זְכַרְיָהוּ-42/2Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zakariya    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-51/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zakariya    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-61/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-71/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-81/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zekariyahu
זְכַרְיָהוּ-91/1Noms propresZekaryahou [Zacharie]ZEKRYÂHÛ    Zekariyahu
זִלְפָּה4/7Noms propresZilpaZILFÂ    Zilifa    Zilpa
זִמָּה-10/1Noms propresZimmaZIMÂ    Zima
זִמָּה-20/1Noms propresZimmaZIMÂ    Zima
זִמָּה-31/1Noms propresZimmaZIMÂ    Zima
זְמוֹרָה1/5Florebranche, pénisZEMÔRÂ    ishami    ishami lya muzabibu    buhanzi bwa mulume    cirumbu ca bulume    nshwi    ciganja    amashami    ecinyirha    ebinyirha    binyirha    mashami
זַמְזֻמִּים1/1Noms propresZamzoummites [Zamzoumites]ZAMZUMÎM    Ba-Zamuzumi    banya-Zamzumi
זְמִירָה1/1Noms propresZemira [Zémira]ZEMÎRÂ    Zemira
זִמְרִי-18/8Noms propresZimriZIMRÎ    Zimuri    Zimri
זִמְרִי-21/1Noms propresZimriZIMRÎ    Zimri
זִמְרִי-31/1Noms propresZimriZIMRÎ    Zimri
זִמְרִי-42/2Noms propresZimriZIMRÎ    Zimri
זִמְרִי-50/1Noms propresZimriZIMRÎ    Zimri    Zimiri
זִמְרָן2/2Noms propresZimrân [Zimran]ZIMRÂN    Zimran    Zimurani
זנה11/51Attributsse prostituerZNH    ahemusire    kuhemuka    kucîhemula    kulamira oku bushungu    kusunika oku bushungu    bacîhemula    bahemuka    okuhushahusha    ngasi ba­ndi boshi bankacihemuka    ahemuka    kujira kubi    olugendo lubi
זָנוֹחַ5/5Noms propresZanoah [Zanoa]ZONÔAH    Zonoa    Zonowah    Zonoha    Zonowa
זַעֲוָן2/2Noms propresZaawân [Zavan]ZAAVÂN    ZAAWÂN    Zavani    Zaavani    Zayawani
זִפְרֹן1/1Noms propresZifrôn [Zifron]ZIFRON    Zifroni
זָקֵן84/120Êtresancien, aînéZÂKÊN    abagula    abakulu    mugula    mukulu    bagula    bakulu    Abashamuka    bashamuka
זָר9/51Êtresétrange, étrangerZÂR    w’embuga    omuntu kwone    omubunga    omulimya    owundi muntu orhali    w’ogundi mulala    nta wundi muntu wamuli
זְרֻבָּבֶל8/20Noms propresZorobabelZERUBÂBEL    Zorobabeli
זֶרֶד3/3Noms propresZéredZÊRED    Zaredi    Zeredi    Zered
זרה1/8Objets réelsdisperser, vanner, mesurerZRH    agend’iyerûla    shandabana    shandabanya    kulenga    kugalagaza
זַרְזִיר0/1FaunecoqZARZÎR    oluhazi    luhazi    empazi    mpazi
זֶרַח-12/3Noms propresZérah [Zéra]ZERAH    Zerahi    Zerah    Zeraha
זֶרַח-21/11Noms propresZérah [Zéra]ZERAH    Zerah    Zerahi
זֶרַח-32/2Noms propresZérah [Zéra]ZERAH    Zeraha    Zerahi    Zerah    Zera
זֶרַח-42/2Noms propresZérah [Zéra]ZERAH    Zeraha    Zerahi    Zerah    Zera
