EBITABU BY’ABAMI
Enshokolezi
Ecitabu cirhanzi c’Abami cishambâla emyanzi mizinda y’akalamo ka mwami Daudi n’okushwinja emyanzi y’okuj’enyanya kw’obwami bwa Yuda. Owayandikaga ebitabu by’Abami ahamirize ebi abwine n’amasu gage omu burhegesi n’omu bworhere bwa ngasi mwami. Abami boshi b’e Israheli batwirwa olubanja bulya bashimbaga olwiganyo lubi lw’omwami murhanzi: Yerobwami wajiraga amabi omu masu ga Nyamuzinda. Omu bami bw’omu cihugoca Yuda, bami munani bakuzibwa bulya bashimbire amarhegeko makulu ga Nnâmahanga.
Embaka zilushire ezindi zoshi ebyo bitabu bishambalakwo kuli kubonekana kw’ecitabu c’okukengeza amarhegeko g’obwami bwa Yozwe. Ebyo bitabu bibi rhi byo bijirwa n’emyanzi y’okukengeza amarhegeko gw’obushinganyanya. Bilonza okukomeza olu luderho: Ishanja lishimba amarhegeko ga Nnâmahanga libâ ligîshe naye, na likagavuna lyanahanwa naye (I Bam 8; 2 Bam 17).
Ebitabu by’abami birhukengeza «Omwanzi gw’okucûnguka». 0lubagalwishogwa lwoshi lurhashimbaga irhegeko lya Nnâmahanga. Cikwone hali bantu baguma basungunu barhafukamiraga nyamuzinda w’obunywesi; abo bemêzi babikirira endagâno bajiraga huguma nu Nyamuzinda.
Kuli kwa kurhangaza okubona Nyamuzinda akula omulala gwa Daudi omu mbaka. Ciri cimanyiso oku Nyamuzindu arhankahindula endagâno yage y’oku rhukula omu buja. Arhurhumira Omuciza warhengaga omu mulala gwa Daudi. Omu cigabi cizinda c’ecitabu ca kabirhi c’abami, barhushamhâlira kurhi mwami w’e Babeli ababaliraga Yoyakini, mwami w’Abayuda; amukûla omu mpamikwa. Nyamuzinda ye langaliza abantu okubakula omu buja, okubacûngula.
EBIRI OMU CITABU CIRHANI C’ABAMI
1.Obwami bwa Salomoni: cigabi 1-11
2. Yuda
n’Israheli erhi bayus’igomerana: cigabi 12-22
EBIRI OMU CITABU CA KABIRHI C’ABAMI
- Yuda n’Israheli kuhika oku buja bwa Samariya: cigabi 1-17
- Yuda kuhika oku buja bwa Yeruzalemu: cigabi 18-25
ECITABU CIRHANZI C’ABAMI
I. Okuyîma omu bya Daudi
Obushosi bwa Daudi n’obugoma bw’Adoniyasi
1
1 Mwami Daudi ali akola mushosi, n’emyaka erhi yamamugombya. Bakamuhundikira emishangi ci erhakag’imujira idûrhu. 2 Abambali bamu bwira, erhi: «Balongeze mwami Nnawirhu omwananyere mushugi; akabêra embere za mwami akamukolera n’okumulala omu cifuba lyo akayumva idûrhu.» 3 Banacilongereza omu cihugo c’Israheli coshi, omwana-nyere mwinjinja, banacibandana Abisaga w’e Sunami, banacimuhekera mwami. 4 Oyo mwananyere ali mwinja bwenêne, anaciba ye mukazi w’okulalîra mwami n’o kumukolera ci mwami arhamumanyaga. 5 Lero Adoniyasi, mugala wa Hagiti e rhi obucîbone buba bwamamujamwo, akaderha, erhi: «Nie nabe mwami». Anacilonza engale n’ebiterusi, na bantu makumi arhanu birongozi byage.
6 N’obwo îshe arhamujiriraga ehibi ciru n’amango maguma omu kumuhakanya erhi: «Kurhi oku wajira». Cikwone oyo Adoniyasi ali w’iranga linja, ye wanalondaga Absalomu. 7 Banaciganira boshi na Yowabu mugala wa Seruya n’omudâhwa Abiyatari, banacirhabala engabo ya Adoniyasi. 8 Cikwonene omudâhwa Sadoki, Benayahu, mugala wa Yehoyada, Natani ye wali mulêbi Shimeyi, Reyi na ngasi zanali ntwali za Daudi zoshi, barhakulikiraga Adoniyasi.
9 Adoniyasi anacirherekêra ebibuzi, empanzi n’amanina gashushagire e Eben-ha-Zoheleti, hofi n’Ein-Rogweli, anacilalika bene wabo boshi, ngasi bene mwami na ngasi bantu b’e Yudeya bambali ba mwami. 10 Ci arhalalikaga oli omulêbi Natani, oli Benayahu, oli zirya ntwali za Daudi ciru na mulumuna wage Salomoni.
Obwengehusi bwa Natani na Betisabeya
11 Okubundi Natani anacibwira
Betisabeya nina wa Salomoni, erhi: «K’o rhacimanya oku Adoniyasi, mugala wa
Hagiti akola mwami n’obwo mwami Daudi arhamanyiri? 12 Yumva nkubwire ihano oku wajira lyo ociza obuzine
bwawe n’obwa mugala wawe Salomoni. 13 Okanye
oje emunda mwami Daudi ali omubwire, erhi: «Mwami, yagirwa nnawirhu, k’arhali wene olya walagananaga na mwambalikazi wawe erhi: Mugala wawe
Salomoni ye wayishiyima omu byani, ye wanabwarhala oku ntebe yani? Carhumirage
Adoniyasi aba ye okola mwami?» 14 Na muli
agôla mango wayish’ishambâla mweshi na mwami nani nanayisha enyuma zawe ngereze
halya ebinwa byawe bigezire.»
15 Betisabeya anacikanya aja emunda mwami ali omu nyumpa yage; mwami ali akola mushosi bwenêne, na Abishagi w’e Sunami ye wakazag’imukolera. 16 Betisabeya ayûnama arunamiriza embere za mwami; mwami anacimubwira erhi: «Bici walonza?» 17 Naye anacishuza, erhi: «Yagirwa Nnahamwirhu, walaganyize mwambalikazi wawe oku izîno lya Nyamubâho, erhi: Salomoni mugala wawe, ye wayish’iyima enyuma zani ye wanabwarhala oku ntebe yani. 18 Alaga huno oku Adoniyasi ye okola mwami na mwami Nnahamwirhu a rhamanyiri! 19 Anarherekire empanzi, amanina gashushagire n’ebibuzi mwandu, analalika bagala ba mwami boshi, omudâhwa Ebiyatari, Yowabu murhambo w’engabo y’abalwi ba mwami, ci arhalalisire omurhumisi wawe Salomoni! 20 Cikwonene yagirwa mwami Nnahamwirhu, Israheli yeshi wene ahizirekwo amasu, mpu omumanyisc ndi okwanine okuja oku ntebc ya mwami Nnaha mwirhu. 21 Cikwoncnc amango mwami Nnahamwirhu aba akola agwishire haguma na bashakuluza, nie na mugala wani Salomoni rhwanatumula.»
22 Oku acidwirhe aderha ntyala omulêbi Natani naye apamuka. 23 Banacige nd’imanyisa mwami bamubwir.a mpu: «Omulêbi Natani onôla». Anacija embere za mwami, anacifukamiriza embere zage, ak’amalanga kahika oku idaho. 24 Natani anaciderha, erhi: «Yagirwa mwami Nnahamwirhu, wadesire erhi: «Adoniyasi ye wayish’iyima omu byani, ye wanayish’itamala oku ntebe yani!» 25 Bulya anayandagire ene, amanarherekêra empanzi, amanina gashushagire, ebibuzi mwandu, amalalika bagala ba mwami boshi, abarhambo b’engabo ya mwami n’omudâhwa Abiyatari. Lolaga oku bakola badwirhe balya bananywera embere zage banakaderha mpu: «Alame mwami Adoniyasi!» 26 Cikwonene arhalalisire oli niono mwambali wawe, oli omudâhwa Sadoki, oli Benayahu, mugala wa Yehoyada, oli Salomoni murhumisi wawc. 27 Akaba o kwôla emwa mwami Nnahamwirhu kurhenzire, kuziga orhamanyisize bambali bawe ndi okwaninc aje oku ntebe ya Nnahamwirhu, mwami enyuma zage.»
Daudi acishoga Salomoni mpu abe mwami
28 Mwami Daudi anacishuza, erhi: «Mpamagaliri Betisabeya.» Anacija e mbere za mwami ayîmangayo. 29 Mwami anacilahira ibango, erhi: «Alame Nyamubâho owandikuzagyakwo abashombanyi bani boshi!» 30 Bulya nk’oku nanakulaganyagya nkwigashira oku izîno lya Nyamubâho Nyamuzinda w’I sraheli amango nakubwiraga, nti: Salomoni mugala wawe ye wânayime omu byani, ye wânatamale oku ntebe yani, neci, ene kwo najira ntyo.» 31 Betisabeya ayûnama ayûnamiriza, ak’amalanga kahika oku idaho, afukamîriza embere za mwami anaciderha, erhi: «Alame ensiku zoshi, Nnahamwirhu mwami Daudi!» 32 Mwami Daudi anaciderha kandi erhi: «Mumpamagalire omudâhwa Sadoki, omulêbi Natani, Benayahu, mugala wa Yehoyada». Erhi baba bakola bali embere za mwami, 33 mwami anaciderha, erhi: «Murhôle bambali ba Nnaha mwinyu, mushoneze mugala wani Salomoni oku cihesi cani mumuyandagalize e Gihoni; 34 eyôla munda, omudâhwa Sadoki n’omulêbi Natani bamushîge amavurha g’okuba mwami w’Israheli; mubûhe emîshekera munaderhe mpu:
«Alame mwami Salomoni!» 35 Enyuma z’aho muyinamuke muyîshe mumuyi mizize, ayîshe aj’itamala oku ntebe yani, anayîme ahali hani, bulya ye nyîmisire mwami omu Israheli n’omu Buyahudi. 36 Benayahu mugala wa Yehoyada anacishuza mwami erhi: «Amen!» Ko na Nyamubâho Nyamuzinda wa Nnahamwirhu anadesire ntyôla! 37 Kulya Nyamubâho ali na mwami, kwo anabêra na Salomoni, anayinjihya entebe yage kulusha entebe ya Nnahamwirhu Daudi!» 38 Omudâhwa Sadoki anaciyandagala boshi n’omulêbi Natani, na Benayahu, mugala wa Yehoyada, abantu b’e Keriti n’ab’e Peleti, n’erhi baba bamashoneza Salomoni oku ndogomi y’îshe mwami Daudi banacimujana e Gihoni. 39 Omudâhwa Sadoki anaciyanka ihembe lyamavurha omu ihêma, anacigashîga Salomoni, babûha emîshekera, olubaga lwanaciderha, erhi: «Ala me mwami Salomoni!» 40 Okubundi olubaga loshi lwanacisôka lwayisha lu muyimizize. Olubaga lwayisha lwaziha orhurhêra, lwasima bwenêne; idaho lyageramwo omusisi erhi lubi lwabo lurhuma.
Adoniyasi arhungwa n’obwôba
41 Adoniyasi, anaciyumva kuguma na balya bali balalisirwe bali boshi naye, erhi banaciyûsa okulya ntya. Erhi ayumva omulenge gw’omushekera, Yowabu anaciderha, erhi: «Lubi n’ishababe lici eryo lyamayisha omu lugo?» 42 Oku aci dwirhe aderha ntya, lola oku Yonatani mugala w’omudâhwa Abiyatari anaci pamuka. Adoniyasi anacimubwira erhi: «Yisha bulya oli mulume, orhubwire omwanzi mwinja.» 43 Yonatani anacibwira Adoniyasi, erhi: «Okuli Nnawirhu Daudi anayîmisire Salomoni. 44 Mwami anarhumire omudâhwa Sadoki, omulêbi Natani, Benayahu, mugala wa Yehoyada abantu b’e Keriti na ab’e Peleti, banamushonîze oku cihesi ca mwami. 45 Omudâhwa Sadoki n’omulêbi Natani bamushîgîre amavurha g’obwami aha Gihoni; kurhenga aho basôka n’omwishingo na ntyo l’olwo lubi luli omu lugo: lw’olwo lubi mwayumva. 46 Ciru Salomoni anatamîre oku ntebe ya mwami. 47 Ciru na bambali ba Daudi bayishire balikûza Daudi banacimubwira, mpu: «Nyamuzinda wawe ajire izîno lya Salomoni lije irenge kulusha elyawe, anakuze entebe yage kulusha eyawe! Mwami anayunamirîze erhi anali oku ncingo yage. 48 Ciru na mwami yene anadesire erhi: Ayagirwe Nyamubâho Nyamuzinda w’Israheli, ye wampaga ene omuntu w’omu iburha lyani mpu aje oku ntebe yani, na nani niene namanamubona n’amasu ganî»
49 Abali balalisirwe na Adoniyasi boshi barhungwa n’obwôba; bayîmuka ngasi muguma agera yage yage njira. 50 Adoniyasi omu kuyoboha Salomoni, ayîmanga akanya agend’igwarhiriza oku bikwi by’oluhêrero. 51 Omwanzi gwahikakwo Salomoni, mpu: «Adoniyasi ayobohire mwami Salomoni n’oku a gwarhirize oku bikwi by’oluhêrero amaderha, erhi: Mâshi mwami Salomoni acigashe oku arhayirhe omwambali n’engôrho!» 52 Salomoni aderha, erhi: «Ankaba n’obworhere bw’omuntu mushinganyanya, nta luviri lwagc ciru n’o luguma lwamurhengakwo; ci kwone ankaba agwerhe ecâha, nanamuyirha». 53 Salomoni arhegeka mpu bamushonôle oku luhêrcro. Adoniyasi afukama embere za Salomoni. Naye Salomoni amubwira, erhi: «Genda omu nyumpa yawe».
BHS 1Kings
1
1וְהַמֶּ֤לֶךְ דָּוִד֙ זָקֵ֔ן בָּ֖א בַּיָּמִ֑ים וַיְכַסֻּ֨הוּ֙ בַּבְּגָדִ֔ים וְלֹ֥א יִחַ֖ם לֹֽו׃
2וַיֹּ֧אמְרוּ לֹ֣ו עֲבָדָ֗יו יְבַקְשׁ֞וּ לַאדֹנִ֤י הַמֶּ֨לֶךְ֙ נַעֲרָ֣ה בְתוּלָ֔ה וְעָֽמְדָה֙ לִפְנֵ֣י הַמֶּ֔לֶךְ וּתְהִי־לֹ֖ו סֹכֶ֑נֶת וְשָׁכְבָ֣ה בְחֵיקֶ֔ךָ וְחַ֖ם לַאדֹנִ֥י הַמֶּֽלֶךְ׃
3וַיְבַקְשׁוּ֙ נַעֲרָ֣ה יָפָ֔ה בְּכֹ֖ל גְּב֣וּל יִשְׂרָאֵ֑ל וַֽיִּמְצְא֗וּ אֶת־אֲבִישַׁג֙ הַשּׁ֣וּנַמִּ֔ית וַיָּבִ֥אוּ אֹתָ֖הּ לַמֶּֽלֶךְ׃
4וְהַֽנַּעֲרָ֖ה יָפָ֣ה עַד־מְאֹ֑ד וַתְּהִ֨י לַמֶּ֤לֶךְ סֹכֶ֨נֶת֙ וַתְּשָׁ֣רְתֵ֔הוּ וְהַמֶּ֖לֶךְ לֹ֥א יְדָעָֽהּ׃
5וַאֲדֹנִיָּ֧ה בֶן־חַגִּ֛ית מִתְנַשֵּׂ֥א לֵאמֹ֖ר אֲנִ֣י אֶמְלֹ֑ךְ וַיַּ֣עַשׂ לֹ֗ו רֶ֚כֶב וּפָ֣רָשִׁ֔ים וַחֲמִשִּׁ֥ים אִ֖ישׁ רָצִ֥ים לְפָנָֽיו׃
6וְלֹֽא־עֲצָבֹ֨ו אָבִ֤יו מִיָּמָיו֙ לֵאמֹ֔ר מַדּ֖וּעַ כָּ֣כָה עָשִׂ֑יתָ וְגַם־ה֤וּא טֹֽוב־תֹּ֨אַר֙ מְאֹ֔ד וְאֹתֹ֥ו יָלְדָ֖ה אַחֲרֵ֥י אַבְשָׁלֹֽום׃
7וַיִּהְי֣וּ דְבָרָ֔יו עִ֚ם יֹואָ֣ב בֶּן־צְרוּיָ֔ה וְעִ֖ם אֶבְיָתָ֣ר הַכֹּהֵ֑ן וַֽיַּעְזְר֔וּ אַחֲרֵ֖י אֲדֹנִיָּֽה׃
8וְצָדֹ֣וק הַ֠כֹּהֵן וּבְנָיָ֨הוּ בֶן־יְהֹויָדָ֜ע וְנָתָ֤ן הַנָּבִיא֙ וְשִׁמְעִ֣י וְרֵעִ֔י וְהַגִּבֹּורִ֖ים אֲשֶׁ֣ר לְדָוִ֑ד לֹ֥א הָי֖וּ עִם־אֲדֹנִיָּֽהוּ׃
9וַיִּזְבַּ֣ח אֲדֹנִיָּ֗הוּ צֹ֤אן וּבָקָר֙ וּמְרִ֔יא עִ֚ם אֶ֣בֶן הַזֹּחֶ֔לֶת אֲשֶׁר־אֵ֖צֶל עֵ֣ין רֹגֵ֑ל וַיִּקְרָ֗א אֶת־כָּל־אֶחָיו֙ בְּנֵ֣י הַמֶּ֔לֶךְ וּלְכָל־אַנְשֵׁ֥י יְהוּדָ֖ה עַבְדֵ֥י הַמֶּֽלֶךְ׃
10וְֽאֶת־נָתָן֩ הַנָּבִ֨יא וּבְנָיָ֜הוּ וְאֶת־הַגִּבֹּורִ֛ים וְאֶת־שְׁלֹמֹ֥ה אָחִ֖יו לֹ֥א קָרָֽא׃
11וַיֹּ֣אמֶר נָתָ֗ן אֶל־בַּת־שֶׁ֤בַע אֵם־שְׁלֹמֹה֙ לֵאמֹ֔ר הֲלֹ֣וא שָׁמַ֔עַתְּ כִּ֥י מָלַ֖ךְ אֲדֹנִיָּ֣הוּ בֶן־חַגִּ֑ית וַאֲדֹנֵ֥ינוּ דָוִ֖ד לֹ֥א יָדָֽע׃
12וְעַתָּ֕ה לְכִ֛י אִיעָצֵ֥ךְ נָ֖א עֵצָ֑ה וּמַלְּטִי֙ אֶת־נַפְשֵׁ֔ךְ וְאֶת־נֶ֥פֶשׁ בְּנֵ֖ךְ שְׁלֹמֹֽה׃
13לְכִ֞י וּבֹ֣אִי׀ אֶל־הַמֶּ֣לֶךְ דָּוִ֗ד וְאָמַ֤רְתְּ אֵלָיו֙ הֲלֹֽא־אַתָּ֞ה אֲדֹנִ֣י הַמֶּ֗לֶךְ נִשְׁבַּ֤עְתָּ לַאֲמָֽתְךָ֙ לֵאמֹ֔ר כִּֽי־שְׁלֹמֹ֤ה בְנֵךְ֙ יִמְלֹ֣ךְ אַחֲרַ֔י וְה֖וּא יֵשֵׁ֣ב עַל־כִּסְאִ֑י וּמַדּ֖וּעַ מָלַ֥ךְ אֲדֹנִיָֽהוּ׃
14הִנֵּ֗ה עֹודָ֛ךְ מְדַבֶּ֥רֶת שָׁ֖ם עִם־הַמֶּ֑לֶךְ וַאֲנִי֙ אָבֹ֣וא אַחֲרַ֔יִךְ וּמִלֵּאתִ֖י אֶת־דְּבָרָֽיִךְ׃
15וַתָּבֹ֨א בַת־שֶׁ֤בֶע אֶל־הַמֶּ֨לֶךְ֙ הַחַ֔דְרָה וְהַמֶּ֖לֶךְ זָקֵ֣ן מְאֹ֑ד וַֽאֲבִישַׁג֙ הַשּׁ֣וּנַמִּ֔ית מְשָׁרַ֖ת אֶת־הַמֶּֽלֶךְ׃
16וַתִּקֹּ֣ד בַּת־שֶׁ֔בַע וַתִּשְׁתַּ֖חוּ לַמֶּ֑לֶךְ וַיֹּ֥אמֶר הַמֶּ֖לֶךְ מַה־לָּֽךְ׃
17וַתֹּ֣אמֶר לֹ֗ו אֲדֹנִי֙ אַתָּ֨ה נִשְׁבַּ֜עְתָּ בַּֽיהוָ֤ה אֱלֹהֶ֨יךָ֙ לַֽאֲמָתֶ֔ךָ כִּֽי־שְׁלֹמֹ֥ה בְנֵ֖ךְ יִמְלֹ֣ךְ אַחֲרָ֑י וְה֖וּא יֵשֵׁ֥ב עַל־כִּסְאִֽי׃
18וְעַתָּ֕ה הִנֵּ֥ה אֲדֹנִיָּ֖ה מָלָ֑ךְ וְעַתָּ֛ה אֲדֹנִ֥י הַמֶּ֖לֶךְ לֹ֥א יָדָֽעְתָּ׃
19וַ֠יִּזְבַּח שֹׁ֥ור וּֽמְרִיא־וְצֹאן֮ לָרֹב֒ וַיִּקְרָא֙ לְכָל־בְּנֵ֣י הַמֶּ֔לֶךְ וּלְאֶבְיָתָר֙ הַכֹּהֵ֔ן וּלְיֹאָ֖ב שַׂ֣ר הַצָּבָ֑א וְלִשְׁלֹמֹ֥ה עַבְדְּךָ֖ לֹ֥א קָרָֽא׃
20וְאַתָּה֙ אֲדֹנִ֣י הַמֶּ֔לֶךְ עֵינֵ֥י כָל־יִשְׂרָאֵ֖ל עָלֶ֑יךָ לְהַגִּ֣יד לָהֶ֔ם מִ֗י יֵשֵׁ֛ב עַל־כִּסֵּ֥א אֲדֹנִֽי־הַמֶּ֖לֶךְ אַחֲרָֽיו׃
21וְהָיָ֕ה כִּשְׁכַ֥ב אֲדֹנִֽי־הַמֶּ֖לֶךְ עִם־אֲבֹתָ֑יו וְהָיִ֗יתִי אֲנִ֛י וּבְנִ֥י שְׁלֹמֹ֖ה חַטָּאִֽים׃
22וְהִנֵּ֛ה עֹודֶ֥נָּה מְדַבֶּ֖רֶת עִם־הַמֶּ֑לֶךְ וְנָתָ֥ן הַנָּבִ֖יא בָּֽא׃
23וַיַּגִּ֤ידוּ לַמֶּ֨לֶךְ֙ לֵאמֹ֔ר הִנֵּ֖ה נָתָ֣ן הַנָּבִ֑יא וַיָּבֹא֙ לִפְנֵ֣י הַמֶּ֔לֶךְ וַיִּשְׁתַּ֧חוּ לַמֶּ֛לֶךְ עַל־אַפָּ֖יו אָֽרְצָה׃
24וַיֹּאמֶר֮ נָתָן֒ אֲדֹנִ֣י הַמֶּ֔לֶךְ אַתָּ֣ה אָמַ֔רְתָּ אֲדֹנִיָּ֖הוּ יִמְלֹ֣ךְ אַחֲרָ֑י וְה֖וּא יֵשֵׁ֥ב עַל־כִּסְאִֽי׃
25כִּ֣י׀ יָרַ֣ד הַיֹּ֗ום וַ֠יִּזְבַּח שֹׁ֥ור וּֽמְרִיא־וְצֹאן֮ לָרֹב֒ וַיִּקְרָא֩ לְכָל־בְּנֵ֨י הַמֶּ֜לֶךְ וּלְשָׂרֵ֤י הַצָּבָא֙ וּלְאֶבְיָתָ֣ר הַכֹּהֵ֔ן וְהִנָּ֛ם אֹכְלִ֥ים וְשֹׁתִ֖ים לְפָנָ֑יו וַיֹּ֣אמְר֔וּ יְחִ֖י הַמֶּ֥לֶךְ אֲדֹנִיָּֽהוּ׃
26וְלִ֣י אֲנִֽי־עַ֠בְדֶּךָ וּלְצָדֹ֨ק הַכֹּהֵ֜ן וְלִבְנָיָ֧הוּ בֶן־יְהֹויָדָ֛ע וְלִשְׁלֹמֹ֥ה עַבְדְּךָ֖ לֹ֥א קָרָֽא׃
27אִ֗ם מֵאֵת֙ אֲדֹנִ֣י הַמֶּ֔לֶךְ נִהְיָ֖ה הַדָּבָ֣ר הַזֶּ֑ה וְלֹ֤א הֹודַ֨עְתָּ֙ אֶֽת־עַבְדֶּיךָ מִ֗י יֵשֵׁ֛ב עַל־כִּסֵּ֥א אֲדֹנִֽי־הַמֶּ֖לֶךְ אַחֲרָֽיו׃ ס
28וַיַּ֨עַן הַמֶּ֤לֶךְ דָּוִד֙ וַיֹּ֔אמֶר קִרְאוּ־לִ֖י לְבַת־שָׁ֑בַע וַתָּבֹא֙ לִפְנֵ֣י הַמֶּ֔לֶךְ וַֽתַּעֲמֹ֖ד לִפְנֵ֥י הַמֶּֽלֶךְ׃
29וַיִּשָּׁבַ֥ע הַמֶּ֖לֶךְ וַיֹּאמַ֑ר חַי־יְהוָ֕ה אֲשֶׁר־פָּדָ֥ה אֶת־נַפְשִׁ֖י מִכָּל־צָרָֽה׃
30כִּ֡י כַּאֲשֶׁר֩ נִשְׁבַּ֨עְתִּי לָ֜ךְ בַּיהוָ֨ה אֱלֹהֵ֤י יִשְׂרָאֵל֙ לֵאמֹ֔ר כִּֽי־שְׁלֹמֹ֤ה בְנֵךְ֙ יִמְלֹ֣ךְ אַחֲרַ֔י וְה֛וּא יֵשֵׁ֥ב עַל־כִּסְאִ֖י תַּחְתָּ֑י כִּ֛י כֵּ֥ן אֶעֱשֶׂ֖ה הַיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃
31וַתִּקֹּ֨ד בַּת־שֶׁ֤בַע אַפַּ֨יִם֙ אֶ֔רֶץ וַתִּשְׁתַּ֖חוּ לַמֶּ֑לֶךְ וַתֹּ֕אמֶר יְחִ֗י אֲדֹנִ֛י הַמֶּ֥לֶךְ דָּוִ֖ד לְעֹלָֽם׃ פ
32וַיֹּ֣אמֶר׀ הַמֶּ֣לֶךְ דָּוִ֗ד קִרְאוּ־לִ֞י לְצָדֹ֤וק הַכֹּהֵן֙ וּלְנָתָ֣ן הַנָּבִ֔יא וְלִבְנָיָ֖הוּ בֶּן־יְהֹויָדָ֑ע וַיָּבֹ֖אוּ לִפְנֵ֥י הַמֶּֽלֶךְ׃
33וַיֹּ֨אמֶר הַמֶּ֜לֶךְ לָהֶ֗ם קְח֤וּ עִמָּכֶם֙ אֶת־עַבְדֵ֣י אֲדֹנֵיכֶ֔ם וְהִרְכַּבְתֶּם֙ אֶת־שְׁלֹמֹ֣ה בְנִ֔י עַל־הַפִּרְדָּ֖ה אֲשֶׁר־לִ֑י וְהֹורַדְתֶּ֥ם אֹתֹ֖ו אֶל־גִּחֹֽון׃
34וּמָשַׁ֣ח אֹתֹ֣ו שָׁ֠ם צָדֹ֨וק הַכֹּהֵ֜ן וְנָתָ֧ן הַנָּבִ֛יא לְמֶ֖לֶךְ עַל־יִשְׂרָאֵ֑ל וּתְקַעְתֶּם֙ בַּשֹּׁופָ֔ר וַאֲמַרְתֶּ֕ם יְחִ֖י הַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹֽה׃
35וַעֲלִיתֶ֣ם אַחֲרָ֗יו וּבָא֙ וְיָשַׁ֣ב עַל־כִּסְאִ֔י וְה֥וּא יִמְלֹ֖ךְ תַּחְתָּ֑י וְאֹתֹ֤ו צִוִּ֨יתִי֙ לִֽהְיֹ֣ות נָגִ֔יד עַל־יִשְׂרָאֵ֖ל וְעַל־יְהוּדָֽה׃
36וַיַּ֨עַן בְּנָיָ֧הוּ בֶן־יְהֹֽויָדָ֛ע אֶת־הַמֶּ֖לֶךְ וַיֹּ֣אמֶר׀ אָמֵ֑ן כֵּ֚ן יֹאמַ֣ר יְהוָ֔ה אֱלֹהֵ֖י אֲדֹנִ֥י הַמֶּֽלֶךְ׃
37כַּאֲשֶׁ֨ר הָיָ֤ה יְהוָה֙ עִם־אֲדֹנִ֣י הַמֶּ֔לֶךְ כֵּ֖ן יְהִי עִם־שְׁלֹמֹ֑ה וִֽיגַדֵּל֙ אֶת־כִּסְאֹ֔ו מִ֨כִּסֵּ֔א אֲדֹנִ֖י הַמֶּ֥לֶךְ דָּוִֽד׃
38וַיֵּ֣רֶד צָדֹ֣וק הַ֠כֹּהֵן וְנָתָ֨ן הַנָּבִ֜יא וּבְנָיָ֣הוּ בֶן־יְהֹויָדָ֗ע וְהַכְּרֵתִי֙ וְהַפְּלֵתִ֔י וַיַּרְכִּ֨בוּ֙ אֶת־שְׁלֹמֹ֔ה עַל־פִּרְדַּ֖ת הַמֶּ֣לֶךְ דָּוִ֑ד וַיֹּלִ֥כוּ אֹתֹ֖ו עַל־גִּחֹֽון׃
39וַיִּקַּח֩ צָדֹ֨וק הַכֹּהֵ֜ן אֶת־קֶ֤רֶן הַשֶּׁ֨מֶן֙ מִן־הָאֹ֔הֶל וַיִּמְשַׁ֖ח אֶת־שְׁלֹמֹ֑ה וַֽיִּתְקְעוּ֙ בַּשֹּׁופָ֔ר וַיֹּֽאמְרוּ֙ כָּל־הָעָ֔ם יְחִ֖י הַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹֽה׃
40וַיַּעֲל֤וּ כָל־הָעָם֙ אַֽחֲרָ֔יו וְהָעָם֙ מְחַלְּלִ֣ים בַּחֲלִלִ֔ים וּשְׂמֵחִ֖ים שִׂמְחָ֣ה גְדֹולָ֑ה וַתִּבָּקַ֥ע הָאָ֖רֶץ בְּקֹולָֽם׃
41וַיִּשְׁמַ֣ע אֲדֹנִיָּ֗הוּ וְכָל־הַקְּרֻאִים֙ אֲשֶׁ֣ר אִתֹּ֔ו וְהֵ֖ם כִּלּ֣וּ לֶאֱכֹ֑ל וַיִּשְׁמַ֤ע יֹואָב֙ אֶת־קֹ֣ול הַשֹּׁופָ֔ר וַיֹּ֕אמֶר מַדּ֥וּעַ קֹֽול־הַקִּרְיָ֖ה הֹומָֽה׃
42עֹודֶ֣נּוּ מְדַבֵּ֔ר וְהִנֵּ֧ה יֹונָתָ֛ן בֶּן־אֶבְיָתָ֥ר הַכֹּהֵ֖ן בָּ֑א וַיֹּ֤אמֶר אֲדֹנִיָּ֨הוּ֙ בֹּ֔א כִּ֣י אִ֥ישׁ חַ֛יִל אַ֖תָּה וְטֹ֥וב תְּבַשֵּֽׂר׃
43וַיַּ֨עַן֙ יֹונָתָ֔ן וַיֹּ֖אמֶר לַאֲדֹנִיָּ֑הוּ אֲבָ֕ל אֲדֹנֵ֥ינוּ הַמֶּֽלֶךְ־דָּוִ֖ד הִמְלִ֥יךְ אֶת־שְׁלֹמֹֽה׃
44וַיִּשְׁלַ֣ח אִתֹּֽו־הַ֠מֶּלֶךְ אֶת־צָדֹ֨וק הַכֹּהֵ֜ן וְאֶת־נָתָ֣ן הַנָּבִ֗יא וּבְנָיָ֨הוּ֙ בֶּן־יְהֹ֣ויָדָ֔ע וְהַכְּרֵתִ֖י וְהַפְּלֵתִ֑י וַיַּרְכִּ֣בוּ אֹתֹ֔ו עַ֖ל פִּרְדַּ֥ת הַמֶּֽלֶךְ׃
45וַיִּמְשְׁח֣וּ אֹתֹ֡ו צָדֹ֣וק הַכֹּהֵ֣ן וְנָתָן֩ הַנָּבִ֨יא לְמֶ֜לֶךְ בְּגִחֹ֗ון וַיַּעֲל֤וּ מִשָּׁם֙ שְׂמֵחִ֔ים וַתֵּהֹ֖ם הַקִּרְיָ֑ה ה֥וּא הַקֹּ֖ול אֲשֶׁ֥ר שְׁמַעְתֶּֽם׃
46וְגַם֙ יָשַׁ֣ב שְׁלֹמֹ֔ה עַ֖ל כִּסֵּ֥א הַמְּלוּכָֽה׃
47וְגַם־בָּ֜אוּ עַבְדֵ֣י הַמֶּ֗לֶךְ לְ֠בָרֵךְ אֶת־אֲדֹנֵ֜ינוּ הַמֶּ֣לֶךְ דָּוִד֮ לֵאמֹר֒ יֵיטֵ֨ב אֱלֹהֶיךָ אֶת־שֵׁ֤ם שְׁלֹמֹה֙ מִשְּׁמֶ֔ךָ וִֽיגַדֵּ֥ל אֶת־כִּסְאֹ֖ו מִכִּסְאֶ֑ךָ וַיִּשְׁתַּ֥חוּ הַמֶּ֖לֶךְ עַל־הַמִּשְׁכָּֽב׃
48וְגַם־כָּ֖כָה אָמַ֣ר הַמֶּ֑לֶךְ בָּר֨וּךְ יְהוָ֜ה אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֗ל אֲשֶׁ֨ר נָתַ֥ן הַיֹּ֛ום יֹשֵׁ֥ב עַל־כִּסְאִ֖י וְעֵינַ֥י רֹאֹֽות׃
49וַיֶּֽחֶרְדוּ֙ וַיָּקֻ֔מוּ כָּל־הַ֨קְּרֻאִ֔ים אֲשֶׁ֖ר לַאֲדֹנִיָּ֑הוּ וַיֵּלְכ֖וּ אִ֥ישׁ לְדַרְכֹּֽו׃
50וַאֲדֹ֣נִיָּ֔הוּ יָרֵ֖א מִפְּנֵ֣י שְׁלֹמֹ֑ה וַיָּ֣קָם וַיֵּ֔לֶךְ וַֽיַּחֲזֵ֖ק בְּקַרְנֹ֥ות הַמִּזְבֵּֽחַ׃
51וַיֻּגַּ֤ד לִשְׁלֹמֹה֙ לֵאמֹ֔ר הִנֵּה֙ אֲדֹ֣נִיָּ֔הוּ יָרֵ֖א אֶת־הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֑ה וְ֠הִנֵּה אָחַ֞ז בְּקַרְנֹ֤ות הַמִּזְבֵּ֨חַ֙ לֵאמֹ֔ר יִשָּֽׁבַֽע־לִ֤י כַיֹּום֙ הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה אִם־יָמִ֥ית אֶת־עַבְדֹּ֖ו בֶּחָֽרֶב׃
52וַיֹּ֣אמֶר שְׁלֹמֹ֔ה אִ֚ם יִהְיֶ֣ה לְבֶן־חַ֔יִל לֹֽא־יִפֹּ֥ל מִשַּׂעֲרָתֹ֖ו אָ֑רְצָה וְאִם־רָעָ֥ה תִמָּצֵא־בֹ֖ו וָמֵֽת׃
53וַיִּשְׁלַ֞ח הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֗ה וַיֹּרִדֻ֨הוּ֙ מֵעַ֣ל הַמִּזְבֵּ֔חַ וַיָּבֹ֕א וַיִּשְׁתַּ֖חוּ לַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֑ה וַיֹּֽאמֶר־לֹ֥ו שְׁלֹמֹ֖ה לֵ֥ךְ לְבֵיתֶֽךָ׃ פ
Amahano mazinda ga Daudi kuli Salomoni
2 |
1 Erhi ayumva ensiku zikola zimunyihire n’olufu lukola lumuli hofi, Daudi anacirhumiza omugala Salomoni, anacimukomêreza amubwira, erhi: 2 «Nie oyu nkola nyerekire emunda abandi boshi baja: ozibuhage oyerekane oku onali mulume! 3 Oshimbulire amarhegeko ga Nyakasane Nyamuzinda wawe, okulikire amajira gage goshi, omu kulanga amarhegeko gage na ngasi bindi akanakuhûna byoshi nk’oku binayandisirwe omu citabu c’amarhegeko ga Musa. Aho wanayish’ihasha okuyunjuliza bwinja byoshi ebi wajire n’ebi wanalalire okujira; 4 n’okwôla lyo Nyakasane ayunjuza kalya kanwa kage ambwiraga, erhi: Bagala bawe erhi bankacilanga bakanaba n’olugendo lwinja embere zani n’omurhima n’iroho lyabo lyoshi, hanakaz’iyorha hali ow’omu mulala gwawe oyîmire oku ntebe ya Israheli.
5 Nawe wene orhahabiri ebi Yowabu mwene Seruya anjirire, oku ajirire abarhambo babirhi b’engabo ya bene Israheli, Abneri mwene Neri na Amasa mwene Yeteri: abayisire amango g’omurhûla omu kulonza okucihôla oku muko gwabulagagwa amango g’amatabâro, anyambisa ntyo omuko mweru kweru oku mukaba gwani n’oku nkwerho y’amagulu gani. 6 Okole nk’oku o bwenge bwawe bunakuhire, cikwonene orhazigaga emviri zage zabungulukira ekuzimu n’omurhûla buzira kuhanwa. 7 Kuli bene Barzilayi w’e Galadi, obaji rire aminja, babe baguma b’omu bakayish’ilya oku cîbo cawe; bulya nabo kwo banjirire aminja ntyôla amango najaga nayaka mukulu wawe Absalomu. 8 Ala oku ogwerhe hofi na nawe Shimeyi, mugala wa Gera w’omu bene Benyamini w’e Bahurimi. Ye wampehêreraga okurhankaderhwa amango najaga e Mahmanayimi. Cikwonene, ebwa kuba amango ayishaga ankulikire kuhika oku lwîshi lwa Yordani, namulahirire oku izîno lya Nyamubâho namubwizire oku ntakakuyirha n’engôrho. 9 Buno orhamuleke buzira kumuhana, bulya oba mushinganyanya, orhahabe oku wamujira, orhogeze emvi zage ekuzimu erhi ziyunjwire muko. 10 Buzinda Daudi arhamûka haguma na bashakulûza, abishwa omu cishagala ca Daudi. 11 Daudi ali ayîmire omu Israheli myaka makumi ani: ayîma myaka nda aha Hebroni, na yindi makumi asharhu n’isharhu aha Yeruzalemu.
Olufu lwa Adoniyasi
12 Salomoni anacija oku ntebe y’îshe Daudi, n’obwami bwage bwagandaza bwenêne. 13 Adoniyasi anaciyisha aj’emunda Betisabeya ali, ye nnina wa Salo moni, naye anacimudôsa, erhi: «Ka murhûla gukudwirhe?» Naye ashuza erhi: «Neci murhûla nalonza.» 14 Anacishubirira aderha erhi: «Woliha, hali oku nakudôsa.» Nyamukazi erhi: «Derhaga.» 15 Anaciderha, erhi: «Omanyire okuobwami bwali bwani, n’oku Israheli yeshi ali anyerekire nk’oku ba nkanayerekera mwami. Cikwone obwami bwayish’ija handi, bwayish’ija emwa mulumuna wani, bulya ye Nyamubmaho ali abuhîre. 16 Bunôla nkusengire kantu kaguma, orhakandahiraga!» 17 Nyamukazi anacimubwira, erhi: «Kaderhe.» Naye anaciderha, erhi: «Nkusengire oj’ibwira mwami Salomoni bulya manyire oku arhakulahirire – ampe nani omukazi Abishagi w’e Sunami.» 18 Betisabeya anacishuza, erhi: «Kwinja, nayish’ibwira mwami kuli okwo kwawe.» 19 Betisabeya anacikanya aja emunda mwami ali agend’imushambalira ogwa Adoniyasi. Mwami anaciyîmuka akola agend’iyankirira nnina, anaciyunamiriza embere zage agal’itamala oku ntebe yage y’obwami. Balerha eyindi ntebe ya nnina wa mwami, naye amutamala ekulyo. 20 Okubundi anaciderha, erhi: «Ngwerhe kantu kasungunu nd’isengera: Orhandahiriraga nani.» Mwami anacishuza, erhi: «Sengeraga, nyâma bulya ntankakulahirira.» 21 Aderha, erhi: Ohe mwene winyu Adoniyasi ola musunamiti, Abishagi abe mukâge.» 22 Mwami Salomoni anacishuza abwira nnina, erhi: Cirhumire oba Abishagi w’Omusunamiti ye ohûnira Adoniyasi? Muhûnire obwami erhi bwo bulya ali mukulu wani, n’abadâhwa Abiyatari, na kuli Yowabu, mugala Seruya bali kuli ye. 21 Mwami Salomoni anacilahira okw’izîno lya Nyamubâho anaciderha, erhi: «Nyamuzinda anyirhe anampeze akaba arhali lufu olwo Adoniyasi acilongize muli ako kanwa! 24 Na bunôla, alame Nyamubâho, owanyîmikaga anantamaza oku ntebe ya larha Daudi, ye wananyûbakiraga enyumpa nk’oku yene anade rhaga – ene lyonêne Adoniyasi ayirhwe!» 25 Mwami Salomoni anacirhegeka Benayahu mugala wa Yehoyada mpu amutumirhe, anacifa.
Obuhanya kuli Abiyatari na Yowabu
26 Mwami anacibwira omudâhwa Abiyatari, erhi: «Genda emwawe e Anatoti, bulya okwanine okuyirhwa, cikwonene ntakuyirhise ene bulya wabarhwire omucîmba gw’amalaganyo ga Nyamubâho, embere za larha Daudi, na bulya walibusire na ngasi kwalibuzagya larha kwoshi.» 27 Salomoni anacilibirhakwo Abiyatari mpu irhondo arhacibaga mudâhwa wa Nyamubâho lyo kayunjula kalya kanwa Nyamubâho aderheraga enyumpa ya Heli aha Silo. 28 Omwanzi gwanacihikakwo Yowabu, bulya Yowabu ali olunda lwa Adoniyasi, n’obo arhali ajire olunda lwa Absalomu. Yowabu anayakira omu ka -Nyamuzinda, anacigwarhiriza oku bikwi by’oluhêrero. 29 Banacikumanyisa mwami Salomoni, mpu: Yowabu ayakire omu ka-Nyamuzinda yôla onali hofi n’oluhêrero. Salomoni anacirhuma Benayahu mugala wa Yehoyada, erhi:
30 «Kanya, omutumirhe.» Erhi aja omu ka-Nyamuzinda Banayahu anacibwira Yowabu, erhi: «Mwami mpu: Ohuluke!» Naye anacishuza, erhi: «Nanga, ho nanafiraga ahala.» Benayahu akanya ahekera mwami kalya kanwa, erhi: Kwo Yowabu anadesire ntya, kwo ananshuzize okûla.» 31 Mwami anacishuza Be nayahu, erhi: «Ojire nk’okwo anadesire, omutumirhe onamubîshe, ntyo wa ntenzakwo n’oku mulala gwani gulya muko mweru kweru Yowabu abulagaga buzira cirhumire. 32 Nyamubâho ayandagalize ogwo muko okw’irhwe lyage, ye muntu wayirhaga bantu babirhi, bantu bashinganyanya, na binja kumulusha, owabayirhaga n’eng6rho buzira kumanyisa larha Daudi: Abneri mugala wa Neri na murhambo w’engabo ya Israhcli kuguma na Amasa mugala wa Yeteri, murhambo w’omurhwe gw’abalwi b’e Yuda. 33 Omuko gwabo gwayandagalira okw’irhwe lya Yowabu n’oku iburha lyage ensiku zoshi; cikwonene omurhûla gwayorha guli kuli Daudi, oku iburha lyage, oku nyumpa yage, omulala gwage, n’oku nlebe yage erhi Nyakasane orhuma.» 34 Benayahu mugala wa Yehoyada anacisôka, atumirha Yowabu, amuyirha, anacibishwa aha mwage omu irungu. 35 Mwami anacihira ahali hage, Benayahu mugala wa Yehoyada nka murhambo w’engabo y’abalwi bage, mwami anayimika omudahwa Sadoki ahali ha A biyatari.
Olwa Shimeyi
36 Mwami anacirhumiza mpu balerhe Shimeyi, anacimubwira, erhi: «Oyû bake enyumpa aha Yeruzalemu onabereho, n’irhondo orhahîraga mpu warhengaho oje halebe erhi halebe. 37 Amango wananarhenge yo oyikira omugezi gwa Sedroni, onamanye oku erhi olufu lwo na lwawe.» 38 Shimeyi anacishuzamwami, erhi: «Akola kanwa kali kinja, okwola Nnahamwirhu, mwami amanaderha ko na mwambali wawe akola ajira.» Shimeyi abêra nsiku zirhali nyi aha Yeruzalemu.
39 Cikwonene erhi kugera myaka isharhu, ka bambali ba Shimeyi babirhi barhayakira emwa Akishi, mugala wa Maaka, mwami w’e Gati. Banaciyish’ikumanyisa Shimeyi, mpu: Lola oku bambali bawe yo bali e Gali.» 40 Shimeyi anayîmuka, erhi abâ amashumika endogomi yage, acibanda e Gali, emwa Akishi, akola ajalonzayo bambali bage. 41 Banacimanyisa Salomoni oku Shimeyi anarhenzire e Yeruzalemu aj’e Gati n’oku anarhenzireyo.
42 Mwami anacirhumiza Shimeyi anacimubwira, erhi: «Ka ntakulahirizagyananakukomêreza nti amango wagende mpu waja lunda lulebe erhi olundi nti onamanyage oku okufa kwo na kwawe? K’orhanashuzagya, erhi: Ecôla cinwa nyumvirhe ciri cinja. 43 Carhumirage orhacilanga endahiro walahiriraga Nyakasane n’irhegeko nakuhaga?» 44 Mwami anacibwira Shimeyi erhi: «Oyishin’omurhima gwawe gukumanyire mabi maci wajirire larha Daudi; Nyamubâho akubarhuza galya mabi goshi wanajizire. 45 Ci mwami Salomoni yehe agishwa n’entebe ya Daudi yazibuha embere za Nyamubâho.» 46 Mwami anacirhegeka Benayahu mugala wa Yehoyada, naye anacihuluka, aj’imutumirha, afa. Ntyo obwami bwagandaza omu maboko ga Salomoni.