זֶרַח-50/1Noms propresZérah [Zéra]ZERAH    Zeraha    Zerahi    Zerah    Zera
זֶרַח-60/1Noms propresZérah [Zéra]ZERAH    Zeraha    Zerahi    Zerah    Zera
זֶרַח-70/1Noms propresZérah [Zéra]ZERAH    Zeraha    Zerahi    Zerah    Zera
זַרְחִי-11/1Noms propresZarhites [Zéraïtes]ZARHÎ    ZAREHÎ    omulala gw’Abazera
זַרְחִי-24/4Noms propresZarhites [Zéraïtes]ZARHÎ    ZAREHÎ    omulala gw’Abazera    obûko bwa Zera    w’omu bûko bwa Zera    w’oku bûko bwa Zera
זְרַחְיָה-12/3Noms propresZerahya [Zéraya]ZERAHYÂ    Zera    Zeraya    Zerahya
זְרַחְיָה-21/1Noms propresZerahya [Zéraya]ZERAHYÂ    Zera    Zeraya    Zerahya
זֶרֶשׁ0/3Noms propresZèresh [Zérech]ZÊRESH    Zereshi    Zeresh
זַתּוּא2/4Noms propresZattouZATÛ’    Zatu
זֵתָם2/2Noms propresZétamZÊTÂM    Zetamu    Zetam
זֵתַר0/1Noms propresZétarZÊTAR    Zetari    Zetar

Rhwalonza okumanyirira ebinwa biri omu Bibliya oku herufi HE kurhenga omu cihebraniya kuja omu nfarasè n’omu mashi. Termes bibliques à la lettre Hé hébreu-français-mashi

Yumva bwinja ! obwandagala -mulongo : 1=Cihebraniya ; 2= kunganaci  oluderho lukolesibwe ; 3= luderho lwa buko buci ; 4=omu nfarasè kurhi lusomwa n’oku luderhwa ; 5=kurhi luhubulwa omu mashi na binwa bihi ludesire omu mashi

Hébreu  fréquence   catégorie  lecture en français  translitttéré et équivalent mashi

הָאֲחַשְׁתָּרִי1/1Noms propresAhashtarites [Ahachetari]HÂAHASHTÂRÎ    bene Ahashetar    Ahashetari
הֶבֶל5/5Noms propresAbelHÊBEL    Abeli    Hebeli    hibûho    hihûsi    busha
הָבְנִים0/1FloreébèneHABENÎM    HOBENÎM    Hebene    murhi mwiru
הֵגֶא0/1Noms propresHéguéHÊGÊ    Hegè    Hege
הֵגַי0/2Noms propresHéguéHÊGAY    Hegè    Hegayi
הָגָר10/10Noms propresHagar [Agar]HÂGÂR    Hagari
הַגְרִי-13/5Noms propresHagriteHAGRÎ    Abahagiri    ba kuli Hagari
הַגְרִי-21/1Noms propresHagri [Hagrite]HAGRÎ    Hagri
הֲדַד8/10Noms propresHadadHADAD    Hadadi
הֲדַד־רִמּוֹן0/1Noms propresHadad-Rimmôn [Hadad-Rimmon]HADAD-RIMÔN    Hadadi-Rimôni    Hadad-Rimôn
הֲדַדְעֶזֶר18/18Noms propresHadadèzèr [Hadadézer]HAHADÊZER    Hadadezeri    Hadadi-Ezeri    Hada­di-Ezeri
הֹדּוּ0/2Noms propresIndeHODÛ    Hodu    e Buhindi    Buhindi
הֲדוֹרָם-12/2Noms propresHadoramHADÔRÂM    Hadorami    Hadoramu
הֲדוֹרָם-21/1Noms propresHadoramHADÔRÂM    Hadoramu    Hadorami
הִדַּי1/1Noms propresHiddaïHIDAY    Hidaya    Hidayi
הֲדַס1/6FloremyrteHADAS    emirhi y’emirhanda y’emuzirhu    *mirhanda y’emuzirhu*
הֲדַסָּה0/1Noms propresHadassaHADASÂ    Hadasa
הֲדַר1/1Noms propresHadarHADAR    Hadari
הֲדֹרָם1/1Noms propresAdoram [Hadoram]HADORÂM    Hadorami    Hadoramu
הוֹד-14/24Attributssplendeur, majestéHÔD ohubashe    buhashe    obukulu    irenge    olukengwa    bulangale    kuja irenge
הוֹד-21/1Noms propresHodHÔD    Hodi    Hodu
הוֹדְוָה0/1Noms propresHodwa [Hodeva]HÔDVÂ    HÔDWA    Hodwa    Hodeva    Hodewa
הוֹדַוְיָה-11/1Noms propresHodawya [Hodavia]HÔDAVYÂ    Hodaviya    Hodaveya
הוֹדַוְיָה-21/1Noms propresHodawya [Hodavia]HÔDAVYÂ    Hodaviya    Hodawya
הוֹדַוְיָה-31/1Noms propresHodawya [Hodavia]HÔDAVYÂ    Hodaviya    Hodayiwa    Hodawya
הוֹדַוְיָהוּ1/1Noms propresHodawyahou [Hodavia]HÔDAVYÂHÛ
Hoda­yivahu    Hodaviyahu    Hodawiyahu    Hoda­viyahu
הוֹדִיָּה-11/1Noms propresHodiya [Hodia]HÔDYÂ    Hodiya    Hodya
הוֹדִיָּה-22/5Noms propresHodiya [Hodia]HÔDYÂ    Hodiya
הוֹהָם1/1Noms propresHohamHÔHÂM    Hohami    Hohamu
הוֹמָם1/1Noms propresHomamHÔMÂN    Homani    Homamu
הוֹשָׁמָע1/1Noms propresHoshama [Hochama]HÔSHÂMÂ    Hoshama
הוֹשֵׁעַ-12/3Noms propresHoshéa [Hosée]HÔSHÊ’A    Oseyi    Hoshea    Hosheya
הוֹשֵׁעַ-28/8Noms propresOzias, Osée [Osée]HÔSHÊ’A    Hoseya    Hozeya    Hosheya
הוֹשֵׁעַ-31/1Noms propresHoshéa [Osée]HÔSHÊ’A    Hozeya    Hosheya
הוֹשֵׁעַ-40/1Noms propresHoshéa [Osée]HÔSHÊ’A    Hozeya    Hosheya
הוֹשֵׁעַ-50/2Noms propresOzias [Osée]HÔSHÊ’A    Hozeya    Hoseya    Hosheya
הוֹשַׁעְיָה-11/1Noms propresHoshaya [Hochaya]HÔSHA’YÂ    Hoshaya    Hozaya
הוֹשַׁעְיָה-20/2Noms propresHoshaya [Hochaya]HÔSHA’YÂ    Hoshaya    Hozaya
הוֹתִיר2/2Noms propresHotirHÔTÎR    Hotiri    Hotir
הֵימָם1/1Noms propresHémamHÊMÂM    Hemami    Hemamu    Hemâm
הֵימָן-10/1Noms propresHémân [Héman]HÊMÂN    Hemân    Hemani
הֵימָן-21/1Noms propresHémân [Héman]HÊMÂN    Hemani    Hemân
הֵימָן-310/13Noms propresHémân [Héman]HÊMÂN    Hemani    Hemân
הַלּוֹחֵשׁ1/2Noms propresHa-Lohesh [Hallohech]HALÔHÊSH    Haloheshi    Halohesh    Ha-Lohesh
הִלֵּל2/2Noms propresHillelHILÊL    Hileli    Hilel
הֵלֶם1/1Noms propresHélèm [Hotam]HÊLEM    Helem    Hotamu
הַלְמוּת1/1Objets réelsmarteauHALMÔT    enyundo    nyundo
הָם1/1Noms propresHam, lieuHÂM    aha Hama
הַמְּדָתָא0/5Noms propresHammedataHAMDÂTÂ    Hamedata
הֲמוֹנָה0/1Noms propresHamonaHAMÔNÂ    Hamona    Hamôna
הַמֹּלֶכֶת1/1Noms propresMolèketh [Hammoléketh]HAMÔLÊKET    Hamoleketi    Hamoleket    Moleket
הָמָן0/45Noms propresHamanMÂMÂN    Hamani    Hamân
הֵנַע2/3Noms propresHénaHÊNA’    Hena    e Hena
הֲנָפָה0/1Objets réelspasser au cribleHANÂPÂ    HAN^NÂFÂ    ayishir’iyerûla amashanja n’olwîbo    kuyerûla    kushengeshera    kuyenja
הַסְּנָאָה1/1Noms propresHa-Senaa [Senaa]HASNÂÂ    Ha-Senaa    Hasenaya    Senaa    Senaya    Hasna
הַסְּנוּאָה-11/1Noms propresHa-Senoua [Hassenoua]HASNÛÂ    Hasenuwa
הַסְּנוּאָה-21/1Noms propresHa-Senoua [Hassenoua]HASNÛÂ    Hasenuwa
הַפִּצֵּץ1/1Noms propresHappicéç [Happissès]HAPITSÊTS    Hapisesi    Hapizezi    Hapitsetsi    Hapitsets