BHS 1Kings
2
1וַיִּקְרְב֥וּ יְמֵֽי־דָוִ֖ד לָמ֑וּת וַיְצַ֛ו אֶת־שְׁלֹמֹ֥ה בְנֹ֖ו לֵאמֹֽר׃
2אָנֹכִ֣י הֹלֵ֔ךְ בְּדֶ֖רֶךְ כָּל־הָאָ֑רֶץ וְחָזַקְתָּ֖ וְהָיִ֥יתָֽ לְאִֽישׁ׃
3וְשָׁמַרְתָּ֞ אֶת־מִשְׁמֶ֣רֶת׀ יְהוָ֣ה אֱלֹהֶ֗יךָ לָלֶ֤כֶת בִּדְרָכָיו֙ לִשְׁמֹ֨ר חֻקֹּתָ֤יו מִצְוֹתָיו֙ וּמִשְׁפָּטָ֣יו וְעֵדְוֹתָ֔יו כַּכָּת֖וּב בְּתֹורַ֣ת מֹשֶׁ֑ה לְמַ֣עַן תַּשְׂכִּ֗יל אֵ֚ת כָּל־אֲשֶׁ֣ר תַּֽעֲשֶׂ֔ה וְאֵ֛ת כָּל־אֲשֶׁ֥ר תִּפְנֶ֖ה שָֽׁם׃
4לְמַעַן֩ יָקִ֨ים יְהוָ֜ה אֶת־דְּבָרֹ֗ו אֲשֶׁ֨ר דִּבֶּ֣ר עָלַי֮ לֵאמֹר֒ אִם־יִשְׁמְר֨וּ בָנֶ֜יךָ אֶת־דַּרְכָּ֗ם לָלֶ֤כֶת לְפָנַי֙ בֶּאֱמֶ֔ת בְּכָל־לְבָבָ֖ם וּבְכָל־נַפְשָׁ֑ם לֵאמֹ֕ר לֹֽא־יִכָּרֵ֤ת לְךָ֙ אִ֔ישׁ מֵעַ֖ל כִּסֵּ֥א יִשְׂרָאֵֽל׃
5וְגַ֣ם אַתָּ֣ה יָדַ֡עְתָּ אֵת֩ אֲשֶׁר־עָ֨שָׂה לִ֜י יֹואָ֣ב בֶּן־צְרוּיָ֗ה אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֣ה לִשְׁנֵֽי־שָׂרֵ֣י צִבְאֹ֣ות יִ֠שְׂרָאֵל לְאַבְנֵ֨ר בֶּן־נֵ֜ר וְלַעֲמָשָׂ֤א בֶן־יֶ֨תֶר֙ וַיַּ֣הַרְגֵ֔ם וַיָּ֥שֶׂם דְּמֵֽי־מִלְחָמָ֖ה בְּשָׁלֹ֑ם וַיִּתֵּ֞ן דְּמֵ֣י מִלְחָמָ֗ה בַּחֲגֹֽרָתֹו֙ אֲשֶׁ֣ר בְּמָתְנָ֔יו וּֽבְנַעֲלֹ֖ו אֲשֶׁ֥ר בְּרַגְלָֽיו׃
6וְעָשִׂ֖יתָ כְּחָכְמָתֶ֑ךָ וְלֹֽא־תֹורֵ֧ד שֵׂיבָתֹ֛ו בְּשָׁלֹ֖ם שְׁאֹֽל׃ ס
7וְלִבְנֵ֨י בַרְזִלַּ֤י הַגִּלְעָדִי֙ תַּֽעֲשֶׂה־חֶ֔סֶד וְהָי֖וּ בְּאֹכְלֵ֣י שֻׁלְחָנֶ֑ךָ כִּי־כֵן֙ קָרְב֣וּ אֵלַ֔י בְּבָרְחִ֕י מִפְּנֵ֖י אַבְשָׁלֹ֥ום אָחִֽיךָ׃
8וְהִנֵּ֣ה עִ֠מְּךָ שִֽׁמְעִ֨י בֶן־גֵּרָ֥א בֶן־הַיְמִינִי֮ מִבַּחֻרִים֒ וְה֤וּא קִֽלְלַ֨נִי֙ קְלָלָ֣ה נִמְרֶ֔צֶת בְּיֹ֖ום לֶכְתִּ֣י מַחֲנָ֑יִם וְהֽוּא־יָרַ֤ד לִקְרָאתִי֙ הַיַּרְדֵּ֔ן וָאֶשָּׁ֨בַֽע לֹ֤ו בַֽיהוָה֙ לֵאמֹ֔ר אִם־אֲמִֽיתְךָ֖ בֶּחָֽרֶב׃
9וְעַתָּה֙ אַל־תְּנַקֵּ֔הוּ כִּ֛י אִ֥ישׁ חָכָ֖ם אָ֑תָּה וְיָֽדַעְתָּ֙ אֵ֣ת אֲשֶׁ֣ר תַּֽעֲשֶׂה־לֹּ֔ו וְהֹורַדְתָּ֧ אֶת־שֵׂיבָתֹ֛ו בְּדָ֖ם שְׁאֹֽול׃
10וַיִּשְׁכַּ֥ב דָּוִ֖ד עִם־אֲבֹתָ֑יו וַיִּקָּבֵ֖ר בְּעִ֥יר דָּוִֽד׃ פ
11וְהַיָּמִ֗ים אֲשֶׁ֨ר מָלַ֤ךְ דָּוִד֙ עַל־יִשְׂרָאֵ֔ל אַרְבָּעִ֖ים שָׁנָ֑ה בְּחֶבְרֹ֤ון מָלַךְ֙ שֶׁ֣בַע שָׁנִ֔ים וּבִירוּשָׁלִַ֣ם מָלַ֔ךְ שְׁלֹשִׁ֥ים וְשָׁלֹ֖שׁ שָׁנִֽים׃
12וּשְׁלֹמֹ֕ה יָשַׁ֕ב עַל־כִּסֵּ֖א דָּוִ֣ד אָבִ֑יו וַתִּכֹּ֥ן מַלְכֻתֹ֖ו מְאֹֽד׃
13וַיָּבֹ֞א אֲדֹנִיָּ֣הוּ בֶן־חַגֵּ֗ית אֶל־בַּת־שֶׁ֨בַע֙ אֵם־שְׁלֹמֹ֔ה וַתֹּ֖אמֶר הֲשָׁלֹ֣ום בֹּאֶ֑ךָ וַיֹּ֖אמֶר שָׁלֹֽום׃
14וַיֹּ֕אמֶר דָּבָ֥ר לִ֖י אֵלָ֑יִךְ וַתֹּ֖אמֶר דַּבֵּֽר׃
15וַיֹּ֗אמֶר אַ֤תְּ יָדַ֨עַתְּ֙ כִּי־לִי֙ הָיְתָ֣ה הַמְּלוּכָ֔ה וְעָלַ֞י שָׂ֧מוּ כָֽל־יִשְׂרָאֵ֛ל פְּנֵיהֶ֖ם לִמְלֹ֑ךְ וַתִּסֹּ֤ב הַמְּלוּכָה֙ וַתְּהִ֣י לְאָחִ֔י כִּ֥י מֵיְהוָ֖ה הָ֥יְתָה לֹּֽו׃
16וְעַתָּ֗ה שְׁאֵלָ֤ה אַחַת֙ אָֽנֹכִי֙ שֹׁאֵ֣ל מֵֽאִתָּ֔ךְ אַל־תָּשִׁ֖בִי אֶת־פָּנָ֑י וַתֹּ֥אמֶר אֵלָ֖יו דַּבֵּֽר׃
17וַיֹּ֗אמֶר אִמְרִי־נָא֙ לִשְׁלֹמֹ֣ה הַמֶּ֔לֶךְ כִּ֥י לֹֽא־יָשִׁ֖יב אֶת־פָּנָ֑יִךְ וְיִתֶּן־לִ֛י אֶת־אֲבִישַׁ֥ג הַשּׁוּנַמִּ֖ית לְאִשָּֽׁה׃
18וַתֹּ֥אמֶר בַּת־שֶׁ֖בַע טֹ֑וב אָנֹכִ֕י אֲדַבֵּ֥ר עָלֶ֖יךָ אֶל־הַמֶּֽלֶךְ׃
19וַתָּבֹ֤א בַת־שֶׁ֨בַע֙ אֶל־הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה לְדַבֶּר־לֹ֖ו עַל־אֲדֹנִיָּ֑הוּ וַיָּקָם֩ הַמֶּ֨לֶךְ לִקְרָאתָ֜הּ וַיִּשְׁתַּ֣חוּ לָ֗הּ וַיֵּ֨שֶׁב֙ עַל־כִּסְאֹ֔ו וַיָּ֤שֶׂם כִּסֵּא֙ לְאֵ֣ם הַמֶּ֔לֶךְ וַתֵּ֖שֶׁב לִֽימִינֹֽו׃
20וַתֹּ֗אמֶר שְׁאֵלָ֨ה אַחַ֤ת קְטַנָּה֙ אָֽנֹכִי֙ שֹׁאֶ֣לֶת מֵֽאִתָּ֔ךְ אַל־תָּ֖שֶׁב אֶת־פָּנָ֑י וַיֹּֽאמֶר־לָ֤הּ הַמֶּ֨לֶךְ֙ שַׁאֲלִ֣י אִמִּ֔י כִּ֥י לֹֽא־אָשִׁ֖יב אֶת־פָּנָֽיִךְ׃
21וַתֹּ֕אמֶר יֻתַּ֖ן אֶת־אֲבִישַׁ֣ג הַשֻּׁנַמִּ֑ית לַאֲדֹנִיָּ֥הוּ אָחִ֖יךָ לְאִשָּֽׁה׃
22וַיַּעַן֩ הַמֶּ֨לֶךְ שְׁלֹמֹ֜ה וַיֹּ֣אמֶר לְאִמֹּ֗ו וְלָמָה֩ אַ֨תְּ שֹׁאֶ֜לֶת אֶת־אֲבִישַׁ֤ג הַשֻּׁנַמִּית֙ לַאֲדֹ֣נִיָּ֔הוּ וְשַֽׁאֲלִי־לֹו֙ אֶת־הַמְּלוּכָ֔ה כִּ֛י ה֥וּא אָחִ֖י הַגָּדֹ֣ול מִמֶּ֑נִּי וְלֹו֙ וּלְאֶבְיָתָ֣ר הַכֹּהֵ֔ן וּלְיֹואָ֖ב בֶּן־צְרוּיָֽה׃ פ
23וַיִּשָּׁבַע֙ הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה בַּֽיהוָ֖ה לֵאמֹ֑ר כֹּ֣ה יַֽעֲשֶׂה־לִּ֤י אֱלֹהִים֙ וְכֹ֣ה יֹוסִ֔יף כִּ֣י בְנַפְשֹׁ֔ו דִּבֶּר֙ אֲדֹ֣נִיָּ֔הוּ אֶת־הַדָּבָ֖ר הַזֶּֽה׃
24וְעַתָּ֗ה חַי־יְהוָה֙ אֲשֶׁ֣ר הֱכִינַ֗נִי וַיֹּושִׁיבִינִי עַל־כִּסֵּא֙ דָּוִ֣ד אָבִ֔י וַאֲשֶׁ֧ר עָֽשָׂה־לִ֛י בַּ֖יִת כַּאֲשֶׁ֣ר דִּבֵּ֑ר כִּ֣י הַיֹּ֔ום יוּמַ֖ת אֲדֹנִיָּֽהוּ׃
25וַיִּשְׁלַח֙ הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה בְּיַ֖ד בְּנָיָ֣הוּ בֶן־יְהֹויָדָ֑ע וַיִּפְגַּע־בֹּ֖ו וַיָּמֹֽת׃ ס
26וּלְאֶבְיָתָ֨ר הַכֹּהֵ֜ן אָמַ֣ר הַמֶּ֗לֶךְ עֲנָתֹת֙ לֵ֣ךְ עַל־שָׂדֶ֔יךָ כִּ֛י אִ֥ישׁ מָ֖וֶת אָ֑תָּה וּבַיֹּ֨ום הַזֶּ֜ה לֹ֣א אֲמִיתֶ֗ךָ כִּֽי־נָשָׂ֜אתָ אֶת־אֲרֹ֨ון אֲדֹנָ֤י יְהֹוִה֙ לִפְנֵי֙ דָּוִ֣ד אָבִ֔י וְכִ֣י הִתְעַנִּ֔יתָ בְּכֹ֥ל אֲשֶֽׁר־הִתְעַנָּ֖ה אָבִֽי׃
27וַיְגָ֤רֶשׁ שְׁלֹמֹה֙ אֶת־אֶבְיָתָ֔ר מִהְיֹ֥ות כֹּהֵ֖ן לַֽיהוָ֑ה לְמַלֵּא֙ אֶת־דְּבַ֣ר יְהוָ֔ה אֲשֶׁ֥ר דִּבֶּ֛ר עַל־בֵּ֥ית עֵלִ֖י בְּשִׁלֹֽה׃ פ
28וְהַשְּׁמֻעָה֙ בָּ֣אָה עַד־יֹואָ֔ב כִּ֣י יֹואָ֗ב נָטָה֙ אַחֲרֵ֣י אֲדֹנִיָּ֔ה וְאַחֲרֵ֥י אַבְשָׁלֹ֖ום לֹ֣א נָטָ֑ה וַיָּ֤נָס יֹואָב֙ אֶל־אֹ֣הֶל יְהוָ֔ה וַֽיַּחֲזֵ֖ק בְּקַרְנֹ֥ות הַמִּזְבֵּֽחַ׃
29וַיֻּגַּ֞ד לַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֗ה כִּ֣י נָ֤ס יֹואָב֙ אֶל־אֹ֣הֶל יְהוָ֔ה וְהִנֵּ֖ה אֵ֣צֶל הַמִּזְבֵּ֑חַ וַיִּשְׁלַ֨ח שְׁלֹמֹ֜ה אֶת־בְּנָיָ֧הוּ בֶן־יְהֹויָדָ֛ע לֵאמֹ֖ר לֵ֥ךְ פְּגַע־בֹּֽו׃
30וַיָּבֹ֨א בְנָיָ֜הוּ אֶל־אֹ֣הֶל יְהוָ֗ה וַיֹּ֨אמֶר אֵלָ֜יו כֹּֽה־אָמַ֤ר הַמֶּ֨לֶךְ֙ צֵ֔א וַיֹּ֥אמֶר׀ לֹ֖א כִּ֣י פֹ֣ה אָמ֑וּת וַיָּ֨שֶׁב בְּנָיָ֤הוּ אֶת־הַמֶּ֨לֶךְ֙ דָּבָ֣ר לֵאמֹ֔ר כֹּֽה־דִבֶּ֥ר יֹואָ֖ב וְכֹ֥ה עָנָֽנִי׃
31וַיֹּ֧אמֶר לֹ֣ו הַמֶּ֗לֶךְ עֲשֵׂה֙ כַּאֲשֶׁ֣ר דִּבֶּ֔ר וּפְגַע־בֹּ֖ו וּקְבַרְתֹּ֑ו וַהֲסִירֹ֣תָ׀ דְּמֵ֣י חִנָּ֗ם אֲשֶׁר֙ שָׁפַ֣ךְ יֹואָ֔ב מֵעָלַ֕י וּמֵעַ֖ל בֵּ֥ית אָבִֽי׃
32וְהֵשִׁיב֩ יְהוָ֨ה אֶת־דָּמֹ֜ו עַל־רֹאשֹׁ֗ו אֲשֶׁ֣ר פָּגַ֣ע בִּשְׁנֵֽי־אֲ֠נָשִׁים צַדִּקִ֨ים וְטֹבִ֤ים מִמֶּ֨נּוּ֙ וַיַּהַרְגֵ֣ם בַּחֶ֔רֶב וְאָבִ֥י דָוִ֖ד לֹ֣א יָדָ֑ע אֶת־אַבְנֵ֤ר בֶּן־נֵר֙ שַׂר־צְבָ֣א יִשְׂרָאֵ֔ל וְאֶת־עֲמָשָׂ֥א בֶן־יֶ֖תֶר שַׂר־צְבָ֥א יְהוּדָֽה׃
33וְשָׁ֤בוּ דְמֵיהֶם֙ בְּרֹ֣אשׁ יֹואָ֔ב וּבְרֹ֥אשׁ זַרְעֹ֖ו לְעֹלָ֑ם וּלְדָוִ֡ד וּ֠לְזַרְעֹו וּלְבֵיתֹ֨ו וּלְכִסְאֹ֜ו יִהְיֶ֥ה שָׁלֹ֛ום עַד־עֹולָ֖ם מֵעִ֥ם יְהוָֽה׃
34וַיַּ֗עַל בְּנָיָ֨הוּ֙ בֶּן־יְהֹ֣ויָדָ֔ע וַיִּפְגַּע־בֹּ֖ו וַיְמִתֵ֑הוּ וַיִּקָּבֵ֥ר בְּבֵיתֹ֖ו בַּמִּדְבָּֽר׃
35וַיִּתֵּ֨ן הַמֶּ֜לֶךְ אֶת־בְּנָיָ֧הוּ בֶן־יְהֹויָדָ֛ע תַּחְתָּ֖יו עַל־הַצָּבָ֑א וְאֶת־צָדֹ֤וק הַכֹּהֵן֙ נָתַ֣ן הַמֶּ֔לֶךְ תַּ֖חַת אֶבְיָתָֽר׃
36וַיִּשְׁלַ֤ח הַמֶּ֨לֶךְ֙ וַיִּקְרָ֣א לְשִׁמְעִ֔י וַיֹּ֣אמֶר לֹ֗ו בְּֽנֵה־לְךָ֥ בַ֨יִת֙ בִּיר֣וּשָׁלִַ֔ם וְיָשַׁבְתָּ֖ שָׁ֑ם וְלֹֽא־תֵצֵ֥א מִשָּׁ֖ם אָ֥נֶה וָאָֽנָה׃
37וְהָיָ֣ה׀ בְּיֹ֣ום צֵאתְךָ֗ וְעָֽבַרְתָּ֙ אֶת־נַ֣חַל קִדְרֹ֔ון יָדֹ֥עַ תֵּדַ֖ע כִּ֣י מֹ֣ות תָּמ֑וּת דָּמְךָ֖ יִהְיֶ֥ה בְרֹאשֶֽׁךָ׃
38וַיֹּ֨אמֶר שִׁמְעִ֤י לַמֶּ֨לֶךְ֙ טֹ֣וב הַדָּבָ֔ר כַּאֲשֶׁ֤ר דִּבֶּר֙ אֲדֹנִ֣י הַמֶּ֔לֶךְ כֵּ֖ן יַעֲשֶׂ֣ה עַבְדֶּ֑ךָ וַיֵּ֧שֶׁב שִׁמְעִ֛י בִּירוּשָׁלִַ֖ם יָמִ֥ים רַבִּֽים׃ ס
39וַיְהִ֗י מִקֵּץ֙ שָׁלֹ֣שׁ שָׁנִ֔ים וַיִּבְרְח֤וּ שְׁנֵֽי־עֲבָדִים֙ לְשִׁמְעִ֔י אֶל־אָכִ֥ישׁ בֶּֽן־מַעֲכָ֖ה מֶ֣לֶךְ גַּ֑ת וַיַּגִּ֤ידוּ לְשִׁמְעִי֙ לֵאמֹ֔ר הִנֵּ֥ה עֲבָדֶ֖יךָ בְּגַֽת׃
40וַיָּ֣קָם שִׁמְעִ֗י וַֽיַּחֲבֹשׁ֙ אֶת־חֲמֹרֹ֔ו וַיֵּ֤לֶךְ גַּ֨תָה֙ אֶל־אָכִ֔ישׁ לְבַקֵּ֖שׁ אֶת־עֲבָדָ֑יו וַיֵּ֣לֶךְ שִׁמְעִ֔י וַיָּבֵ֥א אֶת־עֲבָדָ֖יו מִגַּֽת׃
41וַיֻּגַּ֖ד לִשְׁלֹמֹ֑ה כִּי־הָלַ֨ךְ שִׁמְעִ֧י מִירוּשָׁלִַ֛ם גַּ֖ת וַיָּשֹֽׁב׃
42וַיִּשְׁלַ֨ח הַמֶּ֜לֶךְ וַיִּקְרָ֣א לְשִׁמְעִ֗י וַיֹּ֨אמֶר אֵלָ֜יו הֲלֹ֧וא הִשְׁבַּעְתִּ֣יךָ בַֽיהוָ֗ה וָאָעִ֤ד בְּךָ֙ לֵאמֹ֔ר בְּיֹ֣ום צֵאתְךָ֗ וְהָֽלַכְתָּ֙ אָ֣נֶה וָאָ֔נָה יָדֹ֥עַ תֵּדַ֖ע כִּ֣י מֹ֣ות תָּמ֑וּת וַתֹּ֧אמֶר אֵלַ֛י טֹ֥וב הַדָּבָ֖ר שָׁמָֽעְתִּי׃
43וּמַדּ֕וּעַ לֹ֣א שָׁמַ֔רְתָּ אֵ֖ת שְׁבֻעַ֣ת יְהוָ֑ה וְאֶת־הַמִּצְוָ֖ה אֲשֶׁר־צִוִּ֥יתִי עָלֶֽיךָ׃
44וַיֹּ֨אמֶר הַמֶּ֜לֶךְ אֶל־שִׁמְעִ֗י אַתָּ֤ה יָדַ֨עְתָּ֙ אֵ֣ת כָּל־הָרָעָ֗ה אֲשֶׁ֤ר יָדַע֙ לְבָ֣בְךָ֔ אֲשֶׁ֥ר עָשִׂ֖יתָ לְדָוִ֣ד אָבִ֑י וְהֵשִׁ֧יב יְהוָ֛ה אֶת־רָעָתְךָ֖ בְּרֹאשֶֽׁךָ׃
45וְהַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹ֖ה בָּר֑וּךְ וְכִסֵּ֣א דָוִ֗ד יִהְיֶ֥ה נָכֹ֛ון לִפְנֵ֥י יְהוָ֖ה עַד־עֹולָֽם׃
46וַיְצַ֣ו הַמֶּ֗לֶךְ אֶת־בְּנָיָ֨הוּ֙ בֶּן־יְהֹ֣ויָדָ֔ע וַיֵּצֵ֕א וַיִּפְגַּע־בֹּ֖ו וַיָּמֹ֑ת וְהַמַּמְלָכָ֥ה נָכֹ֖ונָה בְּיַד־שְׁלֹמֹֽה׃
II.Oku ngoma ya Salomoni, mwami mwinjinja
Salomoni aja omu buhya
3 |
1 Salomoni aba mukwi wa Faraoni, mwami w’e Misiri. Ayanka mwali wa Faraoni aj’imuy[ubakira omu lugo lwa Daudi, alinda ayûbaka eyage nyumpa, enyumpa ya Nyakasane n’ecogo c’amabuye cizongolosire Yeruzalemu. 2 Mw’ago mango olubaga lwagendekera okukaz’igashaniza oku ntondo bulya barhal’isag’iyûbaka enyumpa y’izîno lya Nyakasane. 3 Salomoni akengaga Nyakasane bwenêne, akashimbûlira amarhegeko g’îshe Daudi, ci erhi n’oku ntondo naye agend’ikarherekêrera n’okuyôkerakwo obukù.
Ebilôrho aha Gabaoni
4 Mwami anacija e Gabaoni agend’ihêra bulya lwo lwali luhêrero lukulu. Salomoni arhûla nterekêro cihumbi oku luhêrero. 5 Lero Nyakasane abonekera Salomoni budufu omu bilôrho aho Gabaoni. Nyamuzinda amubwira erhi: «Ombwire eci nakuha». 6 Salomoni erhi: «Wabêrire larha Daudi mwambali wawe lukogo lunji bulya omu bijiro byage byoshi ayosire mushinganyanya embere zawe wanayorha omurhonyize kuhika wamuha omwana oyimire oku ntebe yage kuhika buno. 7 Waliha Nyakasane Nyamuzinda wani wene wayîmikaga mwambali wawe mwami aha larha Daudi n’obwo ndi mwana murho, ntamanyicirhegeke. 8 Mwambali wawe y’oyu omu karhî k’olubaga lwawe, lu baga lurhamanyirwi omubalè, lurhankamany’igerwa erhi kuganjwa, bulya luli buvu. 9 Oshobôze mwambali wawe abe murhimanya, amanyirhegeka olubaga lwawe luli ntya, amanyirire aminja n’amabi.» 10 Ebyo Salomoni ashengaga byasimisa Nyamubâho. 11 Nyakasane amubwira erhi: «Bulya oshenzire ebyo, ci orhahunyire okulama nsiku nyinji, orhahunyire obugale, orhahunyire okufa kw’abashombanyi bawe, ci kulya kuba wahunyire oburhimanya n’obugula 12 kwokurhumire okwo kwo nakujirira, nakuha omurhima murhirnanya namwenge, okurhasag’ibonekana embere zawe n’enyuma zawe harhakabonekana oli akawe. 13 Ciru nkola nakuha n’ebi orhahûnyire: Bwo bugale n’irenge amango goshi onali oku bwasi, nta wundi mwami wayorhe akawe. 14 Okakulikira enjira zani omu kushimbulira amarhegeko gani aka sho Daudi, ensiku zawe naziyushula.» 15 Salomoni asinsimuka ayumva oku bilorho; ashubira eYeruzalemu, agend’iyimanga embere ly’omucîmba gw’Amalaganyo, arhûla enterekêro y’omurhûla kandi abâgira ananywesa abambali boshi.
Salomoni atwa olubaja
16 Ago mango bakazi babirhi ba mbaraga banaciyisha emalanga gage. 17 Muguma muli bo anaciderha erhi: Rhwene oyu wirhu mukazi, nyumpa nguma rhuba, nal’ingwishizize omwana wani aha burhambi bwage omu nyumpa. 18 Nali nsiku isharhu mbusire, naye agal’iburha; rhwali nyumpa nguma, nta wundi muntu wamuli, rhwali babirhi rhwenene. 19 Mugala w’oyu wirhu afà budufu, erhi amamugwishirakwo. 20 Azûka budufu erhi mwambalikazi wawe ali iro, nali mugwishizize aha burhambi bwage, amubagalira, n’owage ofire amugwishiza aha burhambi bwani. 21 Erhi nzûka sêzi nti nyonkêse omwana nabugana anafire. Erhi mmuhenganula sêzi, nabona oku arhali ye mwana naburhaga! 23 Olya wundi mukazi naye, erhi: «Kunywêrha! Mugala wani yezîne na mugala wage ye wafire.» Naye erhi nanga! mugala wawe ye wafire na mugala wani yezîne. Bombi kwo bakag’ibwirana embere za mwami. 23 Mwami erhi: «Oyu mpu mugala wani yezîne na mugala wawe ye wafire. N’owundi naye erhi kunywêrha! mugala wawe ye wafire na mugala wani yezîne. 24 Lero mwami, erhi: «Mumpe engôrho.» Balerhera mwarni engôrho. 25 Mwami erhi: «Muberangule omwana ozîne muhe ngasi muguma oluhande.» 26 Aho ôlya mukazi omwana wage ali azîne abwira mwami, erhi: Omusisi gwamangera omu nda; muhanyi orhahîraga wajira ntyo, omulekere oyu mwana ozîne, orhamuyîrhaga.» Ci owabo erhi: «Omuberangule, amurhale kwo rhwe naye!» 27 Mwami erhi: Muyanke oyu mwana ozîne, murhamunigaga, mumuhe oyu mukazi murhanzi ye nnina.» 28 Omw’Israheli, boshi bamanya oku mwami Salomoni atwaga olwo lubanja, bakenga mwami, bulya bamabona oku obushinganyanya n’obucîranuzi bwage emwa Nyamuzinda burhenga.
BHS 1Kings
3
1וַיִּתְחַתֵּ֣ן שְׁלֹמֹ֔ה אֶת־פַּרְעֹ֖ה מֶ֣לֶךְ מִצְרָ֑יִם וַיִּקַּ֣ח אֶת־בַּת־פַּרְעֹ֗ה וַיְבִיאֶ֨הָ֙ אֶל־עִ֣יר דָּוִ֔ד עַ֣ד כַּלֹּתֹ֗ו לִבְנֹ֤ות אֶת־בֵּיתֹו֙ וְאֶת־בֵּ֣ית יְהוָ֔ה וְאֶת־חֹומַ֥ת יְרוּשָׁלִַ֖ם סָבִֽיב׃
2רַ֣ק הָעָ֔ם מְזַבְּחִ֖ים בַּבָּמֹ֑ות כִּ֠י לֹא־נִבְנָ֥ה בַ֨יִת֙ לְשֵׁ֣ם יְהוָ֔ה עַ֖ד הַיָּמִ֥ים הָהֵֽם׃ פ
3וַיֶּאֱהַ֤ב שְׁלֹמֹה֙ אֶת־יְהוָ֔ה לָלֶ֕כֶת בְּחֻקֹּ֖ות דָּוִ֣ד אָבִ֑יו רַ֚ק בַּבָּמֹ֔ות ה֥וּא מְזַבֵּ֖חַ וּמַקְטִֽיר׃
4וַיֵּ֨לֶךְ הַמֶּ֤לֶךְ גִּבְעֹ֨נָה֙ לִזְבֹּ֣חַ שָׁ֔ם כִּ֥י הִ֖יא הַבָּמָ֣ה הַגְּדֹולָ֑ה אֶ֤לֶף עֹלֹות֙ יַעֲלֶ֣ה שְׁלֹמֹ֔ה עַ֖ל הַמִּזְבֵּ֥חַ הַהֽוּא׃
5בְּגִבְעֹ֗ון נִרְאָ֧ה יְהֹוָ֛ה אֶל־שְׁלֹמֹ֖ה בַּחֲלֹ֣ום הַלָּ֑יְלָה וַיֹּ֣אמֶר אֱלֹהִ֔ים שְׁאַ֖ל מָ֥ה אֶתֶּן־לָֽךְ׃
6וַיֹּ֣אמֶר שְׁלֹמֹ֗ה אַתָּ֨ה עָשִׂ֜יתָ עִם־עַבְדְּךָ֙ דָוִ֣ד אָבִי֮ חֶ֣סֶד גָּדֹול֒ כַּאֲשֶׁר֩ הָלַ֨ךְ לְפָנֶ֜יךָ בֶּאֱמֶ֧ת וּבִצְדָקָ֛ה וּבְיִשְׁרַ֥ת לֵבָ֖ב עִמָּ֑ךְ וַתִּשְׁמָר־לֹ֗ו אֶת־הַחֶ֤סֶד הַגָּדֹול֙ הַזֶּ֔ה וַתִּתֶּן־לֹ֥ו בֵ֛ן יֹשֵׁ֥ב עַל־כִּסְאֹ֖ו כַּיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃
7וְעַתָּה֙ יְהוָ֣ה אֱלֹהָ֔י אַתָּה֙ הִמְלַ֣כְתָּ אֶֽת־עַבְדְּךָ֔ תַּ֖חַת דָּוִ֣ד אָבִ֑י וְאָֽנֹכִי֙ נַ֣עַר קָטֹ֔ן לֹ֥א אֵדַ֖ע צֵ֥את וָבֹֽא׃
8וְעַ֨בְדְּךָ֔ בְּתֹ֥וךְ עַמְּךָ֖ אֲשֶׁ֣ר בָּחָ֑רְתָּ עַם־רָ֕ב אֲשֶׁ֧ר לֹֽא־יִמָּנֶ֛ה וְלֹ֥א יִסָּפֵ֖ר מֵרֹֽב׃
9וְנָתַתָּ֨ לְעַבְדְּךָ֜ לֵ֤ב שֹׁמֵ֨עַ֙ לִשְׁפֹּ֣ט אֶֽת־עַמְּךָ֔ לְהָבִ֖ין בֵּֽין־טֹ֣וב לְרָ֑ע כִּ֣י מִ֤י יוּכַל֙ לִשְׁפֹּ֔ט אֶת־עַמְּךָ֥ הַכָּבֵ֖ד הַזֶּֽה׃
10וַיִּיטַ֥ב הַדָּבָ֖ר בְּעֵינֵ֣י אֲדֹנָ֑י כִּ֚י שָׁאַ֣ל שְׁלֹמֹ֔ה אֶת־הַדָּבָ֖ר הַזֶּֽה׃
11וַיֹּ֨אמֶר אֱלֹהִ֜ים אֵלָ֗יו יַעַן֩ אֲשֶׁ֨ר שָׁאַ֜לְתָּ אֶת־הַדָּבָ֣ר הַזֶּ֗ה וְלֹֽא־שָׁאַ֨לְתָּ לְּךָ֜ יָמִ֣ים רַבִּ֗ים וְלֹֽא־שָׁאַ֤לְתָּ לְּךָ֙ עֹ֔שֶׁר וְלֹ֥א שָׁאַ֖לְתָּ נֶ֣פֶשׁ אֹיְבֶ֑יךָ וְשָׁאַ֧לְתָּ לְּךָ֛ הָבִ֖ין לִשְׁמֹ֥עַ מִשְׁפָּֽט׃
12הִנֵּ֥ה עָשִׂ֖יתִי כִּדְבָרֶ֑יךָ הִנֵּ֣ה׀ נָתַ֣תִּי לְךָ֗ לֵ֚ב חָכָ֣ם וְנָבֹ֔ון אֲשֶׁ֤ר כָּמֹ֨וךָ֙ לֹא־הָיָ֣ה לְפָנֶ֔יךָ וְאַחֲרֶ֖יךָ לֹא־יָק֥וּם כָּמֹֽוךָ׃
13וְגַ֨ם אֲשֶׁ֤ר לֹֽא־שָׁאַ֨לְתָּ֙ נָתַ֣תִּי לָ֔ךְ גַּם־עֹ֖שֶׁר גַּם־כָּבֹ֑וד אֲ֠שֶׁר לֹא־הָיָ֨ה כָמֹ֥וךָ אִ֛ישׁ בַּמְּלָכִ֖ים כָּל־יָמֶֽיךָ׃
14וְאִ֣ם׀ תֵּלֵ֣ךְ בִּדְרָכַ֗י לִשְׁמֹ֤ר חֻקַּי֙ וּמִצְוֹתַ֔י כַּאֲשֶׁ֥ר הָלַ֖ךְ דָּוִ֣יד אָבִ֑יךָ וְהַאַרַכְתִּ֖י אֶת־יָמֶֽיךָ׃ ס
15וַיִּקַ֥ץ שְׁלֹמֹ֖ה וְהִנֵּ֣ה חֲלֹ֑ום וַיָּבֹ֨וא יְרוּשָׁלִַ֜ם וַֽיַּעֲמֹ֣ד׀ לִפְנֵ֣י׀ אֲרֹ֣ון בְּרִית־אֲדֹנָ֗י וַיַּ֤עַל עֹלֹות֙ וַיַּ֣עַשׂ שְׁלָמִ֔ים וַיַּ֥עַשׂ מִשְׁתֶּ֖ה לְכָל־עֲבָדָֽיו׃ פ
16אָ֣ז תָּבֹ֗אנָה שְׁתַּ֛יִם נָשִׁ֥ים זֹנֹ֖ות אֶל־הַמֶּ֑לֶךְ וַֽתַּעֲמֹ֖דְנָה לְפָנָֽיו׃
17וַתֹּ֜אמֶר הָאִשָּׁ֤ה הָֽאַחַת֙ בִּ֣י אֲדֹנִ֔י אֲנִי֙ וְהָאִשָּׁ֣ה הַזֹּ֔את יֹשְׁבֹ֖ת בְּבַ֣יִת אֶחָ֑ד וָאֵלֵ֥ד עִמָּ֖הּ בַּבָּֽיִת׃
18וַיְהִ֞י בַּיֹּ֤ום הַשְּׁלִישִׁי֙ לְלִדְתִּ֔י וַתֵּ֖לֶד גַּם־הָאִשָּׁ֣ה הַזֹּ֑את וַאֲנַ֣חְנוּ יַחְדָּ֗ו אֵֽין־זָ֤ר אִתָּ֨נוּ֙ בַּבַּ֔יִת זוּלָתִ֥י שְׁתַּֽיִם־אֲנַ֖חְנוּ בַּבָּֽיִת׃
19וַיָּ֛מָת בֶּן־הָאִשָּׁ֥ה הַזֹּ֖את לָ֑יְלָה אֲשֶׁ֥ר שָׁכְבָ֖ה עָלָֽיו׃
20וַתָּקָם֩ בְּתֹ֨וךְ הַלַּ֜יְלָה וַתִּקַּ֧ח אֶת־בְּנִ֣י מֵֽאֶצְלִ֗י וַאֲמָֽתְךָ֙ יְשֵׁנָ֔ה וַתַּשְׁכִּיבֵ֖הוּ בְּחֵיקָ֑הּ וְאֶת־בְּנָ֥הּ הַמֵּ֖ת הִשְׁכִּ֥יבָה בְחֵיקִֽי׃
21וָאָקֻ֥ם בַּבֹּ֛קֶר לְהֵינִ֥יק אֶת־בְּנִ֖י וְהִנֵּה־מֵ֑ת וָאֶתְבֹּונֵ֤ן אֵלָיו֙ בַּבֹּ֔קֶר וְהִנֵּ֛ה לֹֽא־הָיָ֥ה בְנִ֖י אֲשֶׁ֥ר יָלָֽדְתִּי׃
22וַתֹּאמֶר֩ הָאִשָּׁ֨ה הָאַחֶ֜רֶת לֹ֣א כִ֗י בְּנִ֤י הַחַי֙ וּבְנֵ֣ךְ הַמֵּ֔ת וְזֹ֤את אֹמֶ֨רֶת֙ לֹ֣א כִ֔י בְּנֵ֥ךְ הַמֵּ֖ת וּבְנִ֣י הֶחָ֑י וַתְּדַבֵּ֖רְנָה לִפְנֵ֥י הַמֶּֽלֶךְ׃
23וַיֹּ֣אמֶר הַמֶּ֔לֶךְ זֹ֣את אֹמֶ֔רֶת זֶה־בְּנִ֥י הַחַ֖י וּבְנֵ֣ךְ הַמֵּ֑ת וְזֹ֤את אֹמֶ֨רֶת֙ לֹ֣א כִ֔י בְּנֵ֥ךְ הַמֵּ֖ת וּבְנִ֥י הֶחָֽי׃ פ
24וַיֹּ֥אמֶר הַמֶּ֖לֶךְ קְח֣וּ לִי־חָ֑רֶב וַיָּבִ֥אוּ הַחֶ֖רֶב לִפְנֵ֥י הַמֶּֽלֶךְ׃
25וַיֹּ֣אמֶר הַמֶּ֔לֶךְ גִּזְר֛וּ אֶת־הַיֶּ֥לֶד הַחַ֖י לִשְׁנָ֑יִם וּתְנ֤וּ אֶֽת־הַחֲצִי֙ לְאַחַ֔ת וְאֶֽת־הַחֲצִ֖י לְאֶחָֽת׃
26וַתֹּ֣אמֶר הָאִשָּׁה֩ אֲשֶׁר־בְּנָ֨הּ הַחַ֜י אֶל־הַמֶּ֗לֶךְ כִּֽי־נִכְמְר֣וּ רַחֲמֶיהָ֮ עַל־בְּנָהּ֒ וַתֹּ֣אמֶר׀ בִּ֣י אֲדֹנִ֗י תְּנוּ־לָהּ֙ אֶת־הַיָּל֣וּד הַחַ֔י וְהָמֵ֖ת אַל־תְּמִיתֻ֑הוּ וְזֹ֣את אֹמֶ֗רֶת גַּם־לִ֥י גַם־לָ֛ךְ לֹ֥א יִהְיֶ֖ה גְּזֹֽרוּ׃
27וַיַּ֨עַן הַמֶּ֜לֶךְ וַיֹּ֗אמֶר תְּנוּ־לָהּ֙ אֶת־הַיָּל֣וּד הַחַ֔י וְהָמֵ֖ת לֹ֣א תְמִיתֻ֑הוּ הִ֖יא אִמֹּֽו׃
28וַיִּשְׁמְע֣וּ כָל־יִשְׂרָאֵ֗ל אֶת־הַמִּשְׁפָּט֙ אֲשֶׁ֣ר שָׁפַ֣ט הַמֶּ֔לֶךְ וַיִּֽרְא֖וּ מִפְּנֵ֣י הַמֶּ֑לֶךְ כִּ֣י רָא֔וּ כִּֽי־חָכְמַ֧ת אֱלֹהִ֛ים בְּקִרְבֹּ֖ו לַעֲשֹׂ֥ות מִשְׁפָּֽט׃ ס
Abarhambo b’emirhwe ya Salomoni
4 |
1 Mwami Salomoni ayîma ecihugo c’Israheli coshi. 2 Abarhambo bage bali baba: Azariyahu, mwene Sadoki, mudâhwa, 3 Elihefi na Ahiya, mwene Shisha, bandisi. Yozafati, mugala wa Ahiludi, murhindisi. 4 Benayahu, mwene Yehoyada, murhambo w’engabo y’abalwi. Sadoki n’ Abiyatari, badâhwa 5 Azariyahu, mwen Natani murhambo wa barhambo, Zabudi, mwene Natani, mudâhwa na mwira wa mwami. Ahishari, cibwindi c’omu nyumpa ya mwami, Eliyahu mugala wa Yowabu, murhambo w’abasirika. Adonirami, mugala wa Abda, murhambo w’abanyakasi 7 Salomoni ali agwerhe barhambo ikumi na babirhi omu cihugo coshi c’Israheli, bo bakag’ilerha ebiryo bilibwa aha bwami; ngasi muguma agwerhe ogwage mwezi g’okurhûla. 8 Amazino g’abo barhambo gaga: Bene-Huri, w’omu mirhezi y’e Efrayimu. 9 Bene-Dekeri e Makasi, e Sahaalbimu, e Bet-Shemeshi na Ayiloni-Bet Hanani. 10 Bene-Hesedi w’aha Aruboti; ali agwerhe na Soko n’ecihugo coshi c’e Heferi. 11 Bene-Abinadabu ali arhegesire entambirhambi z’e Dori; mukâge ye wali Tabata, mwali wa Salomoni.
12 Bana, mwene Ahiludi, erhi arhambula e Tanaka n’e Megido na kuhika e Yokimeyamu, n’e Beti-Sheami yoshi ebibikanwa na Sartani enyanya ly’e Yizreeli, kukahika e Abela-Mehola ishiriza ly’e Sartani.
13 Mwene Geberi enyanya ly’e Galadi kuhika oku cishagala c’e Yayiri emwa bene Manase, abayûbaka e Galadi. Ali arhegesire ecihugo c’e Argobu ciba e Bashani, bishagala binene makumi gali ndarhu, bizonzirwe n’e byôgo n’empamikizo y’amarhale.
14 Ahinadabu mwene Ido aha Mahanayimu. 15 Ahimasi e Nefutali, naye ali ayiankire Salomoni omwali oderhwa Besemeti. 16 Bâna mugala wa Hushayi akag’irhegeka e Asheri n’e Beyaloti. 17 Yehozafati mwene Paruwa omu Isakari. 18 Shimeyi mugala wa Ela omu Benyamini. 19 Geberi mwene Uri arhegeka ecihugo ca Gadi, eca Sihoni mwami wa Abamoriti n’ecihugo ca Ogu, mwami wa Bashani. Hali n’omurhambo w’engabo orharhengaga omu cihugo. 20 Bene Yuda na bene Israheli bali banji, banji nka mushenyi gw’oku nyanja: bakalya bananywa, banalama n’omurhûla.
BHS 1Kings
4
1וַֽיְהִי֙ הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה מֶ֖לֶךְ עַל־כָּל־יִשְׂרָאֵֽל׃ ס
2וְאֵ֥לֶּה הַשָּׂרִ֖ים אֲשֶׁר־לֹ֑ו עֲזַרְיָ֥הוּ בֶן־צָדֹ֖וק הַכֹּהֵֽן׃ ס
3אֱלִיחֹ֧רֶף וַאֲחִיָּ֛ה בְּנֵ֥י שִׁישָׁ֖א סֹפְרִ֑ים יְהֹושָׁפָ֥ט בֶּן־אֲחִיל֖וּד הַמַּזְכִּֽיר׃
4וּבְנָיָ֥הוּ בֶן־יְהֹויָדָ֖ע עַל־הַצָּבָ֑א וְצָדֹ֥וק וְאֶבְיָתָ֖ר כֹּהֲנִֽים׃ ס
5וַעֲזַרְיָ֥הוּ בֶן־נָתָ֖ן עַל־הַנִּצָּבִ֑ים וְזָב֧וּד בֶּן־נָתָ֛ן כֹּהֵ֖ן רֵעֶ֥ה הַמֶּֽלֶךְ׃
6וַאֲחִישָׁ֖ר עַל־הַבָּ֑יִת וַאֲדֹנִירָ֥ם בֶּן־עַבְדָּ֖א עַל־הַמַּֽס׃ ס
7וְלִשְׁלֹמֹ֞ה שְׁנֵים־עָשָׂ֤ר נִצָּבִים֙ עַל־כָּל־יִשְׂרָאֵ֔ל וְכִלְכְּל֥וּ אֶת־הַמֶּ֖לֶךְ וְאֶת־בֵּיתֹ֑ו חֹ֧דֶשׁ בַּשָּׁנָ֛ה יִהְיֶ֥ה עַל־אֶחָד לְכַלְכֵּֽל׃ ס
8וְאֵ֣לֶּה שְׁמֹותָ֔ם בֶּן־ח֖וּר בְּהַ֥ר אֶפְרָֽיִם׃ ס
9בֶּן־דֶּ֛קֶר בְּמָקַ֥ץ וּבְשַֽׁעַלְבִ֖ים וּבֵ֣ית שָׁ֑מֶשׁ וְאֵילֹ֖ון בֵּ֥ית חָנָֽן׃ ס
10בֶּן־חֶ֖סֶד בָּֽאֲרֻבֹּ֑ות לֹ֥ו שֹׂכֹ֖ה וְכָל־אֶ֥רֶץ חֵֽפֶר׃ ס
11בֶּן־אֲבִֽינָדָ֖ב כָּל־נָ֣פַת דֹּ֑אר טָפַת֙ בַּת־שְׁלֹמֹ֔ה הָ֥יְתָה לֹּ֖ו לְאִשָּֽׁה׃ ס
12בַּֽעֲנָא֙ בֶּן־אֲחִיל֔וּד תַּעְנַ֖ךְ וּמְגִדֹּ֑ו וְכָל־בֵּ֣ית שְׁאָ֡ן אֲשֶׁר֩ אֵ֨צֶל צָרְתַ֜נָה מִתַּ֣חַת לְיִזְרְעֶ֗אל מִבֵּ֤ית שְׁאָן֙ עַ֚ד אָבֵ֣ל מְחֹולָ֔ה עַ֖ד מֵעֵ֥בֶר לְיָקְמֳעָֽם׃ ס
13בֶּן־גֶּ֖בֶר בְּרָמֹ֣ת גִּלְעָ֑ד לֹ֡ו חַוֹּת֩ יָאִ֨יר בֶּן־מְנַשֶּׁ֜ה אֲשֶׁ֣ר בַּגִּלְעָ֗ד לֹ֚ו חֶ֤בֶל אַרְגֹּב֙ אֲשֶׁ֣ר בַּבָּשָׁ֔ן שִׁשִּׁים֙ עָרִ֣ים גְּדֹלֹ֔ות חֹומָ֖ה וּבְרִ֥יחַ נְחֹֽשֶׁת׃ ס
14אֲחִֽינָדָ֥ב בֶּן־עִדֹּ֖א מַחֲנָֽיְמָה׃
15אֲחִימַ֖עַץ בְּנַפְתָּלִ֑י גַּם־ה֗וּא לָקַ֛ח אֶת־בָּשְׂמַ֥ת בַּת־שְׁלֹמֹ֖ה לְאִשָּֽׁה׃
16בַּֽעֲנָא֙ בֶּן־חוּשָׁ֔י בְּאָשֵׁ֖ר וּבְעָלֹֽות׃ ס
17יְהֹושָׁפָ֥ט בֶּן־פָּר֖וּחַ בְּיִשָׂשכָֽר׃ ס
18שִׁמְעִ֥י בֶן־אֵלָ֖א בְּבִנְיָמִֽן׃ ס
19גֶּ֥בֶר בֶּן־אֻרִ֖י בְּאֶ֣רֶץ גִּלְעָ֑ד אֶ֜רֶץ סִיחֹ֣ון׀ מֶ֣לֶךְ הָאֱמֹרִ֗י וְעֹג֙ מֶ֣לֶךְ הַבָּשָׁ֔ן וּנְצִ֥יב אֶחָ֖ד אֲשֶׁ֥ר בָּאָֽרֶץ׃
20יְהוּדָ֤ה וְיִשְׂרָאֵל֙ רַבִּ֔ים כַּחֹ֥ול אֲשֶׁר־עַל־הַיָּ֖ם לָרֹ֑ב אֹכְלִ֥ים וְשֹׁתִ֖ים וּשְׂמֵחִֽים׃
5 |
1 Ago mango erhi Salomoni arhegesire amami goshi kurhenga oku lwîshi kuhika emwa Abafilistini, na kuhika oku lubibi lw’e Misiri. Bakaz’ilerha e ntûlo yabo n’okukolera Salomoni amango goshi ali oku bwasi. 2 Ebiryo bya Salomoni by’olusiku luguma, byali ngero makumi asharhu ga nshâno ya ngano nyinjinja na ngero makumi galindarhu g’eyindi nshâno kwone. 3 Bimasha bitwedu ikumi na mpanzi makumi abirhi z’ebulambo kwone, bibuzi igana kuyûshûla kwo enshagarhi, empongo, orhushafu, engoko, engûkù, n’orhundi rhunyunyi rhushwekwa. 4 Kulya kuba obwami bwage bwahikaga oluhande lulyo lyoshi lw’olwîshi Efrata. Kurhenga kuli Tapsaki kuhika kuli Gaza, abami boshi b’eluhande lwa Efrata kushiga bamushigaga, omurhûla gwacibêra hoshi. 5 Bene Yuda na bene Israheli bayorha n’omurhûla buzira kadugundu; ngasi muguma adekerera omu lukoma lwage lw’emizabibu n’olwa emitini, kurhenga Dani kuhika Bersaba, amango goshi Salomoni ali oku bwasi. 6 Salomoni ali agwerhe maso bihumbi bini bya biterusi bya kukabulula engâle zage na biterusi bihumbi ikumi na bibirhi bya kuhêka abantu. 7 Abarhonyi bakag’ishibirira mwami haguma n’abayorhaga balalikwa okulya haguma na mwami. Abarhambo bakag’ishêgula ebiryo, ngasi muguma agwerhe ogwage mwezi, nta mango akantu kabulikine. 8 Ebyasi n’obukere bw’okulisa ebiterusi na ngasi bishwekwa, bo babilerhaga, ngasi muguma aheke aha anabwizirwe.