הַצֹּבֵבָה1/1Noms propresHaçovéva [Sobéba]HATSOBÊBÂ    HATSOVÊVÂ    Hosobeba    Hotsobeba    Hozobeba
הַצְלֶלְפּוֹנִי1/1Noms propresHacelèlponi [Haslelponi]HATSELELPÔN    Hasileponi    Hatselelponi    Hazeleliponi
הַקָּטָן1/1Noms propresHa-Qatân [Haccatan]HAKÂTÂN    Hakatani    Hakatân
הֹר10/10Noms propresHor-la-Montagne [Hor]HOR    ntondo ya Hori    Ntondo
הַר־חֶרֶס0/1Noms propresHar-Hèrès [Har-Hérès]HAR-HÊRES    Hari-Heresi    Har-Herets    Hari-Herezi
הָרָא1/1Noms propresHaraHÂRÂ    e Hala    e Hara
הָרֹאֶה1/1Noms propresHaroè [Haroé]HÂROÊ    e Harowe
הָרוּם1/1Noms propresHaroumHÂRÜM    Harumu    Harum
הֲרוֹרִי1/1Noms propresHarorite [de Haror]HARÔRÎ    w’e Harori    muntu oyubaka e Haror    bene Haror
הֹרָם1/1Noms propresHoramHORAM    Horami    Horam
הַרְמוֹן0/1Noms propresHarmôn, vers l’Harmôn [vers le nord]HARMÔN    Harmoni    Harmôn
הָרָן6/6Noms propresHarân [Haran]HÂRÂN    Harani
הֲרָרִי4/4Noms propresHarariteHARÂRÎ    munya-Harari    w’e Harari
הָשֵׁם1/1Noms propresHashem [Hachem]HÂSHÊM    Hashemi    Hashem
הֲתָךְ0/4Noms propresHatakHÂTÂK    Hatak    Hataki
וְדָן0/1Noms propresWedân [Yavan]VEDÂN    YAVÂN    Wedani    Yavan    Vedân
וָהֵב1/1Noms propresWaheb [Vaheb]VAHÊV    VAHÊB    Vahebi    Waheb

Rhwalonza okumanyirira ebinwa biri omu bibliya oku herufi DALET kurhenga cihebraniya kuja omu nfarasè n’omu mashi. Termes bibliques lettre Dalet hébeu-français-mashi

Yumva bwinja ! obwandagala -mulongo : 1=Cihebraniya ; 2= kunganaci  oluderho lukolesibwe ; 3= luderho lwa buko buci ; 4=omu nfarasè kurhi lusomwa n’oku luderhwa ; 5=kurhi luhubulwa omu mashi na binwa bihi ludesire omu mashi

Hébreu  fréquence  catégorie lectur en français  translitttéré et équivalent mashi

דֹּאֵג3/5Noms propresDoëgDOÊG    Doegi    Doyegi    Doyeg    olya munya-Edomu
דָּאָה, דַּיָּה2/3FaunerapaceDÂ’Â    DÂYÂ    Lubaka    kadurha    akadurha    nkongôro    enkongôro
דֹּאר5/6Noms propresDorD’OR    Dori    Dor
דֹּב5/12FauneoursDOR    kakiri    akakiri    *ngoromo*    *nsimb*
דְּבוֹרָה-11/4FauneabeillesDEBÔRÂ    njuci    enjuci    lujuci    olujuci
דְּבוֹרָה-21/1Noms propresDéboraDEBÔRÂ    Debora
דְּבוֹרָה-39/9Noms propresDéboraDEBÔRÂ    Debora
דְּבִיר-11/1Noms propresDevir [Debir]DEBÎR    Debiri
דְּבִיר-29/10Noms propresDevir [Debir]DEBÎR    Debiri    Debi­ri
דִּבְלָה0/1Noms propresDivla [Ribla]DIVLA    RIBLA    Divla    Ribla    Dibla
דִּבְלַיִם0/1Noms propresDivlaïm [Diblaïm]DIVLAYIM    Divlayimi    Diblayimi
דְּבַר־יהוה79/233Diversparole du SeigneurDEVAR-YHWH    DEBAR-ADÔNAY    akanwa ka Nyamubâho    akanwa ka Nyakasane    kanwa ka Nyamubâho    kanwa ka Nyakasane    kanwa ka nnâmahanga    akanwa ka Nnâmahanga    akanwa ka Nyaka­sane    oluderho lwa Nyamubâho    luderho lwa Nyamubâho    *kanwa*    *derh*    *bwir*    *nderh*    *derho*    *cinwa*    *nwa*    *gerem*    *boneker*    wa Nyakasane    *desir*    irhegeko na Nyakasane    *bwizir*    *bwir*    *yerekir*
דִּבְרִי1/1Noms propresDivri [Dibri]DIVRÎ    Debri
דָּבְרַת1/3Noms propresDaverath [Dabrath]DÂVRAT    Daberati    Daverat    Daverati
דַּבֶּשֶׁת1/1Noms propresDabbèsheth [Dabbécheth]DABÊSHET    Dabesheti    nyonjo    enyonjo
דָּג, דָּגָה10/31FaunepoissonDÂG    enfi    nfi    DÂGÂ    nfi nkazi    enfi nkazi
דָּגוֹן6/6Noms propresDagôn [Dagon]DÂGÔN    Dagoni
דָּגָן20/40FlorebléDÂGÂN    engano    ngano    enshâno    nshâno    emigati    migati    amashwa    mashwa    ishwa
דְּדָן4/9Noms propresDedân [Dédan]DEDÂN    Dedani    Dedân
דְּדָנִי0/1Noms propresde Dedân [Dédan]DEDÂNÎ    w’e Dedân    w’e Dedani
דֹּדָנִים1/1Noms propresRodanimDODÂNÎM    Aba Dodani    mulala gwa Dodani    bene Dodani
דָּוִד725/912Noms propresDavidDÂVÎD    Daudi
דּוּדָאִים3/4Floremandragore, pomme d’amour [FF 138]DÛDÂÎM    amalehe g’oluzigirwa    amandragori    *mandragor*
דּוֹדוֹ-11/1Noms propresDodoDÔDÔ    Dodo
דּוֹדוֹ-22/2Noms propresDodoDÔDÔ    Dodo
דּוֹדוֹ-32/2Noms propresDodoDÔDÔ    Dodo w’e Betelehemu    Dodo
דּוֹדָוָהוּ1/1Noms propresDodawahou [Dodava]DÔDÂVÂHÛ    DÔDÂWÂHÛ    Dodawahu
דּוֹדַי1/1Noms propresDodaïDÔDAY    Dodayi
דּוּכִיפַת2/2FaunehuppeDÛMÂ    hudihudi    omutulama
דּוּמָה-12/2Noms propresDoumaDÛMÂ    Duma
דּוּמָה-20/1Noms propresDouma [Rouma]DÛMÂ    Duma    Ruma
דּוּמֶשֶׂק1/1Noms propresDamasDÛMÊSHEK    Damasi    Damasko
דֹּחַן0/1FloremilletDOHAN    bulo
דִּי זָהָב1/1Noms propresDi-Zahav [Di-Zahab]DÎ-ZÂHÂV    DÎ-ZÂHÂB    Di-Zahabu    Di-Zahav
דִּיבוֹן-17/10Noms propresDivôn [Dibon]DÎVÔN    Diboni    Divôn
דִּיבוֹן-21/1Noms propresDivôn [Dibon]DÎVÔN    Diboni    Divôn
דְּיוֹ0/1Objets réelsencreDEYÔ    bwino    wino    ngenyi ya kuyandika
דִּימוֹן0/1Noms propresDivôn [Dimon]DÎVÔN    DÎMÔN    Diboni    Dibon    Divôn
דִּימוֹנָה1/1Noms propresDimonaDÎMÔNÂ    Dimona    Dimona
דִּינָה8/8Noms propresDinaDÎNÂ    Dina
דִּיפַת1/1Noms propresDifathDÎFÂT    Difati
דִּישָׁן-13/4Noms propresDishanDÎSHÂN    Dishani
דִּישָׁן-21/1Noms propresDishanDÎSHÂN    Dishani    Dishoni
דִּישׁוֹן-11/1FauneantilopeDÎSHÔN    akashafu    orhushafu    kashafu    rhushafu
דִּישׁוֹן-24/4Noms propresDishôn [Dichon]DÎSHÔN    Dishoni    Dishan
דִּישׁוֹן-32/2Noms propresDishôn [Dichon]DÎSHÔN    Dishoni
דַּלָּה0/1Objets réelstrame, cheveux ébouriffésDÂLÂ    enviri    *nvir*    *mvir*    enviri zibangalire    enviri z’ecishafu    enziri z’emihunga    bagunda    abagunda