Oburhimanya bwa Salomoni
9 Salomoni ali ahirwe na Nyakasane Nyamuzinda omurhima mushinganya nya n’ogw’obugula, amuha obukengere bunene, omurhima gulambûsire nka lubanda lw’oku nyanja. 10 Obushinganyanya bwa Salomoni bwalusha obw’abana boshi b’ebuzûka-zûba n’obwa ab’e Misiri boshi. 11 Aba murhimanya kulusha ngasi muntu, alusha Etani na Esra, alusha Hemani, Kalkoli na Darda; irenge lyage lyalumira hoshi hoshi omu bihugo by’ezo ntambi. 12 Salomoni asinga migani bihumbi birhanu anayandika enyimbo z’amahano; zahika oku cihumbi n’irhanu. 13 Omu bwenge bwage bunene, amanyisa emirhi n’ebyasi kugwarhira oku lushasha kuhika oku byasi bilandira oku côgo. Ali mulenga wa kumanya binji biyerekire ensimba, orhunyunyi, orhunyegere n’enfi. 14 Abantu n’abami bakurhenga hoshi hoshi, eyi n’eyi haliyumvirhiza oku Salomoni aganîra.
Obwira bone Hiramu n’okurheganya okuyûbaka aka-Nyamuzinda
15 Hiramu mwami w’e Tiri arhuma abambali emwa Salomoni bulya ali amayumva oku bamushîzire amavurha g’obwa a ahali h’îshe, erhi na Hiramu ayorhaga aba mwira wa Daudi. 16 Salomoni arhumiza mpu bajibwira Hiramu erhi: 17 Orhahabiri oku larha Daudi arhacîbonaga oku ayûbakira Nyamubâho enyumpa, erhi kukarherwa n’abashombanyi bali bamuzungulusire kurhuma kuhika Nyakasane abaheba idako ly’oburhegesi bwage. 18 Buno Nyakasane arhumire nkola ndekerire, ntahugunywa: ntagwerhi bashombanyi, ntacigonza buhanya. 19 Bw’ôbûla ndi omu milali y’okuyûbaka enyumpa y’izîno lya Nyaka sane Nyamuzinda wani, kwo abwizire larha Daudi erhi: «Omwana nayîmikaoku ntebe yawe, ye wayûbakira izîno lyani enyumpa.» 20 Nawe ontwirage emirhi y’e Libano. Bambali bani bagwasanya na bambali bawe, nakuha ebi wakampûna by’okulyula bambali bawe, bulya emwani erhankaboneka owamay’ikuba emirhi nka Abasidoni.» 21 Erhi Hiramu ayumva ebyo binwa bya Salomoni, asîma bwenêne, aderha, erhi: «Agishwe, Nyakasane wahâga Daudi omwana murhimanya ntya mpu arhegeke olubaga lwage!» 22 Hiramu arhuma mpu babwire Salomoni erhi: Omwanzi warhumaga naguyumvirhe. Ngasi oku olonzize kw’eyo mirhi kwo nakujirira. 23 Bambali bani bayiyandagaza kurhenga e Libano kuhika oku nyanja; kandi nani nayishanira haguma bihimbi bihimbi mbilikire omu nyanja kuhika aha olonzize biyômokere. Ahala nayishanûlira, nawe wene oyisôkeze eka. Kandi nawe wajira oku nsimire: ontumire ebi nalisa mwo abani.» 24 Ntyo Hiramu akarhumira Salomoni emirhi y’e Miyerezi n’ey’ensindani nka oku anal’ilonzize. 25 Na Salomoni akarhumira Hiramu ngero bihumbi makumi abirhi za ngano z’okulisa ab’omu mwage, engero makumi abirhi na kulusha za mavurha ga mizabibu ntuntume. Byo Salomoni akag’irhumira Hiramu ngasi mwaka ebyo. 26 Nyakasane ali ahîre Salomoni obwenge n’oburhimanya nka oku anali amulaganyize n’omurhûla, n’obumvikane byaba ekarhî ka Hiramu na Salomoni: Banywana bombi.
27 Salomoni alalika bene Israheli boshi: barhengamwo bantu bihumbi makumi asharhu. 28 Abarhuma e Libano: bihumbi ikumi ngasi mwezi, bakabêra yo mwezi muguma na yindi myezi ibirhi eka. Adaramu ye wali murhambo wabo. 29 Salomoni al’igwerhe na babarhuzi bihumbi makumi gali nda na bihumbi makumi gali munani ga bantu b’okubeza amabuye oku ntondo. 30Abimangizi n’abarhambo babo barhaganjirwi bone bali bihumbi bisharhu na bantu magana asharhu. 31 Mwami Salomoni arhegeka okuhumba amahuye manene, mabuye minjinja g’okuyimanza eciriba c’enyumpa. 32 Abûbasi ba Salomoni n’aba Hiramu haguma n’Abagibliti bakakombêza amabuye n’okubinja emirhi y’okuyûbaka enyumpa.
BHS 1Kings
5
1וּשְׁלֹמֹ֗ה הָיָ֤ה מֹושֵׁל֙ בְּכָל־הַמַּמְלָכֹ֔ות מִן־הַנָּהָר֙ אֶ֣רֶץ פְּלִשְׁתִּ֔ים וְעַ֖ד גְּב֣וּל מִצְרָ֑יִם מַגִּשִׁ֥ים מִנְחָ֛ה וְעֹבְדִ֥ים אֶת־שְׁלֹמֹ֖ה כָּל־יְמֵ֥י חַיָּֽיו׃ פ
2וַיְהִ֥י לֶֽחֶם־שְׁלֹמֹ֖ה לְיֹ֣ום אֶחָ֑ד שְׁלֹשִׁ֥ים כֹּר֙ סֹ֔לֶת וְשִׁשִּׁ֥ים כֹּ֖ר קָֽמַח׃
3עֲשָׂרָ֨ה בָקָ֜ר בְּרִאִ֗ים וְעֶשְׂרִ֥ים בָּקָ֛ר רְעִ֖י וּמֵ֣אָה צֹ֑אן לְ֠בַד מֵֽאַיָּ֤ל וּצְבִי֙ וְיַחְמ֔וּר וּבַרְבֻּרִ֖ים אֲבוּסִֽים׃
4כִּי־ה֞וּא רֹדֶ֣ה׀ בְּכָל־עֵ֣בֶר הַנָּהָ֗ר מִתִּפְסַח֙ וְעַד־עַזָּ֔ה בְּכָל־מַלְכֵ֖י עֵ֣בֶר הַנָּהָ֑ר וְשָׁלֹ֗ום הָ֥יָה לֹ֛ו מִכָּל־עֲבָרָ֖יו מִסָּבִֽיב׃
5וַיֵּשֶׁב֩ יְהוּדָ֨ה וְיִשְׂרָאֵ֜ל לָבֶ֗טַח אִ֣ישׁ תַּ֤חַת גַּפְנֹו֙ וְתַ֣חַת תְּאֵֽנָתֹ֔ו מִדָּ֖ן וְעַד־בְּאֵ֣ר שָׁ֑בַע כֹּ֖ל יְמֵ֥י שְׁלֹמֹֽה׃ ס
6וַיְהִ֣י לִשְׁלֹמֹ֗ה אַרְבָּעִ֥ים אֶ֛לֶף אֻרְוֹ֥ת סוּסִ֖ים לְמֶרְכָּבֹ֑ו וּשְׁנֵים־עָשָׂ֥ר אֶ֖לֶף פָּרָשִֽׁים׃
7וְכִלְכְּלוּ֩ הַנִּצָּבִ֨ים הָאֵ֜לֶּה אֶת־הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֗ה וְאֵ֧ת כָּל־הַקָּרֵ֛ב אֶל־שֻׁלְחַ֥ן הַמֶּֽלֶךְ־שְׁלֹמֹ֖ה אִ֣ישׁ חָדְשֹׁ֑ו לֹ֥א יְעַדְּר֖וּ דָּבָֽר׃
8וְהַשְּׂעֹרִ֣ים וְהַתֶּ֔בֶן לַסּוּסִ֖ים וְלָרָ֑כֶשׁ יָבִ֗אוּ אֶל־הַמָּקֹום֙ אֲשֶׁ֣ר יִֽהְיֶה־שָּׁ֔ם אִ֖ישׁ כְּמִשְׁפָּטֹֽו׃ ס
9וַיִּתֵּן֩ אֱלֹהִ֨ים חָכְמָ֧ה לִשְׁלֹמֹ֛ה וּתְבוּנָ֖ה הַרְבֵּ֣ה מְאֹ֑ד וְרֹ֣חַב לֵ֔ב כַּחֹ֕ול אֲשֶׁ֖ר עַל־שְׂפַ֥ת הַיָּֽם׃
10וַתֵּ֨רֶב֙ חָכְמַ֣ת שְׁלֹמֹ֔ה מֵֽחָכְמַ֖ת כָּל־בְּנֵי־קֶ֑דֶם וּמִכֹּ֖ל חָכְמַ֥ת מִצְרָֽיִם׃
11וַיֶּחְכַּם֮ מִכָּל־הָֽאָדָם֒ מֵאֵיתָ֣ן הָאֶזְרָחִ֗י וְהֵימָ֧ן וְכַלְכֹּ֛ל וְדַרְדַּ֖ע בְּנֵ֣י מָחֹ֑ול וַיְהִֽי־שְׁמֹ֥ו בְכָֽל־הַגֹּויִ֖ם סָבִֽיב׃
12וַיְדַבֵּ֕ר שְׁלֹ֥שֶׁת אֲלָפִ֖ים מָשָׁ֑ל וַיְהִ֥י שִׁירֹ֖ו חֲמִשָּׁ֥ה וָאָֽלֶף׃
13וַיְדַבֵּר֮ עַל־הָֽעֵצִים֒ מִן־הָאֶ֨רֶז֙ אֲשֶׁ֣ר בַּלְּבָנֹ֔ון וְעַד֙ הָאֵזֹ֔וב אֲשֶׁ֥ר יֹצֵ֖א בַּקִּ֑יר וַיְדַבֵּר֙ עַל־הַבְּהֵמָ֣ה וְעַל־הָעֹ֔וף וְעַל־הָרֶ֖מֶשׂ וְעַל־הַדָּגִֽים׃
14וַיָּבֹ֨אוּ֙ מִכָּל־הָ֣עַמִּ֔ים לִשְׁמֹ֕עַ אֵ֖ת חָכְמַ֣ת שְׁלֹמֹ֑ה מֵאֵת֙ כָּל־מַלְכֵ֣י הָאָ֔רֶץ אֲשֶׁ֥ר שָׁמְע֖וּ אֶת־חָכְמָתֹֽו׃ ס
15וַ֠יִּשְׁלַח חִירָ֨ם מֶֽלֶךְ־צֹ֤ור אֶת־עֲבָדָיו֙ אֶל־שְׁלֹמֹ֔ה כִּ֣י שָׁמַ֔ע כִּ֥י אֹתֹ֛ו מָשְׁח֥וּ לְמֶ֖לֶךְ תַּ֣חַת אָבִ֑יהוּ כִּ֣י אֹהֵ֗ב הָיָ֥ה חִירָ֛ם לְדָוִ֖ד כָּל־הַיָּמִֽים׃ ס
16וַיִּשְׁלַ֣ח שְׁלֹמֹ֔ה אֶל־חִירָ֖ם לֵאמֹֽר׃
17אַתָּ֨ה יָדַ֜עְתָּ אֶת־דָּוִ֣ד אָבִ֗י כִּ֣י לֹ֤א יָכֹל֙ לִבְנֹ֣ות בַּ֗יִת לְשֵׁם֙ יְהוָ֣ה אֱלֹהָ֔יו מִפְּנֵ֥י הַמִּלְחָמָ֖ה אֲשֶׁ֣ר סְבָבֻ֑הוּ עַ֤ד תֵּת־יְהוָה֙ אֹתָ֔ם תַּ֖חַת כַּפֹּ֥ות רַגְלֹו
18וְעַתָּ֕ה הֵנִ֨יחַ יְהוָ֧ה אֱלֹהַ֛י לִ֖י מִסָּבִ֑יב אֵ֣ין שָׂטָ֔ן וְאֵ֖ין פֶּ֥גַע רָֽע׃
19וְהִנְנִ֣י אֹמֵ֔ר לִבְנֹ֣ות בַּ֔יִת לְשֵׁ֖ם יְהוָ֣ה אֱלֹהָ֑י כַּאֲשֶׁ֣ר׀ דִּבֶּ֣ר יְהוָ֗ה אֶל־דָּוִ֤ד אָבִי֙ לֵאמֹ֔ר בִּנְךָ֗ אֲשֶׁ֨ר אֶתֵּ֤ן תַּחְתֶּ֨יךָ֙ עַל־כִּסְאֶ֔ךָ הֽוּא־יִבְנֶ֥ה הַבַּ֖יִת לִשְׁמִֽי׃
20וְעַתָּ֡ה צַוֵּה֩ וְיִכְרְתוּ־לִ֨י אֲרָזִ֜ים מִן־הַלְּבָנֹ֗ון וַֽעֲבָדַי֙ יִהְי֣וּ עִם־עֲבָדֶ֔יךָ וּשְׂכַ֤ר עֲבָדֶ֨יךָ֙ אֶתֵּ֣ן לְךָ֔ כְּכֹ֖ל אֲשֶׁ֣ר תֹּאמֵ֑ר כִּ֣י׀ אַתָּ֣ה יָדַ֗עְתָּ כִּ֣י אֵ֥ין בָּ֛נוּ אִ֛ישׁ יֹדֵ֥עַ לִכְרָת־עֵצִ֖ים כַּצִּדֹנִֽים׃
21וַיְהִ֞י כִּשְׁמֹ֧עַ חִירָ֛ם אֶת־דִּבְרֵ֥י שְׁלֹמֹ֖ה וַיִּשְׂמַ֣ח מְאֹ֑ד וַיֹּ֗אמֶר בָּר֤וּךְ יְהוָה֙ הַיֹּ֔ום אֲשֶׁ֨ר נָתַ֤ן לְדָוִד֙ בֵּ֣ן חָכָ֔ם עַל־הָעָ֥ם הָרָ֖ב הַזֶּֽה׃
22וַיִּשְׁלַ֤ח חִירָם֙ אֶל־שְׁלֹמֹ֣ה לֵאמֹ֔ר שָׁמַ֕עְתִּי אֵ֥ת אֲשֶׁר־שָׁלַ֖חְתָּ אֵלָ֑י אֲנִ֤י אֶֽעֱשֶׂה֙ אֶת־כָּל־חֶפְצְךָ֔ בַּעֲצֵ֥י אֲרָזִ֖ים וּבַעֲצֵ֥י בְרֹושִֽׁים׃
23עֲ֠בָדַי יֹרִ֨דוּ מִן־הַלְּבָנֹ֜ון יָ֗מָּה וַ֠אֲנִי אֲשִׂימֵ֨ם דֹּבְרֹ֤ות בַּיָּם֙ עַֽד־הַמָּקֹ֞ום אֲשֶׁר־תִּשְׁלַ֥ח אֵלַ֛י וְנִפַּצְתִּ֥ים שָׁ֖ם וְאַתָּ֣ה תִשָּׂ֑א וְאַתָּה֙ תַּעֲשֶׂ֣ה אֶת־חֶפְצִ֔י לָתֵ֖ת לֶ֥חֶם בֵּיתִֽי׃
24וַיְהִ֨י חִירֹ֜ום נֹתֵ֣ן לִשְׁלֹמֹ֗ה עֲצֵ֧י אֲרָזִ֛ים וַעֲצֵ֥י בְרֹושִׁ֖ים כָּל־חֶפְצֹֽו׃
25וּשְׁלֹמֹה֩ נָתַ֨ן לְחִירָ֜ם עֶשְׂרִים֩ אֶ֨לֶף כֹּ֤ר חִטִּים֙ מַכֹּ֣לֶת לְבֵיתֹ֔ו וְעֶשְׂרִ֥ים כֹּ֖ר שֶׁ֣מֶן כָּתִ֑ית כֹּֽה־יִתֵּ֧ן שְׁלֹמֹ֛ה לְחִירָ֖ם שָׁנָ֥ה בְשָׁנָֽה׃ פ
26וַיהוָ֗ה נָתַ֤ן חָכְמָה֙ לִשְׁלֹמֹ֔ה כַּאֲשֶׁ֖ר דִּבֶּר־לֹ֑ו וַיְהִ֣י שָׁלֹ֗ם בֵּ֤ין חִירָם֙ וּבֵ֣ין שְׁלֹמֹ֔ה וַיִּכְרְת֥וּ בְרִ֖ית שְׁנֵיהֶֽם׃
27וַיַּ֨עַל הַמֶּ֧לֶךְ שְׁלֹמֹ֛ה מַ֖ס מִכָּל־יִשְׂרָאֵ֑ל וַיְהִ֣י הַמַּ֔ס שְׁלֹשִׁ֥ים אֶ֖לֶף אִֽישׁ׃
28וַיִּשְׁלָחֵ֣ם לְבָנֹ֗ונָה עֲשֶׂ֨רֶת אֲלָפִ֤ים בַּחֹ֨דֶשׁ֙ חֲלִיפֹ֔ות חֹ֚דֶשׁ יִהְי֣וּ בַלְּבָנֹ֔ון שְׁנַ֥יִם חֳדָשִׁ֖ים בְּבֵיתֹ֑ו וַאֲדֹנִירָ֖ם עַל־הַמַּֽס׃ ס
29וַיְהִ֧י לִשְׁלֹמֹ֛ה שִׁבְעִ֥ים אֶ֖לֶף נֹשֵׂ֣א סַבָּ֑ל וּשְׁמֹנִ֥ים אֶ֖לֶף חֹצֵ֥ב בָּהָֽר׃
30לְ֠בַד מִשָּׂרֵ֨י הַנִּצָּבִ֤ים לִשְׁלֹמֹה֙ אֲשֶׁ֣ר עַל־הַמְּלָאכָ֔ה שְׁלֹ֥שֶׁת אֲלָפִ֖ים וּשְׁלֹ֣שׁ מֵאֹ֑ות הָרֹדִ֣ים בָּעָ֔ם הָעֹשִׂ֖ים בַּמְּלָאכָֽה׃
31וַיְצַ֣ו הַמֶּ֡לֶךְ וַיַּסִּעוּ֩ אֲבָנִ֨ים גְּדֹלֹ֜ות אֲבָנִ֧ים יְקָרֹ֛ות לְיַסֵּ֥ד הַבָּ֖יִת אַבְנֵ֥י גָזִֽית׃
32וַֽיִּפְסְל֞וּ בֹּנֵ֧י שְׁלֹמֹ֛ה וּבֹנֵ֥י חִירֹ֖ום וְהַגִּבְלִ֑ים וַיָּכִ֛ינוּ הָעֵצִ֥ים וְהָאֲבָנִ֖ים לִבְנֹ֥ות הַבָּֽיִת׃ פ
Okuyubakwa kw’aka-Nyamuzinda
6 |
1 Omu mwaka gwa magana ani na makumi gali munani kurhenga bene I sraheli barhenzire e Misiri, omu mwaka gwa kani kurhenga Salomoni ali mwami omw’Israheli, omu mwezi gwa Ziva gwo guligi mwezi gwa kabirhi, Salomoni ayûbaka aka-Nyamuzinda. 2 Eyôla nyumpa Salomoni ayûbakaga yali egwerhe makoro makumi gali ndarhu ga bulîri, makoro makumi abirhi ga bugali na makoro makumi asharhu ga burherema. 3 Omuhango gw’embere z’akô1a ka-Nyamuzinda gwali gwa makoro makumi abirhi ga bulîri omu kushi mba obugali bwa enyumpa na makoro ikumi omu kuja omu ndalalâ y’enyu mpa. 4 Mwami ahira orhubonezo kuli eyôla nyumpa, rhwajaga rhwasunguhana olunda lw’embuga. 5 Omu marhambi g’aka-Nyamuzinda ayûbakamwo entalarhala ziri nka nyumpa oku côgo c’enylumpa, omu marhambi g’aka-Nyamuzinda kwonene n’omu marhambi g’ahatagatifu bwenêne, ayushula n’ezindi nyumpa omwôla marhambi mwoshi. 6 Entalarhala z’idako zali zigwerhe makoro arhanu ga bugali, eza aha kagarhî zali zigwerhe makoro ndarhu ga bugali n’eza kasharhu zali za makoro nda oku bugali; ebwa kuba bajaga bashuba oku birhebo by’enyumpa omu marhambi mwoshi n’embuga lyo balek’ikacihondereka kuli ebyo birhebo by’enyumpa. 7 Agôla mango bayûbakaga eyôla nyumpa bayiyû baka n’amabuye gali gakola marheganye goshi bwinja. Na ntyôla amango bayûbakaga enyumpa barhayumvagya oli enyundo oli embasha nisi erhi ecindi cintu c’ecuma catêrha oku nyumpa. 8 Omuhango gw’enyumpa y’enyanya yali omu kagarhî, gwali olunda lw’ekulyo kw’enyumpa. Bakazag’isôka oku ma shonezo g’ebinzongo gagolonjosire kurhenga oku nyumpa y’enyanya yali aha kagarhî kuja oku nyumpa ya kasharhu. 9 Salomoni ayûbaka anayunjuza ako ka-Nyamuzinda, muli eyôla nyumpa ahiramwo olurhalarhala lw’emirhi analuyinjihya n’empaho z’emirhi mizibu. 10 Anaciyûbaka ezindi nyumpa enyanya zali zîshegemire enyumpa yoshi, aja azijira makoro arhanu arhanu ga burherema anacilunga oku nyumpa n’emirhi mizibu. 11 Oluderho lwa Nyamuzinda lwanacirhindakwo Salomoni ntyala: 12 «Kuli eyira nyumpa oli wayûbaka, nka wankanashimba amarhegeko gani, okanakajira nka oku nakuhûna kwoshi na ntyôla olange amarhegeko gani goshi, olugendo lwawe erhi lwankanayôrha lulinganine, akanwa kani nabwiraga sho Daudi, kuli we erhi kankayunjulira 13 nanayôrha ndi ekarhî ka bene Israheli na nta mango nankalekerera olubaga lwani lw’Israheli. 14 Obwola, Salomoni ayûbaka enyumpa anayiyunjuza.
Endalâlâ y’enyumpa. Ahatagatifu h’ahatagatifu
15 Ebyôgo by’ezo nyumpa
abibambakwo empaho z’emirhi
mizibuzibu omu ndalâlâ kurhenga
oku lugendambeba kuhika
oku lurhalarhala, azishîga n’irangi omwôla ndalâlâ. Oku idaho ahirakwo empaho
z’ensindani. 16 Kuli
makoro makumi abirhi g’eyôla
nyumpa omu ndalâlâ,
Salomoni ahirakwo empaho
z’eyo mirhi y’enduluma kurhenga okw’idaho kuja enyanya oku mirhamba, haba ho hantu h’okurhinywa bwenêne, ho
hatagatifu ha ahatagatifu. 17 Enyumpa kwo kuderha akaligi ka-Nyamuzinda konêne,
kali ka makoro makumi ani omu ndalâlâ. 18 Empaho
z’e mirhi y’enduluma zali omu· ndalâlâ,
zali zijire zabinjû lwakwo ebizingebizinge n’ebiri nka bwaso bushanjusire, omwola ndalâlâ zali mpaho za «miyerezi» zonene murhankabonesire ibuye. 19 Salomoni, ahantuh’okurhinywa bwenêne, ahayubakiraga omu
karhî k’enyumpa mpu lyo aha shihiramwo omucîmba gw’amalaganyo ga Nyakasane. 20 Endalâlâ y’ahôla hatagatifu
ha ahatagatifu yali egwerhe makoro makumi abirhi buliri na makumi abirhi ga
bugali na makumi abirhi ga burherema. Salomoni ashigamwo amasholo galabuka bwenêne, kuguma ayûbaka
n’oluhêrero lw’empaho z’e miyerezi
anazishiga amasholo. 21 Salomoni ashiga amasholo galabuka
omu ndalâlâ y’enyumpa mwoshi. 22 Kwo enyumpa yoshi ayishîzire masholo
ntyôla, enyumpa yoshi ayishîga
masholo kuguma n’oluhêrero lwali embere za halya hantuh’okurhinywa.
Bakerubi
23 Omwôla hantu hatagatifu anagwikamwo bamalahika babirhi babinjirwe omu mirhi y’emishahi y’emuzirhu bali bagwerhe makoro ikumi ga burherema. 24 Cûbi ciguma ca malahika cali ca makoro arhanu n’ecindi naco cali ca makoro arhanu; kurhenga ebuzinda bw’ecûbi kuhika ebuzinda bw’ecindi gali makoro ikumi, 25 Malahika wa kabirhi naye kwo nakuguma ali agwerhe makoro ikumi, lugero luguma na nshusho nguma kuli abo bamalahika bombi, 26 Obuli bwa ngasi malahika bwali bwa makoro ikumi kuguma n’owa kabirhi. 27 Salomoni anacihira balya bamalahika oku bali babirhi omu nyumpa y’omu ndalâlâ, cûbi ca muguma cahuma kuli cirhebo ciguma, ecûbi c’owundi malahika cahuma oku cindi n’ebindi byûbi byayerekerana omwôla ndalâlâ y’enyumpa. 28 Abôla ba malahika nabo Salomoni abashîga amasholo. 29 Ajirisa ebitâke bitâke byakaza g’ibonekana oku ngasi côgo cali omu nyumpa oku mihiro yoshi, omu ndalâlâ n’emugongo banaja batâka kwo aha bamalahika, aha amabo nisi erhi bwâso bu shanjusire. 30 Omu bululi bw’eyôla nyumpa ashîgamwo amasholo omu ndalâlâ n’emugongo.
Emihango. Engo.
31 Aha muhango gw’aho hatagatifu bwenêne, ahiraho nyumvi ibirhi zakaza g’iyîguka caligumîza, zali za mishahi y’emuzirhu. Ebyali bizungulusire olwo lumvi kuguma n’emitungo yalo, byoshi byasimikira omu cirhebo ca karhanu. 32 Kuli ezôla nyumvi ibirhi z’ogwôla muhango, atâkakwo bamalahika, emibo n’amâso gashanjusire. Kandi ashîgakwo amasholo gàhululira kuli balya bamalahika na kulierya mibo. 33 Kuguma n’oku muhango gw’aka-Nyamuzinda ahirakwo emitungo y’emishahi y’emuzirhu, yasimikira omu cihimbi c’e côgo n’olumvi lwa mpande ibirhi za mpaho za nsindani. 14 Lumvi luguma lwali lwa kugonywamwo kabirhi n’olundi lunda nalo kwo na kuguma, na kuli ngasi luguma 35 baja batâkakwo bamalahika, emibo n’amâso gashanjusire anayishîga masholo nk’oku ebitâke byanali. 36 Ayûbakakwo ebicîkirizo biri kuli mirongo isharhu ya mabuye marhendêze bwinja bya mirhi ya miyerezi.
Amango aka-Nyamuzinda kayûbakagwa
37 Omu mwaka gwa kani, mwezi gwa kabirhi lyo babandaga eciriba c’akôla ka-Nyamuzinda, 38 n’omu mwaka gwa kali ikumi na muguma omu mwezi gwa munani enyumpa yayunjula loshi nk’oku yanali ekwanine. Salomoni ayiyûbaka ntyôla myaka nda.
BHS 1Kings
6
1וַיְהִ֣י בִשְׁמֹונִ֣ים שָׁנָ֣ה וְאַרְבַּ֣ע מֵאֹ֣ות שָׁנָ֡ה לְצֵ֣את בְּנֵֽי־יִשְׂרָאֵ֣ל מֵאֶֽרֶץ־מִצְרַיִם֩ בַּשָּׁנָ֨ה הָרְבִיעִ֜ית בְּחֹ֣דֶשׁ זִ֗ו ה֚וּא הַחֹ֣דֶשׁ הַשֵּׁנִ֔י לִמְלֹ֥ךְ שְׁלֹמֹ֖ה עַל־יִשְׂרָאֵ֑ל וַיִּ֥בֶן הַבַּ֖יִת לַיהוָֽה׃
2וְהַבַּ֗יִת אֲשֶׁ֨ר בָּנָ֜ה הַמֶּ֤לֶךְ שְׁלֹמֹה֙ לַֽיהוָ֔ה שִׁשִּֽׁים־אַמָּ֥ה אָרְכֹּ֖ו וְעֶשְׂרִ֤ים רָחְבֹּ֑ו וּשְׁלֹשִׁ֥ים אַמָּ֖ה קֹומָתֹֽו׃
3וְהָאוּלָ֗ם עַל־פְּנֵי֙ הֵיכַ֣ל הַבַּ֔יִת עֶשְׂרִ֣ים אַמָּה֙ אָרְכֹּ֔ו עַל־פְּנֵ֖י רֹ֣חַב הַבָּ֑יִת עֶ֧שֶׂר בָּאַמָּ֛ה רָחְבֹּ֖ו עַל־פְּנֵ֥י הַבָּֽיִת׃
4וַיַּ֣עַשׂ לַבָּ֔יִת חַלֹּונֵ֖י שְׁקֻפִ֥ים אֲטֻמִֽים׃
5וַיִּבֶן֩ עַל־קִ֨יר הַבַּ֤יִת יָצֹועַ סָבִ֔יב אֶת־קִירֹ֤ות הַבַּ֨יִת֙ סָבִ֔יב לַֽהֵיכָ֖ל וְלַדְּבִ֑יר וַיַּ֥עַשׂ צְלָעֹ֖ות סָבִֽיב׃
6הַיָּצֹועַ הַתַּחְתֹּנָ֜ה חָמֵ֧שׁ בָּאַמָּ֣ה רָחְבָּ֗הּ וְהַתִּֽיכֹנָה֙ שֵׁ֤שׁ בָּֽאַמָּה֙ רָחְבָּ֔הּ וְהַ֨שְּׁלִישִׁ֔ית שֶׁ֥בַע בָּאַמָּ֖ה רָחְבָּ֑הּ כִּ֡י מִגְרָעֹות֩ נָתַ֨ן לַבַּ֤יִת סָבִיב֙ ח֔וּצָה לְבִלְתִּ֖י אֲחֹ֥ז בְּקִֽירֹות־הַבָּֽיִת׃
7וְהַבַּ֨יִת֙ בְּהִבָּ֣נֹתֹ֔ו אֶֽבֶן־שְׁלֵמָ֥ה מַסָּ֖ע נִבְנָ֑ה וּמַקָּבֹ֤ות וְהַגַּרְזֶן֙ כָּל־כְּלִ֣י בַרְזֶ֔ל לֹֽא־נִשְׁמַ֥ע בַּבַּ֖יִת בְּהִבָּנֹתֹֽו׃
8פֶּ֗תַח הַצֵּלָע֙ הַתִּ֣יכֹנָ֔ה אֶל־כֶּ֥תֶף הַבַּ֖יִת הַיְמָנִ֑ית וּבְלוּלִּ֗ים יַֽעֲלוּ֙ עַל־הַתִּ֣יכֹנָ֔ה וּמִן־הַתִּֽיכֹנָ֖ה אֶל־הַשְּׁלִשִֽׁים׃
9וַיִּ֥בֶן אֶת־הַבַּ֖יִת וַיְכַלֵּ֑הוּ וַיִּסְפֹּ֤ן אֶת־הַבַּ֨יִת֙ גֵּבִ֔ים וּשְׂדֵרֹ֖ת בָּאֲרָזִֽים׃
10וַיִּ֤בֶן אֶת־הַיָּצֹועַ עַל־כָּל־הַבַּ֔יִת חָמֵ֥שׁ אַמֹּ֖ות קֹֽומָתֹ֑ו וַיֶּאֱחֹ֥ז אֶת־הַבַּ֖יִת בַּעֲצֵ֥י אֲרָזִֽים׃ פ
11וַֽיְהִי֙ דְּבַר־יְהוָ֔ה אֶל־שְׁלֹמֹ֖ה לֵאמֹֽר׃
12הַבַּ֨יִת הַזֶּ֜ה אֲשֶׁר־אַתָּ֣ה בֹנֶ֗ה אִם־תֵּלֵ֤ךְ בְּחֻקֹּתַי֙ וְאֶת־מִשְׁפָּטַ֣י תַּֽעֲשֶׂ֔ה וְשָׁמַרְתָּ֥ אֶת־כָּל־מִצְוֹתַ֖י לָלֶ֣כֶת בָּהֶ֑ם וַהֲקִמֹתִ֤י אֶת־דְּבָרִי֙ אִתָּ֔ךְ אֲשֶׁ֥ר דִּבַּ֖רְתִּי אֶל־דָּוִ֥ד אָבִֽיךָ׃
13וְשָׁ֣כַנְתִּ֔י בְּתֹ֖וךְ בְּנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֑ל וְלֹ֥א אֶעֱזֹ֖ב אֶת־עַמִּ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃ ס
14וַיִּ֧בֶן שְׁלֹמֹ֛ה אֶת־הַבַּ֖יִת וַיְכַלֵּֽהוּ׃
15וַיִּבֶן֩ אֶת־קִירֹ֨ות הַבַּ֤יִת מִבַּ֨יְתָה֙ בְּצַלְעֹ֣ות אֲרָזִ֔ים מִקַּרְקַ֤ע הַבַּ֨יִת֙ עַד־קִירֹ֣ות הַסִּפֻּ֔ן צִפָּ֥ה עֵ֖ץ מִבָּ֑יִת וַיְצַ֛ף אֶת־קַרְקַ֥ע הַבַּ֖יִת בְּצַלְעֹ֥ות בְּרֹושִֽׁים׃
16וַיִּבֶן֩ אֶת־עֶשְׂרִ֨ים אַמָּ֜ה מִיַּרְכֹּותֵי הַבַּ֨יִת֙ בְּצַלְעֹ֣ות אֲרָזִ֔ים מִן־הַקַּרְקַ֖ע עַד־הַקִּירֹ֑ות וַיִּ֤בֶן לֹו֙ מִבַּ֣יִת לִדְבִ֔יר לְקֹ֖דֶשׁ הַקֳּדָשִֽׁים׃
17וְאַרְבָּעִ֥ים בָּאַמָּ֖ה הָיָ֣ה הַבָּ֑יִת ה֖וּא הַהֵיכָ֥ל לִפְנָֽי׃
18וְאֶ֤רֶז אֶל־הַבַּ֨יִת֙ פְּנִ֔ימָה מִקְלַ֣עַת פְּקָעִ֔ים וּפְטוּרֵ֖י צִצִּ֑ים הַכֹּ֣ל אֶ֔רֶז אֵ֥ין אֶ֖בֶן נִרְאָֽה׃
19וּדְבִ֧יר בְּתֹוךְ־הַבַּ֛יִת מִפְּנִ֖ימָה הֵכִ֑ין לְתִתֵּ֣ן שָׁ֔ם אֶת־אֲרֹ֖ון בְּרִ֥ית יְהוָֽה׃
20וְלִפְנֵ֣י הַדְּבִ֡יר עֶשְׂרִים֩ אַמָּ֨ה אֹ֜רֶךְ וְעֶשְׂרִ֧ים אַמָּ֣ה רֹ֗חַב וְעֶשְׂרִ֤ים אַמָּה֙ קֹֽומָתֹ֔ו וַיְצַפֵּ֖הוּ זָהָ֣ב סָג֑וּר וַיְצַ֥ף מִזְבֵּ֖חַ אָֽרֶז׃
21וַיְצַ֨ף שְׁלֹמֹ֧ה אֶת־הַבַּ֛יִת מִפְּנִ֖ימָה זָהָ֣ב סָג֑וּר וַיְעַבֵּ֞ר בְּרַתִּיקֹות זָהָב֙ לִפְנֵ֣י הַדְּבִ֔יר וַיְצַפֵּ֖הוּ זָהָֽב׃
22וְאֶת־כָּל־הַבַּ֛יִת צִפָּ֥ה זָהָ֖ב עַד־תֹּ֣ם כָּל־הַבָּ֑יִת וְכָל־הַמִּזְבֵּ֥חַ אֲֽשֶׁר־לַדְּבִ֖יר צִפָּ֥ה זָהָֽב׃
23וַיַּ֣עַשׂ בַּדְּבִ֔יר שְׁנֵ֥י כְרוּבִ֖ים עֲצֵי־שָׁ֑מֶן עֶ֥שֶׂר אַמֹּ֖ות קֹומָתֹֽו׃
24וְחָמֵ֣שׁ אַמֹּ֗ות כְּנַ֤ף הַכְּרוּב֙ הָֽאֶחָ֔ת וְחָמֵ֣שׁ אַמֹּ֔ות כְּנַ֥ף הַכְּר֖וּב הַשֵּׁנִ֑ית עֶ֣שֶׂר אַמֹּ֔ות מִקְצֹ֥ות כְּנָפָ֖יו וְעַד־קְצֹ֥ות כְּנָפָֽיו׃
25וְעֶ֨שֶׂר֙ בָּֽאַמָּ֔ה הַכְּר֖וּב הַשֵּׁנִ֑י מִדָּ֥ה אַחַ֛ת וְקֶ֥צֶב אֶחָ֖ד לִשְׁנֵ֥י הַכְּרֻבִֽים׃
26קֹומַת֙ הַכְּר֣וּב הָֽאֶחָ֔ד עֶ֖שֶׂר בָּֽאַמָּ֑ה וְכֵ֖ן הַכְּר֥וּב הַשֵּׁנִֽי׃
27וַיִּתֵּ֨ן אֶת־הַכְּרוּבִ֜ים בְּתֹ֣וךְ׀ הַבַּ֣יִת הַפְּנִימִ֗י וַֽיִּפְרְשׂוּ֮ אֶת־כַּנְפֵ֣י הַכְּרֻבִים֒ וַתִּגַּ֤ע כְּנַף־הָֽאֶחָד֙ בַּקִּ֔יר וּכְנַף֙ הַכְּר֣וּב הַשֵּׁנִ֔י נֹגַ֖עַת בַּקִּ֣יר הַשֵּׁנִ֑י וְכַנְפֵיהֶם֙ אֶל־תֹּ֣וךְ הַבַּ֔יִת נֹגְעֹ֖ת כָּנָ֥ף אֶל־כָּנָֽף׃
28וַיְצַ֥ף אֶת־הַכְּרוּבִ֖ים זָהָֽב׃
29וְאֵת֩ כָּל־קִירֹ֨ות הַבַּ֜יִת מֵסַ֣ב׀ קָלַ֗ע פִּתּוּחֵי֙ מִקְלְעֹות֙ כְּרוּבִ֣ים וְתִֽמֹרֹ֔ת וּפְטוּרֵ֖י צִצִּ֑ים מִלִּפְנִ֖ים וְלַחִיצֹֽון׃
30וְאֶת־קַרְקַ֥ע הַבַּ֖יִת צִפָּ֣ה זָהָ֑ב לִפְנִ֖ימָה וְלַחִיצֹֽון׃
31וְאֵת֙ פֶּ֣תַח הַדְּבִ֔יר עָשָׂ֖ה דַּלְתֹ֣ות עֲצֵי־שָׁ֑מֶן הָאַ֥יִל מְזוּזֹ֖ות חֲמִשִֽׁית׃
32וּשְׁתֵּי֮ דַּלְתֹ֣ות עֲצֵי־שֶׁמֶן֒ וְקָלַ֣ע עֲ֠לֵיהֶם מִקְלְעֹ֨ות כְּרוּבִ֧ים וְתִמֹרֹ֛ות וּפְטוּרֵ֥י צִצִּ֖ים וְצִפָּ֣ה זָהָ֑ב וַיָּ֛רֶד עַל־הַכְּרוּבִ֥ים וְעַל־הַתִּֽמֹרֹ֖ות אֶת־הַזָּהָֽב׃
33וְכֵ֥ן עָשָׂ֛ה לְפֶ֥תַח הַֽהֵיכָ֖ל מְזוּזֹ֣ות עֲצֵי־שָׁ֑מֶן מֵאֵ֖ת רְבִעִֽית׃
34וּשְׁתֵּ֥י דַלְתֹ֖ות עֲצֵ֣י בְרֹושִׁ֑ים שְׁנֵ֨י צְלָעִ֜ים הַדֶּ֤לֶת הָֽאַחַת֙ גְּלִילִ֔ים וּשְׁנֵ֧י קְלָעִ֛ים הַדֶּ֥לֶת הַשֵּׁנִ֖ית גְּלִילִֽים׃
35וְקָלַ֤ע כְּרוּבִים֙ וְתִ֣מֹרֹ֔ות וּפְטֻרֵ֖י צִצִּ֑ים וְצִפָּ֣ה זָהָ֔ב מְיֻשָּׁ֖ר עַל־הַמְּחֻקֶּֽה׃
36וַיִּ֨בֶן֙ אֶת־הֶחָצֵ֣ר הַפְּנִימִ֔ית שְׁלֹשָׁ֖ה טוּרֵ֣י גָזִ֑ית וְט֖וּר כְּרֻתֹ֥ת אֲרָזִֽים׃
37בַּשָּׁנָה֙ הָֽרְבִיעִ֔ית יֻסַּ֖ד בֵּ֣ית יְהוָ֑ה בְּיֶ֖רַח זִֽו׃
38וּבַשָּׁנָה֩ הָאַחַ֨ת עֶשְׂרֵ֜ה בְּיֶ֣רַח בּ֗וּל ה֚וּא הַחֹ֣דֶשׁ הַשְּׁמִינִ֔י כָּלָ֣ה הַבַּ֔יִת לְכָל־דְּבָרָ֖יו וּלְכָל־מִשְׁפָּטֹו וַיִּבְנֵ֖הוּ שֶׁ֥בַע שָׁנִֽים׃
Enyumpa ya Salomoni
7 |
1 Mwami Salomoni ayûbasirc aka-Nyamuzinda anakayunjuza lwoshi, akayunjuliza koshi oku myaka ikumi n’isharhu. 2 Ayûbaka n’enyumpa ede rhwa «Nyumpa y’omu Muzirhu gw’c Libano» obuli bwayo bwali bwa makoro igana, obugali makoro makumi arhanu n’oburherema bwayo gali makoro makumi asharhu ya mirongo ini ya nkingi z’emiyerezi n’emitungo y’emiyerezi. 3 Omu nyanya lyayo namwo mwali muyûbasirwe n’emiyerezi, mpaho makumi ani n’i rhanu zali zisimikîre kuli zirya nkingi ikumi n’irhanu oku ngasi mulongo. 4 Mwali byumpa makumi ani na birhanu, kuli ngasi mulongo kwali byumpa ikumi na birhanu. Orhubonezo rhwali rhwa milongo isharhu, na ngasi hibone zo erhi hiyerekerine n’ehyabo. 5 Enyumvi zal’iyerekerine isharhu isharhu n’enyunda zazo zal’iyumanine ibirhi ibirhi. 6 Ahirakwo olulenga nalwo lwali lugwerhe enkingi n’obuliri bwalwo bwali bwa makoro makumi arhanu, obugali makoro makumi asharhu embere yali obushafu n’olubigabiga. 7 Ayûbaka olulenga aha ntebe yage y’obwami emunda bakazag’itwira emmanja, mwo muderhwa «omu k’emmanja», koshi akayûbaka n’esedrc zonene kurhenga oku idaho kuj’enyanya. 8 Enyumpa yage y’okukaz’ilâlamwo nayo ayiyûbaka nka eyôla ci omu ngo ya kabirhi kurhenga okwôla muhango; anaciyûbaka n’eyindi mbaraza eyumanine n’olwôla lulenga, yali ya mukâge mwali wa Faraoni.
9 Eyôla myûbako yoshi yali ya mabuye ga ngulo ndârhi na goshi gali marhendeze n’ecikezo ngasi liguma n’olugero lwalyo, oku yali omu ndalâlâ kwo yali n’emugongo kurhenga oku ciriba kuhika oku burhungiri, kandi kurhenga omu ndalâlâ kuja ebwa nyumpa nene. 10 Ebiriba by’eyôla nyumpa nabyo byali biyûbasirwe n’amabuye g’engulo ndârhi, mabuye ga bunene burhali bunyi aha mabuye g’amakoro ikumi, aha mabuye g’amakoro munani. 11 Oku nyanya kwali agandi mabuye g’engulo ndârhi, gali marhendeze ngasi liguma oku lugero lwalyo, kwali n’emirhi y’emiyerezi. 12 Oku côgo c’omu muhanda gwage, mwali nkere isharhu za mabuye marhendeze n’olukere lw’emirhi y’emiyerezi, kuguma n’omuhanda gw’omu ndalâlâ y’aka-Nyamuzinda kuguma n’omuhango munene.
Omutuzi w’amarhale Hiramu
13 Mwami Salomoni analika entumwa y’okugend’ilonza Hiramu e Tiri. 14 Ali mwana wa mukana w’omu buko bwa Nefutali, cikwonene îshe abaga muntu w’e Tiri anali mutuzi wa marhale. Ali muntu wa bwirhonzi, muntu wa bukengere na wa bulenga omu kutula orhulugu rhunji na rhwa ngasi lubero rhw’amarhale, anaciyisha aja aha mwa Salomoni arhangira okutula ebyôla birugu byage.
Emilunga y’amarhale
15 Anacitula mirhamba ibirhi ya marhale; ngasi muguma gwali gwa makoro ikumi na munani, omu kuguzongoloka gwali gwa makoro ikumi n’abirhi; gwali gwa murhule n’amarhambi gagwo ga minwe ini; kwo omunara gwa kabirhi gwali ntyôla. 16 Atula nsirha ibirhi za marhale, zali za kuja oku irhwerhwe ly’eminara; oburherema bwa ngasi nsirha bwali bwa makoro arhanu n’eyindi nayo yali ya makoro arhanu. 17 Aluka orhw’emizizi rhuli nka lushangi rhunalikwo obushengerere, rhwabwikira ezôla nsirha zali oku nyanya lya zirya nsirha, nda kuli nsirha nguma na yindi nda oku yindi nsirha. 18 Ajira mirongo ibirhi ya bushengerere kuli ngasi lushangi lw’okubwikira ezôla nsirha zali oku minara; ajira ntyôla kuguma n’oku ya kabirhi. 19 Ensirha zali oku nyanya ly’eminara yali omu c’oluso, zalikwo ensalamu ziri nka lisi, zali za makoro ani. 20 Ensirha zali oku nyanya ly’eminara zalikwo bushengerere magana abirhi, oku bugufu bubwikire n’olushangi byoshi oku mirongo ibirhi y’obwôla bushengerere maga na abirhi. 21 Agwika eminara oku c’oluso lw’aka-Nyamuzinda. Agwika omunara gw’ekulyo aguyirika izîno lya Yakini; agwika omunara gw’ekumosho aguyirika Boazi. 21 N’oku nyanya ly’eminara kwali ensalamu ziri nka lisi. Ntyôla kwo eminara yakozirwe.
Eciyanja c’amarhale
23 Ajira n’eciyanja c’amarhale. Cali cigwerhe makoro ikumi kurhenga oku cikwi kuja oku cindi cikwi, canali camburunguse hoshi; oburherema bwaco gali makoro arhanu n’omugozi gw’olugero lwaco gwali gwa makoro makumi asha rhu kuzonga. 24 Oku nyanya lyaco kwali amalehe garhalibwa galicizungulusire: gakagizunguluka eburhambi bw’eco ciyanja aha nyanya ha makoro makumi asharhu; ago malebe gali kuli milongo ibirhi misindagire omu ciyanja. 25 Ecôla ciyanja cali cisimikire kuli mpanzi ikumi n’ibirhi, mulizo isharhu zayerekera olunda lw’ebushoshokero bw’izûba, zindi isharhu ebuzika-zûba, zindi isharhu ebwa kulyo n’isharhu ekumosho; ecôla ciyanja cali enyanya zâzo n’amahiji gazo gayerekera omu ndalâlâ. 26 Oburhunu bwaco bwali nka mubo n’omuhiro nka muhiro gwa kabehe, kwali na ensalamu eri nka bwaso bwa lisi. Lwa nkajiremwo litri bihumbi bibirhi.
Enteberhebe n’enyogero z’amasholo
27 Ahirakwo enteberhebe ikumi z’amarhale. Ngasi nguma yali egwerhe makoro ani ga buliri na makoro ani ga bugali kandi na makoro asharhu ga bu rherema. 28 Alaga oku ezôla nteberhebe zali zikozirwe: zali za nambi n’ezôla nambi zali zigwîsirwe omu mirhamba ibirhi. 29 Kuli ezôla nambi zalingwike muli eyôla mirhamba bali bajire batâkakwo aha ntale aha mpanzi na bamalahi ka; oku mirhamba nako kwo na kuguma; enyanya kuguma n’idako ly’ezôla ntale na bamalahika, yakazag’inagana obushengerere. 30 Ngasi nambi yali egwerhe mizizi ini ya marhale n’emirhamba y’amarhale kuguma n’oku magulu gazo ani nako kwali ebitugikizo, ebyo bitugikizo byali idako ly’ecidekêra n’olundi lunda lw’obushengerere. ·31 Omurhule gw’okukashwekeramwo ecôla cidekêra gwali omu bushwinjiro bw’eyôla nteberhebe, gwali gugwerhe obugali bw’ikoro liguma n’ecihimbi c’ogwôla murhule gwali muburunguse nka nteberhebe ya munara, gwanali gugwerhe ikoro liguma ly’obuli; na kuli ogwôla murhule kwali ezindi nsanamu, ennambi zali za nyunda ini ziyumanine ci zirhali mburunguse. 32 Nayo erya mizizi ini yali esimikire idako lya zirya nambi emirhamba nayo yali yanal’imishwekere eyo idako, ngasi muzizi gwali gugwerhe ikoro liguma n’ecihimbi oku burherema. 33 Eyôla mizizi yali eyosire nka mizizi ya ngâle, emirhamba na ngasi bindi byanali biyishwesire byoshi byali bitule. 34 Oku rhufendefende rhuni rhwa ngasi nteberhebe kwali mitungo inni, n’eyôla mitungo yali migwîke omwôla nteberhebe byayôrha nka kantu kaguma. 34 Oku nyanya ly’enteberhebe kwali emburunguse ya buhamu bw’ecihimbi c’ikoro n’oku nyanya ly’enteberhebc kwali amagonyero n’ebitugikizo byoshi byanacijira kantu kaguma n’enteberhebe. 36 Oku malanga g’agôla magonyero n’oku bitugikizo kwali ensalamu za bamalahika, ez’entale, emibo ngasi ciguma n’o lugero lwaco, n’obushengerere omu marhambi goshi. 37 Ntyo kwo ali atuzire ezôla nteberhebe oku zinali; zatulwa kuguma zayumanana zoshi zanashushana zoshi. 38 Atula n’enyongero ikumi za marhale, ngasi lwôgero lwakazag’ijamwo litri makumi ani, ngasi lwôgero lwali lugwerhe buhamu bwa makoro ani, ngasi lwôgero lwakasimikira oku nteberhebe nguma mwa zirya nteberhebe ikumi. 39 Oku ali azisimisire kw’oku: irhanu olunda lw’ekulyo kw’enyumpa, zindi irhanu olunda lw’ekumosho kw’enyumpa, nalwo olwôgero lwaja ekarhî k’ekulyo n’ebushoshokero bw’izûba.
Orhulugu rhusungunungunu
40 Hiramu atula n’enyungu, atula ebyankizo, emidugo n’orhubêhe. Ntyôla kwo Hiramu ayunjuzize obushanja Salomoni ali amuhunyire boshi omu ka- Nyamuzinda. 41 kwo kuderha erya minara ibirhi; zirya nsirha ibirhi zakazag’i bwikira amarhwerhwe g’eyôla minara yombi, zirya nshangi ibirhi z’okubwikira ezôla nsirha, 42 obushengerere magana ani bw’okuja kuli zirya nshangi ibirhi, emirongo ibirhi y’obushengerere kuli zirya nsirha ibirhi zakazag’ibwikira amarhwerhwe g’eminara. 4-‘ Zirya nteberhebe ikumi na zirya nyôgero ikumi z’ezo nteberhebe; 44 eciyanja na zirya mpanzi ikumi n’ibirhi idako lyaco; 45 enyungu, emidugo n’orhubêhe.
Ebyôla birugu Hiramu ajiriraga Salomoni omu ka-Nyamuzinda, byoshi byali bya marhale gakazag’ilabuka. 46 Mwami arhuma abagend’ibitula omu kabanda ka Yordani, bakabijongeza omu mibumbuli y’obudaka bwali ekarhî ka Sukoti na Sartani. 47 Salomoni arhaderhaga mpu bagere ebyôla birugu bulya byali binji bwenêne, ntyo obuzirho bw’amarhale gabitulaga burhamanyirwi.
48 Salomoni ajira na ngasi bindi birugu by’aka-Nyamuzinda byoshi: Oluhêrero lwa amasholo, amêza g’amasholo bakazag’ihirakwo emigati y’enterekêro, 49 ebinara by’emishuma by’amasholo gonegone, birhanu ekulyo na birhanu ekumosho embere z’aha bugêremwa; kuguma n’amatara, amawuwa n’ebizimizo byoshi byali by’amasholo. 50 Atula amasahani, orhwere, orhubêhe, ebikombe bisungunu, ebitumbukizo by’enshangi nabyo byali bya masholo gonene, kuguma n’orhukomyo rhwa emihango y’omu ndalâlâ y’enyumpa narho rhwali rhwa masholo, oku mihango ya ahatagatifu bwenêne n’ahatagatifu konene, n’ey’enyumpa. 51 Ntyôla kwo Salomoni ayusize emikolo y’omu ka-Nyamuzinda, Salomoni anaciyisha adwirhe ngasi birugu îshe Daudi ali amarherekêra Nyamubâho: ensaranga, amasholo, ebindi birugu byoshi abihira omu mbîko y’aka-Nyamuzinda.
BHS 1Kings 1 Abami
7
1וְאֶת־בֵּיתֹו֙ בָּנָ֣ה שְׁלֹמֹ֔ה שְׁלֹ֥שׁ עֶשְׂרֵ֖ה שָׁנָ֑ה וַיְכַ֖ל אֶת־כָּל־בֵּיתֹֽו׃
2וַיִּ֜בֶן אֶת־בֵּ֣ית׀ יַ֣עַר הַלְּבָנֹ֗ון מֵאָ֨ה אַמָּ֤ה אָרְכֹּו֙ וַחֲמִשִּׁ֤ים אַמָּה֙ רָחְבֹּ֔ו וּשְׁלֹשִׁ֥ים אַמָּ֖ה קֹומָתֹ֑ו עַ֗ל אַרְבָּעָה֙ טוּרֵי֙ עַמּוּדֵ֣י אֲרָזִ֔ים וּכְרֻתֹ֥ות אֲרָזִ֖ים עַל־הָעַמּוּדִֽים׃
3וְסָפֻ֣ן בָּאֶ֗רֶז מִמַּ֨עַל֙ עַל־הַצְּלָעֹת֙ אֲשֶׁ֣ר עַל־הָֽעַמּוּדִ֔ים אַרְבָּעִ֖ים וַחֲמִשָּׁ֑ה חֲמִשָּׁ֥ה עָשָׂ֖ר הַטּֽוּר׃
4וּשְׁקֻפִ֖ים שְׁלֹשָׁ֣ה טוּרִ֑ים וּמֶחֱזָ֥ה אֶל־מֶחֱזָ֖ה שָׁלֹ֥שׁ פְּעָמִֽים׃
5וְכָל־הַפְּתָחִ֥ים וְהַמְּזוּזֹ֖ות רְבֻעִ֣ים שָׁ֑קֶף וּמ֧וּל מֶחֱזָ֛ה אֶל־מֶחֱזָ֖ה שָׁלֹ֥שׁ פְּעָמִֽים׃
6וְאֵ֨ת אוּלָ֤ם הָֽעַמּוּדִים֙ עָשָׂ֔ה חֲמִשִּׁ֤ים אַמָּה֙ אָרְכֹּ֔ו וּשְׁלֹשִׁ֥ים אַמָּ֖ה רָחְבֹּ֑ו וְאוּלָם֙ עַל־פְּנֵיהֶ֔ם וְעַמֻּדִ֥ים וְעָ֖ב עַל־פְּנֵיהֶֽם׃
7וְאוּלָ֤ם הַכִּסֵּא֙ אֲשֶׁ֣ר יִשְׁפָּט־שָׁ֔ם אֻלָ֥ם הַמִּשְׁפָּ֖ט עָשָׂ֑ה וְסָפ֣וּן בָּאֶ֔רֶז מֵהַקַּרְקַ֖ע עַד־הַקַּרְקָֽע׃
8וּבֵיתֹו֩ אֲשֶׁר־יֵ֨שֶׁב שָׁ֜ם חָצֵ֣ר הָאַחֶ֗רֶת מִבֵּית֙ לָֽאוּלָ֔ם כַּמַּֽעֲשֶׂ֥ה הַזֶּ֖ה הָיָ֑ה וּבַ֜יִת יַעֲשֶׂ֤ה לְבַת־פַּרְעֹה֙ אֲשֶׁ֣ר לָקַ֣ח שְׁלֹמֹ֔ה כָּאוּלָ֖ם הַזֶּֽה׃
9כָּל־אֵ֜לֶּה אֲבָנִ֤ים יְקָרֹת֙ כְּמִדֹּ֣ת גָּזִ֔ית מְגֹרָרֹ֥ות בַּמְּגֵרָ֖ה מִבַּ֣יִת וּמִח֑וּץ וּמִמַּסָּד֙ עַד־הַטְּפָחֹ֔ות וּמִח֖וּץ עַד־הֶחָצֵ֥ר הַגְּדֹולָֽה׃
10וּמְיֻסָּ֕ד אֲבָנִ֥ים יְקָרֹ֖ות אֲבָנִ֣ים גְּדֹלֹ֑ות אַבְנֵי֙ עֶ֣שֶׂר אַמֹּ֔ות וְאַבְנֵ֖י שְׁמֹנֶ֥ה אַמֹּֽות׃
11וּמִלְמַ֗עְלָה אֲבָנִ֧ים יְקָרֹ֛ות כְּמִדֹּ֥ות גָּזִ֖ית וָאָֽרֶז׃
12וְחָצֵ֨ר הַגְּדֹולָ֜ה סָבִ֗יב שְׁלֹשָׁה֙ טוּרִ֣ים גָּזִ֔ית וְט֖וּר כְּרֻתֹ֣ת אֲרָזִ֑ים וְלַחֲצַ֧ר בֵּית־יְהוָ֛ה הַפְּנִימִ֖ית וּלְאֻלָ֥ם הַבָּֽיִת׃ פ
13וַיִּשְׁלַח֙ הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה וַיִּקַּ֥ח אֶת־חִירָ֖ם מִצֹּֽר׃
14בֶּן־אִשָּׁה֩ אַלְמָנָ֨ה ה֜וּא מִמַּטֵּ֣ה נַפְתָּלִ֗י וְאָבִ֣יו אִישׁ־צֹרִי֮ חֹרֵ֣שׁ נְחֹשֶׁת֒ וַ֠יִּמָּלֵא אֶת־הַחָכְמָ֤ה וְאֶת־הַתְּבוּנָה֙ וְאֶת־הַדַּ֔עַת לַעֲשֹׂ֥ות כָּל־מְלָאכָ֖ה בַּנְּחֹ֑שֶׁת וַיָּבֹוא֙ אֶל־הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה וַיַּ֖עַשׂ אֶת־כָּל־מְלַאכְתֹּֽו׃
15וַיָּ֛צַר אֶת־שְׁנֵ֥י הָעַמּוּדִ֖ים נְחֹ֑שֶׁת שְׁמֹנֶ֨ה עֶשְׂרֵ֜ה אַמָּ֗ה קֹומַת֙ הָעַמּ֣וּד הָאֶחָ֔ד וְחוּט֙ שְׁתֵּים־עֶשְׂרֵ֣ה אַמָּ֔ה יָסֹ֖ב אֶת־הָעַמּ֥וּד הַשֵּׁנִֽי׃
16וּשְׁתֵּ֨י כֹתָרֹ֜ת עָשָׂ֗ה לָתֵ֛ת עַל־רָאשֵׁ֥י הָֽעַמּוּדִ֖ים מֻצַ֣ק נְחֹ֑שֶׁת חָמֵ֣שׁ אַמֹּ֗ות קֹומַת֙ הַכֹּתֶ֣רֶת הָאֶחָ֔ת וְחָמֵ֣שׁ אַמֹּ֔ות קֹומַ֖ת הַכֹּתֶ֥רֶת הַשֵּׁנִֽית׃
17שְׂבָכִ֞ים מַעֲשֵׂ֣ה שְׂבָכָ֗ה גְּדִלִים֙ מַעֲשֵׂ֣ה שַׁרְשְׁרֹ֔ות לַכֹּ֣תָרֹ֔ת אֲשֶׁ֖ר עַל־רֹ֣אשׁ הָעַמּוּדִ֑ים שִׁבְעָה֙ לַכֹּתֶ֣רֶת הָאֶחָ֔ת וְשִׁבְעָ֖ה לַכֹּתֶ֥רֶת הַשֵּׁנִֽית׃
18וַיַּ֖עַשׂ אֶת־הָעַמּוּדִ֑ים וּשְׁנֵי֩ טוּרִ֨ים סָבִ֜יב עַל־הַשְּׂבָכָ֣ה הָאֶחָ֗ת לְכַסֹּ֤ות אֶת־הַכֹּֽתָרֹת֙ אֲשֶׁר֙ עַל־רֹ֣אשׁ הָֽרִמֹּנִ֔ים וְכֵ֣ן עָשָׂ֔ה לַכֹּתֶ֖רֶת הַשֵּׁנִֽית׃
19וְכֹֽתָרֹ֗ת אֲשֶׁר֙ עַל־רֹ֣אשׁ הָעַמּוּדִ֔ים מַעֲשֵׂ֖ה שׁוּשַׁ֣ן בָּֽאוּלָ֑ם אַרְבַּ֖ע אַמֹּֽות׃
20וְכֹתָרֹ֗ת עַל־שְׁנֵי֙ הָֽעַמּוּדִ֔ים גַּם־מִמַּ֨עַל֙ מִלְּעֻמַּ֣ת הַבֶּ֔טֶן אֲשֶׁ֖ר לְעֵ֣בֶר שְׂבָכָה וְהָרִמֹּונִ֤ים מָאתַ֨יִם֙ טֻרִ֣ים סָבִ֔יב עַ֖ל הַכֹּתֶ֥רֶת הַשֵּׁנִֽית׃
21וַיָּ֨קֶם֙ אֶת־הָֽעַמֻּדִ֔ים לְאֻלָ֖ם הַֽהֵיכָ֑ל וַיָּ֜קֶם אֶת־הָעַמּ֣וּד הַיְמָנִ֗י וַיִּקְרָ֤א אֶת־שְׁמֹו֙ יָכִ֔ין וַיָּ֨קֶם֙ אֶת־הָעַמּ֣וּד הַשְּׂמָאלִ֔י וַיִּקְרָ֥א אֶת־שְׁמֹ֖ו בֹּֽעַז׃
22וְעַ֛ל רֹ֥אשׁ הָעַמּוּדִ֖ים מַעֲשֵׂ֣ה שֹׁושָׁ֑ן וַתִּתֹּ֖ם מְלֶ֥אכֶת הָעַמּוּדִֽים׃
23וַיַּ֥עַשׂ אֶת־הַיָּ֖ם מוּצָ֑ק עֶ֣שֶׂר בָּ֠אַמָּה מִשְּׂפָתֹ֨ו עַד־שְׂפָתֹ֜ו עָגֹ֣ל׀ סָבִ֗יב וְחָמֵ֤שׁ בָּֽאַמָּה֙ קֹומָתֹ֔ו וּקְוֵה שְׁלֹשִׁ֣ים בָּֽאַמָּ֔ה יָסֹ֥ב אֹתֹ֖ו סָבִֽיב׃
24וּפְקָעִים֩ מִתַּ֨חַת לִשְׂפָתֹ֤ו׀ סָבִיב֙ סֹבְבִ֣ים אֹתֹ֔ו עֶ֚שֶׂר בָּֽאַמָּ֔ה מַקִּפִ֥ים אֶת־הַיָּ֖ם סָבִ֑יב שְׁנֵ֤י טוּרִים֙ הַפְּקָעִ֔ים יְצֻקִ֖ים בִּיצֻקָתֹֽו׃
25עֹמֵ֞ד עַל־שְׁנֵ֧י עָשָׂ֣ר בָּקָ֗ר שְׁלֹשָׁ֣ה פֹנִ֣ים׀ צָפֹ֡ונָה וּשְׁלֹשָׁה֩ פֹנִ֨ים׀ יָ֜מָּה וּשְׁלֹשָׁ֣ה׀ פֹּנִ֣ים נֶ֗גְבָּה וּשְׁלֹשָׁה֙ פֹּנִ֣ים מִזְרָ֔חָה וְהַיָּ֥ם עֲלֵיהֶ֖ם מִלְמָ֑עְלָה וְכָל־אֲחֹֽרֵיהֶ֖ם בָּֽיְתָה׃
26וְעָבְיֹ֣ו טֶ֔פַח וּשְׂפָתֹ֛ו כְּמַעֲשֵׂ֥ה שְׂפַת־כֹּ֖וס פֶּ֣רַח שֹׁושָׁ֑ן אַלְפַּ֥יִם בַּ֖ת יָכִֽיל׃ פ
27וַיַּ֧עַשׂ אֶת־הַמְּכֹנֹ֛ות עֶ֖שֶׂר נְחֹ֑שֶׁת אַרְבַּ֣ע בָּאַמָּ֗ה אֹ֚רֶךְ הַמְּכֹונָ֣ה הָֽאֶחָ֔ת וְאַרְבַּ֤ע בָּֽאַמָּה֙ רָחְבָּ֔הּ וְשָׁלֹ֥שׁ בָּאַמָּ֖ה קֹומָתָֽהּ׃
28וְזֶ֛ה מַעֲשֵׂ֥ה הַמְּכֹונָ֖ה מִסְגְּרֹ֣ת לָהֶ֑ם וּמִסְגְּרֹ֖ת בֵּ֥ין הַשְׁלַבִּֽים׃
29וְעַֽל־הַמִּסְגְּרֹ֞ות אֲשֶׁ֣ר׀ בֵּ֣ין הַשְׁלַבִּ֗ים אֲרָיֹ֤ות׀ בָּקָר֙ וּכְרוּבִ֔ים וְעַל־הַשְׁלַבִּ֖ים כֵּ֣ן מִמָּ֑עַל וּמִתַּ֨חַת֙ לַאֲרָיֹ֣ות וְלַבָּקָ֔ר לֹיֹ֖ות מַעֲשֵׂ֥ה מֹורָֽד׃
30וְאַרְבָּעָה֩ אֹופַנֵּ֨י נְחֹ֜שֶׁת לַמְּכֹונָ֤ה הָֽאַחַת֙ וְסַרְנֵ֣י נְחֹ֔שֶׁת וְאַרְבָּעָ֥ה פַעֲמֹתָ֖יו כְּתֵפֹ֣ת לָהֶ֑ם מִתַּ֤חַת לַכִּיֹּר֙ הַכְּתֵפֹ֣ת יְצֻקֹ֔ות מֵעֵ֥בֶר אִ֖ישׁ לֹיֹֽות׃
31וּ֠פִיהוּ מִבֵּ֨ית לַכֹּתֶ֤רֶת וָמַ֨עְלָה֙ בָּֽאַמָּ֔ה וּפִ֨יהָ֙ עָגֹ֣ל מַעֲשֵׂה־כֵ֔ן אַמָּ֖ה וַחֲצִ֣י הָֽאַמָּ֑ה וְגַם־עַל־פִּ֨יהָ֙ מִקְלָעֹ֔ות וּמִסְגְּרֹתֵיהֶ֥ם מְרֻבָּעֹ֖ות לֹ֥א עֲגֻלֹּֽות׃
32וְאַרְבַּ֣עַת הָאֹֽופַנִּ֗ים לְמִתַּ֨חַת֙ לַֽמִּסְגְּרֹ֔ות וִידֹ֥ות הָאֹֽופַנִּ֖ים בַּמְּכֹונָ֑ה וְקֹומַת֙ הָאֹופַ֣ן הָאֶחָ֔ד אַמָּ֖ה וַחֲצִ֥י הָאַמָּֽה׃
33וּמַֽעֲשֵׂה֙ הָאֹ֣ופַנִּ֔ים כְּמַעֲשֵׂ֖ה אֹופַ֣ן הַמֶּרְכָּבָ֑ה יְדֹותָ֣ם וְגַבֵּיהֶ֗ם וְחִשֻּׁקֵיהֶ֛ם וְחִשֻּׁרֵיהֶ֖ם הַכֹּ֥ל מוּצָֽק׃
34וְאַרְבַּ֣ע כְּתֵפֹ֔ות אֶ֚ל אַרְבַּ֣ע פִּנֹּ֔ות הַמְּכֹנָ֖ה הָֽאֶחָ֑ת מִן־הַמְּכֹנָ֖ה כְּתֵפֶֽיהָ׃
35וּבְרֹ֣אשׁ הַמְּכֹונָ֗ה חֲצִ֧י הָאַמָּ֛ה קֹומָ֖ה עָגֹ֣ל׀ סָבִ֑יב וְעַ֨ל רֹ֤אשׁ הַמְּכֹנָה֙ יְדֹתֶ֔יהָ וּמִסְגְּרֹתֶ֖יהָ מִמֶּֽנָּה׃
36וַיְפַתַּ֤ח עַל־הַלֻּחֹת֙ יְדֹתֶ֔יהָ וְעַל֙ וַמִסְגְּרֹתֶיהָ כְּרוּבִ֖ים אֲרָיֹ֣ות וְתִמֹרֹ֑ת כְּמַֽעַר־אִ֥ישׁ וְלֹיֹ֖ות סָבִֽיב׃
37כָּזֹ֣את עָשָׂ֔ה אֵ֖ת עֶ֣שֶׂר הַמְּכֹנֹ֑ות מוּצָ֨ק אֶחָ֜ד מִדָּ֥ה אַחַ֛ת קֶ֥צֶב אֶחָ֖ד לְכֻלָּֽהְנָה׃ ס
38וַיַּ֛עַשׂ עֲשָׂרָ֥ה כִיֹּרֹ֖ות נְחֹ֑שֶׁת אַרְבָּעִ֨ים בַּ֜ת יָכִ֣יל׀ הַכִּיֹּ֣ור הָאֶחָ֗ד אַרְבַּ֤ע בָּֽאַמָּה֙ הַכִּיֹּ֣ור הָאֶחָ֔ד כִּיֹּ֤ור אֶחָד֙ עַל־הַמְּכֹונָ֣ה הָאַחַ֔ת לְעֶ֖שֶׂר הַמְּכֹנֹֽות׃
39וַיִּתֵּן֙ אֶת־הַמְּכֹנֹ֔ות חָמֵ֞שׁ עַל־כֶּ֤תֶף הַבַּ֨יִת֙ מִיָּמִ֔ין וְחָמֵ֛שׁ עַל־כֶּ֥תֶף הַבַּ֖יִת מִשְּׂמֹאלֹ֑ו וְאֶת־הַיָּ֗ם נָתַ֞ן מִכֶּ֨תֶף הַבַּ֧יִת הַיְמָנִ֛ית קֵ֖דְמָה מִמּ֥וּל נֶֽגֶב׃ ס
40וַיַּ֣עַשׂ חִירֹ֔ום אֶת־הַ֨כִּיֹּרֹ֔ות וְאֶת־הַיָּעִ֖ים וְאֶת־הַמִּזְרָקֹ֑ות וַיְכַ֣ל חִירָ֗ם לַֽעֲשֹׂות֙ אֶת־כָּל־הַמְּלָאכָ֔ה אֲשֶׁ֥ר עָשָׂ֛ה לַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹ֖ה בֵּ֥ית יְהוָֽה׃
41עַמֻּדִ֣ים שְׁנַ֔יִם וְגֻלֹּ֧ת הַכֹּתָרֹ֛ת אֲשֶׁר־עַל־רֹ֥אשׁ הָֽעַמֻּדִ֖ים שְׁתָּ֑יִם וְהַשְּׂבָכֹ֣ות שְׁתַּ֔יִם לְכַסֹּ֗ות אֶת־שְׁתֵּי֙ גֻּלֹּ֣ת הַכֹּֽתָרֹ֔ת אֲשֶׁ֖ר עַל־רֹ֥אשׁ הָעַמּוּדִֽים׃
42וְאֶת־הָרִמֹּנִ֛ים אַרְבַּ֥ע מֵאֹ֖ות לִשְׁתֵּ֣י הַשְּׂבָכֹ֑ות שְׁנֵֽי־טוּרִ֤ים רִמֹּנִים֙ לַשְּׂבָכָ֣ה הָֽאֶחָ֔ת לְכַסֹּ֗ות אֶת־שְׁתֵּי֙ גֻּלֹּ֣ת הַכֹּֽתָרֹ֔ת אֲשֶׁ֖ר עַל־פְּנֵ֥י הָעַמּוּדִֽים׃
43וְאֶת־הַמְּכֹנֹ֖ות עָ֑שֶׂר וְאֶת־הַכִּיֹּרֹ֥ת עֲשָׂרָ֖ה עַל־הַמְּכֹנֹֽות׃
44וְאֶת־הַיָּ֖ם הָאֶחָ֑ד וְאֶת־הַבָּקָ֥ר שְׁנֵים־עָשָׂ֖ר תַּ֥חַת הַיָּֽם׃
45וְאֶת־הַסִּירֹ֨ות וְאֶת־הַיָּעִ֜ים וְאֶת־הַמִּזְרָקֹ֗ות וְאֵת֙ כָּל־הַכֵּלִ֣ים הָאֹהֶל אֲשֶׁ֨ר עָשָׂ֥ה חִירָ֛ם לַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹ֖ה בֵּ֣ית יְהוָ֑ה נְחֹ֖שֶׁת מְמֹרָֽט׃
46בְּכִכַּ֤ר הַיַּרְדֵּן֙ יְצָקָ֣ם הַמֶּ֔לֶךְ בְּמַעֲבֵ֖ה הָאֲדָמָ֑ה בֵּ֥ין סֻכֹּ֖ות וּבֵ֥ין צָרְתָֽן׃
47וַיַּנַּ֤ח שְׁלֹמֹה֙ אֶת־כָּל־הַכֵּלִ֔ים מֵרֹ֖ב מְאֹ֣ד מְאֹ֑ד לֹ֥א נֶחְקַ֖ר מִשְׁקַ֥ל הַנְּחֹֽשֶׁת׃
48וַיַּ֣עַשׂ שְׁלֹמֹ֔ה אֵ֚ת כָּל־הַכֵּלִ֔ים אֲשֶׁ֖ר בֵּ֣ית יְהוָ֑ה אֵ֚ת מִזְבַּ֣ח הַזָּהָ֔ב וְאֶת־הַשֻּׁלְחָ֗ן אֲשֶׁ֥ר עָלָ֛יו לֶ֥חֶם הַפָּנִ֖ים זָהָֽב׃
49וְאֶת־הַ֠מְּנֹרֹות חָמֵ֨שׁ מִיָּמִ֜ין וְחָמֵ֧שׁ מִשְּׂמֹ֛אול לִפְנֵ֥י הַדְּבִ֖יר זָהָ֣ב סָג֑וּר וְהַפֶּ֧רַח וְהַנֵּרֹ֛ת וְהַמֶּלְקַחַ֖יִם זָהָֽב׃
50וְ֠הַסִּפֹּות וְהַֽמְזַמְּרֹ֧ות וְהַמִּזְרָקֹ֛ות וְהַכַּפֹּ֥ות וְהַמַּחְתֹּ֖ות זָהָ֣ב סָג֑וּר וְהַפֹּתֹ֡ות לְדַלְתֹות֩ הַבַּ֨יִת הַפְּנִימִ֜י לְקֹ֣דֶשׁ הַקֳּדָשִׁ֗ים לְדַלְתֵ֥י הַבַּ֛יִת לַהֵיכָ֖ל זָהָֽב׃ פ
51וַתִּשְׁלַם֙ כָּל־הַמְּלָאכָ֔ה אֲשֶׁ֥ר עָשָׂ֛ה הַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹ֖ה בֵּ֣ית יְהוָ֑ה וַיָּבֵ֨א שְׁלֹמֹ֜ה אֶת־קָדְשֵׁ֣י׀ דָּוִ֣ד אָבִ֗יו אֶת־הַכֶּ֤סֶף וְאֶת־הַזָּהָב֙ וְאֶת־הַכֵּלִ֔ים נָתַ֕ן בְּאֹצְרֹ֖ות בֵּ֥ית יְהוָֽה׃ פ
Okuhekwa kw’Omucîmba gw’endagâno
1Abami 8 |
1 Okubundi obwôla mwami Salomoni anacishubûliza aha mwage aha Yeru zalemu abagula ba bene Israheli boshi, abakulu b’amashanja n’abakulu ba ngasi mulala gwa bene Israheli kurhenga halya basôsagya omucîmba gw’amalaganyo oku lwa mwami Daudi kuhika ahôla aka-Nyamuzinda kanayûbakagwa. 2 Abo bene Israheli boshi banacishubûkira ahôla bwami bwa Salomoni, mwali omu mwezi gwa kali nda go mango olwo lusiku lukulu lwabaga. 3 Erhi abagula ba bene Israheli boshi baba bamashubûzanya ntyôla, abadahwa bayimusa gulya mucîmba gw’amalaganyo. 4 Neci bayinamula ogwôla mucîmba gw’amalaganyo kuguma n’ihêma ly’embuganano na ngasi bindi birugu bitagatifu byanabaga muli eryôla ihêma; abadâhwa n’Abaleviti bo babibarhwire. 5 Mwami Salomoni n’olwôla lubaga anali ahamagire aha mwage loshi, banaciyîmuka banacishokolera omucîmba gw’amalaganyo, bagend’irherekêra ebibuzi n’ebimasha mwandu birya birhankaganjwa erhi bunji burhuma. 6 Abadâhwa banacihêka gulya mucîmba gw’amalaganyo omu cirhînyiro c’aka-Nyamuzinda halya gwanali gukwanine okubêra omu hatagatifu hakulu bwenêne, idako ly’ebyûbi bya bamalahika. 7 Abôla bamalahika bali balambulire ebyûbi byabo enyanya ly’ahôla bali bagwasirwe okuhira omucîmba gw’amalaganyo ntyo bamalahika babwikira omucîmba n’emishumi yago. 8 Emirhamba obuli bwayo bwakag’irhuma yaboneka ahôla hantu hatagatifu honene ci owali embuga arhankayibwine. Kuhika bunôla ho enaciba ahôla. 9 Muli ogwôla mucîmba gw’amalaganyo mwali zirya nambi z’amarhegeko, Musa wazihiragamwo galya mango banali aha Horebu, zo nambi z’amalaganyo Nnâmahanga alagananaga boshi na bene Israheli amango barhengaga e Misiri.
Nyamuzinda alanga aka-Nyamuzinda kage
10 Erhi bunôla bayus’irhenga omwo hatagatifu, ecitu cayisha cabwikira aka-Nyamuzinda. 11 Abadahwa barhahashaga okurherekêreramwo bulyala ecôla citu c’irenge lya Nyamuzinda camayunjuza akôla ka-Nyamuzinda. 12 Okubundi mwami Salomoni anacija omu kanwa aderha, erhi: «Nyakasane adesire mpu yeki omu mwizimya âbêra. 13 Nahizirage cnyumpa yawe ahantu wakayôrha oli ensiku zoshi.»
Salomoni ashambaza olubaga
14 Enyuma ly’okwo, mwami anacihindamukira olubaga lwa bene Israheli lo shi alugisha; bene Israheli boshi bal’ibadêsire ahôla. 15 Anaciderha erhi:
«Ayagirwe Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli,
owaderheraga omu kanwa ka larha Daudi anayunjuliza ngasi ebi anali amubwizire
byoshi erhi: 16 Kurhenga halya narhenzagya olubaga lwani e Misiri, bo bene Israheli,
ntaderhaga nti nacishoga lugo luguma lwa bene mpu abe mwo mpira endaro yani, ci
naci shozire mwambali wani Daudi nti ayîme ekarhî k’olubaga lwani lwa bene I
sraheli. 17 Larha Daudi ali n’ogwôla muhigo gw’okuyûbakira Nyakasane Nyamuzinda
w’Israheli endaro. 18 Ci anacibwira larha Daudi erhi: «Obwôla o gwerhe ogôla muhigo
gw’okunyûbakira enyumpa neci kuli kwinja. 19 Ci kwonene arhali we
wayinyubakira ci mugala wawe owarhenga omu nda yawe, ye wayûbaka enyumpa oku
irenge ly’izîno lyani. 20 Nyamubâho amayunjuzagya akôla
kanwa aderhaga: Nayimirage omu bya
larha Daudi, nanajîrage
oku ntebe yage y’obwami omu bene Israheli nk’oku anaderhaga,
nanayûbasirage enyumpa okw’izîno lya Nyamubâho Nyamuzinda w’Israheli. 21
Namayûbakaga ahantu h’omucîmba gw’amalaganyo Nyamubâho
alagananaga na ba larha galya mango
abakulaga omu cihugo c’e Misiri.»
Omusengero gwa Salomoni
22 Salomoni anaciyîmanga embere z’oluhêrero lwa Nyakasane, embere z’e ndêko y’olubaga lwa bene Israheli boshi arhega amaboko emalunga aderha, erhi: 23 «Yagirwa Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli, nta wundi Nyamuzinda wankaba nka we, abe omu malunga, abe hanôla igulu: welanga bwinja ebi walagananaga mweshi n’abarhumisi bawe bakushimba n’omurhima gwabo go shi. 24 Yagirwa washimbulwire ngasi ebi wanabwizire mwambali wawe larha Daudi, ebi waderhaga omu kanwa kawe wamabiyunjuza n’okuboko kwawe nk’oku olu lusiku lunakuyerekine. 25 Bunôla Yagirwa Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli omanyage kulya wabwiraga mwambali wawe larha Daudi galya ma ngo wamubwiraga ebira binwa, erhi: Wakaz’iyôrha ogwerhe owayîma oku ntebe yawe omw’Israheli, casinga bagala bawe bacilange omu majira gabo goshi, babe na olugendo lwinja embere zani nk’oku nawe wanali oyosire embere zani. 26 Na bunôla Yagirwa Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli kabage kalya kanwa wabwiraga mwambali wawe Daudi, larha! 27 Cikwonene ka kwo binali Nyamuzinda ho anaba hanôla igulu? Ci lola okw’igulu lirhankabona aha lya muhira: kurhigi byankaba lyohe mw’eno nyumpa namayûbaka! 28 Cikwoncne Yagirwa Nyamuzinda omusengcro gwa mwamhali wawe ogurhege okurhwiri, oyumvirhize omulenge gwa mwambali wawe kuli ngasi cbi akanakuhûna cne. 29 Ntyôla Yagirwa amasu gawe gakayôrha gali kuli eyîra nyumpa eyi wcne waderhaga erhi: «Ahôla ho irenge lyani lyakabonekera omu kuyumvirhiza amahûno ga mwambali wawe bunôla adwirhe ahûna muli eno nyumpa yawe.
Omusengero oku lubaga
30 Ncci oyumvirhize omusengero gwa mwambali wawe n’ogw’olubaga lwa we oludwirhe lwasengerera muli eno nyumpa yawe. Yagirwa ogulole bwinja n’oku waguyankirira bunôla kwo gunasôkerage emunda oli omu malunga, okarhuyumva onarhubabalire. 31 Owankanajirira mwene wabo kubi, n’erhi ankamuseza mpu ayîshe acîgashe, akanayisha alicîgashira embere z’oluhêrero lwawe munôla ka-Nyamuzinda, 12 Yagirwa izu lyage linasôkere emunda oli omu malunga, onaje aho otwire bambali bawe olubanja, omubi anahye, obubi bwage bunaje okw’irhwe lyage yenene, omushinganyanya anayêre nk’oku obushinganyanya bwage bunali.
33 Mango olubaga lwawe lukahimwa n’omushombanyi ebwa kuba lwamakugomera, bakanakuyâgalukira bashenga izîno lyawe, bakanayisha bali kuyingingira munola nyumpa, 34 Yagirwa onabayumvirhize n’oku oli omu malungaonabarhege okurhwiri, obabalire olubaga lwawe lw’Israheli onashub’ilugalula muli cinôla cihugo wahaga b’îshe wabo.
35 Yagirwa erhi amalunga gankazibala, enkuba ehirigirhe ebwa kuba baku jirire okubi bakanayish’isengerera muli enôla nyumpa bakakuza izîno lyawe, bakanaleka enôla byabo muli kulya obahanyire, 36 Yagirwa n’omu malunga onababalire ebyâha bya bambali bawe n’eby’olubaga lwawe lw’Israheli, ona bayigirize enjira nyinja bakwanine okushimba ovâmulire enkuba yawe oku idaho eri wahaga olubaga lwawe mpu luliyimemwo.
37 Erhi ecizombo cankanayisha omu cihugo, kandi erhi cihûsi kandi erhi kashûshu nisi erhi cikaba cingalangala, akaba kurhêrwa n’enzige, kandi erhi omushombanyi ankabagorha nisi erhi bube bundi buhanya n’endwala, 38 n’akanayisha ali kushenga abe muntu muguma, lube lubaga lwa bene Israheli boshi, ngasi muguma akanamanya ecibande cage cimuli oku nyonvu, erhi akalambulira amaboko ebwa enôla nyumpa, 39 Yagirwa onayumvirhize okwôla bakuhûnyire omu mpingu omu bwami bwawe onabe bwonjo, ojirire ngasi muguma oku amalagirire gage ganali, bulya wenene we oyishi omurhima gwa ngasi muguma, na bulya wene oyishi omurhima gw’abantu boshi. 40 Na ntyôla banakurhinya omu buzine bwabo boshi muli elira idaho wahaga ababusi birhu.
Enyushûlo
41 Oku muntu w’embuga orhali mwene Israheli, cikwonene arhenge omu cihugo c’ihanga erhi izîno lyawe lirhuma, 42 bulya bamamanya izîno lyawe likulu, bamarhinya obuhashe bw’okuboko kwawe kugala byoshi, bakayisha balikushengera munôla nyumpa yawe, Yagirwa onabayumvirhize kurhenga omu mpingu omu bwami bwawe. 43 Oyôla muntu w’ecigolo onamujirire nka okwôla anadwirhe akulakira ly’amashanja goshi ga hanôla igulu gamanya izîno lyawe, gakurhinye nk’olubaga lwawe lwa bene Israheli, banamanye oku izîno lyawe lidwirhe lyaderhwa muli eno nyumpa nayûbakaga.
44 Olubaga lwawe mango lukakomekera mpu lukola lwaja oku matabâro, lwagend’ilwisa abashombanyi balwo, omwôla njira banali erhi bankanashenga Nyakasane bayêrekera ebw’olûla lugo wacishogaga wene n’ebw’eyîra nyumpa nayûbakaga. 45 Yagirwa ogwôla musengero n’amalagirire gabo onagayumvirhize omu mpingu onajire bahimane.
46 Erhi bankakujirira kubi bulya nta muntu orhali munya-byâha hanôla igulu, n’erhi omu bukunizi bwawe wankabahâna omu maboko g’abashombanyi n’abamabahima erhi bankabagwarha babahêka buja emwabo, cibe cihugo ca hofi erhi c’ihanga, 47 bone bone omwôla cihugo bajire buja erhi bankacija emurhima bakuyagûkira, bakanakulakira eyôla munda muli ecôla cihugo c’abo bandi banahamwabo, bakanaderha mpu rhwajizire kubi, rhwabihire, rhwahemusire 48 bakanakugomôkera n’omurhima gwabo goshi, n’omûka gwabo gwoshi banaciri muli ecôla cihugo c’abashombanyi babahêkaga buja, bakanakushenga bayerekera ebwa cirya cihugo wahaga b’îshe, ebwa olula lugo wacishogaga wene n’ebw’eyîra nyumpa nayûbakaga izîno lyawe lirhumire, 49 Yagirwa ama lagirire gabo n’omusengero gwabo onaguyumvirhize omwôla mpingu omu bwami bwawe, wene onabagwase; 50 wanababalira olubaga lwawe ebyâha bakujirire na ngasi mabi lwakujirire, onajire abôla banahamwabo babafe lukogo banababêre obwonjo; 51 bulya luli lubaga lwawe, birugu byawe ebi wene warhenzagya e Misiri omu karhî k’engulumira y’omuliro gw’ecûma.
Okufundika omusengero n’okugisha olubaga
52 Na ntyôla waliha amasu gawe ganabona amalagirire ga mwambali wawe n’ag’olubaga lwawe lw’Israheli, onaluyumve
omu ngasi malibuko banaku lakirekwo. 53 Bulya wene walushomôrholaga ekarhî
k’agandi mashanja mpu lube lubaga lwawe,
mpu lube birugu
byawe nka kulya
wene wanaderhaga omu kanwa ka mwambali wawe Musa galya
mango wakulaga ba larha e Misiri, Yagirwa Nyakasane.»
54 Salomoni erhi ayusa okushenga n’okusengera ebyôla byoshi, ayîmuka ha lya ali afukamire aha mbere z’oluhêrero lwa Nyakasane anayinamulira amabo ko enyanya. 55 Ayîmanga agisha olubaga lwa bene Israheli boshi aderha n’izu linene erhi: 56 «Ayagirwe Nyakasane owahaga olubaga lwage okuluhûka nk’oku anaderhaga omu binwa by’obwanga ahâniraga omu kanwa kw’omwambali Musa, byoshi ntaco ciru n’eciguma cabulabuzire. 57 Nyakasane Nyamuzinda wirhu akaz’iyôrha ali haguma nirhu mâshi nk’oku ànali haguma na ba larha arharhulekêreraga arhanarhujandikaga. 58 Ci ayêrekeze emirhima yirhu emunda ali lyo rhushimba enjira zage bwinja, rhushimbe rhunalange ebinwa byage n’amarhegeko gage nka oku anabirhegekaga ababusi birhu. 59 Ebi binwa by’okusengera nderhire embere za Nyakasane bikaz’iyôrha byahika emwa Nyamuzinda wirhu mûshi na budufu, ly’akalola amalagirire girhu ga ngasi lusiku, ahash’irhabâla mwambali wage n’olubaga lwage, 60 na ntyôla amashanja goshi g’igulu ganamanya oku Nyakasane yene ye onali Nyamuzinda nta wundi kulusha ye. 61 Omurhima gwinyu goshi guyêrekere Nyakasane Nyamuzinda wirhu muhashishimba ebinwa n’amarhegeko gage nk’oku munagashimbire ene.»
Enterekêro y’olnsiku lukulu lw’aka-Nyamuzinda
62 Mwami na bene Israheli boshi banacihêra ntyôla Nyakasane. 63 Salomoni abâga nkafu bihumbi makumi abirhi na bibirhi, na bibuzi bihumbi igana na makumi abirhi oku nterekêro y’omurhûla arherekêraga Nyakasane, ntyôla kwo mwami na bene Israheli boshi bagishiremwo aka-Nyamuzinda. 64 Olwôla lusiku mwami agisha obululi bw’ecirhînyiro ciri embere z’enyumpa ya Nyakasane bulya ahôla ho ayôkire enterekêro z’embâgwa, amashushi g’enterekêro z’omurhûla ebwa kuba oluhêrero lw’amarhale lwali embere za Nyakasanc lwamaba lunyi lurhankahashir’ihirwakwo ezôla nterekêro zoshi ez’embâgwa ez’okuyôca amashushi g’enterekêro y’omurhûla. 65 Neci kwo mwami Salomoni akuzize olwôla lusiku ntyo haguma na bene Israheli boshi, yali ndêko ya ngabo nyinji yagwarhira oku muhango gwa Hamati oku mugezi gw’e Misiri. Bajira olwôla lusiku lukulu embere za Nyakasane Nyamuzinda wirhu, burhanzi nsiku nda, kandi zindi nda kwo kuderha ikumi n’ini zoshi haguma. 66 Oku lusiku lwa kali munani mwami abasengaruka. Nabo bagisha mwami kandi bashubira emwababwe n’amasîma n’obushagaluke bunene omu murhima erhi binja byoshi Nyakasane anajirire omwambali Daudi n’olubaga lwage lwa bene Israheli birhuma.