דְּלָיָה-11/1Noms propresDelayaDELÂYÂ    Delaya
דְּלָיָה-22/2Noms propresDelayaDELÂYÂ    Delaya
דְּלָיָה-31/1Noms propresDelayaDELÂYÂ    Delaya
דְּלָיָהוּ-11/1Noms propresDelayahou [Delaya]DELÂYÂHÛ    Delayahu
דְּלָיָהוּ-20/2Noms propresDelayahou [Delaya]DELÂYÂHÛ    Delayahu
דְּלִילָה6/6Noms propresDalilaDÂLÎLÂ    Dalila
דִּלְעָן1/1Noms propresDiléân [Dilan]DILÂN    DILEÂN    Dileani
דַּלְפּוֹן0/1Noms propresDalfôn [Dalfon]DALFÔN    Dalfôn    Dalfoni
דִּמְנָה1/1Noms propresRimmôna [Dimna]DIMNÂ    RIMÔN    Rimoni    Rimôn
דַּמֶּשֶׂק14/32Noms propresDamasDAMÊSHEK    Damasi    Damasko
דָּן-137/44Noms propresDanDÂN    Dani
דָּן-217/21Noms propresDanDÂN    Dani
דַּנָּה1/1Noms propresDannaDANÂ    Dana
דִּנְהָבָה2/2Noms propresDinhava [Dinaba]DINHÂVÂ    Dianahaba    Dinhava    Dinhaba
דָּנִי4/5Noms propresDanites [Dan]DÂNÎ    bûko bwa Dani    mu­lala muguma gwa bene Dani    Bene Dani    b’omulala gwa Dani
דָּנִיֵּאל-11/2Noms propresDanielDÂNÎÊL    Daniyeli    Danieli
דָּנִיֵּאל-21/1Noms propresDanielDÂNÎÊL    Daniyeli    Danieli
דָּנִיֵּאל-30/3Noms propresDaniel [Danel]DÂNÎÊL    Daniyeli    Danieli    Daniyel    Daniel
דָּנִיֵּאל-40/65Noms propresDanielDÂNÎÊL    Daiyeli    Danieli    Daniel
דְּעוּאֵל4/4Noms propresDéouël [Déouel]DEÛÊL    Dueli    Deueli    Deweli    Deuyeli    Deyuyeli
דַּעַת-18/86Attributsla connaissanceDA’AT    okumanya    obumanye    oburhimanya    obwenge    okumanyirira    oyishi    oluhinzo    *many*    *manyir*    *rhimany*    *weng*    *luhinz*    *irhonz*
דַּעַת-22/2Attributsla connaissanceDA’AT    bulonza    oluhinzo lwoshi
דָּפְקָה2/2Noms propresDofqa [Dofca]DOFKÂ    Dofka
דִּקְלָה2/2Noms propresDiqla [Dicla]DIKLÂ    Dikala    Dikla
דָּרְבָן1/2Objets réelsaiguillonDÂRBÂN    kababo    akababo    emigera    migera    mugera    omugera    birhi bigwike
דַּרְדַּע0/1Noms propresDardaDARDA    Darda
דְּרוֹר0/2FaunemoineauDERÔR    citoro    bitoro    ecitoro    ebitoro
דָּרְיָוֶשׁ2/10Noms propresDariusDÂRYÂVÂSH    DÂRYÂWÂSH    Dariusi    Dariushi
דֶּרֶךְ31/73Attributsmode de vieDÊREK    kujira ebishinganine n’ebilongîre    ngeso    njira    mwanya gwa cihugo    obworhere    enjira    amajira    majira    *njira*    *majir*    *shingani*    *shingany*    *longir*    *kulikir*
דַּרְמֶשֶׂק4/4Noms propresDamasDARMÊSHEK    Damasi    Damasko
דָּרַע1/1Noms propresDaraDÂRA’    Dara
דַּרְקוֹן2/2Noms propresDarqôn [Darcon]DARKÔN    Darkoni    Darakoni
דֶּשֶׁא5/14Floreherbe, verdure, gazonDÊSHÊ    olubala    lubala    kaso    akaso    byasi    ebyasi    kulikir    kasi    hyasi
דָּתָן6/8Noms propresDatân [Datan]DÂTÂN    Datani
דֹּתָן2/2Noms propresDotân [Dotan]DOTÂN    Dotani    Dotân