BHS 1Kings
8
1אָ֣ז יַקְהֵ֣ל שְׁלֹמֹ֣ה אֶת־זִקְנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֡ל אֶת־כָּל־רָאשֵׁ֣י הַמַּטֹּות֩ נְשִׂיאֵ֨י הָאָבֹ֜ות לִבְנֵ֧י יִשְׂרָאֵ֛ל אֶל־הַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹ֖ה יְרוּשָׁלִָ֑ם לְֽהַעֲלֹ֞ות אֶת־אֲרֹ֧ון בְּרִית־יְהוָ֛ה מֵעִ֥יר דָּוִ֖ד הִ֥יא צִיֹּֽון׃
2וַיִּקָּ֨הֲל֜וּ אֶל־הַמֶּ֤לֶךְ שְׁלֹמֹה֙ כָּל־אִ֣ישׁ יִשְׂרָאֵ֔ל בְּיֶ֥רַח הָאֵֽתָנִ֖ים בֶּחָ֑ג ה֖וּא הַחֹ֥דֶשׁ הַשְּׁבִיעִֽי׃
3וַיָּבֹ֕אוּ כֹּ֖ל זִקְנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֑ל וַיִּשְׂא֥וּ הַכֹּהֲנִ֖ים אֶת־הָאָרֹֽון׃
4וַֽיַּעֲל֞וּ אֶת־אֲרֹ֤ון יְהוָה֙ וְאֶת־אֹ֣הֶל מֹועֵ֔ד וְאֶֽת־כָּל־כְּלֵ֥י הַקֹּ֖דֶשׁ אֲשֶׁ֣ר בָּאֹ֑הֶל וַיַּעֲל֣וּ אֹתָ֔ם הַכֹּהֲנִ֖ים וְהַלְוִיִּֽם׃
5וְהַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֗ה וְכָל־עֲדַ֤ת יִשְׂרָאֵל֙ הַנֹּועָדִ֣ים עָלָ֔יו אִתֹּ֖ו לִפְנֵ֣י הָֽאָרֹ֑ון מְזַבְּחִים֙ צֹ֣אן וּבָקָ֔ר אֲשֶׁ֧ר לֹֽא־יִסָּפְר֛וּ וְלֹ֥א יִמָּנ֖וּ מֵרֹֽב׃
6וַיָּבִ֣אוּ הַ֠כֹּהֲנִים אֶת־אֲרֹ֨ון בְּרִית־יְהוָ֧ה אֶל־מְקֹומֹ֛ו אֶל־דְּבִ֥יר הַבַּ֖יִת אֶל־קֹ֣דֶשׁ הַקֳּדָשִׁ֑ים אֶל־תַּ֖חַת כַּנְפֵ֥י הַכְּרוּבִֽים׃
7כִּ֤י הַכְּרוּבִים֙ פֹּרְשִׂ֣ים כְּנָפַ֔יִם אֶל־מְקֹ֖ום הָֽאָרֹ֑ון וַיָּסֹ֧כּוּ הַכְּרֻבִ֛ים עַל־הָאָרֹ֥ון וְעַל־בַּדָּ֖יו מִלְמָֽעְלָה׃
8וַֽיַּאֲרִכוּ֮ הַבַּדִּים֒ וַיֵּרָאוּ֩ רָאשֵׁ֨י הַבַּדִּ֤ים מִן־הַקֹּ֨דֶשׁ֙ עַל־פְּנֵ֣י הַדְּבִ֔יר וְלֹ֥א יֵרָא֖וּ הַח֑וּצָה וַיִּ֣הְיוּ שָׁ֔ם עַ֖ד הַיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃
9אֵ֚ין בָּֽאָרֹ֔ון רַ֗ק שְׁנֵי֙ לֻחֹ֣ות הָאֲבָנִ֔ים אֲשֶׁ֨ר הִנִּ֥חַ שָׁ֛ם מֹשֶׁ֖ה בְּחֹרֵ֑ב אֲשֶׁ֨ר כָּרַ֤ת יְהוָה֙ עִם־בְּנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל בְּצֵאתָ֖ם מֵאֶ֥רֶץ מִצְרָֽיִם׃
10וַיְהִ֕י בְּצֵ֥את הַכֹּהֲנִ֖ים מִן־הַקֹּ֑דֶשׁ וְהֶעָנָ֥ן מָלֵ֖א אֶת־בֵּ֥ית יְהוָֽה׃
11וְלֹֽא־יָכְל֧וּ הַכֹּהֲנִ֛ים לַעֲמֹ֥ד לְשָׁרֵ֖ת מִפְּנֵ֥י הֶֽעָנָ֑ן כִּי־מָלֵ֥א כְבֹוד־יְהוָ֖ה אֶת־בֵּ֥ית יְהוָֽה׃ פ
12אָ֖ז אָמַ֣ר שְׁלֹמֹ֑ה יְהוָ֣ה אָמַ֔ר לִשְׁכֹּ֖ן בָּעֲרָפֶֽל׃
13בָּנֹ֥ה בָנִ֛יתִי בֵּ֥ית זְבֻ֖ל לָ֑ךְ מָכֹ֥ון לְשִׁבְתְּךָ֖ עֹולָמִֽים׃
14וַיַּסֵּ֤ב הַמֶּ֨לֶךְ֙ אֶת־פָּנָ֔יו וַיְבָ֕רֶךְ אֵ֖ת כָּל־קְהַ֣ל יִשְׂרָאֵ֑ל וְכָל־קְהַ֥ל יִשְׂרָאֵ֖ל עֹמֵֽד׃
15וַיֹּ֗אמֶר בָּר֤וּךְ יְהוָה֙ אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל אֲשֶׁר֙ דִּבֶּ֣ר בְּפִ֔יו אֵ֖ת דָּוִ֣ד אָבִ֑י וּבְיָדֹ֥ו מִלֵּ֖א לֵאמֹֽר׃
16מִן־הַיֹּ֗ום אֲשֶׁ֨ר הֹוצֵ֜אתִי אֶת־עַמִּ֣י אֶת־יִשְׂרָאֵל֮ מִמִּצְרַיִם֒ לֹֽא־בָחַ֣רְתִּי בְעִ֗יר מִכֹּל֙ שִׁבְטֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל לִבְנֹ֣ות בַּ֔יִת לִהְיֹ֥ות שְׁמִ֖י שָׁ֑ם וָאֶבְחַ֣ר בְּדָוִ֔ד לִֽהְיֹ֖ות עַל־עַמִּ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
17וַיְהִ֕י עִם־לְבַ֖ב דָּוִ֣ד אָבִ֑י לִבְנֹ֣ות בַּ֔יִת לְשֵׁ֥ם יְהוָ֖ה אֱלֹהֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
18וַיֹּ֤אמֶר יְהוָה֙ אֶל־דָּוִ֣ד אָבִ֔י יַ֗עַן אֲשֶׁ֤ר הָיָה֙ עִם־לְבָ֣בְךָ֔ לִבְנֹ֥ות בַּ֖יִת לִשְׁמִ֑י הֱטִיבֹ֔תָ כִּ֥י הָיָ֖ה עִם־לְבָבֶֽךָ׃
19רַ֣ק אַתָּ֔ה לֹ֥א תִבְנֶ֖ה הַבָּ֑יִת כִּ֤י אִם־בִּנְךָ֙ הַיֹּצֵ֣א מֵחֲלָצֶ֔יךָ הֽוּא־יִבְנֶ֥ה הַבַּ֖יִת לִשְׁמִֽי׃
20וַיָּ֣קֶם יְהוָ֔ה אֶת־דְּבָרֹ֖ו אֲשֶׁ֣ר דִּבֵּ֑ר וָאָקֻ֡ם תַּחַת֩ דָּוִ֨ד אָבִ֜י וָאֵשֵׁ֣ב עַל־כִּסֵּ֣א יִשְׂרָאֵ֗ל כַּֽאֲשֶׁר֙ דִּבֶּ֣ר יְהוָ֔ה וָאֶבְנֶ֣ה הַבַּ֔יִת לְשֵׁ֥ם יְהוָ֖ה אֱלֹהֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
21וָאָשִׂ֨ם שָׁ֤ם מָקֹום֙ לָֽאָרֹ֔ון אֲשֶׁר־שָׁ֖ם בְּרִ֣ית יְהוָ֑ה אֲשֶׁ֤ר כָּרַת֙ עִם־אֲבֹתֵ֔ינוּ בְּהֹוצִיאֹ֥ו אֹתָ֖ם מֵאֶ֥רֶץ מִצְרָֽיִם׃ ס
22וַיַּעֲמֹ֣ד שְׁלֹמֹ֗ה לִפְנֵי֙ מִזְבַּ֣ח יְהוָ֔ה נֶ֖גֶד כָּל־קְהַ֣ל יִשְׂרָאֵ֑ל וַיִּפְרֹ֥שׂ כַּפָּ֖יו הַשָּׁמָֽיִם׃
23וַיֹּאמַ֗ר יְהוָ֞ה אֱלֹהֵ֤י יִשְׂרָאֵל֙ אֵין־כָּמֹ֣וךָ אֱלֹהִ֔ים בַּשָּׁמַ֣יִם מִמַּ֔עַל וְעַל־הָאָ֖רֶץ מִתָּ֑חַת שֹׁמֵ֤ר הַבְּרִית֙ וְֽהַחֶ֔סֶד לַעֲבָדֶ֕יךָ הַהֹלְכִ֥ים לְפָנֶ֖יךָ בְּכָל־לִבָּֽם׃
24אֲשֶׁ֣ר שָׁמַ֗רְתָּ לְעַבְדְּךָ֙ דָּוִ֣ד אָבִ֔י אֵ֥ת אֲשֶׁר־דִּבַּ֖רְתָּ לֹ֑ו וַתְּדַבֵּ֥ר בְּפִ֛יךָ וּבְיָדְךָ֥ מִלֵּ֖אתָ כַּיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃
25וְעַתָּ֞ה יְהוָ֣ה׀ אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֗ל שְׁ֠מֹר לְעַבְדְּךָ֙ דָוִ֤ד אָבִי֙ אֵת֩ אֲשֶׁ֨ר דִּבַּ֤רְתָּ לֹּו֙ לֵאמֹ֔ר לֹא־יִכָּרֵ֨ת לְךָ֥ אִישׁ֙ מִלְּפָנַ֔י יֹשֵׁ֖ב עַל־כִּסֵּ֣א יִשְׂרָאֵ֑ל רַ֠ק אִם־יִשְׁמְר֨וּ בָנֶ֤יךָ אֶת־דַּרְכָּם֙ לָלֶ֣כֶת לְפָנַ֔י כַּאֲשֶׁ֥ר הָלַ֖כְתָּ לְפָנָֽי׃
26וְעַתָּ֖ה אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֑ל יֵאָ֤מֶן נָא֙ דְּבָרֶיךָ אֲשֶׁ֣ר דִּבַּ֔רְתָּ לְעַבְדְּךָ֖ דָּוִ֥ד אָבִֽי׃
27כִּ֚י הַֽאֻמְנָ֔ם יֵשֵׁ֥ב אֱלֹהִ֖ים עַל־הָאָ֑רֶץ הִ֠נֵּה הַשָּׁמַ֜יִם וּשְׁמֵ֤י הַשָּׁמַ֨יִם֙ לֹ֣א יְכַלְכְּל֔וּךָ אַ֕ף כִּֽי־הַבַּ֥יִת הַזֶּ֖ה אֲשֶׁ֥ר בָּנִֽיתִי׃
28וּפָנִ֜יתָ אֶל־תְּפִלַּ֧ת עַבְדְּךָ֛ וְאֶל־תְּחִנָּתֹ֖ו יְהוָ֣ה אֱלֹהָ֑י לִשְׁמֹ֤עַ אֶל־הָֽרִנָּה֙ וְאֶל־הַתְּפִלָּ֔ה אֲשֶׁ֧ר עַבְדְּךָ֛ מִתְפַּלֵּ֥ל לְפָנֶ֖יךָ הַיֹּֽום׃
29לִהְיֹות֩ עֵינֶ֨ךָ פְתֻחֹ֜ות אֶל־הַבַּ֤יִת הַזֶּה֙ לַ֣יְלָה וָיֹ֔ום אֶל־הַ֨מָּקֹ֔ום אֲשֶׁ֣ר אָמַ֔רְתָּ יִהְיֶ֥ה שְׁמִ֖י שָׁ֑ם לִשְׁמֹ֨עַ֙ אֶל־הַתְּפִלָּ֔ה אֲשֶׁ֣ר יִתְפַּלֵּ֣ל עַבְדְּךָ֔ אֶל־הַמָּקֹ֖ום הַזֶּֽה׃
30וְשָׁ֨מַעְתָּ֜ אֶל־תְּחִנַּ֤ת עַבְדְּךָ֙ וְעַמְּךָ֣ יִשְׂרָאֵ֔ל אֲשֶׁ֥ר יִֽתְפַּֽלְל֖וּ אֶל־הַמָּקֹ֣ום הַזֶּ֑ה וְ֠אַתָּה תִּשְׁמַ֞ע אֶל־מְקֹ֤ום שִׁבְתְּךָ֙ אֶל־הַשָּׁמַ֔יִם וְשָׁמַעְתָּ֖ וְסָלָֽחְתָּ׃
31אֵת֩ אֲשֶׁ֨ר יֶחֱטָ֥א אִישׁ֙ לְרֵעֵ֔הוּ וְנָֽשָׁא־בֹ֥ו אָלָ֖ה לְהַֽאֲלֹתֹ֑ו וּבָ֗א אָלָ֛ה לִפְנֵ֥י מִֽזְבַּחֲךָ֖ בַּבַּ֥יִת הַזֶּֽה׃
32וְאַתָּ֣ה׀ תִּשְׁמַ֣ע הַשָּׁמַ֗יִם וְעָשִׂ֨יתָ֙ וְשָׁפַטְתָּ֣ אֶת־עֲבָדֶ֔יךָ לְהַרְשִׁ֣יעַ רָשָׁ֔ע לָתֵ֥ת דַּרְכֹּ֖ו בְּרֹאשֹׁ֑ו וּלְהַצְדִּ֣יק צַדִּ֔יק לָ֥תֶת לֹ֖ו כְּצִדְקָתֹֽו׃ ס
33בְּֽהִנָּגֵ֞ף עַמְּךָ֧ יִשְׂרָאֵ֛ל לִפְנֵ֥י אֹויֵ֖ב אֲשֶׁ֣ר יֶחֶטְאוּ־לָ֑ךְ וְשָׁ֤בוּ אֵלֶ֨יךָ֙ וְהֹוד֣וּ אֶת־שְׁמֶ֔ךָ וְהִֽתְפַּֽלְל֧וּ וְהִֽתְחַנְּנ֛וּ אֵלֶ֖יךָ בַּבַּ֥יִת הַזֶּֽה׃
34וְאַתָּה֙ תִּשְׁמַ֣ע הַשָּׁמַ֔יִם וְסָ֣לַחְתָּ֔ לְחַטַּ֖את עַמְּךָ֣ יִשְׂרָאֵ֑ל וַהֲשֵֽׁבֹתָם֙ אֶל־הָ֣אֲדָמָ֔ה אֲשֶׁ֥ר נָתַ֖תָּ לַאֲבֹותָֽם׃ ס
35בְּהֵעָצֵ֥ר שָׁמַ֛יִם וְלֹא־יִהְיֶ֥ה מָטָ֖ר כִּ֣י יֶחֶטְאוּ־לָ֑ךְ וְהִֽתְפַּֽלְל֞וּ אֶל־הַמָּקֹ֤ום הַזֶּה֙ וְהֹוד֣וּ אֶת־שְׁמֶ֔ךָ וּמֵחַטָּאתָ֥ם יְשׁוּב֖וּן כִּ֥י תַעֲנֵֽם׃
36וְאַתָּ֣ה׀ תִּשְׁמַ֣ע הַשָּׁמַ֗יִם וְסָ֨לַחְתָּ֜ לְחַטַּ֤את עֲבָדֶ֨יךָ֙ וְעַמְּךָ֣ יִשְׂרָאֵ֔ל כִּ֥י תֹורֵ֛ם אֶת־הַדֶּ֥רֶךְ הַטֹּובָ֖ה אֲשֶׁ֣ר יֵֽלְכוּ־בָ֑הּ וְנָתַתָּ֤ה מָטָר֙ עַל־אַרְצְךָ֔ אֲשֶׁר־נָתַ֥תָּה לְעַמְּךָ֖ לְנַחֲלָֽה׃ ס
37רָעָ֞ב כִּֽי־יִהְיֶ֣ה בָאָ֗רֶץ דֶּ֣בֶר כִּֽי־יִ֠הְיֶה שִׁדָּפֹ֨ון יֵרָקֹ֜ון אַרְבֶּ֤ה חָסִיל֙ כִּ֣י יִהְיֶ֔ה כִּ֧י יָֽצַר־לֹ֛ו אֹיְבֹ֖ו בְּאֶ֣רֶץ שְׁעָרָ֑יו כָּל־נֶ֖גַע כָּֽל־מַחֲלָֽה׃
38כָּל־תְּפִלָּ֣ה כָל־תְּחִנָּ֗ה אֲשֶׁ֤ר תִֽהְיֶה֙ לְכָל־הָ֣אָדָ֔ם לְכֹ֖ל עַמְּךָ֣ יִשְׂרָאֵ֑ל אֲשֶׁ֣ר יֵדְע֗וּן אִ֚ישׁ נֶ֣גַע לְבָבֹ֔ו וּפָרַ֥שׂ כַּפָּ֖יו אֶל־הַבַּ֥יִת הַזֶּֽה׃
39וְ֠אַתָּה תִּשְׁמַ֨ע הַשָּׁמַ֜יִם מְכֹ֤ון שִׁבְתֶּ֨ךָ֙ וְסָלַחְתָּ֣ וְעָשִׂ֔יתָ וְנָתַתָּ֤ לָאִישׁ֙ כְּכָל־דְּרָכָ֔יו אֲשֶׁ֥ר תֵּדַ֖ע אֶת־לְבָבֹ֑ו כִּֽי־אַתָּ֤ה יָדַ֨עְתָּ֙ לְבַדְּךָ֔ אֶת־לְבַ֖ב כָּל־בְּנֵ֥י הָאָדָֽם׃
40לְמַ֨עַן֙ יִֽרָא֔וּךָ כָּל־הַ֨יָּמִ֔ים אֲשֶׁר־הֵ֥ם חַיִּ֖ים עַל־פְּנֵ֣י הָאֲדָמָ֑ה אֲשֶׁ֥ר נָתַ֖תָּה לַאֲבֹתֵֽינוּ׃
41וְגַם֙ אֶל־הַנָּכְרִ֔י אֲשֶׁ֛ר לֹא־מֵעַמְּךָ֥ יִשְׂרָאֵ֖ל ה֑וּא וּבָ֛א מֵאֶ֥רֶץ רְחֹוקָ֖ה לְמַ֥עַן שְׁמֶֽךָ׃
42כִּ֤י יִשְׁמְעוּן֙ אֶת־שִׁמְךָ֣ הַגָּדֹ֔ול וְאֶת־יָֽדְךָ֙ הַֽחֲזָקָ֔ה וּֽזְרֹעֲךָ֖ הַנְּטוּיָ֑ה וּבָ֥א וְהִתְפַּלֵּ֖ל אֶל־הַבַּ֥יִת הַזֶּֽה׃
43אַתָּ֞ה תִּשְׁמַ֤ע הַשָּׁמַ֨יִם֙ מְכֹ֣ון שִׁבְתֶּ֔ךָ וְעָשִׂ֕יתָ כְּכֹ֛ל אֲשֶׁר־יִקְרָ֥א אֵלֶ֖יךָ הַנָּכְרִ֑י לְמַ֣עַן יֵדְעוּן֩ כָּל־עַמֵּ֨י הָאָ֜רֶץ אֶת־שְׁמֶ֗ךָ לְיִרְאָ֤ה אֹֽתְךָ֙ כְּעַמְּךָ֣ יִשְׂרָאֵ֔ל וְלָדַ֕עַת כִּי־שִׁמְךָ֣ נִקְרָ֔א עַל־הַבַּ֥יִת הַזֶּ֖ה אֲשֶׁ֥ר בָּנִֽיתִי׃
44כִּי־יֵצֵ֨א עַמְּךָ֤ לַמִּלְחָמָה֙ עַל־אֹ֣יְבֹ֔ו בַּדֶּ֖רֶךְ אֲשֶׁ֣ר תִּשְׁלָחֵ֑ם וְהִתְפַּֽלְל֣וּ אֶל־יְהוָ֗ה דֶּ֤רֶךְ הָעִיר֙ אֲשֶׁ֣ר בָּחַ֣רְתָּ בָּ֔הּ וְהַבַּ֖יִת אֲשֶׁר־בָּנִ֥תִי לִשְׁמֶֽךָ׃
45וְשָׁמַעְתָּ֙ הַשָּׁמַ֔יִם אֶת־תְּפִלָּתָ֖ם וְאֶת־תְּחִנָּתָ֑ם וְעָשִׂ֖יתָ מִשְׁפָּטָֽם׃
46כִּ֣י יֶֽחֶטְאוּ־לָ֗ךְ כִּ֣י אֵ֤ין אָדָם֙ אֲשֶׁ֣ר לֹא־יֶחֱטָ֔א וְאָנַפְתָּ֣ בָ֔ם וּנְתַתָּ֖ם לִפְנֵ֣י אֹויֵ֑ב וְשָׁב֤וּם שֹֽׁבֵיהֶם֙ אֶל־אֶ֣רֶץ הָאֹויֵ֔ב רְחֹוקָ֖ה אֹ֥ו קְרֹובָֽה׃
47וְהֵשִׁ֨יבוּ֙ אֶל־לִבָּ֔ם בָּאָ֖רֶץ אֲשֶׁ֣ר נִשְׁבּוּ־שָׁ֑ם וְשָׁ֣בוּ׀ וְהִֽתְחַנְּנ֣וּ אֵלֶ֗יךָ בְּאֶ֤רֶץ שֹֽׁבֵיהֶם֙ לֵאמֹ֔ר חָטָ֥אנוּ וְהֶעֱוִ֖ינוּ רָשָֽׁעְנוּ׃
48וְשָׁ֣בוּ אֵלֶ֗יךָ בְּכָל־לְבָבָם֙ וּבְכָל־נַפְשָׁ֔ם בְּאֶ֥רֶץ אֹיְבֵיהֶ֖ם אֲשֶׁר־שָׁב֣וּ אֹתָ֑ם וְהִֽתְפַּֽלְל֣וּ אֵלֶ֗יךָ דֶּ֤רֶךְ אַרְצָם֙ אֲשֶׁ֣ר נָתַ֣תָּה לַאֲבֹותָ֔ם הָעִיר֙ אֲשֶׁ֣ר בָּחַ֔רְתָּ וְהַבַּ֖יִת אֲשֶׁר־בָּנִיתָ לִשְׁמֶֽךָ׃
49וְשָׁמַעְתָּ֤ הַשָּׁמַ֨יִם֙ מְכֹ֣ון שִׁבְתְּךָ֔ אֶת־תְּפִלָּתָ֖ם וְאֶת־תְּחִנָּתָ֑ם וְעָשִׂ֖יתָ מִשְׁפָּטָֽם׃
50וְסָלַחְתָּ֤ לְעַמְּךָ֙ אֲשֶׁ֣ר חָֽטְאוּ־לָ֔ךְ וּלְכָל־פִּשְׁעֵיהֶ֖ם אֲשֶׁ֣ר פָּשְׁעוּ־בָ֑ךְ וּנְתַתָּ֧ם לְרַחֲמִ֛ים לִפְנֵ֥י שֹׁבֵיהֶ֖ם וְרִֽחֲמֽוּם׃
51כִּֽי־עַמְּךָ֥ וְנַחֲלָתְךָ֖ הֵ֑ם אֲשֶׁ֤ר הֹוצֵ֨אתָ֙ מִמִּצְרַ֔יִם מִתֹּ֖וךְ כּ֥וּר הַבַּרְזֶֽל׃
52לִהְיֹ֨ות עֵינֶ֤יךָ פְתֻחֹות֙ אֶל־תְּחִנַּ֣ת עַבְדְּךָ֔ וְאֶל־תְּחִנַּ֖ת עַמְּךָ֣ יִשְׂרָאֵ֑ל לִשְׁמֹ֣עַ אֲלֵיהֶ֔ם בְּכֹ֖ל קָרְאָ֥ם אֵלֶֽיךָ׃
53כִּֽי־אַתָּ֞ה הִבְדַּלְתָּ֤ם לְךָ֙ לְֽנַחֲלָ֔ה מִכֹּ֖ל עַמֵּ֣י הָאָ֑רֶץ כַּאֲשֶׁ֨ר דִּבַּ֜רְתָּ בְּיַ֣ד׀ מֹשֶׁ֣ה עַבְדֶּ֗ךָ בְּהֹוצִיאֲךָ֧ אֶת־אֲבֹתֵ֛ינוּ מִמִּצְרַ֖יִם אֲדֹנָ֥י יְהוִֽה׃ פ
54וַיְהִ֣י׀ כְּכַלֹּ֣ות שְׁלֹמֹ֗ה לְהִתְפַּלֵּל֙ אֶל־יְהוָ֔ה אֵ֛ת כָּל־הַתְּפִלָּ֥ה וְהַתְּחִנָּ֖ה הַזֹּ֑את קָ֞ם מִלִּפְנֵ֨י מִזְבַּ֤ח יְהוָה֙ מִכְּרֹ֣עַ עַל־בִּרְכָּ֔יו וְכַפָּ֖יו פְּרֻשֹׂ֥ות הַשָּׁמָֽיִם׃
55וַֽיַּעְמֹ֕ד וַיְבָ֕רֶךְ אֵ֖ת כָּל־קְהַ֣ל יִשְׂרָאֵ֑ל קֹ֥ול גָּדֹ֖ול לֵאמֹֽר׃
56בָּר֣וּךְ יְהוָ֗ה אֲשֶׁ֨ר נָתַ֤ן מְנוּחָה֙ לְעַמֹּ֣ו יִשְׂרָאֵ֔ל כְּכֹ֖ל אֲשֶׁ֣ר דִּבֵּ֑ר לֹֽא־נָפַ֞ל דָּבָ֣ר אֶחָ֗ד מִכֹּל֙ דְּבָרֹ֣ו הַטֹּ֔וב אֲשֶׁ֣ר דִּבֶּ֔ר בְּיַ֖ד מֹשֶׁ֥ה עַבְדֹּֽו׃
57יְהִ֨י יְהוָ֤ה אֱלֹהֵ֨ינוּ֙ עִמָּ֔נוּ כַּאֲשֶׁ֥ר הָיָ֖ה עִם־אֲבֹתֵ֑ינוּ אַל־יַעַזְבֵ֖נוּ וְאַֽל־יִטְּשֵֽׁנוּ׃
58לְהַטֹּ֥ות לְבָבֵ֖נוּ אֵלָ֑יו לָלֶ֣כֶת בְּכָל־דְּרָכָ֗יו וְלִשְׁמֹ֨ר מִצְוֹתָ֤יו וְחֻקָּיו֙ וּמִשְׁפָּטָ֔יו אֲשֶׁ֥ר צִוָּ֖ה אֶת־אֲבֹתֵֽינוּ׃
59וְיִֽהְי֨וּ דְבָרַ֜י אֵ֗לֶּה אֲשֶׁ֤ר הִתְחַנַּ֨נְתִּי֙ לִפְנֵ֣י יְהוָ֔ה קְרֹבִ֛ים אֶל־יְהוָ֥ה אֱלֹהֵ֖ינוּ יֹומָ֣ם וָלָ֑יְלָה לַעֲשֹׂ֣ות׀ מִשְׁפַּ֣ט עַבְדֹּ֗ו וּמִשְׁפַּ֛ט עַמֹּ֥ו יִשְׂרָאֵ֖ל דְּבַר־יֹ֥ום בְּיֹומֹֽו׃
60לְמַ֗עַן דַּ֚עַת כָּל־עַמֵּ֣י הָאָ֔רֶץ כִּ֥י יְהוָ֖ה ה֣וּא הָאֱלֹהִ֑ים אֵ֖ין עֹֽוד׃
61וְהָיָ֤ה לְבַבְכֶם֙ שָׁלֵ֔ם עִ֖ם יְהוָ֣ה אֱלֹהֵ֑ינוּ לָלֶ֧כֶת בְּחֻקָּ֛יו וְלִשְׁמֹ֥ר מִצְוֹתָ֖יו כַּיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃
62וְֽהַמֶּ֔לֶךְ וְכָל־יִשְׂרָאֵ֖ל עִמֹּ֑ו זֹבְחִ֥ים זֶ֖בַח לִפְנֵ֥י יְהוָֽה׃
63וַיִּזְבַּ֣ח שְׁלֹמֹ֗ה אֵ֣ת זֶ֣בַח הַשְּׁלָמִים֮ אֲשֶׁ֣ר זָבַ֣ח לַיהוָה֒ בָּקָ֗ר עֶשְׂרִ֤ים וּשְׁנַ֨יִם֙ אֶ֔לֶף וְצֹ֕אן מֵאָ֥ה וְעֶשְׂרִ֖ים אָ֑לֶף וַֽיַּחְנְכוּ֙ אֶת־בֵּ֣ית יְהוָ֔ה הַמֶּ֖לֶךְ וְכָל־בְּנֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
64בַּיֹּ֣ום הַה֗וּא קִדַּ֨שׁ הַמֶּ֜לֶךְ אֶת־תֹּ֣וךְ הֶחָצֵ֗ר אֲשֶׁר֙ לִפְנֵ֣י בֵית־יְהוָ֔ה כִּי־עָ֣שָׂה שָׁ֗ם אֶת־הָֽעֹלָה֙ וְאֶת־הַמִּנְחָ֔ה וְאֵ֖ת חֶלְבֵ֣י הַשְּׁלָמִ֑ים כִּֽי־מִזְבַּ֤ח הַנְּחֹ֨שֶׁת֙ אֲשֶׁ֣ר לִפְנֵ֣י יְהוָ֔ה קָטֹ֗ן מֵֽהָכִיל֙ אֶת־הָעֹלָ֣ה וְאֶת־הַמִּנְחָ֔ה וְאֵ֖ת חֶלְבֵ֥י הַשְּׁלָמִֽים׃
65וַיַּ֣עַשׂ שְׁלֹמֹ֣ה בָֽעֵת־הַהִ֣יא׀ אֶת־הֶחָ֡ג וְכָל־יִשְׂרָאֵ֣ל עִמֹּו֩ קָהָ֨ל גָּדֹ֜ול מִלְּבֹ֥וא חֲמָ֣ת׀ עַד־נַ֣חַל מִצְרַ֗יִם לִפְנֵי֙ יְהוָ֣ה אֱלֹהֵ֔ינוּ שִׁבְעַ֥ת יָמִ֖ים וְשִׁבְעַ֣ת יָמִ֑ים אַרְבָּעָ֥ה עָשָׂ֖ר יֹֽום׃
66בַּיֹּ֤ום הַשְּׁמִינִי֙ שִׁלַּ֣ח אֶת־הָעָ֔ם וַֽיְבָרֲכ֖וּ אֶת־הַמֶּ֑לֶךְ וַיֵּלְכ֣וּ לְאָהֳלֵיהֶ֗ם שְׂמֵחִים֙ וְטֹ֣ובֵי לֵ֔ב עַ֣ל כָּל־הַטֹּובָ֗ה אֲשֶׁ֨ר עָשָׂ֤ה יְהוָה֙ לְדָוִ֣ד עַבְדֹּ֔ו וּלְיִשְׂרָאֵ֖ל עַמֹּֽו׃
Salomoni ashub’ibonekerwa na Nyakasane
1Abami 9 |
1 Erhi Salomoni ayusa okuyûbaka aka-Nyamuzinda n’obwami bwage na ngasi yindi myûbako yoshi, Salomoni ali alalire okuyûbakisa; 2 Nyakasane ashub’ibonekera Salomoni obwa kabirbi nk’oku anarhangig’imubonekera aha Gabaoni. 3 Nyakasane anacimubwira, erhi: «Nayumvirhe omusengero n’a mahûne gawe embere zani; nagishire eyîra nyumpa wayûbakaga mpu izîno lyani likayôrha lirimwo ensiku zoshi n’omwo mwo amasu n’omurhima gwani byakaz’iyôrha biri ensiku zoshi. 4 Nawe okag’igenda bwinja embere zani nka kulya sho Daudi anali ayosire n’omurhima mwîmâna, omurhima mushinganyanya okanakajira nk’oku nakurhegeka kwoshi, okanashimba amarhcgeko gani n’obulonza bwani, 5 nayish’igwika entebe y’obwami bwawe omu Israheli e nsiku zoshi nka oku nanalaganyagya sho Daudi amango namubwiraga nti: Wakaz’iyôrha oli n’omukûla oku ntebe y’obwami omu Israheli. 6 Cikwone we n’abana bawe, mukandeka n’okurhashimba amarhegeko namuhaga n’okuya gûka oku bandi banyamuzinda b’obwihambi, 7 narhenza Israheli omu cihugo namuhaga, eyo nyumpa nagishaga okw’izîno lyani nanayilangabûla embere zani, kandi Israheli anaba masheka na lwimbo omu gandi mashanja. 8 Eyira nyumpa ntagatifu yanaha biguka na ngasi yeshi wankayigera hofi anarhemuka ahebe olushungurho; banakaderha mpu carhumaga Nyakasane ajira olu lugo n’eyîra nyumpa ntyâla? 9 Kandi banakabashuza, mpu: Bulya balekêrire Nyakasane Nyamuzinda wabo, owakulaga ababusi baho omu cihugo c’e Misiri, babul’igend’icishwêkera oku bandi banyamuzinda b’obwihambi. bakaz’ibafukamira banakaz’ibakolera: bwo bula Nyakasane abahiziragekwo agala mabi goshi.»
Ebishagala Salomoni ahaga Hiramu
10 Enyuma lya myaka makumi abirhi, erhi Salomoni aba amayûbaka akaNyamuzinda n’obwami bwage, 11 naye Hiramu abire amayûsa okuhâ Salomoni emirhi y’emiyerezi n’ensindani, abire amamuhâ amasholo nk’oku analonzagya, mwami Salomoni naye ahâ Hiramu bishagala makumi abirhi omu cihugo c’e Galileya. 12 Hiramu anaciyîmuka kurhenga e Tiri mpu agend’ilola ebyo bishagala Salomoni amuhâga, arhabonaga bimusimisize. 13 Anaciderha, erhi: Bishagala bici ebi ompire mwene wirhu? Abiyirika izîno lya Kabuli, eryo izîno lyo binaciderhwa kuhika buno. 14 Hiramu arhumira Salomoni talenta igana na makumi abirhi g’amasholo.
Okuyubakîsa obukukuru
15 Alaga oku Salomoni ali akerekinyc emikolo omu kuyûbaka aka Nyamuzinda n’enyumpa yage, e Milo, olukuta lwa Yeruzalemu, aha Hasori, aha Gezeri. 16 (Faraoni mwami w’e Misiri naye anasôka mpu agend’inyaga olugo lw’e Gezeri. Erhi aba amaludûlika muliro n’okunigûza abanya-Kanani bayûbakagamwo boshi, aluhâna nshololo oku buhya bw’omwali, muka Salo moni. 17 Salomoni ayûbaka Gezeri buhyahya) na Bet-Honori wali olunda lw’idako. 18 Ayûbaka Baalati na Tamari omu cihugo ca Yuda olunda lw’irungu.
19 Ayûbaka n’ezindi nyumpa zo nyumpa z’embîko za Salomoni, bishagala biguma bya kukabîkira engalc zage, ebindi bya kushwêkera ebihesi byage, na ngasi bindi bimusimîsize okuyûbaka aha Yeruzalemu, omu Libano n’omu bwami bwage mwoshi. 20 Abantu bali basigire omu banya-Moriti, omu ba Hititi, omu ba Perizi, omu ba Yebusi, ngasi balya boshi barhali bene Israheli, 21 nisi erhi bagala babo ngasi bantu banalisigire omu cihugo, n’abarhaherêrekezibagwa (abarhaherhereragwa) na bene Israheli, Salomoni abahira kw’ogwo mukolo gw’obukukuru kwo banaciba kuhika buno. 22 Cikwone arhajiraga bene Israheli bantu babarhuzi, bulya babagamwo abakwi: bakarhengamwo abasirika, abambali, abakulu b’ernirhwe abahêka engale, n’abashonera oku biterusi. 23 Bantu magana arhanu na makumi arhanu, bali barhambo bakazag’ikolesa eyôla mikolo n’oku rhabâla abantu bakazag’ijira eyôla mikolo. 24 Mwali wa Faraoni arhenga ebwa murhundu gwa Daudi asôkera mulya nyumpa Salomoni amuyubakiraga. Buzinda agûkira e Milo.
Emikolo Salomoni ajiriraga omu ka-Nyamuzinda
25 Salomoni akag’irherekêra enterekêro z’okusiriza n’ez’omurhûla, kasha rhu ngasi mwaka oku luhêrero ayûbakiraga Nyakasane, akatumbûkiza n’e nshangi oku luhêrero lwali embere za Nyakasane. Akombêra bwenêne aka Nyamuzinda.
Salomoni ajirîsa amasuha g’okurhimbûla
26 Salomoni ajirîsa amasuha e Egiyoni-Geberi hofi n’Elati, omu irungu ly’enyanja ndukula, omu cihugo c’Edomu. 27 Hiramu amurhumira oku bambali bage bayishig’ivugama n’okumanyîrira bwinja enyanja. 28 Baja e Ofiri barholayo talenta igana na rnakumi abirhi ga masholo, bayisha babidwirhire mwami Salomoni.
BHS 1Kings
9
1וַיְהִי֙ כְּכַלֹּ֣ות שְׁלֹמֹ֔ה לִבְנֹ֥ות אֶת־בֵּית־יְהוָ֖ה וְאֶת־בֵּ֣ית הַמֶּ֑לֶךְ וְאֵת֙ כָּל־חֵ֣שֶׁק שְׁלֹמֹ֔ה אֲשֶׁ֥ר חָפֵ֖ץ לַעֲשֹֽׂות׃ פ
2וַיֵּרָ֧א יְהוָ֛ה אֶל־שְׁלֹמֹ֖ה שֵׁנִ֑ית כַּאֲשֶׁ֛ר נִרְאָ֥ה אֵלָ֖יו בְּגִבְעֹֽון׃
3וַיֹּ֨אמֶר יְהוָ֜ה אֵלָ֗יו שָׁ֠מַעְתִּי אֶת־תְּפִלָּתְךָ֣ וְאֶת־תְּחִנָּתְךָ֮ אֲשֶׁ֣ר הִתְחַנַּ֣נְתָּה לְפָנַי֒ הִקְדַּ֗שְׁתִּי אֶת־הַבַּ֤יִת הַזֶּה֙ אֲשֶׁ֣ר בָּנִ֔תָה לָשֽׂוּם־שְׁמִ֥י שָׁ֖ם עַד־עֹולָ֑ם וְהָי֨וּ עֵינַ֧י וְלִבִּ֛י שָׁ֖ם כָּל־הַיָּמִֽים׃
4וְאַתָּ֞ה אִם־תֵּלֵ֣ךְ לְפָנַ֗י כַּאֲשֶׁ֨ר הָלַ֜ךְ דָּוִ֤ד אָבִ֨יךָ֙ בְּתָם־לֵבָ֣ב וּבְיֹ֔שֶׁר לַעֲשֹׂ֕ות כְּכֹ֖ל אֲשֶׁ֣ר צִוִּיתִ֑יךָ חֻקַּ֥י וּמִשְׁפָּטַ֖י תִּשְׁמֹֽר׃
5וַהֲקִ֨מֹתִ֜י אֶת־כִּסֵּ֧א מַֽמְלַכְתְּךָ֛ עַל־יִשְׂרָאֵ֖ל לְעֹלָ֑ם כַּאֲשֶׁ֣ר דִּבַּ֗רְתִּי עַל־דָּוִ֤ד אָבִ֨יךָ֙ לֵאמֹ֔ר לֹֽא־יִכָּרֵ֤ת לְךָ֙ אִ֔ישׁ מֵעַ֖ל כִּסֵּ֥א יִשְׂרָאֵֽל׃
6אִם־שֹׁ֨וב תְּשֻׁב֜וּן אַתֶּ֤ם וּבְנֵיכֶם֙ מֵֽאַחֲרַ֔י וְלֹ֤א תִשְׁמְרוּ֙ מִצְוֹתַ֣י חֻקֹּתַ֔י אֲשֶׁ֥ר נָתַ֖תִּי לִפְנֵיכֶ֑ם וַהֲלַכְתֶּ֗ם וַעֲבַדְתֶּם֙ אֱלֹהִ֣ים אֲחֵרִ֔ים וְהִשְׁתַּחֲוִיתֶ֖ם לָהֶֽם׃
7וְהִכְרַתִּ֣י אֶת־יִשְׂרָאֵ֗ל מֵעַ֨ל פְּנֵ֤י הָאֲדָמָה֙ אֲשֶׁ֣ר נָתַ֣תִּי לָהֶ֔ם וְאֶת־הַבַּ֨יִת֙ אֲשֶׁ֣ר הִקְדַּ֣שְׁתִּי לִשְׁמִ֔י אֲשַׁלַּ֖ח מֵעַ֣ל פָּנָ֑י וְהָיָ֧ה יִשְׂרָאֵ֛ל לְמָשָׁ֥ל וְלִשְׁנִינָ֖ה בְּכָל־הָעַמִּֽים׃
8וְהַבַּ֤יִת הַזֶּה֙ יִהְיֶ֣ה עֶלְיֹ֔ון כָּל־עֹבֵ֥ר עָלָ֖יו יִשֹּׁ֣ם וְשָׁרָ֑ק וְאָמְר֗וּ עַל־מֶ֨ה עָשָׂ֤ה יְהוָה֙ כָּ֔כָה לָאָ֥רֶץ הַזֹּ֖את וְלַבַּ֥יִת הַזֶּֽה׃
9וְאָמְר֗וּ עַל֩ אֲשֶׁ֨ר עָזְב֜וּ אֶת־יְהוָ֣ה אֱלֹהֵיהֶ֗ם אֲשֶׁ֨ר הֹוצִ֣יא אֶת־אֲבֹתָם֮ מֵאֶ֣רֶץ מִצְרַיִם֒ וַֽיַּחֲזִ֨קוּ֙ בֵּאלֹהִ֣ים אֲחֵרִ֔ים וַיִּשְׁתַּחוּ לָהֶ֖ם וַיַּעַבְדֻ֑ם עַל־כֵּ֗ן הֵבִ֤יא יְהוָה֙ עֲלֵיהֶ֔ם אֵ֥ת כָּל־הָרָעָ֖ה הַזֹּֽאת׃ פ
10וַיְהִ֗י מִקְצֵה֙ עֶשְׂרִ֣ים שָׁנָ֔ה אֲשֶׁר־בָּנָ֥ה שְׁלֹמֹ֖ה אֶת־שְׁנֵ֣י הַבָּתִּ֑ים אֶת־בֵּ֥ית יְהוָ֖ה וְאֶת־בֵּ֥ית הַמֶּֽלֶךְ׃
11חִירָ֣ם מֶֽלֶךְ־צֹ֠ר נִשָּׂ֨א אֶת־שְׁלֹמֹ֜ה בַּעֲצֵי֩ אֲרָזִ֨ים וּבַעֲצֵ֧י בְרֹושִׁ֛ים וּבַזָּהָ֖ב לְכָל־חֶפְצֹ֑ו אָ֡ז יִתֵּן֩ הַמֶּ֨לֶךְ שְׁלֹמֹ֤ה לְחִירָם֙ עֶשְׂרִ֣ים עִ֔יר בְּאֶ֖רֶץ הַגָּלִֽיל׃
12וַיֵּצֵ֤א חִירָם֙ מִצֹּ֔ר לִרְאֹות֙ אֶת־הֶ֣עָרִ֔ים אֲשֶׁ֥ר נָתַן־לֹ֖ו שְׁלֹמֹ֑ה וְלֹ֥א יָשְׁר֖וּ בְּעֵינָֽיו׃
13וַיֹּ֕אמֶר מָ֚ה הֶעָרִ֣ים הָאֵ֔לֶּה אֲשֶׁר־נָתַ֥תָּה לִּ֖י אָחִ֑י וַיִּקְרָ֤א לָהֶם֙ אֶ֣רֶץ כָּב֔וּל עַ֖ד הַיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃ פ
14וַיִּשְׁלַ֥ח חִירָ֖ם לַמֶּ֑לֶךְ מֵאָ֥ה וְעֶשְׂרִ֖ים כִּכַּ֥ר זָהָֽב׃
15וְזֶ֨ה דְבַר־הַמַּ֜ס אֲשֶֽׁר־הֶעֱלָ֣ה׀ הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֗ה לִבְנֹות֩ אֶת־בֵּ֨ית יְהוָ֤ה וְאֶת־בֵּיתֹו֙ וְאֶת־הַמִּלֹּ֔וא וְאֵ֖ת חֹומַ֣ת יְרוּשָׁלִָ֑ם וְאֶת־חָצֹ֥ר וְאֶת־מְגִדֹּ֖ו וְאֶת־גָּֽזֶר׃
16פַּרְעֹ֨ה מֶֽלֶךְ־מִצְרַ֜יִם עָלָ֗ה וַיִּלְכֹּ֤ד אֶת־גֶּ֨זֶר֙ וַיִּשְׂרְפָ֣הּ בָּאֵ֔שׁ וְאֶת־הַֽכְּנַעֲנִ֛י הַיֹּשֵׁ֥ב בָּעִ֖יר הָרָ֑ג וַֽיִּתְּנָהּ֙ שִׁלֻּחִ֔ים לְבִתֹּ֖ו אֵ֥שֶׁת שְׁלֹמֹֽה׃
17וַיִּ֤בֶן שְׁלֹמֹה֙ אֶת־גָּ֔זֶר וְאֶת־בֵּ֥ית חֹרֹ֖ן תַּחְתֹּֽון׃
18וְאֶֽת־בַּעֲלָ֛ת וְאֶת־תָּמָר בַּמִּדְבָּ֖ר בָּאָֽרֶץ׃
19וְאֵ֨ת כָּל־עָרֵ֤י הַֽמִּסְכְּנֹות֙ אֲשֶׁ֣ר הָי֣וּ לִשְׁלֹמֹ֔ה וְאֵת֙ עָרֵ֣י הָרֶ֔כֶב וְאֵ֖ת עָרֵ֣י הַפָּרָשִׁ֑ים וְאֵ֣ת׀ חֵ֣שֶׁק שְׁלֹמֹ֗ה אֲשֶׁ֤ר חָשַׁק֙ לִבְנֹ֤ות בִּירוּשָׁלִַ֨ם֙ וּבַלְּבָנֹ֔ון וּבְכֹ֖ל אֶ֥רֶץ מֶמְשַׁלְתֹּֽו׃
20כָּל־הָ֠עָם הַנֹּותָ֨ר מִן־הָאֱמֹרִ֜י הַחִתִּ֤י הַפְּרִזִּי֙ הַחִוִּ֣י וְהַיְבוּסִ֔י אֲשֶׁ֛ר לֹֽא־מִבְּנֵ֥י יִשְׂרָאֵ֖ל הֵֽמָּה׃
21בְּנֵיהֶ֗ם אֲשֶׁ֨ר נֹתְר֤וּ אַחֲרֵיהֶם֙ בָּאָ֔רֶץ אֲשֶׁ֧ר לֹֽא־יָכְל֛וּ בְּנֵ֥י יִשְׂרָאֵ֖ל לְהַֽחֲרִימָ֑ם וַיַּעֲלֵ֤ם שְׁלֹמֹה֙ לְמַס־עֹבֵ֔ד עַ֖ד הַיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃
22וּמִבְּנֵי֙ יִשְׂרָאֵ֔ל לֹֽא־נָתַ֥ן שְׁלֹמֹ֖ה עָ֑בֶד כִּי־הֵ֞ם אַנְשֵׁ֣י הַמִּלְחָמָ֗ה וַעֲבָדָיו֙ וְשָׂרָ֣יו וְשָׁלִשָׁ֔יו וְשָׂרֵ֥י רִכְבֹּ֖ו וּפָרָשָֽׁיו׃ ס
23אֵ֣לֶּה׀ שָׂרֵ֣י הַנִּצָּבִ֗ים אֲשֶׁ֤ר עַל־הַמְּלָאכָה֙ לִשְׁלֹמֹ֔ה חֲמִשִּׁ֖ים וַחֲמֵ֣שׁ מֵאֹ֑ות הָרֹדִ֣ים בָּעָ֔ם הָעֹשִׂ֖ים בַּמְּלָאכָֽה׃
24אַ֣ךְ בַּת־פַּרְעֹ֗ה עָֽלְתָה֙ מֵעִ֣יר דָּוִ֔ד אֶל־בֵּיתָ֖הּ אֲשֶׁ֣ר בָּֽנָה־לָ֑הּ אָ֖ז בָּנָ֥ה אֶת־הַמִּלֹּֽוא׃
25וְהֶעֱלָ֣ה שְׁלֹמֹ֡ה שָׁלֹשׁ֩ פְּעָמִ֨ים בַּשָּׁנָ֜ה עֹלֹ֣ות וּשְׁלָמִ֗ים עַל־הַמִּזְבֵּ֨חַ֙ אֲשֶׁ֣ר בָּנָ֣ה לַיהוָ֔ה וְהַקְטֵ֣יר אִתֹּ֗ו אֲשֶׁ֖ר לִפְנֵ֣י יְהוָ֑ה וְשִׁלַּ֖ם אֶת־הַבָּֽיִת׃
26וָאֳנִ֡י עָשָׂה֩ הַמֶּ֨לֶךְ שְׁלֹמֹ֜ה בְּעֶצְיֹֽון־גֶּ֨בֶר אֲשֶׁ֧ר אֶת־אֵלֹ֛ות עַל־שְׂפַ֥ת יַם־ס֖וּף בְּאֶ֥רֶץ אֱדֹֽום׃
27וַיִּשְׁלַ֨ח חִירָ֤ם בָּֽאֳנִי֙ אֶת־עֲבָדָ֔יו אַנְשֵׁ֣י אֳנִיֹּ֔ות יֹדְעֵ֖י הַיָּ֑ם עִ֖ם עַבְדֵ֥י שְׁלֹמֹֽה׃
28וַיָּבֹ֣אוּ אֹופִ֔ירָה וַיִּקְח֤וּ מִשָּׁם֙ זָהָ֔ב אַרְבַּע־מֵאֹ֥ות וְעֶשְׂרִ֖ים כִּכָּ֑ר וַיָּבִ֖אוּ אֶל־הַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹֽה׃ פ
Omwamikazi w’e Saba ayish’irhangula Salomoni
1Abami 10 |
1 Omwamikazi w’e Saba erhi ayumva kurhi mwami Salomoni ajir’irenge oku izîno lya Nyakasane anaciyisha mpu ali muyenja omu kumutwa emigani. 2 Ayisha aha Yeruzalemu n’obuso bw’endogomi zali zibarhwire enshangi n’amasholo manji bwenêne n’amabuye g’engulo ndârhi. Anacija aha mwa Salomoni anacimushambâlira ngasi byanamuli oku murhima byoshi. 3 Sa lomoni anacimuhâ ihano oku ngasi cinwa anamudôsagya: Nta cinwa cafumire mwami mpu lero camamuyabira kuhugûla. 4 Oyôla mwamikazi w’e Saba erhi aba amazanwa n’oburhondekezi bwa Salomoni n’enyumpa ayûbakaga, 5 erhi abona kurhi enyama zadarhulwa oku cîbo cage, kurhi enyumpa z’abambali ziyinjihire, erhi alola oku mikolo n’emyambalo y’abarhumisi bage, abarhanza amamvu, obunji bw’enterekêro arherekêra omu ka-Nyamuzinda, arhaciha shig’ibikira emurhima anacibwira mwami erhi: 6 «Neci kwo binali ehi nabwira gwa omu cihugo cani oku biyerekire obwirhonzi n’oburhondekezi bwawe. 7Ntayemêrezagya ebi bakazag’inshambâlira ci naderha ni kukwaninc niene nyîshe ncîbonere n’amasu gani, lola oku ciru barhali bambwizire ecihimbi omu burhondekezi bwawe n’omu bwololoke n’irenge lishushire ebi nabwiragwa. 8 lragi lya bambali bawe n’abarhumisi bawe bakub’eburhambi; barhanahwa barhayumva n’okubona obushinganyanya bwawe. 9 Ayagirwe Nyamubâho Nyamuzinda wawe, ye wasimaga okukubwarhaza oku ntebe y’Israheli mpu ly’akuzibwa. Kurhonya ayôrhaga arhonya Israheli, kwo kwarhumire akuyîmika mwami mpu orhegeke omu bwirhonzi n’omu bushinganyanya. 10 Anacirhûla mwami talenta igana na makumi abirhi za masholo, enshangi mwandu n’ama buye g’engulo ndârhi. Harhal’isag’ibonekana enshangi nyinganaho nk’ezira mwamikazi w’e Saba arhûlaga mwami Salomoni. 11 Amârho ga Hiramu gakazag’ilêrha amasholo g’e Ofiri ganakayisha gadwirhe kurhenga eyôla Ofiri emirhi minji y’ensantali n’amabuye g’engulo ndârhi. 12 Mw’eyôla mirhi y’ensantali, mwami ajiramwo amashonezo g’aka-Nyamuzinda n’ag’obwami bwage, ennanga z’enzenze oku bayimbiza. 13 Mwami Salomoni aha olya mwamikazi w’eSaba ngasi byoshi ankanacifinjire, ngasi byoshi anahûnaga, buzira kuganja ebi mwami amufumbasagya yene omu nfune. Enyuma z’ahôla, omwamikazi ase ngaruka, ashubira omu cihugo cage boshi n’abambali.
Obugale bwa Salomoni
14 Obuzirho bw’ amasholo bakazag’ilerhera Salomoni omu mwaka muguma bwali nka magana gali ndarhu na makumi gali ndarhu na ndarhu ga talenta. 15 Buzira okuganja amasholo gakag’irhûlwa n’ababalama n’isoko ly’abarhunzi, n’ery’abami boshi b’omu Arabiya. 16 Mwami Salomoni atulîsa mpenzi magana abirhi za masholo, ngasi mpenzi ya sikeli magana gali ndarhu ga masholo; 17 na zindi mpcnzi nsungunu magana asharhu nazo za masholo za lugero luguma okungasi mpenzi; mwami abibîkira omu nyumpa yage y’Omuzirhu gw’e Libano. 18 Mwami anacibinja entebe nnene y’obwami y’ihembe, anayishîga amasholo gone gone. 19 Eyôla ntebe yali egwerhe mashonezo ndarhu, enyanya ah’oku shegemwa kw’eyôla ntebe hali haburunguse, ngasi lunda lwayo lwali enshusho z’empangaza ibirhi zali ziyimanzire hofi na ngasi hadêkerezibwa okuboko. 20 Zindi ntale ikumi n’ibirhi zali kuli eyôla mibungo, ngasi lunda. Ha rhasag’ibonekana ntebe ya bene eyo ciru n’omu gandi mami. 21 Orhubêhe rhwa Salomoni rhw’okunywêra rhwali rhwa masholo gonene, kuguma n’entebe y’omu nyumpa y’omu Muzirhu gw’e Libano, byali bya masholo goncne, bulya amarhale garhakengagwa ciru. 22 Neci mwami ali agwerhe amârho e Tarsisi haguma n’amârho ga Hiramu na ngasi myaka isharhu agôla mârho g’e Tarsisi gakazag’iyisha gadwirhe amasholo, amarhale, amahembe, encima n’enduku.
23 Mwami Salomoni agalûluka kulusha abandi bami boshi ba hano igulu, omu birugu n’omu bugula n’omu bushinganyanya. 24 Igulu lyoshi lyakag’ilonza okuyankirirwa na Salomoni n’okuyumva obwirhonzi Nyakasane ahiraga omu murhima gwage. 25 Na ngasi wanakazag’iyisha yeshi akayisha amurhûzire ebirugu by’amarhale n’arnasholo, emishangi, emirasano, enshangi, ebiterusi,ebihêsi, ntyo ngasi mwaka.
Engale za Salomoni
26 Salomoni alunda engâle n’ebiterusi, ali agwerhe ngâle cihumbi na maga na ani, abasirika b’oku biterusi bali bihumbi ikumi na bibirhi, abahirira embiko z’ezôla ngâle omu bishagala by’okubîkirwa n’ebindi hofi n’obwami aha Yeru zalemu. 27 Mwami Salomoni àhirhîre oku birugu, byaluga nka mabuye aha Yeruzalemu, n’emirhi y’enduluma yaba mwandu nka mihumbahumba y’ekabanda. 28 Ebiterusi bya Salomoni byakag’irhenga e Misiri n’e Sisiliya, abarhunzi ba mwami bakaz’igula. 29 Engâle nguma yakag’ifa sikeli magana ndarhu. Mwami w’e Hititi n’ow’e Aramu nabo bakâg’ibiguza ntyo.
1Kings
10
1וּמַֽלְכַּת־שְׁבָ֗א שֹׁמַ֛עַת אֶת־שֵׁ֥מַע שְׁלֹמֹ֖ה לְשֵׁ֣ם יְהוָ֑ה וַתָּבֹ֥א לְנַסֹּתֹ֖ו בְּחִידֹֽות׃
2וַתָּבֹ֣א יְרוּשָׁלְַ֗מָה בְּחַיִל֮ כָּבֵ֣ד מְאֹד֒ גְּ֠מַלִּים נֹשְׂאִ֨ים בְּשָׂמִ֧ים וְזָהָ֛ב רַב־מְאֹ֖ד וְאֶ֣בֶן יְקָרָ֑ה וַתָּבֹא֙ אֶל־שְׁלֹמֹ֔ה וַתְּדַבֵּ֣ר אֵלָ֔יו אֵ֛ת כָּל־אֲשֶׁ֥ר הָיָ֖ה עִם־לְבָבָֽהּ׃
3וַיַּגֶּד־לָ֥הּ שְׁלֹמֹ֖ה אֶת־כָּל־דְּבָרֶ֑יהָ לֹֽא־הָיָ֤ה דָּבָר֙ נֶעְלָ֣ם מִן־הַמֶּ֔לֶךְ אֲשֶׁ֧ר לֹ֦א הִגִּ֖יד לָֽהּ׃
4וַתֵּ֨רֶא֙ מַֽלְכַּת־שְׁבָ֔א אֵ֖ת כָּל־חָכְמַ֣ת שְׁלֹמֹ֑ה וְהַבַּ֖יִת אֲשֶׁ֥ר בָּנָֽה׃
5וּמַאֲכַ֣ל שֻׁלְחָנֹ֡ו וּמֹושַׁ֣ב עֲבָדָיו֩ וּמַעֲמַ֨ד מְשָׁרְתֹו וּמַלְבֻּֽשֵׁיהֶם֙ וּמַשְׁקָ֔יו וְעֹ֣לָתֹ֔ו אֲשֶׁ֥ר יַעֲלֶ֖ה בֵּ֣ית יְהוָ֑ה וְלֹא־הָ֥יָה בָ֛הּ עֹ֖וד רֽוּחַ׃
6וַתֹּ֨אמֶר֙ אֶל־הַמֶּ֔לֶךְ אֱמֶת֙ הָיָ֣ה הַדָּבָ֔ר אֲשֶׁ֥ר שָׁמַ֖עְתִּי בְּאַרְצִ֑י עַל־דְּבָרֶ֖יךָ וְעַל־חָכְמָתֶֽךָ׃
7וְלֹֽא־הֶאֱמַ֣נְתִּי לַדְּבָרִ֗ים עַ֤ד אֲשֶׁר־בָּ֨אתִי֙ וַתִּרְאֶ֣ינָה עֵינַ֔י וְהִנֵּ֥ה לֹֽא־הֻגַּד־לִ֖י הַחֵ֑צִי הֹוסַ֤פְתָּ חָכְמָה֙ וָטֹ֔וב אֶל־הַשְּׁמוּעָ֖ה אֲשֶׁ֥ר שָׁמָֽעְתִּי׃
8אַשְׁרֵ֣י אֲנָשֶׁ֔יךָ אַשְׁרֵ֖י עֲבָדֶ֣יךָ אֵ֑לֶּה הָֽעֹמְדִ֤ים לְפָנֶ֨יךָ֙ תָּמִ֔יד הַשֹּׁמְעִ֖ים אֶת־חָכְמָתֶֽךָ׃
9יְהִ֨י יְהוָ֤ה אֱלֹהֶ֨יךָ֙ בָּר֔וּךְ אֲשֶׁר֙ חָפֵ֣ץ בְּךָ֔ לְתִתְּךָ֖ עַל־כִּסֵּ֣א יִשְׂרָאֵ֑ל בְּאַהֲבַ֨ת יְהוָ֤ה אֶת־יִשְׂרָאֵל֙ לְעֹלָ֔ם וַיְשִֽׂימְךָ֣ לְמֶ֔לֶךְ לַעֲשֹׂ֥ות מִשְׁפָּ֖ט וּצְדָקָֽה׃
10וַתִּתֵּ֨ן לַמֶּ֜לֶךְ מֵאָ֥ה וְעֶשְׂרִ֣ים׀ כִּכַּ֣ר זָהָ֗ב וּבְשָׂמִ֛ים הַרְבֵּ֥ה מְאֹ֖ד וְאֶ֣בֶן יְקָרָ֑ה לֹא־בָא֩ כַבֹּ֨שֶׂם הַה֥וּא עֹוד֙ לָרֹ֔ב אֲשֶׁר־נָתְנָ֥ה מַֽלְכַּת־שְׁבָ֖א לַמֶּ֥לֶךְ שְׁלֹמֹֽה׃
11וְגַם֙ אֳנִ֣י חִירָ֔ם אֲשֶׁר־נָשָׂ֥א זָהָ֖ב מֵאֹופִ֑יר הֵבִ֨יא מֵאֹפִ֜יר עֲצֵ֧י אַלְמֻגִּ֛ים הַרְבֵּ֥ה מְאֹ֖ד וְאֶ֥בֶן יְקָרָֽה׃
12וַיַּ֣עַשׂ הַ֠מֶּלֶךְ אֶת־עֲצֵ֨י הָאַלְמֻגִּ֜ים מִסְעָ֤ד לְבֵית־יְהוָה֙ וּלְבֵ֣ית הַמֶּ֔לֶךְ וְכִנֹּרֹ֥ות וּנְבָלִ֖ים לַשָּׁרִ֑ים לֹ֣א בָֽא־כֵ֞ן עֲצֵ֤י אַלְמֻגִּים֙ וְלֹ֣א נִרְאָ֔ה עַ֖ד הַיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃
13וְהַמֶּ֨לֶךְ שְׁלֹמֹ֜ה נָתַ֣ן לְמַֽלְכַּת־שְׁבָ֗א אֶת־כָּל־חֶפְצָהּ֙ אֲשֶׁ֣ר שָׁאָ֔לָה מִלְּבַד֙ אֲשֶׁ֣ר נָֽתַן־לָ֔הּ כְּיַ֖ד הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֑ה וַתֵּ֛פֶן וַתֵּ֥לֶךְ לְאַרְצָ֖הּ הִ֥יא וַעֲבָדֶֽיהָ׃ ס
14וַֽיְהִי֙ מִשְׁקַ֣ל הַזָּהָ֔ב אֲשֶׁר־בָּ֥א לִשְׁלֹמֹ֖ה בְּשָׁנָ֣ה אֶחָ֑ת שֵׁ֥שׁ מֵאֹ֛ות שִׁשִּׁ֥ים וָשֵׁ֖שׁ כִּכַּ֥ר זָהָֽב׃
15לְבַד֙ מֵאַנְשֵׁ֣י הַתָּרִ֔ים וּמִסְחַ֖ר הָרֹכְלִ֑ים וְכָל־מַלְכֵ֥י הָעֶ֖רֶב וּפַחֹ֥ות הָאָֽרֶץ׃
16וַיַּ֨עַשׂ הַמֶּ֧לֶךְ שְׁלֹמֹ֛ה מָאתַ֥יִם צִנָּ֖ה זָהָ֣ב שָׁח֑וּט שֵׁשׁ־מֵאֹ֣ות זָהָ֔ב יַעֲלֶ֖ה עַל־הַצִּנָּ֥ה הָאֶחָֽת׃
17וּשְׁלֹשׁ־מֵאֹ֤ות מָֽגִנִּים֙ זָהָ֣ב שָׁח֔וּט שְׁלֹ֤שֶׁת מָנִים֙ זָהָ֔ב יַעֲלֶ֖ה עַל־הַמָּגֵ֣ן הָאֶחָ֑ת וַיִּתְּנֵ֣ם הַמֶּ֔לֶךְ בֵּ֖ית יַ֥עַר הַלְּבָנֹֽון׃ פ
18וַיַּ֧עַשׂ הַמֶּ֛לֶךְ כִּסֵּא־שֵׁ֖ן גָּדֹ֑ול וַיְצַפֵּ֖הוּ זָהָ֥ב מוּפָֽז׃
19שֵׁ֧שׁ מַעֲלֹ֣ות לַכִּסֵּ֗ה וְרֹאשׁ־עָגֹ֤ל לַכִּסֵּה֙ מֵאַֽחֲרָ֔יו וְיָדֹ֛ת מִזֶּ֥ה וּמִזֶּ֖ה אֶל־מְקֹ֣ום הַשָּׁ֑בֶת וּשְׁנַ֣יִם אֲרָיֹ֔ות עֹמְדִ֖ים אֵ֥צֶל הַיָּדֹֽות׃
20וּשְׁנֵ֧ים עָשָׂ֣ר אֲרָיִ֗ים עֹמְדִ֥ים שָׁ֛ם עַל־שֵׁ֥שׁ הַֽמַּעֲלֹ֖ות מִזֶּ֣ה וּמִזֶּ֑ה לֹֽא־נַעֲשָׂ֥ה כֵ֖ן לְכָל־מַמְלָכֹֽות׃
21וְ֠כֹל כְּלֵ֞י מַשְׁקֵ֨ה הַמֶּ֤לֶךְ שְׁלֹמֹה֙ זָהָ֔ב וְכֹ֗ל כְּלֵ֛י בֵּֽית־יַ֥עַר הַלְּבָנֹ֖ון זָהָ֣ב סָג֑וּר אֵ֣ין כֶּ֗סֶף לֹ֥א נֶחְשָׁ֛ב בִּימֵ֥י שְׁלֹמֹ֖ה לִמְאֽוּמָה׃
22כִּי֩ אֳנִ֨י תַרְשִׁ֤ישׁ לַמֶּ֨לֶךְ֙ בַּיָּ֔ם עִ֖ם אֳנִ֣י חִירָ֑ם אַחַת֩ לְשָׁלֹ֨שׁ שָׁנִ֜ים תָּבֹ֣וא׀ אֳנִ֣י תַרְשִׁ֗ישׁ נֹֽשְׂאֵת֙ זָהָ֣ב וָכֶ֔סֶף שֶׁנְהַבִּ֥ים וְקֹפִ֖ים וְתֻכִּיִּֽים׃
23וַיִּגְדַּל֙ הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה מִכֹּ֖ל מַלְכֵ֣י הָאָ֑רֶץ לְעֹ֖שֶׁר וּלְחָכְמָֽה׃
24וְכָ֨ל־הָאָ֔רֶץ מְבַקְשִׁ֖ים אֶת־פְּנֵ֣י שְׁלֹמֹ֑ה לִשְׁמֹ֨עַ֙ אֶת־חָכְמָתֹ֔ו אֲשֶׁר־נָתַ֥ן אֱלֹהִ֖ים בְּלִבֹּֽו׃
25וְהֵ֣מָּה מְבִאִ֣ים אִ֣ישׁ מִנְחָתֹ֡ו כְּלֵ֣י כֶסֶף֩ וּכְלֵ֨י זָהָ֤ב וּשְׂלָמֹות֙ וְנֵ֣שֶׁק וּבְשָׂמִ֔ים סוּסִ֖ים וּפְרָדִ֑ים דְּבַר־שָׁנָ֖ה בְּשָׁנָֽה׃ ס
26וַיֶּאֱסֹ֣ף שְׁלֹמֹה֮ רֶ֣כֶב וּפָרָשִׁים֒ וַיְהִי־לֹ֗ו אֶ֤לֶף וְאַרְבַּע־מֵאֹות֙ רֶ֔כֶב וּשְׁנֵים־עָשָׂ֥ר אֶ֖לֶף פָּֽרָשִׁ֑ים וַיַּנְחֵם֙ בְּעָרֵ֣י הָרֶ֔כֶב וְעִם־הַמֶּ֖לֶךְ בִּירוּשָׁלִָֽם׃
27וַיִּתֵּ֨ן הַמֶּ֧לֶךְ אֶת־הַכֶּ֛סֶף בִּירוּשָׁלִַ֖ם כָּאֲבָנִ֑ים וְאֵ֣ת הָאֲרָזִ֗ים נָתַ֛ן כַּשִּׁקְמִ֥ים אֲשֶׁר־בַּשְּׁפֵלָ֖ה לָרֹֽב׃
28וּמֹוצָ֧א הַסּוּסִ֛ים אֲשֶׁ֥ר לִשְׁלֹמֹ֖ה מִמִּצְרָ֑יִם וּמִקְוֵ֕ה סֹחֲרֵ֣י הַמֶּ֔לֶךְ יִקְח֥וּ מִקְוֵ֖ה בִּמְחִֽיר׃
29וַֽ֠תַּעֲלֶה וַתֵּצֵ֨א מֶרְכָּבָ֤ה מִמִּצְרַ֨יִם֙ בְּשֵׁ֣שׁ מֵאֹ֣ות כֶּ֔סֶף וְס֖וּס בַּחֲמִשִּׁ֣ים וּמֵאָ֑ה וְ֠כֵן לְכָל־מַלְכֵ֧י הַחִתִּ֛ים וּלְמַלְכֵ֥י אֲרָ֖ם בְּיָדָ֥ם יֹצִֽאוּ׃ פ
Abakazi ba Salomoni b’omu gandi mashanja bamuhêka omu kuharamya abazimu
1 Abami 11 |
1 Mwami Salomoni aziga bwenene abakazi b’agandi mashanja okuleka mwali wa Faraoni: aba-Mowabiti-kazi, aba-Amoniti-kazi, aba-Edomiti-kazi, aba-Sidoni-kazi, aba-Hititi-kazi, 2 ba muli galya mashanja Nyakasane akomêrezagyakwo bene Israheli mpu: Murhankabayanka, nabo barha nkanayankwa na ninyu, bulya banayish’ihindula emirhima yinyu bayiyêrekeze ebwa abazimu babo. Salomoni acishwêkera kuli agôla mashanja erhi kuziga bakazi kurhuma. 3 Ali agwerhe abakazi b’abaluzi-nyere magana gali nda, na baherula magana asharhu; abo bakazi banacimuhindula omurhima. 4 Amango ali akola mushosi, abôla bakazi banacihindulira omurhima gwage ebw’abandi banyamuzinda bw’obwihambi; omurhima gwage gurhacicîshwekeraga kuli Nyakasane Nyamuzinda wage nka kulya omurhima gw’îshe Daudi gwali. 5 Salomoni aj’ihêra Astartè, muzimu-kazi w’abanya-Sidoni aj’ihêra Milkomi, ibala lya aba-Amoniti. 6 Salomoni ajira ebigalugalu bwenêne embere za Nyakasane, arhanacishimbûliraga lwoshi Nyakasane ak’îshe Daudi. 7 Lero aj’iyûbaka oluhêro lwa Kemoshi muzimu w’e Mowabu, oku ntondo yali ah’ishiriza lya Yeruzalemu, ayubakira na Milkomi muzimu wa bene Amoni. 8 Ajirira ntyôla n’abandi bakâge barhengaga omu gandi mashanja, mpu lyo bakatumbûkiza obukù n’okurherekêra abazimu babo.
9 Nyakasane anacikunirira Salomoni bwenêne bulya ayêgwire omurhima gwage kuli Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli, owamubonekeraga kabirhi; 10 n’obwo ali amamuhâ irhegeko ly’okurhaharamya abazimu; ci Salomoni arhashimbaga eryo irhegeko. 11 Nyakasane anacibwira Salomoni, erhi: «Kulya kuba olugendo lwawe kwo lwahimbire ntyâla embere zani na bulya orhacishimbaga endagâno yani n’amarhegeko gani, nkola nakunyaga obwami, mbuhe muguma omu barhumisi bawe. 12 Cikwonene ntajire ntyo omu nsiku z’akalamo kawe, e rhi sho Daudi orhuma omu maboko ga mugala wawe nayish’ibukûla. 13 Cikwone kandi ntamunyage obwami bwoshi: Nalekera mugala wawe ishanja liguma erhi omurhumisi wani Daudi orhuma, na Yeruzalemu nacishogaga.»
Abashombanyi ba Salomoni
14 Nyamuzinda anacizûkiza Salomoni omushombanyi, ye Hadadi, mu nya-Edomu w’omu baluzi b’Edomu. 15 Amango Daudi ahimaga Edomu, erhi Yowabu ye murhambo w’abalwi bage, ayija mpu agend’ibisha emifu, anigûza yo ngasi wa bûko yeshi w’omu Edomu. 16 Yowabu ashinga yo myezi ndarhu boshi n’engabo y’Israheli mpu kuhika anigûze ngasi wa bûko mulumc yeshi w’omu Edomu. 17 Hadadi abafulumukamwo, boshi na banya-Edomiti baguma, bali bambali b’îshe, ayakira e Misiri. Agôla mango Hadadi aciri mwana wa musole. 18 Erhi barhenga e Madiyani baja e Parani, barholayo ngasi balume b’omwôla Parani, banacija e Misiri emwa Faraoni, mwami w’e Misiri, anacihâHadadi enyumpa n’ebiryo anahiga ciru n’okumuhâ amashwa. 19 Hadadi anacirhona bwenêne emunda Faraoni ali, ciru alinda amuhâ mulumuna wa mukâge mpu abe ye ayanka, ali mulumuna w’omwamikazi Tahibnesi, mugoli mukulu. 20 Mulumuna wa Tahibnesi anacimuburhira omwana-rhabana ye Genubati; Tahibnesi akamulerera omu côgo ca Faraoni; Genubati anaciyôrha omu nyumpa ya Faraoni boshi na bene Faraoni. 21 Hadadi erhi ayumva e Misiri oku Daudi ashimbire b’îshe ekuzimu, n’oku Yowabu ye wali murhambo w’abalwi naye afire, anacibwira Faraoni, erhi: «Ondike ngende nshubirc omu cihugo cani.» 22 Faraoni anacimubwira, erhi: «Bici wamabula hano mwani obwôla okola walonza okushubira omu cihugo cinyu?» Naye anacishuza, erhi: «Ntaco; ci ondike ngende.»
23 Nyamuzinda ashub’izûkiza Salomoni owundi mushombanyi: ye Rezoni. mugala wa Elyada, muntu warhengaga aha mwa nnawabo Hadadi-Ezeri, mwa mi w’e Soba, ayishaga ayaka. 24 Ali amashûbûza ngabo erhali nyi eburhambi bwage, anaciba murhambo w’ecôla cikembe, amango Daudi anigûzagya engabo za nnawabo. Rezoni anyaga ecihugo ca Damasi, anaciciyûbaka, anaciyîmanwo ahà mwami w’c Damasi. Alaga amabi Hadadi ajiraga: 25 Ayorha mushombanyi w’Israheli omu mango ga Salomoni goshi. Ali agwerhe akagayo kuli Israheli anaciyîma kuli Edomu.
Yerobwami alwisa mwami
26 Yerobwami ali mwene munya Efrayimiti Nebati w’e Sereda, naye nnina ye Seruya, ali mukana, yenc ali mwambali wa Salomoni lero akalwisa mwami. 27 Engwarhiro y’okulwisa mwami yeyi: Salomoni adwirhe ayûbakira obwami bwage e Milo n’okulungûla ecôgo c’îshe Daudi. 28 Oyo Yerobwami abonekana ntwali ya mulume. Erhi Salomoni acîbona oku oyu mwana w’obusole adwirhe amukolera bwinja amujira murhambo w’abakozi boshi b’omu buko bwa Yozefu. 29 Muli ezo nsiku, Yerobwami erhi arhenga e Yeruzalemu, anacibuganana omu njira n’omulêbi Ahiya w’e Silo, ali ayambirhe ecirondo cihyahya; bali oku banali babirhi bonene omw’irungu. 30 Ahiya ayanka cirya cirondo cihyahya acisharhangulamwo mpande ikumi n’ibirhi. 31 Kandi abwira Yerobwami erhi: «Yanka mpande ikumi. Bulya kwo adesire ntya Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli, erhi: Laba oku nkola naberangula obwami, mbukule omu maboko ga Salomoni, nakuhâ mashanja ikumi. 32 Asigalana ishanja liguma erhi mwambali wani Daudi orhuma, na Yeruzalemu lugo nacishogaga omu mashanja ga bene Israheli goshi: 3 Nkola nakujira bulya antwisire kwo aj’ifukamira Astarte muzimu-kazi w’e Sidoni, aj’ifukamira Kemoshi, muzimu w’e Mowabu, aj’ifukamira Milkomi muzimu wa bene Amoni na bulya arhashimbaga enjira zani ak’îshe Daudi akajira ehishinganine omu masu gani, ayibagira olushika n’amarhegeko gani. 14 Cikwone ntamunyage obwami bwoshi bulya namuleka muluzi omu kalamo kage koshi erhi mwambali wani Daudi orhuma, oyu niene nacishogaga, anashimbulira kwinja obulonza n’amarhegeko gani. 35 Mugala wage ye nayishinyaga obwami nankuhebwo, kwo kuderha mashanja ikumi. 36 Naha omugala ishanja liguma, lyo mwambali wani Daudi akayorha agwerhe akamole kayâsire embere zani aha Yeruzalemu, cishagala nacishogaga nti mpiremwo izîno lyani. 37 Kuli w’oyûla nayish’ikuyanka ojiyîma omu ngasi ebi omurhima gwawe gunalonzize byoshi, wanayish’iba mwami omu Israheli. 38 Okayumva oku nayish’ikurhegeka kwoshi okashimba enjira zani, okakajira ebishinganine omu masu gani, omu kushimba amarhegeko n’obulonza bwani aka mwambali wani Daudi, lyoki nayish’iyôrha nawe, nanyish’ikuyûbakira enyumpa nkomo komo nka kulya nayiyûbakiraga Daudi. Nayish’ikuhâ Israheli. 39 Obûko bwa Daudi nabubonêsa nshonyi erhi okwo kurhuma cikwone kurhabe kwa ensiku zoshi.» 40 Salomoni akalonza okuyirha Yerobwami ci yehe aciyakira, aja e Misiri emwa Shenshonki, mwami w’e Misiri, anabera e Misiri kuhika Salomoni afà.
Okuhwa k’obwami bwa Salomoni n’okuyîma kwa Roboami
41 Eyindi rnyanzi ya Salomoni, ebi ajizire byoshi n’obushinganyanya bwage bwoshi, k’ebyôla birhali biyandike omu citabu c’Ebijiro bya Salomoni? 42 Salomoni ayîmire aha Yeruzalemu, mwami wa bene Israheli boshi rnyaka rnakumi ani. 43Buzinda Salomoni agend’igwishira aha burhambi bwa bashakulu bage, bamubisha omu cishagala c’îshe Daudi. Omugala Roboami ayîma omu byage.
BHS 1Kings
11
1וְהַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֗ה אָהַ֞ב נָשִׁ֧ים נָכְרִיֹּ֛ות רַבֹּ֖ות וְאֶת־בַּת־פַּרְעֹ֑ה מֹואֲבִיֹּ֤ות עַמֳּנִיֹּות֙ אֲדֹ֣מִיֹּ֔ת צֵדְנִיֹּ֖ת חִתִּיֹּֽת׃
2מִן־הַגֹּויִ֗ם אֲשֶׁ֣ר אָֽמַר־יְהוָה֩ אֶל־בְּנֵ֨י יִשְׂרָאֵ֜ל לֹֽא־תָבֹ֣אוּ בָהֶ֗ם וְהֵם֙ לֹא־יָבֹ֣אוּ בָכֶ֔ם אָכֵן֙ יַטּ֣וּ אֶת־לְבַבְכֶ֔ם אַחֲרֵ֖י אֱלֹהֵיהֶ֑ם בָּהֶ֛ם דָּבַ֥ק שְׁלֹמֹ֖ה לְאַהֲבָֽה׃
3וַיְהִי־לֹ֣ו נָשִׁ֗ים שָׂרֹות֙ שְׁבַ֣ע מֵאֹ֔ות וּפִֽלַגְשִׁ֖ים שְׁלֹ֣שׁ מֵאֹ֑ות וַיַּטּ֥וּ נָשָׁ֖יו אֶת־לִבֹּֽו׃
4וַיְהִ֗י לְעֵת֙ זִקְנַ֣ת שְׁלֹמֹ֔ה נָשָׁיו֙ הִטּ֣וּ אֶת־לְבָבֹ֔ו אַחֲרֵ֖י אֱלֹהִ֣ים אֲחֵרִ֑ים וְלֹא־הָיָ֨ה לְבָבֹ֤ו שָׁלֵם֙ עִם־יְהוָ֣ה אֱלֹהָ֔יו כִּלְבַ֖ב דָּוִ֥יד אָבִֽיו׃
5וַיֵּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֔ה אַחֲרֵ֣י עַשְׁתֹּ֔רֶת אֱלֹהֵ֖י צִדֹנִ֑ים וְאַחֲרֵ֣י מִלְכֹּ֔ם שִׁקֻּ֖ץ עַמֹּנִֽים׃
6וַיַּ֧עַשׂ שְׁלֹמֹ֛ה הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה וְלֹ֥א מִלֵּ֛א אַחֲרֵ֥י יְהוָ֖ה כְּדָוִ֥ד אָבִֽיו׃ ס
7אָז֩ יִבְנֶ֨ה שְׁלֹמֹ֜ה בָּמָ֗ה לִכְמֹושׁ֙ שִׁקֻּ֣ץ מֹואָ֔ב בָּהָ֕ר אֲשֶׁ֖ר עַל־פְּנֵ֣י יְרוּשָׁלִָ֑ם וּלְמֹ֕לֶךְ שִׁקֻּ֖ץ בְּנֵ֥י עַמֹּֽון׃
8וְכֵ֣ן עָשָׂ֔ה לְכָל־נָשָׁ֖יו הַנָּכְרִיֹּ֑ות מַקְטִירֹ֥ות וּֽמְזַבְּחֹ֖ות לֵאלֹהֵיהֶֽן׃
9וַיִּתְאַנַּ֥ף יְהוָ֖ה בִּשְׁלֹמֹ֑ה כִּֽי־נָטָ֣ה לְבָבֹ֗ו מֵעִ֤ם יְהוָה֙ אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל הַנִּרְאָ֥ה אֵלָ֖יו פַּעֲמָֽיִם׃
10וְצִוָּ֤ה אֵלָיו֙ עַל־הַדָּבָ֣ר הַזֶּ֔ה לְבִ֨לְתִּי־לֶ֔כֶת אַחֲרֵ֖י אֱלֹהִ֣ים אֲחֵרִ֑ים וְלֹ֣א שָׁמַ֔ר אֵ֥ת אֲשֶׁר־צִוָּ֖ה יְהוָֽה׃ פ
11וַיֹּ֨אמֶר יְהוָ֜ה לִשְׁלֹמֹ֗ה יַ֚עַן אֲשֶׁ֣ר הָֽיְתָה־זֹּ֣את עִמָּ֔ךְ וְלֹ֤א שָׁמַ֨רְתָּ֙ בְּרִיתִ֣י וְחֻקֹּתַ֔י אֲשֶׁ֥ר צִוִּ֖יתִי עָלֶ֑יךָ קָרֹ֨עַ אֶקְרַ֤ע אֶת־הַמַּמְלָכָה֙ מֵֽעָלֶ֔יךָ וּנְתַתִּ֖יהָ לְעַבְדֶּֽךָ׃
12אַךְ־בְּיָמֶ֨יךָ֙ לֹ֣א אֶעֱשֶׂ֔נָּה לְמַ֖עַן דָּוִ֣ד אָבִ֑יךָ מִיַּ֥ד בִּנְךָ֖ אֶקְרָעֶֽנָּה׃
13רַ֤ק אֶת־כָּל־הַמַּמְלָכָה֙ לֹ֣א אֶקְרָ֔ע שֵׁ֥בֶט אֶחָ֖ד אֶתֵּ֣ן לִבְנֶ֑ךָ לְמַ֨עַן֙ דָּוִ֣ד עַבְדִּ֔י וּלְמַ֥עַן יְרוּשָׁלִַ֖ם אֲשֶׁ֥ר בָּחָֽרְתִּי׃
14וַיָּ֨קֶם יְהוָ֤ה שָׂטָן֙ לִשְׁלֹמֹ֔ה אֵ֖ת הֲדַ֣ד הָאֲדֹמִ֑י מִזֶּ֧רַע הַמֶּ֛לֶךְ ה֖וּא בֶּאֱדֹֽום׃
15וַיְהִ֗י בִּֽהְיֹ֤ות דָּוִד֙ אֶת־אֱדֹ֔ום בַּעֲלֹ֗ות יֹואָב֙ שַׂ֣ר הַצָּבָ֔א לְקַבֵּ֖ר אֶת־הַחֲלָלִ֑ים וַיַּ֥ךְ כָּל־זָכָ֖ר בֶּאֱדֹֽום׃
16כִּ֣י שֵׁ֧שֶׁת חֳדָשִׁ֛ים יָֽשַׁב־שָׁ֥ם יֹואָ֖ב וְכָל־יִשְׂרָאֵ֑ל עַד־הִכְרִ֥ית כָּל־זָכָ֖ר בֶּאֱדֹֽום׃
17וַיִּבְרַ֣ח אֲדַ֡ד הוּא֩ וַאֲנָשִׁ֨ים אֲדֹמִיִּ֜ים מֵעַבְדֵ֥י אָבִ֛יו אִתֹּ֖ו לָבֹ֣וא מִצְרָ֑יִם וַהֲדַ֖ד נַ֥עַר קָטָֽן׃
18וַיָּקֻ֨מוּ֙ מִמִּדְיָ֔ן וַיָּבֹ֖אוּ פָּארָ֑ן וַיִּקְחוּ֩ אֲנָשִׁ֨ים עִמָּ֜ם מִפָּארָ֗ן וַיָּבֹ֤אוּ מִצְרַ֨יִם֙ אֶל־פַּרְעֹ֣ה מֶֽלֶךְ־מִצְרַ֔יִם וַיִּתֶּן־לֹ֣ו בַ֗יִת וְלֶ֨חֶם֙ אָ֣מַר לֹ֔ו וְאֶ֖רֶץ נָ֥תַן לֹֽו׃
19וַיִּמְצָא֙ הֲדַ֥ד חֵ֛ן בְּעֵינֵ֥י פַרְעֹ֖ה מְאֹ֑ד וַיִּתֶּן־לֹ֤ו אִשָּׁה֙ אֶת־אֲחֹ֣ות אִשְׁתֹּ֔ו אֲחֹ֖ות תַּחְפְּנֵ֥יס הַגְּבִירָֽה׃
20וַתֵּ֨לֶד לֹ֜ו אֲחֹ֣ות תַּחְפְּנֵ֗יס אֵ֚ת גְּנֻבַ֣ת בְּנֹ֔ו וַתִּגְמְלֵ֣הוּ תַחְפְּנֵ֔ס בְּתֹ֖וךְ בֵּ֣ית פַּרְעֹ֑ה וַיְהִ֤י גְנֻבַת֙ בֵּ֣ית פַּרְעֹ֔ה בְּתֹ֖וךְ בְּנֵ֥י פַרְעֹֽה׃
21וַהֲדַ֞ד שָׁמַ֣ע בְּמִצְרַ֗יִם כִּֽי־שָׁכַ֤ב דָּוִד֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו וְכִי־מֵ֖ת יֹואָ֣ב שַֽׂר־הַצָּבָ֑א וַיֹּ֤אמֶר הֲדַד֙ אֶל־פַּרְעֹ֔ה שַׁלְּחֵ֖נִי וְאֵלֵ֥ךְ אֶל־אַרְצִֽי׃
22וַיֹּ֧אמֶר לֹ֣ו פַרְעֹ֗ה כִּ֠י מָה־אַתָּ֤ה חָסֵר֙ עִמִּ֔י וְהִנְּךָ֥ מְבַקֵּ֖שׁ לָלֶ֣כֶת אֶל־אַרְצֶ֑ךָ וַיֹּ֣אמֶר׀ לֹ֔א כִּ֥י שַׁלֵּ֖חַ תְּשַׁלְּחֵֽנִי׃
23וַיָּ֨קֶם אֱלֹהִ֥ים לֹו֙ שָׂטָ֔ן אֶת־רְזֹ֖ון בֶּן־אֶלְיָדָ֑ע אֲשֶׁ֣ר בָּרַ֗ח מֵאֵ֛ת הֲדַדְעֶ֥זֶר מֶֽלֶךְ־צֹובָ֖ה אֲדֹנָֽיו׃
24וַיִּקְבֹּ֤ץ עָלָיו֙ אֲנָשִׁ֔ים וַיְהִ֣י שַׂר־גְּד֔וּד בַּהֲרֹ֥ג דָּוִ֖ד אֹתָ֑ם וַיֵּלְכ֤וּ דַמֶּ֨שֶׂק֙ וַיֵּ֣שְׁבוּ בָ֔הּ וַֽיִּמְלְכ֖וּ בְּדַמָּֽשֶׂק׃
25וַיְהִ֨י שָׂטָ֤ן לְיִשְׂרָאֵל֙ כָּל־יְמֵ֣י שְׁלֹמֹ֔ה וְאֶת־הָרָעָ֖ה אֲשֶׁ֣ר הֲדָ֑ד וַיָּ֨קָץ֙ בְּיִשְׂרָאֵ֔ל וַיִּמְלֹ֖ךְ עַל־אֲרָֽם׃ פ
26וְיָרָבְעָם֩ בֶּן־נְבָ֨ט אֶפְרָתִ֜י מִן־הַצְּרֵדָ֗ה וְשֵׁ֤ם אִמֹּו֙ צְרוּעָה֙ אִשָּׁ֣ה אַלְמָנָ֔ה עֶ֖בֶד לִשְׁלֹמֹ֑ה וַיָּ֥רֶם יָ֖ד בַּמֶּֽלֶךְ׃
27וְזֶ֣ה הַדָּבָ֔ר אֲשֶׁר־הֵרִ֥ים יָ֖ד בַּמֶּ֑לֶךְ שְׁלֹמֹה֙ בָּנָ֣ה אֶת־הַמִּלֹּ֔וא סָגַ֕ר אֶת־פֶּ֕רֶץ עִ֖יר דָּוִ֥ד אָבִֽיו׃
28וְהָאִ֥ישׁ יָרָבְעָ֖ם גִּבֹּ֣ור חָ֑יִל וַיַּ֨רְא שְׁלֹמֹ֜ה אֶת־הַנַּ֗עַר כִּֽי־עֹשֵׂ֤ה מְלָאכָה֙ ה֔וּא וַיַּפְקֵ֣ד אֹתֹ֔ו לְכָל־סֵ֖בֶל בֵּ֥ית יֹוסֵֽף׃ ס
29וַֽיְהִי֙ בָּעֵ֣ת הַהִ֔יא וְיָֽרָבְעָ֖ם יָצָ֣א מִירוּשָׁלִָ֑ם וַיִּמְצָ֣א אֹתֹ֡ו אֲחִיָּה֩ הַשִּׁילֹנִ֨י הַנָּבִ֜יא בַּדֶּ֗רֶךְ וְה֤וּא מִתְכַּסֶּה֙ בְּשַׂלְמָ֣ה חֲדָשָׁ֔ה וּשְׁנֵיהֶ֥ם לְבַדָּ֖ם בַּשָּׂדֶֽה׃
30וַיִּתְפֹּ֣שׂ אֲחִיָּ֔ה בַּשַּׂלְמָ֥ה הַחֲדָשָׁ֖ה אֲשֶׁ֣ר עָלָ֑יו וַיִּ֨קְרָעֶ֔הָ שְׁנֵ֥ים עָשָׂ֖ר קְרָעִֽים׃
31וַיֹּ֨אמֶר֙ לְיָֽרָבְעָ֔ם קַח־לְךָ֖ עֲשָׂרָ֣ה קְרָעִ֑ים כִּ֣י כֹה֩ אָמַ֨ר יְהוָ֜ה אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֗ל הִנְנִ֨י קֹרֵ֤עַ אֶת־הַמַּמְלָכָה֙ מִיַּ֣ד שְׁלֹמֹ֔ה וְנָתַתִּ֣י לְךָ֔ אֵ֖ת עֲשָׂרָ֥ה הַשְּׁבָטִֽים׃
32וְהַשֵּׁ֥בֶט הָאֶחָ֖ד יִֽהְיֶה־לֹּ֑ו לְמַ֣עַן׀ עַבְדִּ֣י דָוִ֗ד וּלְמַ֨עַן֙ יְר֣וּשָׁלִַ֔ם הָעִיר֙ אֲשֶׁ֣ר בָּחַ֣רְתִּי בָ֔הּ מִכֹּ֖ל שִׁבְטֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
33יַ֣עַן׀ אֲשֶׁ֣ר עֲזָב֗וּנִי וַיִּֽשְׁתַּחֲווּ֮ לְעַשְׁתֹּרֶת֮ אֱלֹהֵ֣י צִֽדֹנִין֒ לִכְמֹושׁ֙ אֱלֹהֵ֣י מֹואָ֔ב וּלְמִלְכֹּ֖ם אֱלֹהֵ֣י בְנֵֽי־עַמֹּ֑ון וְלֹֽא־הָלְכ֣וּ בִדְרָכַ֗י לַעֲשֹׂ֨ות הַיָּשָׁ֧ר בְּעֵינַ֛י וְחֻקֹּתַ֥י וּמִשְׁפָּטַ֖י כְּדָוִ֥ד אָבִֽיו׃
34וְלֹֽא־אֶקַּ֥ח אֶת־כָּל־הַמַּמְלָכָ֖ה מִיָּדֹ֑ו כִּ֣י׀ נָשִׂ֣יא אֲשִׁתֶ֗נּוּ כֹּ֚ל יְמֵ֣י חַיָּ֔יו לְמַ֨עַן דָּוִ֤ד עַבְדִּי֙ אֲשֶׁ֣ר בָּחַ֣רְתִּי אֹתֹ֔ו אֲשֶׁ֥ר שָׁמַ֖ר מִצְוֹתַ֥י וְחֻקֹּתָֽי׃
35וְלָקַחְתִּ֥י הַמְּלוּכָ֖ה מִיַּ֣ד בְּנֹ֑ו וּנְתַתִּ֣יהָ לְּךָ֔ אֵ֖ת עֲשֶׂ֥רֶת הַשְּׁבָטִֽים׃
36וְלִבְנֹ֖ו אֶתֵּ֣ן שֵֽׁבֶט־אֶחָ֑ד לְמַ֣עַן הֱיֹֽות־נִ֣יר לְדָֽוִיד־עַ֠בְדִּי כָּֽל־הַיָּמִ֤ים׀ לְפָנַי֙ בִּיר֣וּשָׁלִַ֔ם הָעִיר֙ אֲשֶׁ֣ר בָּחַ֣רְתִּי לִ֔י לָשׂ֥וּם שְׁמִ֖י שָֽׁם׃
37וְאֹתְךָ֣ אֶקַּ֔ח וּמָ֣לַכְתָּ֔ בְּכֹ֥ל אֲשֶׁר־תְּאַוֶּ֖ה נַפְשֶׁ֑ךָ וְהָיִ֥יתָ מֶּ֖לֶךְ עַל־יִשְׂרָאֵֽל׃
38וְהָיָ֗ה אִם־תִּשְׁמַע֮ אֶת־כָּל־אֲשֶׁ֣ר אֲצַוֶּךָ֒ וְהָלַכְתָּ֣ בִדְרָכַ֗י וְעָשִׂ֨יתָ הַיָּשָׁ֤ר בְּעֵינַי֙ לִשְׁמֹ֤ור חֻקֹּותַי֙ וּמִצְוֹתַ֔י כַּאֲשֶׁ֥ר עָשָׂ֖ה דָּוִ֣ד עַבְדִּ֑י וְהָיִ֣יתִי עִמָּ֗ךְ וּבָנִ֨יתִי לְךָ֤ בַֽיִת־נֶאֱמָן֙ כַּאֲשֶׁ֣ר בָּנִ֣יתִי לְדָוִ֔ד וְנָתַתִּ֥י לְךָ֖ אֶת־יִשְׂרָאֵֽל׃
39וַֽאעַנֶּ֛ה אֶת־זֶ֥רַע דָּוִ֖ד לְמַ֣עַן זֹ֑את אַ֖ךְ לֹ֥א כָל־הַיָּמִֽים׃ ס
40וַיְבַקֵּ֥שׁ שְׁלֹמֹ֖ה לְהָמִ֣ית אֶת־יָרָבְעָ֑ם וַיָּ֣קָם יָרָבְעָ֗ם וַיִּבְרַ֤ח מִצְרַ֨יִם֙ אֶל־שִׁישַׁ֣ק מֶֽלֶךְ־מִצְרַ֔יִם וַיְהִ֥י בְמִצְרַ֖יִם עַד־מֹ֥ות שְׁלֹמֹֽה׃
41וְיֶ֨תֶר דִּבְרֵ֧י שְׁלֹמֹ֛ה וְכָל־אֲשֶׁ֥ר עָשָׂ֖ה וְחָכְמָתֹ֑ו הֲלֹֽוא־הֵ֣ם כְּתֻבִ֔ים עַל־סֵ֖פֶר דִּבְרֵ֥י שְׁלֹמֹֽה׃
42וְהַיָּמִ֗ים אֲשֶׁר֩ מָלַ֨ךְ שְׁלֹמֹ֤ה בִירוּשָׁלִַ֨ם֙ עַל־כָּל־יִשְׂרָאֵ֔ל אַרְבָּעִ֖ים שָׁנָֽה׃
43וַיִּשְׁכַּ֤ב שְׁלֹמֹה֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו וַיִּ֨קָּבֵ֔ר בְּעִ֖יר דָּוִ֣ד אָבִ֑יו וַיִּמְלֹ֛ךְ רְחַבְעָ֥ם בְּנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃ ס
- Okugabanyikana kw’obwami bwa Salomoni
Endeko aha Sikemi
1Abami 12 |
1 Roboami alikûlira e Sikemi bulya olubaga lwa bene Israheli lwoshi lwali lwamalundûkirayo mpu baj’imujira mwami. 2 Yerobwami mugala wa Nebati erhi akuyumva, -bulya agôla mango erhi aciri e Misiri, erya munda ayakiraga Salomoni, anacirhenga eyôla Misiri-, 3 banacimurhumiza mpu ayâgaluke. Okubundi Yerobwami n’endêko yoshi ya bene Israheli, bayisha banacibwira Roboarni, mpu: 4 «Sho ali amarhuma okushiga kwirhu kwaba kushigalala, ci w’oyûla buno orhulembuhikizagye ogwôla mushigo muzirho gwa sho n’ogwôla muzigo muzirho sho ali amarhubarhuza; rhwânakurhumikira».5 Anacibabwira erhi: «Murhang’igenda mulinde nsiku isharhu, mubul’igaluka rhushimanane, olubaga lwanacigenda.
6 Mwami Roboami anacidôsa ihano emw’abagula bayôrhaga baba boshi n’îshe Salomoni amango anacirimw’omûka, abadôsa erhi: Bici mumpanwire nayishishuza olubaga? 7 Nabo banacimushuza mpu: «Nk’ene wankaciyêrekana murhumisi rnwinja w’olula lubaga, nka wankanabarhumikira, nka wankabashuza okabaderheza n’ebinwa by’omurhûla, banakushiga ensiku zoshi.» 8 Cikwonene Roboami alangabula ihano balya bagula bamuhaga, aj’idôsa ihano emw’emisole yayushukaga kuguma boshi naye, eyanayôrhaga eba boshi naye.
9 Abadôsa erhi: «Kurhi mumpanwire kulya rhwankayishishuza olula lubaga lwambwiraga mpu: Orhulembuhize omushigo sho ali amarhudarhabaliza?» 10 Balya bana bayushukaga boshi naye banacimushuza, mpu: «Ogend’ishuza o lwôla lubaga lwakubwiraga mpu sho ali amarhuma rhwashigalala; ci w’oyo orhulembuhizagye ogwôla mushigo; oyish’ilubwira ntyâla: Akanshanashanwe kani ko kanene aha nsiko za larha. 11 Larha al’izidohize omushigo gwinyu, nani nayushûla obuzirho bwago; larha akazag’ibahanûla n’eminyuli, niono namuha nmula n’emikôba y’endobo z’ebyuma.»
12 Yerobwami haguma n’olubaga lwoshi aj’emunda Roboami ali nka kulyala mwami anababwiraga, erhi: Muyîshe emunda ndi enyuma lya nsiku isharhu. 13 Mwami ashuza olulaga n’ebinwa bizibu. Abula bwashimba ihano lya balya bagula bamuhanulaga, 14 Abashuza omu kushimba lirya ihano ly’abana b’emisole erhi: «Larha al’izidohize omushigo gwinyu, nani nayushûla obuzirho bwago, larha akazag’ibahanûla n’eminyuli niono namuhanûla n’ebyûma by’endobo.» 15 Ntyôla mwami arhayumvanyagya n’olubaga lyo kayunjula kalya kanwa Nyakasane abwiraga Ahiya w’e Silo kuli Yerobwami muga!a wa Nebati. 16 Erhi Israheli yeshi abona oku mwami arhamuyumvirhi, olubaga lwanacishuza mwami muli ebi binwa: «Bici rhufanwa na Daudi? Ntabyo rhushangira rhwe na mwene Yese. Bene Israheli, shubiri omu mahêma ginyu! Daudi buno wene okazag’ilanga enyumpa yawe! »
17 Israheli acishubirira omu mwage, bene Israheli bayûbakaga omu bishagala bya Yuda bonene bayosire bambali ba Roboami. 18 Okubundi mwami Roboami anacirhuma Adorami murhambo wage w’emikolo: ci abandwa amabuye na bene Israheli boshi, anacifa. Mwami Roboami anacishonera dubaduba omu ngâle yage, ayakira e Yeruzalemu. 19 Ntyôla Israheli atwika, omulala gwa Daudi gwashandabana kuhika oku lusiku lw’ene.
Obwami bwacigaba kabirhi
20 Erhi Israheli yeshi ayumva oku Yerobwami ayagalusire, bamurhumiza mpu ayîshe omu ndeko, banacimuyîmika mwami kuli bene Israheli boshi. Nta bandi bashimbire omulala gwa Daudi kuleka bene Yuda bonene. 21 Oku anahi ka aha Yeruzalcmu, Roboami anacishubûza engabo y’ab’omulala gwa Yuda n’ey’ab’omulala gwa Benyamini, bahika boshi bantu bihumbi igana na makumi gali munani, boshi balume ba ntwali, balwi haj’ilwisa omulala gw’Israheli ly’obwami bushub’igalukira Roboami mwene Salomoni. 22 Ci akanwa ka Nyakasane kanacirhindakwo Shemeya, muntu wa Nyamuzinda erhi: 23 «Oj’ibwira Roboami, mwene Salomoni, mwami wa bene Yuda na beneBenyamini n’olubagalucisigire, 24 erhi mpu omanye wankasôka mpu ogend’ilwisa bene winyu, bene Israheli. Shubiri ngasi muguma omu mwagc, bulya nienc narhumaga okwôla kwaba. Banaciyumva akôla kanwa ka Nyakasane bagaluka omu kushimba akôla kanwa ka Nyakasane. 25 Yerobwami ayûbakira obwami bwage aha Sikemi, oku irango lya Efrayimu, anacibêra ahôla; ashub’iyîmuka ahôla agend’ iyûbaka aha Penueli.
Oku balekanaga omu kushenga
26 Yerobwami anacicîja emurhima, erhi: «Obu bwami hali amango bwankacishubira omu mulala gwa Daudi obu. 27 Olu lubaga erhi lwankanasôka mpu lukola lwaj’irherekêrera omu ka-Nyamuzinda aha Yeruzalemu hali ama ngo omurhima gw’olubaga gwankashub’igalukira nnahamwabo Roboami, mwami w’e Yuda, hali amango bankanyîrha bacishubirire emwa Roboami mwami w’e Yuda.» 28 Okubundi erhi ayus’icîj’emurhima, atulîsa manina abirhi ga masholo, anacibwira olubaga erhi: «Ntaco mwacikasôkera e Yeruzalemu! Wani Israheli lolagi banyamuzinda binyu abamukûlaga e Misiri.» 29 Banacigend’iyîmanza kanina kaguma aha Beteli, n’akandi aha Dani. 30 O kwôla kwahira Israheli omu câha bulya olubaga lwakaja ebwa ngasi kaguma kuhika aha Dani. ·31 Yerobwami aja ayûbaka empêro oku ntondo, n’ahali ezôla mpêro aja ahiraho abadâhwa ajaga arholêreza omu lubaga konene aba rhali bene-Levi. 32 Asinga olusiku lukulu omu mwezi gwa munani, omu nsiku ikumi n’irhanu z’ogwo mwezi, kugurna n’olusiku lukulu lujirwa omu Yuda, anacisôkera oku luhmero agwikaga aha Beteli mpu aj’ihêrera galya manina ajiraga. Ahôla Beteli, ayîmika abadâhwa ba mw’ezôla mpêro ayûbakaga . 33 Asokeraga oku luhero ayûbakaga yene aha Beteli, omu nsiku ikumi n’irhanu z’omwezi gwa munani, mwezi achishogaga yenene, asinga ntyo olusiku lukulu kuli bene Israheli, anacisokera oku luhero, aj’itumbusa enshangi.
BHS 1Kings
12
1וַיֵּ֥לֶךְ רְחַבְעָ֖ם שְׁכֶ֑ם כִּ֥י שְׁכֶ֛ם בָּ֥א כָל־יִשְׂרָאֵ֖ל לְהַמְלִ֥יךְ אֹתֹֽו׃
2וַיְהִ֞י כִּשְׁמֹ֣עַ׀ יָרָבְעָ֣ם בֶּן־נְבָ֗ט וְהוּא֙ עֹודֶ֣נּוּ בְמִצְרַ֔יִם אֲשֶׁ֣ר בָּרַ֔ח מִפְּנֵ֖י הַמֶּ֣לֶךְ שְׁלֹמֹ֑ה וַיֵּ֥שֶׁב יָרָבְעָ֖ם בְּמִצְרָֽיִם׃
3וַֽיִּשְׁלְחוּ֙ וַיִּקְרְאוּ־לֹ֔ו וַיָּבֹאוּ יָרָבְעָ֖ם וְכָל־קְהַ֣ל יִשְׂרָאֵ֑ל וַֽיְדַבְּר֔וּ אֶל־רְחַבְעָ֖ם לֵאמֹֽר׃
4אָבִ֖יךָ הִקְשָׁ֣ה אֶת־עֻלֵּ֑נוּ וְאַתָּ֡ה עַתָּ֣ה הָקֵל֩ מֵעֲבֹדַ֨ת אָבִ֜יךָ הַקָּשָׁ֗ה וּמֵעֻלֹּ֧ו הַכָּבֵ֛ד אֲשֶׁר־נָתַ֥ן עָלֵ֖ינוּ וְנַעַבְדֶֽךָּ׃
5וַיֹּ֣אמֶר אֲלֵיהֶ֗ם לְכ֥וּ עֹ֛ד שְׁלֹשָׁ֥ה יָמִ֖ים וְשׁ֣וּבוּ אֵלָ֑י וַיֵּלְכ֖וּ הָעָֽם׃
6וַיִּוָּעַ֞ץ הַמֶּ֣לֶךְ רְחַבְעָ֗ם אֶת־הַזְּקֵנִים֙ אֲשֶׁר־הָי֣וּ עֹמְדִ֗ים אֶת־פְּנֵי֙ שְׁלֹמֹ֣ה אָבִ֔יו בִּֽהְיֹתֹ֥ו חַ֖י לֵאמֹ֑ר אֵ֚יךְ אַתֶּ֣ם נֹֽועָצִ֔ים לְהָשִׁ֥יב אֶת־הָֽעָם־הַזֶּ֖ה דָּבָֽר׃
7וַיְדַבֵּר אֵלָ֜יו לֵאמֹ֗ר אִם־הַ֠יֹּום תִּֽהְיֶה־עֶ֜בֶד לָעָ֤ם הַזֶּה֙ וַֽעֲבַדְתָּ֔ם וַעֲנִיתָ֕ם וְדִבַּרְתָּ֥ אֲלֵיהֶ֖ם דְּבָרִ֣ים טֹובִ֑ים וְהָי֥וּ לְךָ֛ עֲבָדִ֖ים כָּל־הַיָּמִֽים׃
8וַֽיַּעֲזֹ֛ב אֶת־עֲצַ֥ת הַזְּקֵנִ֖ים אֲשֶׁ֣ר יְעָצֻ֑הוּ וַיִּוָּעַ֗ץ אֶת־הַיְלָדִים֙ אֲשֶׁ֣ר גָּדְל֣וּ אִתֹּ֔ו אֲשֶׁ֥ר הָעֹמְדִ֖ים לְפָנָֽיו׃
9וַיֹּ֣אמֶר אֲלֵיהֶ֗ם מָ֚ה אַתֶּ֣ם נֹֽועָצִ֔ים וְנָשִׁ֥יב דָּבָ֖ר אֶת־הָעָ֣ם הַזֶּ֑ה אֲשֶׁ֨ר דִּבְּר֤וּ אֵלַי֙ לֵאמֹ֔ר הָקֵל֙ מִן־הָעֹ֔ל אֲשֶׁר־נָתַ֥ן אָבִ֖יךָ עָלֵֽינוּ׃
10וַיְדַבְּר֣וּ אֵלָ֗יו הַיְלָדִים֙ אֲשֶׁ֨ר גָּדְל֣וּ אִתֹּו֮ לֵאמֹר֒ כֹּֽה־תֹאמַ֣ר לָעָ֣ם הַזֶּ֡ה אֲשֶׁר֩ דִּבְּר֨וּ אֵלֶ֜יךָ לֵאמֹ֗ר אָבִ֨יךָ֙ הִכְבִּ֣יד אֶת־עֻלֵּ֔נוּ וְאַתָּ֖ה הָקֵ֣ל מֵעָלֵ֑ינוּ כֹּ֚ה תְּדַבֵּ֣ר אֲלֵיהֶ֔ם קָֽטָנִּ֥י עָבָ֖ה מִמָּתְנֵ֥י אָבִֽי׃
11וְעַתָּ֗ה אָבִי֙ הֶעְמִ֤יס עֲלֵיכֶם֙ עֹ֣ל כָּבֵ֔ד וַאֲנִ֖י אֹוסִ֣יף עַֽל־עֻלְּכֶ֑ם אָבִ֗י יִסַּ֤ר אֶתְכֶם֙ בַּשֹּׁוטִ֔ים וַאֲנִ֕י אֲיַסֵּ֥ר אֶתְכֶ֖ם בָּעַקְרַבִּֽים׃
12וַיָּבֹו יָרָבְעָ֧ם וְכָל־הָעָ֛ם אֶל־רְחַבְעָ֖ם בַּיֹּ֣ום הַשְּׁלִישִׁ֑י כַּאֲשֶׁ֨ר דִּבֶּ֤ר הַמֶּ֨לֶךְ֙ לֵאמֹ֔ר שׁ֥וּבוּ אֵלַ֖י בַּיֹּ֥ום הַשְּׁלִישִֽׁי׃
13וַיַּ֧עַן הַמֶּ֛לֶךְ אֶת־הָעָ֖ם קָשָׁ֑ה וַֽיַּעֲזֹ֛ב אֶת־עֲצַ֥ת הַזְּקֵנִ֖ים אֲשֶׁ֥ר יְעָצֻֽהוּ׃
14וַיְדַבֵּ֣ר אֲלֵיהֶ֗ם כַּעֲצַ֤ת הַיְלָדִים֙ לֵאמֹ֔ר אָבִי֙ הִכְבִּ֣יד אֶֽת־עֻלְּכֶ֔ם וַאֲנִ֖י אֹסִ֣יף עַֽל־עֻלְּכֶ֑ם אָבִ֗י יִסַּ֤ר אֶתְכֶם֙ בַּשֹּׁוטִ֔ים וַאֲנִ֕י אֲיַסֵּ֥ר אֶתְכֶ֖ם בָּעַקְרַבִּֽים׃
15וְלֹֽא־שָׁמַ֥ע הַמֶּ֖לֶךְ אֶל־הָעָ֑ם כִּֽי־הָיְתָ֤ה סִבָּה֙ מֵעִ֣ם יְהוָ֔ה לְמַ֜עַן הָקִ֣ים אֶת־דְּבָרֹ֗ו אֲשֶׁ֨ר דִּבֶּ֤ר יְהוָה֙ בְּיַד֙ אֲחִיָּ֣ה הַשִּׁילֹנִ֔י אֶל־יָרָבְעָ֖ם בֶּן־נְבָֽט׃
16וַיַּ֣רְא כָּל־יִשְׂרָאֵ֗ל כִּ֠י לֹֽא־שָׁמַ֣ע הַמֶּלֶךְ֮ אֲלֵיהֶם֒ וַיָּשִׁ֣בוּ הָעָ֣ם אֶת־הַמֶּ֣לֶךְ דָּבָ֣ר׀ לֵאמֹ֡ר מַה־לָּנוּ֩ חֵ֨לֶק בְּדָוִ֜ד וְלֹֽא־נַחֲלָ֣ה בְּבֶן־יִשַׁ֗י לְאֹהָלֶ֨יךָ֙ יִשְׂרָאֵ֔ל עַתָּ֕ה רְאֵ֥ה בֵיתְךָ֖ דָּוִ֑ד וַיֵּ֥לֶךְ יִשְׂרָאֵ֖ל לְאֹהָלָֽיו׃
17וּבְנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל הַיֹּשְׁבִ֖ים בְּעָרֵ֣י יְהוּדָ֑ה וַיִּמְלֹ֥ךְ עֲלֵיהֶ֖ם רְחַבְעָֽם׃ פ
18וַיִּשְׁלַ֞ח הַמֶּ֣לֶךְ רְחַבְעָ֗ם אֶת־אֲדֹרָם֙ אֲשֶׁ֣ר עַל־הַמַּ֔ס וַיִּרְגְּמ֨וּ כָל־יִשְׂרָאֵ֥ל בֹּ֛ו אֶ֖בֶן וַיָּמֹ֑ת וְהַמֶּ֣לֶךְ רְחַבְעָ֗ם הִתְאַמֵּץ֙ לַעֲלֹ֣ות בַּמֶּרְכָּבָ֔ה לָנ֖וּס יְרוּשָׁלִָֽם׃
19וַיִּפְשְׁע֤וּ יִשְׂרָאֵל֙ בְּבֵ֣ית דָּוִ֔ד עַ֖ד הַיֹּ֥ום הַזֶּֽה׃ ס
20וַיְהִ֞י כִּשְׁמֹ֤עַ כָּל־יִשְׂרָאֵל֙ כִּֽי־שָׁ֣ב יָרָבְעָ֔ם וַֽיִּשְׁלְח֗וּ וַיִּקְרְא֤וּ אֹתֹו֙ אֶל־הָ֣עֵדָ֔ה וַיַּמְלִ֥יכוּ אֹתֹ֖ו עַל־כָּל־יִשְׂרָאֵ֑ל לֹ֤א הָיָה֙ אַחֲרֵ֣י בֵית־דָּוִ֔ד זוּלָתִ֥י שֵֽׁבֶט־יְהוּדָ֖ה לְבַדֹּֽו׃
21וַיָּבֹאוּ רְחַבְעָם֮ יְרוּשָׁלִַם֒ וַיַּקְהֵל֩ אֶת־כָּל־בֵּ֨ית יְהוּדָ֜ה וְאֶת־שֵׁ֣בֶט בִּנְיָמִ֗ן מֵאָ֨ה וּשְׁמֹנִ֥ים אֶ֛לֶף בָּח֖וּר עֹשֵׂ֣ה מִלְחָמָ֑ה לְהִלָּחֵם֙ עִם־בֵּ֣ית יִשְׂרָאֵ֔ל לְהָשִׁיב֙ אֶת־הַמְּלוּכָ֔ה לִרְחַבְעָ֖ם בֶּן־שְׁלֹמֹֽה׃ פ
22וַיְהִי֙ דְּבַ֣ר הָֽאֱלֹהִ֔ים אֶל־שְׁמַעְיָ֥ה אִישׁ־הָאֱלֹהִ֖ים לֵאמֹֽר׃
23אֱמֹ֗ר אֶל־רְחַבְעָ֤ם בֶּן־שְׁלֹמֹה֙ מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֔ה וְאֶל־כָּל־בֵּ֥ית יְהוּדָ֖ה וּבִנְיָמִ֑ין וְיֶ֥תֶר הָעָ֖ם לֵאמֹֽר׃
24כֹּ֣ה אָמַ֣ר יְהוָ֡ה לֹֽא־תַעֲלוּ֩ וְלֹא־תִלָּ֨חֲמ֜וּן עִם־אֲחֵיכֶ֣ם בְּנֵֽי־יִשְׂרָאֵ֗ל שׁ֚וּבוּ אִ֣ישׁ לְבֵיתֹ֔ו כִּ֧י מֵאִתִּ֛י נִהְיָ֖ה הַדָּבָ֣ר הַזֶּ֑ה וַיִּשְׁמְעוּ֙ אֶת־דְּבַ֣ר יְהוָ֔ה וַיָּשֻׁ֥בוּ לָלֶ֖כֶת כִּדְבַ֥ר יְהוָֽה׃ ס
25וַיִּ֨בֶן יָרָבְעָ֧ם אֶת־שְׁכֶ֛ם בְּהַ֥ר אֶפְרַ֖יִם וַיֵּ֣שֶׁב בָּ֑הּ וַיֵּצֵ֣א מִשָּׁ֔ם וַיִּ֖בֶן אֶת־פְּנוּאֵֽל׃
26וַיֹּ֥אמֶר יָרָבְעָ֖ם בְּלִבֹּ֑ו עַתָּ֛ה תָּשׁ֥וּב הַמַּמְלָכָ֖ה לְבֵ֥ית דָּוִֽד׃
27אִֽם־יַעֲלֶ֣ה׀ הָעָ֣ם הַזֶּ֗ה לַעֲשֹׂ֨ות זְבָחִ֤ים בְּבֵית־יְהוָה֙ בִּיר֣וּשָׁלִַ֔ם וְ֠שָׁב לֵ֣ב הָעָ֤ם הַזֶּה֙ אֶל־אֲדֹ֣נֵיהֶ֔ם אֶל־רְחַבְעָ֖ם מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֑ה וַהֲרָגֻ֕נִי וְשָׁ֖בוּ אֶל־רְחַבְעָ֥ם מֶֽלֶךְ־יְהוּדָֽה׃
28וַיִּוָּעַ֣ץ הַמֶּ֔לֶךְ וַיַּ֕עַשׂ שְׁנֵ֖י עֶגְלֵ֣י זָהָ֑ב וַיֹּ֣אמֶר אֲלֵהֶ֗ם רַב־לָכֶם֙ מֵעֲלֹ֣ות יְרוּשָׁלִַ֔ם הִנֵּ֤ה אֱלֹהֶ֨יךָ֙ יִשְׂרָאֵ֔ל אֲשֶׁ֥ר הֶעֱל֖וּךָ מֵאֶ֥רֶץ מִצְרָֽיִם׃
29וַיָּ֥שֶׂם אֶת־הָאֶחָ֖ד בְּבֵֽית־אֵ֑ל וְאֶת־הָאֶחָ֖ד נָתַ֥ן בְּדָֽן׃
30וַיְהִ֛י הַדָּבָ֥ר הַזֶּ֖ה לְחַטָּ֑את וַיֵּלְכ֥וּ הָעָ֛ם לִפְנֵ֥י הָאֶחָ֖ד עַד־דָּֽן׃
31וַיַּ֖עַשׂ אֶת־בֵּ֣ית בָּמֹ֑ות וַיַּ֤עַשׂ כֹּֽהֲנִים֙ מִקְצֹ֣ות הָעָ֔ם אֲשֶׁ֥ר לֹֽא־הָי֖וּ מִבְּנֵ֥י לֵוִֽי׃
32וַיַּ֣עַשׂ יָרָבְעָ֣ם׀ חָ֡ג בַּחֹ֣דֶשׁ הַשְּׁמִינִ֣י בַּחֲמִשָּֽׁה־עָשָׂר֩ יֹ֨ום׀ לַחֹ֜דֶשׁ כֶּחָ֣ג׀ אֲשֶׁ֣ר בִּיהוּדָ֗ה וַיַּ֨עַל֙ עַל־הַמִּזְבֵּ֔חַ כֵּ֤ן עָשָׂה֙ בְּבֵֽית־אֵ֔ל לְזַבֵּ֖חַ לָעֲגָלִ֣ים אֲשֶׁר־עָשָׂ֑ה וְהֶעֱמִיד֙ בְּבֵ֣ית אֵ֔ל אֶת־כֹּהֲנֵ֥י הַבָּמֹ֖ות אֲשֶׁ֥ר עָשָֽׂה׃
33וַיַּ֜עַל עַֽל־הַמִּזְבֵּ֣חַ׀ אֲשֶׁר־עָשָׂ֣ה בְּבֵֽית־אֵ֗ל בַּחֲמִשָּׁ֨ה עָשָׂ֥ר יֹום֙ בַּחֹ֣דֶשׁ הַשְּׁמִינִ֔י בַּחֹ֖דֶשׁ אֲשֶׁר־בָּדָ֣א מִלִּבַּד וַיַּ֤עַשׂ חָג֙ לִבְנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל וַיַּ֥עַל עַל־הַמִּזְבֵּ֖חַ לְהַקְטִֽיר׃ פ
Oluhêro lw’e Beteli lwahehêrerwa
1Abami 13 |
1 Hanaciyisha muntu muguma wa Nyakasane ahika e Beteli kurhenga omu lya Yuda, arhumirwe na Nyakasane amango Yerobwami ali oku luhêro adwirhe atumbukizakwo enshangi. 2 Anacihamagaza oku irhegeko lya Nyakasane erhi anayerekire ebwa lulya luhêro erhi: «We luhêro! we luhêro! Kwo Nyakasane adesire ntya: Omwanarhabana amaburhwa omu nyumpa ya Daudi, izîno lyage ye Yoziyasi, akuyokera kw’abadâhwa baja barherhekêra oku ntondo balya bakag’itumbukiza kw’enshangi. Amavuha gabo gakusi ngonokerakwo.» 3 Na muli olwo lusiku lonene anacihûna ecimanyiso, aderha erhi: «Alaga ecimanyiso wamanyirakwo oku Nyakasane wakuderhaga: Ala oku oluhêro lwahahanyuka n’oluvu luli oku nyanya lushandale.» 4 Erhi mwami ayumva akôla kanwa omuntu wa Nyakasane akazag’ihamagaliza oluhêro lw’e Beteli, alambûla okuboko al’idekerize oku luhêro, anaciderha erhi: «Gwârhi ye!» Kulya kuboko amulambuliraga kwanaciyuma, ciru arhacihashaga okuku shubiza emunda ali. 5 Lulya luhêro lwanacihahanyuka n’oluvu lwanacivamûka kulya luhêrero nka kulya omuntu wa Nnâmahanga anaderhaga mpu co caba cimanyiso c’akanwa ka Nyakasane. 6 Mwami ashub’ilîka akanwa anacibwira olya muntu wa Nyamuzinda, erhi: «Mâshi onsengerere Nyakasane Nyamuzinda wawe, ompunire ly’okuboko kwani kushubira emunda ndi.» Olya muntu wa Nyamuzinda anacisengera Nyakasanc n’okuboko kwa mwami kwanacishubira emunda ali, kwayôrha nk’oku kwanali embere. 7 Mwami anacibwira olya muntu wa Nyamuzinda, erhi: «Kanya oje omu nyumpa rhwembi ogalule amarhi omu kulya hitya, ngali kuha oluhembo. 8 Olya muntu wa Nyamuzinda anacishuza mwami, erhi: Ciru wakampa oluhande lw’enyumpa yawe ntankajamwo rhweshi, ntankanalyamwo akantu ciru amîshi go manyi; 9 bulya okwo liri irhegeko nahirwe, n’akôla kanwa ka Nyakasane, erhi: Orhalyaga akalyo orhanywaga amîshi, orhanagalukaga omu njira nguma kabirhi.» 10 Anacikanyiriza omu yindi njira; arhacigalukaga omu njira ayîshagamwo e Beteli.
Oku olya muntu wa Nnâmahanga ahanagwa
11 Hali mulêbi muguma wa mushosi, ayûbakaga aha Beteli, abagala banaci yîsha bamuganirira ebi olya muntu wa Nyamuzinda anajirire aha Beteli byoshi, na birya bindi binwa abwiraga mwami nabyo babiganirira îshe. 12 Anacibadôsa erhi: Njira ehi anagalusiremwo? Abagala banacimuyêreka njira ehi olya muntu wa Nyakasane warhengaga e Yuda anagalusiremwo. 13 Anacibwira abagala erhi: Muntindire endogomi. Banacirhinda erya ndogomi, naye anaciyishonera kwo. 14 Anacikulikira olya muntu wa Nyakasane amushimâna atamire aha idako ly’omuhumbahumba anacimubwira, erhi: Ka we olya muntu wa Nyakasane warhengaga e Yuda? Naye anacimushuza erhi: Neci, niono, 15 Olya mulêbi anacimushuza, erhi: Yîsha rhugende rhwembi omu nyumpa yani oj’irya hitya. 16 Ci yehe amushuza, erhi: Ntankagaluka rhwembi nisi erhi okuja emwawe rhwembi, ntankalya, ntankanywa eyo munda bulya nahirwe irhegekona Nyakasane, erhi: Orhalyagayo akalyo, orhanywagayo amîshi, orhagalukaga omu njira wayishagamwo. 18 Naye anacimushuza, erhi: «Nani ndi mulêbiakawe, na malahika ananshambâzize n’ebinwa bya Nyakasane ntyâla: Erhi, ogaluke mweshi naye omu nyumpa yawe, ahash’irya anaywe.» Kwali kumurheba, 19 Olya munttu wa Nyamuzinda anacigaluka boshi naye, alya anaywa omu mwage.
20 Oku banaciri oku cîbo: Lero oku banacitamire oku cîbo, akanwa ka Nyamubâho kanacirhinda kuli olya mulêbi wamugalulaga, 21 anaciyakuza olya muntu wa Nyakasane warhengaga e Yuda, erhi: «Oku Nyakasane adesire kw’oku: Bulya orhaciyumvirhize izu lya Nyakasane orhanacishimbire irhegeko Nyakasane Nyamuzinda wawe akuhâga: 22 bulya wagalusire walya wananywêra ahantu Nyakasane akuhanzagya oku orhankalîra ho orhankananywêraho, omugogo gwawe gurhankaciyish’ibishwa omu nshinda ya basho. 23 Erhi ayus’i lya ananywa, olya mulêbi w’omushosi amurhindira endogomi yage anacigaluka acigendera. 24 Entale yanacimushanga omu njira yanacimuyîrha; omugogo gwage gwalambûkira oku idaho, endogomi yage yanacimubêra aha burhambi n’erya ntale aha bundi burhambi bwa gulya mugogo. 25 Abantu bageraga babona kurhi ogwôla mugogo gulambûkîre okw’idaho na kurhi erya ntale emuli aha burhambi, banacija baganira kuli okwôla mulya lugo lw’olya mulêbi w’omushosi. 26 Erhi olya mulêbi wamugaluliraga omu njira akuyumva anacide rha erhi: Ali olya muntu wa Nyamuzinda orhayumvagya izu lya Nyakasane. Lero Nyakasane amamuha entale nayo yamamuhinaga yamamuyîrha nka kulya akanwa ka Nyamuzinda kanali kadesire. 27 Anacibwira abagala erhi: Muntindire endogomi. Banaciyirhinda, 28 okubundi akanyà arhimana omugogo gulambûkîre oku njira, endogomi n’entale byombi biri eburhambi bwa gulya mugogo. Erya ntale erhanalyaga gulya mugogo, erhanahinagaga erya ndogomi. 29 Olya mulêbi anayanka gulya mugogo gw’olya muntu wa Nnâmahanga, erhi aba amamushonêkeza oku ndogomi, agugendana, olya mulêbi w’omushosi anacija omu lugo mpu amubîshe anamushibe, 30 Anacihira gulya mugogo omu nshinda yage, banacilaka mpu: Aye! mushâna mwene wirhu! 31 Erhi aba amamubisha anacibwira abagala, erhi: Mango nafa munambîshe omwôla nshînda omuntu wa Nyamuzinda abishirwe n’amavuha gani munagahire aha burhambi bw’amavuha gage. 32 Bulya kanayunjule kalya kanwa ka Nyakasane kuli lulya luhêro luba aha Beteli na ngasi mpêro z’omu bishagala by’e Samariya.
33 Kulya kwanaciba kwoshi ci Yerobwami arhaderhaga mpu ahindula olugendo lwage lubi; ashub’ijira abandi badâhwa b’empêro zali omu birhwa; aja abarhôla omu lubaga konene analonzize. 34 Okwôla kwaba citumulo oku nyumpa ya Yerobwami yoshi, kwarhuma bahungumuka baherêrekera loshi hanôla igulu.
BHS 1Kings
13
1וְהִנֵּ֣ה׀ אִ֣ישׁ אֱלֹהִ֗ים בָּ֧א מִיהוּדָ֛ה בִּדְבַ֥ר יְהוָ֖ה אֶל־בֵּֽית־אֵ֑ל וְיָרָבְעָ֛ם עֹמֵ֥ד עַל־הַמִּזְבֵּ֖חַ לְהַקְטִֽיר׃
2וַיִּקְרָ֤א עַל־הַמִּזְבֵּ֨חַ֙ בִּדְבַ֣ר יְהוָ֔ה וַיֹּ֨אמֶר֙ מִזְבֵּ֣חַ מִזְבֵּ֔חַ כֹּ֖ה אָמַ֣ר יְהוָ֑ה הִנֵּֽה־בֵ֞ן נֹולָ֤ד לְבֵית־דָּוִד֙ יֹאשִׁיָּ֣הוּ שְׁמֹ֔ו וְזָבַ֣ח עָלֶ֗יךָ אֶת־כֹּהֲנֵ֤י הַבָּמֹות֙ הַמַּקְטִרִ֣ים עָלֶ֔יךָ וְעַצְמֹ֥ות אָדָ֖ם יִשְׂרְפ֥וּ עָלֶֽיךָ׃
3וְנָתַן֩ בַּיֹּ֨ום הַה֤וּא מֹופֵת֙ לֵאמֹ֔ר זֶ֣ה הַמֹּופֵ֔ת אֲשֶׁ֖ר דִּבֶּ֣ר יְהוָ֑ה הִנֵּ֤ה הַמִּזְבֵּ֨חַ֙ נִקְרָ֔ע וְנִשְׁפַּ֖ךְ הַדֶּ֥שֶׁן אֲשֶׁר־עָלָֽיו׃
4וַיְהִי֩ כִשְׁמֹ֨עַ הַמֶּ֜לֶךְ אֶת־דְּבַ֣ר אִישׁ־הָאֱלֹהִ֗ים אֲשֶׁ֨ר קָרָ֤א עַל־הַמִּזְבֵּ֨חַ֙ בְּבֵֽית־אֵ֔ל וַיִּשְׁלַ֨ח יָרָבְעָ֧ם אֶת־יָדֹ֛ו מֵעַ֥ל הַמִּזְבֵּ֖חַ לֵאמֹ֣ר׀ תִּפְשֻׂ֑הוּ וַתִּיבַ֤שׁ יָדֹו֙ אֲשֶׁ֣ר שָׁלַ֣ח עָלָ֔יו וְלֹ֥א יָכֹ֖ל לַהֲשִׁיבָ֥הּ אֵלָֽיו׃
5וְהַמִּזְבֵּ֣חַ נִקְרָ֔ע וַיִּשָּׁפֵ֥ךְ הַדֶּ֖שֶׁן מִן־הַמִּזְבֵּ֑חַ כַּמֹּופֵ֗ת אֲשֶׁ֥ר נָתַ֛ן אִ֥ישׁ הָאֱלֹהִ֖ים בִּדְבַ֥ר יְהוָֽה׃
6וַיַּ֨עַן הַמֶּ֜לֶךְ וַיֹּ֣אמֶר׀ אֶל־אִ֣ישׁ הָאֱלֹהִ֗ים חַל־נָ֞א אֶת־פְּנֵ֨י יְהוָ֤ה אֱלֹהֶ֨יךָ֙ וְהִתְפַּלֵּ֣ל בַּעֲדִ֔י וְתָשֹׁ֥ב יָדִ֖י אֵלָ֑י וַיְחַ֤ל אִישׁ־הָֽאֱלֹהִים֙ אֶת־פְּנֵ֣י יְהוָ֔ה וַתָּ֤שָׁב יַד־הַמֶּ֨לֶךְ֙ אֵלָ֔יו וַתְּהִ֖י כְּבָרִֽאשֹׁנָֽה׃
7וַיְדַבֵּ֤ר הַמֶּ֨לֶךְ֙ אֶל־אִ֣ישׁ הָאֱלֹהִ֔ים בֹּאָה־אִתִּ֥י הַבַּ֖יְתָה וּֽסְעָ֑דָה וְאֶתְּנָ֥ה לְךָ֖ מַתָּֽת׃
8וַיֹּ֤אמֶר אִישׁ־הָֽאֱלֹהִים֙ אֶל־הַמֶּ֔לֶךְ אִם־תִּתֶּן־לִי֙ אֶת־חֲצִ֣י בֵיתֶ֔ךָ לֹ֥א אָבֹ֖א עִמָּ֑ךְ וְלֹֽא־אֹ֤כַל לֶ֨חֶם֙ וְלֹ֣א אֶשְׁתֶּה־מַּ֔יִם בַּמָּקֹ֖ום הַזֶּֽה׃
9כִּֽי־כֵ֣ן׀ צִוָּ֣ה אֹתִ֗י בִּדְבַ֤ר יְהוָה֙ לֵאמֹ֔ר לֹא־תֹ֥אכַל לֶ֖חֶם וְלֹ֣א תִשְׁתֶּה־מָּ֑יִם וְלֹ֣א תָשׁ֔וּב בַּדֶּ֖רֶךְ אֲשֶׁ֥ר הָלָֽכְתָּ׃
10וַיֵּ֖לֶךְ בְּדֶ֣רֶךְ אַחֵ֑ר וְלֹֽא־שָׁ֣ב בַּדֶּ֔רֶךְ אֲשֶׁ֛ר בָּ֥א בָ֖הּ אֶל־בֵּֽית־אֵֽל׃ פ
11וְנָבִ֤יא אֶחָד֙ זָקֵ֔ן יֹשֵׁ֖ב בְּבֵֽית־אֵ֑ל וַיָּבֹ֣וא בְנֹ֡ו וַיְסַפֶּר־לֹ֣ו אֶת־כָּל־הַמַּעֲשֶׂ֣ה אֲשֶׁר־עָשָׂה֩ אִישׁ־הָאֱלֹהִ֨ים׀ הַיֹּ֜ום בְּבֵֽית־אֵ֗ל אֶת־הַדְּבָרִים֙ אֲשֶׁ֣ר דִּבֶּ֣ר אֶל־הַמֶּ֔לֶךְ וַֽיְסַפְּר֖וּם לַאֲבִיהֶֽם׃
12וַיְדַבֵּ֤ר אֲלֵהֶם֙ אֲבִיהֶ֔ם אֵֽי־זֶ֥ה הַדֶּ֖רֶךְ הָלָ֑ךְ וַיִּרְא֣וּ בָנָ֗יו אֶת־הַדֶּ֨רֶךְ֙ אֲשֶׁ֤ר הָלַךְ֙ אִ֣ישׁ הָאֱלֹהִ֔ים אֲשֶׁר־בָּ֖א מִיהוּדָֽה׃
13וַיֹּ֨אמֶר֙ אֶל־בָּנָ֔יו חִבְשׁוּ־לִ֖י הַחֲמֹ֑ור וַיַּחְבְּשׁוּ־לֹ֣ו הַחֲמֹ֔ור וַיִּרְכַּ֖ב עָלָֽיו׃
14וַיֵּ֗לֶךְ אַֽחֲרֵי֙ אִ֣ישׁ הָאֱלֹהִ֔ים וַיִּ֨מְצָאֵ֔הוּ יֹשֵׁ֖ב תַּ֣חַת הָאֵלָ֑ה וַיֹּ֣אמֶר אֵלָ֗יו הַאַתָּ֧ה אִישׁ־הָאֱלֹהִ֛ים אֲשֶׁר־בָּ֥אתָ מִֽיהוּדָ֖ה וַיֹּ֥אמֶר אָֽנִי׃
15וַיֹּ֣אמֶר אֵלָ֔יו לֵ֥ךְ אִתִּ֖י הַבָּ֑יְתָה וֶאֱכֹ֖ל לָֽחֶם׃
16וַיֹּ֗אמֶר לֹ֥א אוּכַ֛ל לָשׁ֥וּב אִתָּ֖ךְ וְלָבֹ֣וא אִתָּ֑ךְ וְלֹֽא־אֹ֣כַל לֶ֗חֶם וְלֹֽא־אֶשְׁתֶּ֤ה אִתְּךָ֙ מַ֔יִם בַּמָּקֹ֖ום הַזֶּֽה׃
17כִּֽי־דָבָ֤ר אֵלַי֙ בִּדְבַ֣ר יְהוָ֔ה לֹֽא־תֹאכַ֣ל לֶ֔חֶם וְלֹֽא־תִשְׁתֶּ֥ה שָׁ֖ם מָ֑יִם לֹא־תָשׁ֣וּב לָלֶ֔כֶת בַּדֶּ֖רֶךְ אֲשֶׁר־הָלַ֥כְתָּ בָּֽהּ׃
18וַיֹּ֣אמֶר לֹ֗ו גַּם־אֲנִ֣י נָבִיא֮ כָּמֹוךָ֒ וּמַלְאָ֡ךְ דִּבֶּ֣ר אֵלַי֩ בִּדְבַ֨ר יְהוָ֜ה לֵאמֹ֗ר הֲשִׁבֵ֤הוּ אִתְּךָ֙ אֶל־בֵּיתֶ֔ךָ וְיֹ֥אכַל לֶ֖חֶם וְיֵ֣שְׁתְּ מָ֑יִם כִּחֵ֖שׁ לֹֽו׃
19וַיָּ֣שָׁב אִתֹּ֗ו וַיֹּ֥אכַל לֶ֛חֶם בְּבֵיתֹ֖ו וַיֵּ֥שְׁתְּ מָֽיִם׃
20וַיְהִ֕י הֵ֥ם יֹשְׁבִ֖ים אֶל־הַשֻּׁלְחָ֑ן פוַֽיְהִי֙ דְּבַר־יְהוָ֔ה אֶל־הַנָּבִ֖יא אֲשֶׁ֥ר הֱשִׁיבֹֽו׃
21וַיִּקְרָ֞א אֶל־אִ֣ישׁ הָאֱלֹהִ֗ים אֲשֶׁר־בָּ֤א מִֽיהוּדָה֙ לֵאמֹ֔ר כֹּ֖ה אָמַ֣ר יְהוָ֑ה יַ֗עַן כִּ֤י מָרִ֨יתָ֙ פִּ֣י יְהוָ֔ה וְלֹ֤א שָׁמַ֨רְתָּ֙ אֶת־הַמִּצְוָ֔ה אֲשֶׁ֥ר צִוְּךָ֖ יְהוָ֥ה אֱלֹהֶֽיךָ׃
22וַתָּ֗שָׁב וַתֹּ֤אכַל לֶ֨חֶם֙ וַתֵּ֣שְׁתְּ מַ֔יִם בַּמָּקֹום֙ אֲשֶׁ֣ר דִּבֶּ֣ר אֵלֶ֔יךָ אַל־תֹּ֥אכַל לֶ֖חֶם וְאַל־תֵּ֣שְׁתְּ מָ֑יִם לֹֽא־תָבֹ֥וא נִבְלָתְךָ֖ אֶל־קֶ֥בֶר אֲבֹתֶֽיךָ׃
23וַיְהִ֗י אַחֲרֵ֛י אָכְלֹ֥ו לֶ֖חֶם וְאַחֲרֵ֣י שְׁתֹותֹ֑ו וַיַּחֲבָשׁ־לֹ֣ו הַחֲמֹ֔ור לַנָּבִ֖יא אֲשֶׁ֥ר הֱשִׁיבֹֽו׃
24וַיֵּ֕לֶךְ וַיִּמְצָאֵ֧הוּ אַרְיֵ֛ה בַּדֶּ֖רֶךְ וַיְמִיתֵ֑הוּ וַתְּהִ֤י נִבְלָתֹו֙ מֻשְׁלֶ֣כֶת בַּדֶּ֔רֶךְ וְהַחֲמֹור֙ עֹמֵ֣ד אֶצְלָ֔הּ וְהָ֣אַרְיֵ֔ה עֹמֵ֖ד אֵ֥צֶל הַנְּבֵלָֽה׃
25וְהִנֵּ֧ה אֲנָשִׁ֣ים עֹבְרִ֗ים וַיִּרְא֤וּ אֶת־הַנְּבֵלָה֙ מֻשְׁלֶ֣כֶת בַּדֶּ֔רֶךְ וְאֶת־הָ֣אַרְיֵ֔ה עֹמֵ֖ד אֵ֣צֶל הַנְּבֵלָ֑ה וַיָּבֹ֨אוּ֙ וַיְדַבְּר֣וּ בָעִ֔יר אֲשֶׁ֛ר הַנָּבִ֥יא הַזָּקֵ֖ן יֹשֵׁ֥ב בָּֽהּ׃
26וַיִּשְׁמַ֣ע הַנָּבִיא֮ אֲשֶׁ֣ר הֱשִׁיבֹ֣ו מִן־הַדֶּרֶךְ֒ וַיֹּ֨אמֶר֙ אִ֣ישׁ הָאֱלֹהִ֣ים ה֔וּא אֲשֶׁ֥ר מָרָ֖ה אֶת־פִּ֣י יְהוָ֑ה וַיִּתְּנֵ֨הוּ יְהוָ֜ה לָאַרְיֵ֗ה וַֽיִּשְׁבְּרֵ֨הוּ֙ וַיְמִתֵ֔הוּ כִּדְבַ֥ר יְהוָ֖ה אֲשֶׁ֥ר דִּבֶּר־לֹֽו׃
27וַיְדַבֵּ֤ר אֶל־בָּנָיו֙ לֵאמֹ֔ר חִבְשׁוּ־לִ֖י אֶֽת־הַחֲמֹ֑ור וַֽיַּחֲבֹֽשׁוּ׃
28וַיֵּ֗לֶךְ וַיִּמְצָ֤א אֶת־נִבְלָתֹו֙ מֻשְׁלֶ֣כֶת בַּדֶּ֔רֶךְ וַֽחֲמֹור֙ וְהָ֣אַרְיֵ֔ה עֹמְדִ֖ים אֵ֣צֶל הַנְּבֵלָ֑ה לֹֽא־אָכַ֤ל הָֽאַרְיֵה֙ אֶת־הַנְּבֵלָ֔ה וְלֹ֥א שָׁבַ֖ר אֶֽת־הַחֲמֹֽור׃
29וַיִּשָּׂ֨א הַנָּבִ֜יא אֶת־נִבְלַ֧ת אִישׁ־הָאֱלֹהִ֛ים וַיַּנִּחֵ֥הוּ אֶֽל־הַחֲמֹ֖ור וַיְשִׁיבֵ֑הוּ וַיָּבֹ֗א אֶל־עִיר֙ הַנָּבִ֣יא הַזָּקֵ֔ן לִסְפֹּ֖ד וּלְקָבְרֹֽו׃
30וַיַּנַּ֥ח אֶת־נִבְלָתֹ֖ו בְּקִבְרֹ֑ו וַיִּסְפְּד֥וּ עָלָ֖יו הֹ֥וי אָחִֽי׃
31וַיְהִי֮ אַחֲרֵ֣י קָבְרֹ֣ו אֹתֹו֒ וַיֹּ֤אמֶר אֶל־בָּנָיו֙ לֵאמֹ֔ר בְּמֹותִי֙ וּקְבַרְתֶּ֣ם אֹתִ֔י בַּקֶּ֕בֶר אֲשֶׁ֛ר אִ֥ישׁ הָאֱלֹהִ֖ים קָב֣וּר בֹּ֑ו אֵ֚צֶל עַצְמֹתָ֔יו הַנִּ֖יחוּ אֶת־עַצְמֹתָֽי׃
32כִּי֩ הָיֹ֨ה יִהְיֶ֜ה הַדָּבָ֗ר אֲשֶׁ֤ר קָרָא֙ בִּדְבַ֣ר יְהוָ֔ה עַל־הַמִּזְבֵּ֖חַ אֲשֶׁ֣ר בְּבֵֽית־אֵ֑ל וְעַל֙ כָּל־בָּתֵּ֣י הַבָּמֹ֔ות אֲשֶׁ֖ר בְּעָרֵ֥י שֹׁמְרֹֽון׃ פ
33אַחַר֙ הַדָּבָ֣ר הַזֶּ֔ה לֹֽא־שָׁ֥ב יָרָבְעָ֖ם מִדַּרְכֹּ֣ו הָרָעָ֑ה וַ֠יָּשָׁב וַיַּ֜עַשׂ מִקְצֹ֤ות הָעָם֙ כֹּהֲנֵ֣י בָמֹ֔ות הֶֽחָפֵץ֙ יְמַלֵּ֣א אֶת־יָדֹ֔ו וִיהִ֖י כֹּהֲנֵ֥י בָמֹֽות׃
34וַיְהִי֙ בַּדָּבָ֣ר הַזֶּ֔ה לְחַטַּ֖את בֵּ֣ית יָרָבְעָ֑ם וּלְהַכְחִיד֙ וּלְהַשְׁמִ֔יד מֵעַ֖ל פְּנֵ֥י הָאֲדָמָֽה׃ פ
IV Amami gombi kuhika kuli Eliya
Obulwâla bwa mwene Yerobwami I (931-910)
1Abami14 |
1 Muli ago mango, Abiya mugala wa Yerobwami anacilwâla. 2 Yerobwami abwira mukâge, erhi: «Kanya oyambale yindi yindi myambalo lyo balek’imanya aku oli muka Yerobwami, oj’e Silo. Eyôla munda wa shimanayo omulêbi Ahiya, ye wambwiraga oku nâcibe mwami w’olubaga. 3 Ohekc migati ikumi y’orhumunirizi ohirekwo n’ehilaha hy’obuci, oje e mwâge, ayish’ikubwira olw’oyu mwana.» 4 Muka Yerobwami anajira kulya, akanya alikulira e Silo, aja ahamw’olya mulêbi Ahiya. Cikwone Ahiya àrhacihashig’ibona kwinja bulya àrhacihinyagya amasu erhi bushosi burhuma. 5 Nyakasane amubwira, erhi: «Muka Yerobwami al’ikudôsa kurhi Nyamuzinda aderhire omwana wage bulya kulwâla alwâla. Kwo wamubwira ntya na ntya. Hano aja muno ayish’acidwirhe nka wundi mukazi kwone. 6 Erhi Ahiya ayumva omudindiri gw’amagulu, anacimubwira erhi: «Yisha muno wani mukaYerobwami, cici cirhumire ocîhindula, oyisha nka wundi wundi mukazi kwone? Niono ntumirwe mpu nkubwire akanwa kazibu. 7 Okanye ogend’ibwira Yerobwami erhi kwo Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli adesire ntyâla: W’oyu kali nie nakukulaga omu lubaga, nakuyimanza mukulu w’olubaga lwani lw’I sraheli; 8 kali we warhumaga obwami mbunyaga cnyumpa ya Daudi, nakuhabwo, cikwonene wehe orhaciyôrhaga aka mwambali wani Daudi, owashimbaga amarhegeko gani goshi anankulikira n’omurhima gwage gwoshi omu kukajira okushinganine omu masu gani. 9 Cikwonene wehc wajizirage amabi kulusha abandi boshi bàli embere zawe, wajirig’icîjirira abandi banyamuzinda bw’obwihambi n’ensanamu watulaga mpu ly’onshologosa, wanankabulira enyuma ly’omugongo gwawe. 10 Co carhuma nkola nahira obuhanya omu nyumpa ya Yerobwami, nahungumula ngasi hy’iburha lya Yerobwami, nisi erhi omuja erhi munyamurhûla omw’Israheli, ahyajira enyumpa ya Yerobwami nka kula banahyajira ecamvu kuhika cihirigirhe lwoshi. 11 Ngasi w’omu bûko bwa Yerobwami wankanafira omu nyumpa, alibwa n’orhubwa, na ngasi wankanafira omu mpinga, alibwa n’enyunyi z’emalunga bulya Nyakasane okudesire. 12 Nawe kanya oshubire omu nyumpa yawe, hanôla okugulu kwawe kunarhinda omu cishagala ntya omwana wawe arhengemwo omûka. 13 Israheli yeshi amushîba, banamubisha bulya yene mwene Yerobwami wayish’ibishwa omu nshinda oyu, bulya yene w’omu mulala gwa Yerobwami wabonekinemwo ehyankasimîsa Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli. 14 Nyakasane âsinga yenene owundi mwami omu Israheli ye wâmalira enyumpa ya Yerobwami. Lola olwo lusiku! Kurhi? Ci lw’oluno buno buno! 15 Nyamubâho ashembula Israheli, nka kula olusheke luhugunyibwa n’amîshi kwo Nyakasane amanyula Israheli muli ecira cihugo cinja ahâga b’îshe, nâbashandabanyiza olundi lunda lw’olwîshi bulya bajizire enshanga zishologosa Nyakasane. 16 Ahâna Israheli bunya mpira ntyôla erhi byâha bya Yerobwami birhuma n’okwôla ajirisagya Israheli ecâha kurhuma.» 17 Muka Yerobwami anahuma njira anacihika aha Tirsa oku anatwa ec’oluso ntyâla, omugala arhengamwo omûka. 18 Bamubisha n’Israheli yeshi amushîba nka kulya akanwa ka Nyakasane kanaderhagwa n’omulêbi Ahiya murhumisi wa Nyakasane.
19 Ngasi kundi kusigire oku myanzi ya Yerobwami, oku alwaga amatumu, oku ayîmaga, kwoshi okwôla ka kurhali kuyandike omu citabu c’Empiriri z’abami b’Israheli. 20 Emyaka Yerobwami ayîmire eri myaka makumi abirhi n’ibirhi, agalicîhengeka hali b’îshe. Omugala Nadabu ayîma ahali hage.
Okuyîma kwa Roboami omu Yuda (931-913)
21 Roboami mwene Salomoni ayîma omu Yuda. Ali akola agwerhe myaka makumi ani na muguma amango ayîmaga, anaciyîma myaka ikumi na nda aha Yeruzalemu, cishagala Nyakasane acishôgaga omu bishagala byoshi bya amashanja ga bene Israheli mpu ahiremwo izîno lyage. Nina ye wali Naama w’e Amoniti. 22 Yuda naye ajira ebigalugalu omu masu ga Nyakasane, n’ecâha ajiraga byazusa obukunizi bwa Nyakasane kurhalusa ababusi babo. 23 Nabo bayûbaka empêro omu birhwa, bagwika amabuye n’orhugombe oku ngasi hirhondo n’idako lya ngasi murhi mubishi. 24 Ciru haba n’entazi ziyemerirwe okuja kwajira amabi omu cihugo. Bajira galya mabi goshi g’amashanja Nyakasane alibirhagakwo embere zabo, bali bene Israheli.
25 Omu mwaka gwa karhanu gw’okuyîma kwa Roboami, Sisaki mwami w’e Misiri, arhêra Yeruzalemu. 26 Ahagula obuhirhi bw’aka-Nyamuzinda n’obuhirhi bw’omu bwami: Agukumba byoshi byoshi. Asabunga zirya mpenzi z’amasholo zoshi Salomoni ajirîsagya. 27 Ahali h’ezôla mpenzi mwami Roboami atulîsa ezindi mpenzi z’amarhale, azibîsa abantu bayishig’ilibirha bo banakazag’ilanga omuhango gw’enyumpa ya mwami. 28 Ngasi mango, erhi mwami ajag’omu ka-Nyamuzinda, abôla bantu bayishig’ilibirha banayisha bazidwirhe. buzinda banaz’igalula omu nyumpa y’abalibisi.
29 Ebisigire by’ebijiro bya Roboami n’oku ajizire koshi, k’okwôla kurhaya ndisirwi omu citabu c’Empiriri z’abami b’e Yuda? 30 Entambala erhahusagya ekarhî ka Roboami na Yerobwami. 31 Roboami acihengeka hali b’îshe, anacibi shwa boshi na b’îshe omu cishagala ca Daudi. Nina ye wali Naama w’e Amoniti; omugala Abiya ayîma omu byage.
BHS 1Kings
14
1בָּעֵ֣ת הַהִ֔יא חָלָ֖ה אֲבִיָּ֥ה בֶן־יָרָבְעָֽם׃
2וַיֹּ֨אמֶר יָרָבְעָ֜ם לְאִשְׁתֹּ֗ו ק֤וּמִי נָא֙ וְהִשְׁתַּנִּ֔ית וְלֹ֣א יֵֽדְע֔וּ כִּי־אַתִּי אֵ֣שֶׁת יָרָבְעָ֑ם וְהָלַ֣כְתְּ שִׁלֹ֗ה הִנֵּה־שָׁם֙ אֲחִיָּ֣ה הַנָּבִ֔יא הֽוּא־דִבֶּ֥ר עָלַ֛י לְמֶ֖לֶךְ עַל־הָעָ֥ם הַזֶּֽה׃
3וְלָקַ֣חַתְּ בְּ֠יָדֵךְ עֲשָׂרָ֨ה לֶ֧חֶם וְנִקֻּדִ֛ים וּבַקְבֻּ֥ק דְּבַ֖שׁ וּבָ֣את אֵלָ֑יו ה֚וּא יַגִּ֣יד לָ֔ךְ מַה־יִּֽהְיֶ֖ה לַנָּֽעַר׃
4וַתַּ֤עַשׂ כֵּן֙ אֵ֣שֶׁת יָרָבְעָ֔ם וַתָּ֨קָם֙ וַתֵּ֣לֶךְ שִׁלֹ֔ה וַתָּבֹ֖א בֵּ֣ית אֲחִיָּ֑ה וַאֲחִיָּ֨הוּ֙ לֹֽא־יָכֹ֣ל לִרְאֹ֔ות כִּ֛י קָ֥מוּ עֵינָ֖יו מִשֵּׂיבֹֽו׃ ס
5וַיהוָ֞ה אָמַ֣ר אֶל־אֲחִיָּ֗הוּ הִנֵּ֣ה אֵ֣שֶׁת יָרָבְעָ֡ם בָּאָ֣ה לִדְרֹשׁ֩ דָּבָ֨ר מֵעִמְּךָ֤ אֶל־בְּנָהּ֙ כִּֽי־חֹלֶ֣ה ה֔וּא כָּזֹ֥ה וְכָזֶ֖ה תְּדַבֵּ֣ר אֵלֶ֑יהָ וִיהִ֣י כְבֹאָ֔הּ וְהִ֖יא מִתְנַכֵּרָֽה׃
6וַיְהִי֩ כִשְׁמֹ֨עַ אֲחִיָּ֜הוּ אֶת־קֹ֤ול רַגְלֶ֨יהָ֙ בָּאָ֣ה בַפֶּ֔תַח וַיֹּ֕אמֶר בֹּ֖אִי אֵ֣שֶׁת יָרָבְעָ֑ם לָ֣מָּה זֶּ֗ה אַ֚תְּ מִתְנַכֵּרָ֔ה וְאָ֣נֹכִ֔י שָׁל֥וּחַ אֵלַ֖יִךְ קָשָֽׁה׃
7לְכִ֞י אִמְרִ֣י לְיָרָבְעָ֗ם כֹּֽה־אָמַ֤ר יְהוָה֙ אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל יַ֛עַן אֲשֶׁ֥ר הֲרִימֹתִ֖יךָ מִתֹּ֣וךְ הָעָ֑ם וָאֶתֶּנְךָ֣ נָגִ֔יד עַ֖ל עַמִּ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
8וָאֶקְרַ֤ע אֶת־הַמַּמְלָכָה֙ מִבֵּ֣ית דָּוִ֔ד וָאֶתְּנֶ֖הָ לָ֑ךְ וְלֹֽא־הָיִ֜יתָ כְּעַבְדִּ֣י דָוִ֗ד אֲשֶׁר֩ שָׁמַ֨ר מִצְוֹתַ֜י וַאֲשֶׁר־הָלַ֤ךְ אַחֲרַי֙ בְּכָל־לְבָבֹ֔ו לַעֲשֹׂ֕ות רַ֖ק הַיָּשָׁ֥ר בְּעֵינָֽי׃
9וַתָּ֣רַע לַעֲשֹׂ֔ות מִכֹּ֖ל אֲשֶׁר־הָי֣וּ לְפָנֶ֑יךָ וַתֵּ֡לֶךְ וַתַּעֲשֶׂה־לְּךָ֩ אֱלֹהִ֨ים אֲחֵרִ֤ים וּמַסֵּכֹות֙ לְהַכְעִיסֵ֔נִי וְאֹתִ֥י הִשְׁלַ֖כְתָּ אַחֲרֵ֥י גַוֶּֽךָ׃ ס
10לָכֵ֗ן הִנְנִ֨י מֵבִ֤יא רָעָה֙ אֶל־בֵּ֣ית יָרָבְעָ֔ם וְהִכְרַתִּ֤י לְיָֽרָבְעָם֙ מַשְׁתִּ֣ין בְּקִ֔יר עָצ֥וּר וְעָז֖וּב בְּיִשְׂרָאֵ֑ל וּבִֽעַרְתִּי֙ אַחֲרֵ֣י בֵית־יָרָבְעָ֔ם כַּאֲשֶׁ֛ר יְבַעֵ֥ר הַגָּלָ֖ל עַד־תֻּמֹּֽו׃
11הַמֵּ֨ת לְיָֽרָבְעָ֤ם בָּעִיר֙ יֹאכְל֣וּ הַכְּלָבִ֔ים וְהַמֵּת֙ בַּשָּׂדֶ֔ה יֹאכְל֖וּ עֹ֣וף הַשָּׁמָ֑יִם כִּ֥י יְהוָ֖ה דִּבֵּֽר׃
12וְאַ֥תְּ ק֖וּמִי לְכִ֣י לְבֵיתֵ֑ךְ בְּבֹאָ֥ה רַגְלַ֛יִךְ הָעִ֖ירָה וּמֵ֥ת הַיָּֽלֶד׃
13וְסָֽפְדוּ־לֹ֤ו כָל־יִשְׂרָאֵל֙ וְקָבְר֣וּ אֹתֹ֔ו כִּֽי־זֶ֣ה לְבַדֹּ֔ו יָבֹ֥א לְיָרָבְעָ֖ם אֶל־קָ֑בֶר יַ֣עַן נִמְצָא־בֹ֞ו דָּבָ֣ר טֹ֗וב אֶל־יְהוָ֛ה אֱלֹהֵ֥י יִשְׂרָאֵ֖ל בְּבֵ֥ית יָרָבְעָֽם׃
14וְהֵקִים֩ יְהוָ֨ה לֹ֥ו מֶ֨לֶךְ֙ עַל־יִשְׂרָאֵ֔ל אֲשֶׁ֥ר יַכְרִ֛ית אֶת־בֵּ֥ית יָרָבְעָ֖ם זֶ֣ה הַיֹּ֑ום וּמֶ֖ה גַּם־עָֽתָּה׃
15וְהִכָּ֨ה יְהוָ֜ה אֶת־יִשְׂרָאֵ֗ל כַּאֲשֶׁ֨ר יָנ֣וּד הַקָּנֶה֮ בַּמַּיִם֒ וְנָתַ֣שׁ אֶת־יִשְׂרָאֵ֗ל מֵ֠עַל הָאֲדָמָ֨ה הַטֹּובָ֤ה הַזֹּאת֙ אֲשֶׁ֤ר נָתַן֙ לַאֲבֹ֣ותֵיהֶ֔ם וְזֵרָ֖ם מֵעֵ֣בֶר לַנָּהָ֑ר יַ֗עַן אֲשֶׁ֤ר עָשׂוּ֙ אֶת־אֲשֵׁ֣רֵיהֶ֔ם מַכְעִיסִ֖ים אֶת־יְהוָֽה׃
16וְיִתֵּ֖ן אֶת־יִשְׂרָאֵ֑ל בִּגְלַ֞ל חַטֹּ֤אות יָֽרָבְעָם֙ אֲשֶׁ֣ר חָטָ֔א וַאֲשֶׁ֥ר הֶחֱטִ֖יא אֶת־יִשְׂרָאֵֽל׃
17וַתָּ֨קָם֙ אֵ֣שֶׁת יָרָבְעָ֔ם וַתֵּ֖לֶךְ וַתָּבֹ֣א תִרְצָ֑תָה הִ֛יא בָּאָ֥ה בְסַף־הַבַּ֖יִת וְהַנַּ֥עַר מֵֽת׃
18וַיִּקְבְּר֥וּ אֹתֹ֛ו וַיִּסְפְּדוּ־לֹ֖ו כָּל־יִשְׂרָאֵ֑ל כִּדְבַ֤ר יְהוָה֙ אֲשֶׁ֣ר דִּבֶּ֔ר בְּיַד־עַבְדֹּ֖ו אֲחִיָּ֥הוּ הַנָּבִֽיא׃
19וְיֶ֨תֶר֙ דִּבְרֵ֣י יָֽרָבְעָ֔ם אֲשֶׁ֥ר נִלְחַ֖ם וַאֲשֶׁ֣ר מָלָ֑ךְ הִנָּ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
20וְהַיָּמִים֙ אֲשֶׁ֣ר מָלַ֣ךְ יָרָבְעָ֔ם עֶשְׂרִ֥ים וּשְׁתַּ֖יִם שָׁנָ֑ה וַיִּשְׁכַּב֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו וַיִּמְלֹ֛ךְ נָדָ֥ב בְּנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃ פ
21וּרְחַבְעָם֙ בֶּן־שְׁלֹמֹ֔ה מָלַ֖ךְ בִּֽיהוּדָ֑ה בֶּן־אַרְבָּעִ֣ים וְאַחַ֣ת שָׁנָה֩ רְחַבְעָ֨ם בְּמָלְכֹ֜ו וּֽשֲׁבַ֨ע עֶשְׂרֵ֥ה שָׁנָ֣ה׀ מָלַ֣ךְ בִּירוּשָׁלִַ֗ם הָ֠עִיר אֲשֶׁר־בָּחַ֨ר יְהוָ֜ה לָשׂ֨וּם אֶת־שְׁמֹ֥ו שָׁם֙ מִכֹּל֙ שִׁבְטֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל וְשֵׁ֣ם אִמֹּ֔ו נַעֲמָ֖ה הָעַמֹּנִֽית׃
22וַיַּ֧עַשׂ יְהוּדָ֛ה הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה וַיְקַנְא֣וּ אֹתֹ֗ו מִכֹּל֙ אֲשֶׁ֣ר עָשׂ֣וּ אֲבֹתָ֔ם בְּחַטֹּאתָ֖ם אֲשֶׁ֥ר חָטָֽאוּ׃
23וַיִּבְנ֨וּ גַם־הֵ֧מָּה לָהֶ֛ם בָּמֹ֥ות וּמַצֵּבֹ֖ות וַאֲשֵׁרִ֑ים עַ֚ל כָּל־גִּבְעָ֣ה גְבֹהָ֔ה וְתַ֖חַת כָּל־עֵ֥ץ רַעֲנָֽן׃
24וְגַם־קָדֵ֖שׁ הָיָ֣ה בָאָ֑רֶץ עָשׂ֗וּ כְּכֹל֙ הַתֹּועֲבֹ֣ת הַגֹּויִ֔ם אֲשֶׁר֙ הֹורִ֣ישׁ יְהוָ֔ה מִפְּנֵ֖י בְּנֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃ פ
25וַיְהִ֛י בַּשָּׁנָ֥ה הַחֲמִישִׁ֖ית לַמֶּ֣לֶךְ רְחַבְעָ֑ם עָלָ֛ה שׁוּשַׁק מֶֽלֶךְ־מִצְרַ֖יִם עַל־יְרוּשָׁלִָֽם׃
26וַיִּקַּ֞ח אֶת־אֹצְרֹ֣ות בֵּית־יְהוָ֗ה וְאֶת־אֹֽוצְרֹות֙ בֵּ֣ית הַמֶּ֔לֶךְ וְאֶת־הַכֹּ֖ל לָקָ֑ח וַיִּקַּח֙ אֶת־כָּל־מָגִנֵּ֣י הַזָּהָ֔ב אֲשֶׁ֥ר עָשָׂ֖ה שְׁלֹמֹֽה׃
27וַיַּ֨עַשׂ הַמֶּ֤לֶךְ רְחַבְעָם֙ תַּחְתָּ֔ם מָגִנֵּ֖י נְחֹ֑שֶׁת וְהִפְקִ֗יד עַל־יַד֙ שָׂרֵ֣י הָרָצִ֔ים הַשֹּׁ֣מְרִ֔ים פֶּ֖תַח בֵּ֥ית הַמֶּֽלֶךְ׃
28וַיְהִ֛י מִדֵּי־בֹ֥א הַמֶּ֖לֶךְ בֵּ֣ית יְהוָ֑ה יִשָּׂאוּם֙ הָֽרָצִ֔ים וֶהֱשִׁיב֖וּם אֶל־תָּ֥א הָרָצִֽים׃
29וְיֶ֛תֶר דִּבְרֵ֥י רְחַבְעָ֖ם וְכָל־אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֑ה הֲלֹא־הֵ֣מָּה כְתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יְהוּדָֽה׃
30וּמִלְחָמָ֨ה הָיְתָ֧ה בֵין־רְחַבְעָ֛ם וּבֵ֥ין יָרָבְעָ֖ם כָּל־הַיָּמִֽים׃
31וַיִּשְׁכַּ֨ב רְחַבְעָ֜ם עִם־אֲבֹתָ֗יו וַיִּקָּבֵ֤ר עִם־אֲבֹתָיו֙ בְּעִ֣יר דָּוִ֔ד וְשֵׁ֣ם אִמֹּ֔ו נַעֲמָ֖ה הָעַמֹּנִ֑ית וַיִּמְלֹ֛ךְ אֲבִיָּ֥ם בְּנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃ פ
Okuyîma kwa Abiya Omu Yuda (913-911)
1Abami 15 |
1 Omu mwaka gw’ikumi na munani kurhenga Yerobwami ali mwami, Abiya naye aba mwami omu Yuda, 2 ayîma myaka isharhu omu Yeruzalemu. Nnina ye wali Maaka mwali wa Absalomu. 3 Naye anacigera muli galya mabi îshe akazag’ijira embere zage, n’omurhima gwage gurhali mushinganya nya embere za Nyakasane nk’omurhima gw’îshe Daudi. 4 Ci kwonene Daudi arhuma Nyakasane Nyamuzinda wage, amuha akamole aha Yeruzalemu, omu kuyîmika omugala enyuma zage n’omu kulanga Yeruzalemu. 5 Bulya Daudi akazag’ijira ebishinganine byonene omu masu ga Nnâmahanga, n’omu kalamo kage koshi nta mango acihindwire kuli ebi ali amurhegesire kuleka olwa Uriya munya-Hititi.
6 Entambala erhahusagya ekarhî ka Roboami na Yerobwami amango ana cirimw’omûka. 7 Ebisigire oku bijiro by’Abiya n’oku ajizire kwoshi, k’okwôla kurhali kuyandike omu citabu c’Empiriri z’abami b’e Yuda? Entambala yanayôrha eri ekarhî k’Abiya na Yerobwami. 8 Abiya acihengeka hali b’îshe banacimubisha omu cishagala ca Daudi. Asa ye mugala, ayîma ahali hage.
Asa mwami w’e Yuda (911-870)
9 Omu mwaka gwa kali makumi abirhi kurhenga Yerobwami ali mwami, Asa ayîma omu Yoda. 10 Anaciyîma myaka makumi ani na muguma aha Yeruzalemu. Nakulu ye wali Maaka mwali w’Absalomo. 11Asa ajira ebishi nganine omu masu ga Nyakasane ak’îshe Daudi. 12 Akûla abagonyi bakazag’i langalangwa omu cihugo; akûla na ngasi bazimu b’îshe bàli bamajira boshi. 13 Ciru anyaga nakulu Maaka ecikono c’okuderhwa mwamikazi, bulya amajira enshanga ederhwa Ashera. Asa ahongola eyôla nshanga agend’iyiyôkera oku mugezi gwa Kedroni. 14 Ci konene engombe zirharhengaga omu birhwa ciru akaba omurhima gwage gwayosire mushinganyanya omu kalamo kage koshi. 15 Anacihira omu ka-Nyamuzinda ngasi birugo byali byamagishwa n’îshe, na ngasi bindi byali byamagishwa naye: amarhale, amasholo n’ebirugu.
16 Entambala erhahusagya ekarhî kage boshi na Basha omu kalamo kage koshi. 17 Basha mwami w’Israheli anacirhabalira e Yuda, anaciyûbaka Rama ly’ahanza okukaja n’okurhenga emwa Asa mwami w’e Yuda. 18 Asa anaciyanka amarhale n’amasholo goshi gali gacisigire omu mbîko ya Nyakasane kuguma n’ebirugu by’omu nyumpa ya mwami, anacibibarhuza abambali; mwami Asa anacibirhuma emwa Ben-Hadadi mugala wa Tabrimoni, mwene Heziyoni, mwami w’Aramu ayûbakaga aha Damasi mpu bagend’imubwira erhi: 19 «Haba okunywana kwani rhweshi na nawe, okunywana kwa larha boshi na sho. Nkurhumire olula luhembo lw’amarhale n’amasholo. Oje aho, oleke okuyumvanya mwene Basha mwami w’Israheli ly’anyegukakwo.» 20 Ben-Hadadi ayumva mwami Asa, anacirhuma abarhambo b’engabo yage mpu bagend’inyaga ebishagala by’Israheli; anacihagula Iyoni, Dani, Abel-Bet-Maaka na Kineroti yeshi haguma n’ecihugo ca Nefutali coshi. 21 Erhi Basha amanya okwo ayîmanza okuyûbaka Rama, acibêrera aha Tirsa. 22 Mwami Asa anacishubûza abantu b’e Yuda boshi buzira kurhalukira ndi; banaciyisha bagukumba amabuye n’emirhi Basha ayûbakagamwo aha Rama, mwami Asa agend’iyûbakamwo Geba emwa bene Benyamini na Mispa.
23 Ebisigire by’ebijiro bya Asa oku ajaga ahimana koshi, oku ajizire koshi, n’ebishagala ayûbasire, k’ebyôla byoshi birhali biyandike omu citabu c’E mpiriri z’abami b’e Yuda? Ci konene, omu bushosi bwage, endwala yamugwarhira omu magulu. 24 Asa acihengeka hali b’îshe, abishwa na b’îshe omu cishagala c’îshe Daudi, omugala Yozafati ayîma ahali hage.
Olwa Nadabu, mwami w’Israheli (910-909)
25 Nadabu mwene Yerobwami anaciba mwami omu mwaka gwa kabirhi ku rhenga Asa ali mwami w’e Yuda, anaciyîma myaka ibirhi omw’Israheli. 26 Ahenya ebigalugalu omu masu ga Nyakasane anacishimba enjira y’îshe, aja n’omu byâha byage kulyala agomêsagya mwo Israheli. 27 Basha mugala w’Ahiya w’omu mulala gw’Isakari ahiga okumurhêra; Basha amuhimira aha Gibetoni lwali lugo lw’Abafilistini erhi Nadabu boshi n’Israheli badwirhe balwisanya. 28 Basha amuyirha omu mwaka gwa kasharhu kurhenga Asa ali mwami omu Yuda, anaciyîma ahali hage. 29 Erhi aba akola ali mwami, anigûza ab’omu mulala gwa Yerobwami boshi, arhanasigiraga Yerobwami ciru n’ehya bunya muka higuma buzira kuhimalira nka kulya oluderho Nyakasane aderhaga omu kanwa k’omu rhumisi wage Abiya w’e Silo kanali kadesire, 30 ecarhumaga: byali birya byâha Yerobwami ajiraga na kulya ajirîsagya Israheli ecâha akunizamwo ntyo Nyaka sane Nyamuzinda w’Israheli.
31 Ebisigire by’ebijiro bya Nadabu n’oku ajizire kwoshi, okwôla ka kurhali kuyandike omu citabu c’Empiriri z’abami b’Israheli? 32 Entambala erhahusagya ekarhî ka Asa na mwami w’Israheli omu kalamo kabo koshi.
Okuyîma kwa Basha omw’Israheli (909-886)
33 Omu mwaka gwa kasharhu kurhenga Asa ali mwami omu Yuda. Basha mugala wa Abiya anaciba mwami omu Israheli yeshi, ayûbaka aha Tirsa, ayîmire myaka makumi abirhi n’ini. 34 Ajira ebigalugalu omu masu ga Nyaka sane, anacishimba enjira za Yerobwami na muli bulya bubi bwage kulyala ajirisagyamwo Israheli ecâha.
BHS 1Kings
15
1וּבִשְׁנַת֙ שְׁמֹנֶ֣ה עֶשְׂרֵ֔ה לַמֶּ֖לֶךְ יָרָבְעָ֣ם בֶּן־נְבָ֑ט מָלַ֥ךְ אֲבִיָּ֖ם עַל־יְהוּדָֽה׃
2שָׁלֹ֣שׁ שָׁנִ֔ים מָלַ֖ךְ בִּירוּשָׁלִָ֑ם וְשֵׁ֣ם אִמֹּ֔ו מַעֲכָ֖ה בַּת־אֲבִישָׁלֹֽום׃
3וַיֵּ֕לֶךְ בְּכָל־חַטֹּ֥אות אָבִ֖יו אֲשֶׁר־עָשָׂ֣ה לְפָנָ֑יו וְלֹא־הָיָ֨ה לְבָבֹ֤ו שָׁלֵם֙ עִם־יְהוָ֣ה אֱלֹהָ֔יו כִּלְבַ֖ב דָּוִ֥ד אָבִֽיו׃
4כִּ֚י לְמַ֣עַן דָּוִ֔ד נָתַן֩ יְהוָ֨ה אֱלֹהָ֥יו לֹ֛ו נִ֖יר בִּירוּשָׁלִָ֑ם לְהָקִ֤ים אֶת־בְּנֹו֙ אַחֲרָ֔יו וּֽלְהַעֲמִ֖יד אֶת־יְרוּשָׁלִָֽם׃
5אֲשֶׁ֨ר עָשָׂ֥ה דָוִ֛ד אֶת־הַיָּשָׁ֖ר בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה וְלֹֽא־סָ֞ר מִכֹּ֣ל אֲשֶׁר־צִוָּ֗הוּ כֹּ֚ל יְמֵ֣י חַיָּ֔יו רַ֕ק בִּדְבַ֖ר אוּרִיָּ֥ה הַחִתִּֽי׃
6וּמִלְחָמָ֨ה הָיְתָ֧ה בֵין־רְחַבְעָ֛ם וּבֵ֥ין יָרָבְעָ֖ם כָּל־יְמֵ֥י חַיָּֽיו׃
7וְיֶ֨תֶר דִּבְרֵ֤י אֲבִיָּם֙ וְכָל־אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֔ה הֲלֹֽוא־הֵ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֣י יְהוּדָ֑ה וּמִלְחָמָ֥ה הָיְתָ֛ה בֵּ֥ין אֲבִיָּ֖ם וּבֵ֥ין יָרָבְעָֽם׃
8וַיִּשְׁכַּ֤ב אֲבִיָּם֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו וַיִּקְבְּר֥וּ אֹתֹ֖ו בְּעִ֣יר דָּוִ֑ד וַיִּמְלֹ֛ךְ אָסָ֥א בְנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃ פ
9וּבִשְׁנַ֣ת עֶשְׂרִ֔ים לְיָרָבְעָ֖ם מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֑ל מָלַ֥ךְ אָסָ֖א מֶ֥לֶךְ יְהוּדָֽה׃
10וְאַרְבָּעִ֤ים וְאַחַת֙ שָׁנָ֔ה מָלַ֖ךְ בִּירוּשָׁלִָ֑ם וְשֵׁ֣ם אִמֹּ֔ו מַעֲכָ֖ה בַּת־אֲבִישָׁלֹֽום׃
11וַיַּ֧עַשׂ אָסָ֛א הַיָּשָׁ֖ר בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה כְּדָוִ֖ד אָבִֽיו׃
12וַיַּעֲבֵ֥ר הַקְּדֵשִׁ֖ים מִן־הָאָ֑רֶץ וַיָּ֨סַר֙ אֶת־כָּל־הַגִּלֻּלִ֔ים אֲשֶׁ֥ר עָשׂ֖וּ אֲבֹתָֽיו׃
13וְגַ֣ם׀ אֶת־מַעֲכָ֣ה אִמֹּ֗ו וַיְסִרֶ֨הָ֙ מִגְּבִירָ֔ה אֲשֶׁר־עָשְׂתָ֥ה מִפְלֶ֖צֶת לָאֲשֵׁרָ֑ה וַיִּכְרֹ֤ת אָסָא֙ אֶת־מִפְלַצְתָּ֔הּ וַיִּשְׂרֹ֖ף בְּנַ֥חַל קִדְרֹֽון׃
14וְהַבָּמֹ֖ות לֹא־סָ֑רוּ רַ֣ק לְבַב־אָסָ֗א הָיָ֥ה שָׁלֵ֛ם עִם־יְהוָ֖ה כָּל־יָמָֽיו׃
15וַיָּבֵא֙ אֶת־קָדְשֵׁ֣י אָבִ֔יו וְקָדְשֹׁו בֵּ֣ית יְהוָ֑ה כֶּ֥סֶף וְזָהָ֖ב וְכֵלִֽים׃
16וּמִלְחָמָ֨ה הָיְתָ֜ה בֵּ֣ין אָסָ֗א וּבֵ֛ין בַּעְשָׁ֥א מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֖ל כָּל־יְמֵיהֶֽם׃
17וַיַּ֨עַל בַּעְשָׁ֤א מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵל֙ עַל־יְהוּדָ֔ה וַיִּ֖בֶן אֶת־הָרָמָ֑ה לְבִלְתִּ֗י תֵּ֚ת יֹצֵ֣א וָבָ֔א לְאָסָ֖א מֶ֥לֶךְ יְהוּדָֽה׃
18וַיִּקַּ֣ח אָ֠סָא אֶת־כָּל־הַכֶּ֨סֶף וְהַזָּהָ֜ב הַֽנֹּותָרִ֣ים׀ בְּאֹוצְרֹ֣ות בֵּית־יְהוָ֗ה וְאֶת־אֹֽוצְרֹות֙ בֵּ֣ית מֶלֶךְ וַֽיִּתְּנֵ֖ם בְּיַד־עֲבָדָ֑יו וַיִּשְׁלָחֵ֞ם הַמֶּ֣לֶךְ אָסָ֗א אֶל־בֶּן־֠הֲדַד בֶּן־טַבְרִמֹּ֤ן בֶּן־חֶזְיֹון֙ מֶ֣לֶךְ אֲרָ֔ם הַיֹּשֵׁ֥ב בְּדַמֶּ֖שֶׂק לֵאמֹֽר׃
19בְּרִית֙ בֵּינִ֣י וּבֵינֶ֔ךָ בֵּ֥ין אָבִ֖י וּבֵ֣ין אָבִ֑יךָ הִנֵּה֩ שָׁלַ֨חְתִּֽי לְךָ֥ שֹׁ֨חַד֙ כֶּ֣סֶף וְזָהָ֔ב לֵ֣ךְ הָפֵ֗רָה אֶת־בְּרִֽיתְךָ֙ אֶת־בַּעְשָׁ֣א מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֔ל וְיַעֲלֶ֖ה מֵעָלָֽי׃
20וַיִּשְׁמַ֨ע בֶּן־הֲדַ֜ד אֶל־הַמֶּ֣לֶךְ אָסָ֗א וַ֠יִּשְׁלַח אֶת־שָׂרֵ֨י הַחֲיָלִ֤ים אֲשֶׁר־לֹו֙ עַל־עָרֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל וַיַּךְ֙ אֶת־עִיֹּ֣ון וְאֶת־דָּ֔ן וְאֵ֖ת אָבֵ֣ל בֵּֽית־מַעֲכָ֑ה וְאֵת֙ כָּל־כִּנְרֹ֔ות עַ֖ל כָּל־אֶ֥רֶץ נַפְתָּלִֽי׃
21וַֽיְהִי֙ כִּשְׁמֹ֣עַ בַּעְשָׁ֔א וַיֶּחְדַּ֕ל מִבְּנֹ֖ות אֶת־הָֽרָמָ֑ה וַיֵּ֖שֶׁב בְּתִרְצָֽה׃
22וְהַמֶּ֨לֶךְ אָסָ֜א הִשְׁמִ֤יעַ אֶת־כָּל־יְהוּדָה֙ אֵ֣ין נָקִ֔י וַיִּשְׂא֞וּ אֶת־אַבְנֵ֤י הָֽרָמָה֙ וְאֶת־עֵצֶ֔יהָ אֲשֶׁ֥ר בָּנָ֖ה בַּעְשָׁ֑א וַיִּ֤בֶן בָּם֙ הַמֶּ֣לֶךְ אָסָ֔א אֶת־גֶּ֥בַע בִּנְיָמִ֖ן וְאֶת־הַמִּצְפָּֽה׃
23וְיֶ֣תֶר כָּל־דִּבְרֵֽי־אָ֠סָא וְכָל־גְּב֨וּרָתֹ֜ו וְכָל־אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֗ה וְהֶֽעָרִים֙ אֲשֶׁ֣ר בָּנָ֔ה הֲלֹֽא־הֵ֣מָּה כְתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֣י יְהוּדָ֑ה רַ֚ק לְעֵ֣ת זִקְנָתֹ֔ו חָלָ֖ה אֶת־רַגְלָֽיו׃
24וַיִּשְׁכַּ֤ב אָסָא֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו וַיִּקָּבֵר֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו בְּעִ֖יר דָּוִ֣ד אָבִ֑יו וַיִּמְלֹ֛ךְ יְהֹושָׁפָ֥ט בְּנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃ פ
25וְנָדָ֣ב בֶּן־יָרָבְעָ֗ם מָלַךְ֙ עַל־יִשְׂרָאֵ֔ל בִּשְׁנַ֣ת שְׁתַּ֔יִם לְאָסָ֖א מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֑ה וַיִּמְלֹ֥ךְ עַל־יִשְׂרָאֵ֖ל שְׁנָתָֽיִם׃
26וַיַּ֥עַשׂ הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה וַיֵּ֨לֶךְ֙ בְּדֶ֣רֶךְ אָבִ֔יו וּ֨בְחַטָּאתֹ֔ו אֲשֶׁ֥ר הֶחֱטִ֖יא אֶת־יִשְׂרָאֵֽל׃
27וַיִּקְשֹׁ֨ר עָלָ֜יו בַּעְשָׁ֤א בֶן־אֲחִיָּה֙ לְבֵ֣ית יִשָּׂשכָ֔ר וַיַּכֵּ֣הוּ בַעְשָׁ֔א בְּגִבְּתֹ֖ון אֲשֶׁ֣ר לַפְּלִשְׁתִּ֑ים וְנָדָב֙ וְכָל־יִשְׂרָאֵ֔ל צָרִ֖ים עַֽל־גִּבְּתֹֽון׃
28וַיְמִתֵ֣הוּ בַעְשָׁ֔א בִּשְׁנַ֣ת שָׁלֹ֔שׁ לְאָסָ֖א מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֑ה וַיִּמְלֹ֖ךְ תַּחְתָּֽיו׃
29וַיְהִ֣י כְמָלְכֹ֗ו הִכָּה֙ אֶת־כָּל־בֵּ֣ית יָרָבְעָ֔ם לֹֽא־הִשְׁאִ֧יר כָּל־נְשָׁמָ֛ה לְיָרָבְעָ֖ם עַד־הִשְׁמִדֹ֑ו כִּדְבַ֣ר יְהוָ֔ה אֲשֶׁ֣ר דִּבֶּ֔ר בְּיַד־עַבְדֹּ֖ו אֲחִיָּ֥ה הַשִּׁילֹנִֽי׃
30עַל־חַטֹּ֤אות יָרָבְעָם֙ אֲשֶׁ֣ר חָטָ֔א וַאֲשֶׁ֥ר הֶחֱטִ֖יא אֶת־יִשְׂרָאֵ֑ל בְּכַעְסֹ֕ו אֲשֶׁ֣ר הִכְעִ֔יס אֶת־יְהוָ֖ה אֱלֹהֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
31וְיֶ֛תֶר דִּבְרֵ֥י נָדָ֖ב וְכָל־אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֑ה הֲלֹא־הֵ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
32וּמִלְחָמָ֨ה הָיְתָ֜ה בֵּ֣ין אָסָ֗א וּבֵ֛ין בַּעְשָׁ֥א מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֖ל כָּל־יְמֵיהֶֽם׃ פ
33בִּשְׁנַ֣ת שָׁלֹ֔שׁ לְאָסָ֖א מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֑ה מָ֠לַךְ בַּעְשָׁ֨א בֶן־אֲחִיָּ֤ה עַל־כָּל־יִשְׂרָאֵל֙ בְּתִרְצָ֔ה עֶשְׂרִ֥ים וְאַרְבַּ֖ע שָׁנָֽה׃
34וַיַּ֥עַשׂ הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה וַיֵּ֨לֶךְ֙ בְּדֶ֣רֶךְ יָרָבְעָ֔ם וּ֨בְחַטָּאתֹ֔ו אֲשֶׁ֥ר הֶחֱטִ֖יא אֶת־יִשְׂרָאֵֽל׃ ס
1Abami 16 |
1 Akanwa ka Nyakasane kayerekire Basha kanacirhindakwo Yehu mugala wa Hanani kaderha mpu: 2 «Nàkurhenzagya omu katulo nanakujira mwimangizi w’olubaga lwani lw’Israheli, cikwone washimba olugendo lwa Yerobwami, na ntyo wajirîsa olubaga lwani lw’Israheli ebyâha binkunizize. 3 Nkolaga nahyajira Basha n’enyumpa yage: enyumpa yawe nayijira ak’eya Yerobwami mwene Nebati. 4 Irhondo ow’omu mulala gwa Basha akafîra omu lugo, analibwe n’ebibwa, akafîra omu mpinga, orhunyunyi rhw’emalunga rhunamudôrhomole.»
5 Ebindi byoshi biyerekire Basha n’ebijiro byage, entambala alwire, ka bi rhali biyandike omu citabu c’Empiriri z’abami b’Israheli? 6 Basha naye anacicîhengeka aha burhambi bwa b’îshe, bamubisha e Tirsa. Omugala Ela ayîma omu byage.
7 Na kandi, akanwa ka Nyakasane kahekwa n’omulêhi Yehu mugala wa Hanani, kabwirwa Basha n’enyumpa yage, burhanzirhanzi erhi obubi ajirire emalanga ga Nyamuzinda burhumire, erhi amugayîsa n’ebijiro byage, kwarhuma amujira ak’enyumpa ya Yerobwami, n’obwa kabirhi kulya kuba àyihyajîre.
Obwami bwa Ela omw’Israheli (886-885)
8 Omu mwaka gwa kali makumi abirhi na ndarhu kurhenga Asa ali mwami omu cihugo ca Yuda, Ela mugala wa Basha, aligi aha Tirsa, ayambala ishungwe omu Israheli myaka ibirhi. 9 Zimuri, murhambo mukulu w’ecihimbi ca kabirhi c’omurhwe gw’abaheka engâle, amuhinduka anashuba mugoma. Oku Ela aligi omu Tirsa, ali anywa nka gwa canda omu mwa Arsa, mulanzi w’obwami bw’aha Tirsa, 10 Zimuri yônoyôno, acîshosha omu nyumpa amutumirha anamushîbûka, mwali omu mwaka gwa kali makumi abirhi na nda gw’obwami bwa Asa w’e Yuda; buzinda ayîma ahali hage. 11 Erhi aba akola ali mwami amanadêkerera bwinjinja omu ntebe y’obwami, anigûza ab’omu nyumpa ya Basha boshi, arhamusigiraga ehy’oburhabana ciru n’ehiguma, na ngasi bira na bene wabo boshi àbajegenja. 12 Zimuri ahungumula enyumpa ya Basha yoshi, nk’oku Nyakasane anaderhaga omu kanwa k’omulêbi Yehu, 13 erhi ebyâha bya Basha n’eby’omugala Ela birhuma, ebi ahiragamwo Israheli, bagayîsa Nyamuzinda w’Israheli omu kushimba banyamuzinda bw’obwihambi. 14 Ebindi biyerekire akalamo ka Ela n’ebijiro byage byoshi, biri omu citabu c’Empiriri z’abami b’Israheli.
Obwami bwa Zimuri omw’Israheli (885)
15 Omu mwaka gwa kali makumi abirhi na nda gwa Asa, mwami w’e Yuda, Zimuri ayambal’ishungwc nsiku nda aha Tirsa. Ago mango erhi engabo zitwire ecirâlo zirhezire Gibetoni wali wa Bafilistini. 16 Engabo zamanya omwanzi mpu: «Zimuri anagomire, ayisire na mwami.» Olwo lusiku lwonêne omwôla cirâlo banali, bene Israheli banaciyîmika Omuri, bamuyambika ishungwe ly’obwami, ye wali murhambo mukulu kulusha w’abalwi. 17 Omuri n’engabo ya bene Israheli boshi baleka Gibetoni bagend’igorha Tirsa. 18 Erhi Zimuri abona oku olugo lwamanyagwa, ayâkira omu ndaro ya mwami, ayidûlika muliro,yamuhorherakwo. 19 Anacifà ntyo erhi byâha akazag’ijira birhuma n’obubi akag’igayisamwo Nyamuzinda, omu kushimba olwiganyo lwa Yerobwami n’omu kuhira Israheli yeshi omu câha. 20 Ebindi byoshi biyerekire akalamo ka Zimuri n’obugoma bwage biri byandike omu citabu c’Empiriri z’abami b’I sraheli.
21 Okubundi olubaga lwa bene Israheli lwacîgabamwo kabirhi: Cigabi cigu ma cacîshwêkerakwo Tibuni mugala wa Ginati mpu abe mwami, ecindi kuli Omuri. 22 Cikwone abacishwêkeraga kuli Omuri bahima bene Tibuni mugala wa Ginati; Tibuni anacifà, Omuri ayambal’ishungwe ly’obwami.
Obwami bwa Omuri omw’Israheli (885-874)
23 Omu mwaka gwa kali makumi asharhu na muguma kurhenga Asa ali mwami w’e Yuda, Omuri anaciyambal’ishungwe myaka ikumi n’ibirhi. Ayîma myaka ndarhu aha Tirsa. 24 Buzinda agulira Shemeri entondo ya Samariya oku talenta ibirhi za magerha, ayûbakaho olugo, aluyirika izîno lya Samariya, kushimbana n’îzino lya Shemeri ye wali nn’entondo. 25 Omuri agayîsa Nyakasane kulusha ngasi boshi bali bamushokolîre. 26 Akulikira muli byoshi olugendo lugalugalu lwa Yerobwami mugala wa Nebati n’ebyâha ahabuliragamwo olubaga lw’Israheli bagayisa Nyakasane Nyamuzinda wabo omu kushimba ba nyamuzinda bw’obwihambi.
27 Ebindi byoshi biyerekire akalamo ka Omuri, ebijiro byagc n’entambala alwire, biri byandike omu citabu c’Empiriri z’abami b’Israheli. 28 Omuri anacicîhengeka aha burhambi bwa b’îshe, abishwa e Samariya. Omugala Aha bu ayîma omu byage, ayambala ishungwe.
Enshokolezi y’obwami bw’Ahabu (885)
29 Ahabu mugala wa Omuri ayambala ishungwe omu Israheli omu mwaka gwa kali makumi asharhu na munani kurhenga obwami bwa Asa, mwami w’e Yuda; ayîma myaka makumi abiri n’ibiri kuli Israheli e Samariya. 30 Ahabu mugala wa Omuri agayîsa Nyakasane kulusha balya boshi bamushokoleraga.
31 Ehy’obushalashala hyarhuma ayiga ebyâha bya Yerobwami mugala wa Nebati: aherula Yezabeli mwali wa Itobali mwami w’e Sidoni, arhôndêra okukolesa omuzimu oderhwa Bali, n’okufukama embere w’enshusho zage; 32 amuyubakira oluhêrero omu nyumpa ayûbakiraga oyo Bali e Samariya. 33 Ahabu amuyûbakira orhugombe, agwika emisholo y’ebujinji, ajira n’agandi maligo, agayîsa Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli kulusha abandi bami boshi bamushokoleraga omw’Israheli. 34 Go mango Hiyeli w’e Beteli ayûbakaga Yeriko buhyahya; oku buhanya bw’enfula yage Abiramu abanda eciriba, n’oku buhanya bw’omuziba gwage Segubu ahiramw’enyumvi, nk’oku Nyakasane anaderhaga omu kanwa ka Yozwe mugala wa Nuni.
BHS 1Kings
16
1וַיְהִ֤י דְבַר־יְהוָה֙ אֶל־יֵה֣וּא בֶן־חֲנָ֔נִי עַל־בַּעְשָׁ֖א לֵאמֹֽר׃
2יַ֗עַן אֲשֶׁ֤ר הֲרִימֹתִ֨יךָ֙ מִן־הֶ֣עָפָ֔ר וָאֶתֶּנְךָ֣ נָגִ֔יד עַ֖ל עַמִּ֣י יִשְׂרָאֵ֑ל וַתֵּ֣לֶךְ׀ בְּדֶ֣רֶךְ יָרָבְעָ֗ם וַֽתַּחֲטִא֙ אֶת־עַמִּ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל לְהַכְעִיסֵ֖נִי בְּחַטֹּאתָֽם׃
3הִנְנִ֥י מַבְעִ֛יר אַחֲרֵ֥י בַעְשָׁ֖א וְאַחֲרֵ֣י בֵיתֹ֑ו וְנָֽתַתִּי֙ אֶת־בֵּ֣יתְךָ֔ כְּבֵ֖ית יָרָבְעָ֥ם בֶּן־נְבָֽט׃
4הַמֵּ֤ת לְבַעְשָׁא֙ בָּעִ֔יר יֹֽאכְל֖וּ הַכְּלָבִ֑ים וְהַמֵּ֥ת לֹו֙ בַּשָּׂדֶ֔ה יֹאכְל֖וּ עֹ֥וף הַשָּׁמָֽיִם׃
5וְיֶ֨תֶר דִּבְרֵ֥י בַעְשָׁ֛א וַאֲשֶׁ֥ר עָשָׂ֖ה וּגְבֽוּרָתֹ֑ו הֲלֹא־הֵ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
6וַיִּשְׁכַּ֤ב בַּעְשָׁא֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו וַיִּקָּבֵ֖ר בְּתִרְצָ֑ה וַיִּמְלֹ֛ךְ אֵלָ֥ה בְנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃
7וְגַ֡ם בְּיַד־יֵה֨וּא בֶן־חֲנָ֜נִי הַנָּבִ֗יא דְּבַר־יְהוָ֡ה הָיָה֩ אֶל־בַּעְשָׁ֨א וְאֶל־בֵּיתֹ֜ו וְעַ֥ל כָּל־הָרָעָ֣ה׀ אֲשֶׁר־עָשָׂ֣ה׀ בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֗ה לְהַכְעִיסֹו֙ בְּמַעֲשֵׂ֣ה יָדָ֔יו לִהְיֹ֖ות כְּבֵ֣ית יָרָבְעָ֑ם וְעַ֥ל אֲשֶׁר־הִכָּ֖ה אֹתֹֽו׃ פ
8בִּשְׁנַ֨ת עֶשְׂרִ֤ים וָשֵׁשׁ֙ שָׁנָ֔ה לְאָסָ֖א מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֑ה מָ֠לַךְ אֵלָ֨ה בֶן־בַּעְשָׁ֧א עַל־יִשְׂרָאֵ֛ל בְּתִרְצָ֖ה שְׁנָתָֽיִם׃
9וַיִּקְשֹׁ֤ר עָלָיו֙ עַבְדֹּ֣ו זִמְרִ֔י שַׂ֖ר מַחֲצִ֣ית הָרָ֑כֶב וְה֤וּא בְתִרְצָה֙ שֹׁתֶ֣ה שִׁכֹּ֔ור בֵּ֣ית אַרְצָ֔א אֲשֶׁ֥ר עַל־הַבַּ֖יִת בְּתִרְצָֽה׃
10וַיָּבֹ֤א זִמְרִי֙ וַיַּכֵּ֣הוּ וַיְמִיתֵ֔הוּ בִּשְׁנַת֙ עֶשְׂרִ֣ים וָשֶׁ֔בַע לְאָסָ֖א מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֑ה וַיִּמְלֹ֖ךְ תַּחְתָּֽיו׃
11וַיְהִ֨י בְמָלְכֹ֜ו כְּשִׁבְתֹּ֣ו עַל־כִּסְאֹ֗ו הִכָּה֙ אֶת־כָּל־בֵּ֣ית בַּעְשָׁ֔א לֹֽא־הִשְׁאִ֥יר לֹ֖ו מַשְׁתִּ֣ין בְּקִ֑יר וְגֹאֲלָ֖יו וְרֵעֵֽהוּ׃
12וַיַּשְׁמֵ֣ד זִמְרִ֔י אֵ֖ת כָּל־בֵּ֣ית בַּעְשָׁ֑א כִּדְבַ֤ר יְהוָה֙ אֲשֶׁ֣ר דִּבֶּ֣ר אֶל־בַּעְשָׁ֔א בְּיַ֖ד יֵה֥וּא הַנָּבִֽיא׃
13אֶ֚ל כָּל־חַטֹּ֣אות בַּעְשָׁ֔א וְחַטֹּ֖אות אֵלָ֣ה בְנֹ֑ו אֲשֶׁ֣ר חָטְא֗וּ וַאֲשֶׁ֤ר הֶחֱטִ֨יאוּ֙ אֶת־יִשְׂרָאֵ֔ל לְהַכְעִ֗יס אֶת־יְהוָ֛ה אֱלֹהֵ֥י יִשְׂרָאֵ֖ל בְּהַבְלֵיהֶֽם׃
14וְיֶ֛תֶר דִּבְרֵ֥י אֵלָ֖ה וְכָל־אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֑ה הֲלֹֽוא־הֵ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃ פ
15בִּשְׁנַת֩ עֶשְׂרִ֨ים וָשֶׁ֜בַע שָׁנָ֗ה לְאָסָא֙ מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֔ה מָלַ֥ךְ זִמְרִ֛י שִׁבְעַ֥ת יָמִ֖ים בְּתִרְצָ֑ה וְהָעָ֣ם חֹנִ֔ים עַֽל־גִּבְּתֹ֖ון אֲשֶׁ֥ר לַפְּלִשְׁתִּֽים׃
16וַיִּשְׁמַ֤ע הָעָם֙ הַחֹנִ֣ים לֵאמֹ֔ר קָשַׁ֣ר זִמְרִ֔י וְגַ֖ם הִכָּ֣ה אֶת־הַמֶּ֑לֶךְ וַיַּמְלִ֣כוּ כָֽל־יִ֠שְׂרָאֵל אֶת־עָמְרִ֨י שַׂר־צָבָ֧א עַל־יִשְׂרָאֵ֛ל בַּיֹּ֥ום הַה֖וּא בַּֽמַּחֲנֶֽה׃
17וַיַּעֲלֶ֥ה עָמְרִ֛י וְכָל־יִשְׂרָאֵ֥ל עִמֹּ֖ו מִֽגִּבְּתֹ֑ון וַיָּצֻ֖רוּ עַל־תִּרְצָֽה׃
18וַיְהִ֞י כִּרְאֹ֤ות זִמְרִי֙ כִּֽי־נִלְכְּדָ֣ה הָעִ֔יר וַיָּבֹ֖א אֶל־אַרְמֹ֣ון בֵּית־הַמֶּ֑לֶךְ וַיִּשְׂרֹ֨ף עָלָ֧יו אֶת־בֵּֽית־מֶ֛לֶךְ בָּאֵ֖שׁ וַיָּמֹֽת׃
19עַל־חַטָּאתֹו אֲשֶׁ֣ר חָטָ֔א לַעֲשֹׂ֥ות הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה לָלֶ֨כֶת֙ בְּדֶ֣רֶךְ יָרָבְעָ֔ם וּבְחַטָּאתֹו֙ אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֔ה לְהַחֲטִ֖יא אֶת־יִשְׂרָאֵֽל׃
20וְיֶ֨תֶר֙ דִּבְרֵ֣י זִמְרִ֔י וְקִשְׁרֹ֖ו אֲשֶׁ֣ר קָשָׁ֑ר הֲלֹֽא־הֵ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃ פ
21אָ֧ז יֵחָלֵ֛ק הָעָ֥ם יִשְׂרָאֵ֖ל לַחֵ֑צִי חֲצִ֨י הָעָ֜ם הָ֠יָה אַחֲרֵ֨י תִבְנִ֤י בֶן־גִּינַת֙ לְהַמְלִיכֹ֔ו וְהַחֲצִ֖י אַחֲרֵ֥י עָמְרִֽי׃
22וַיֶּחֱזַ֤ק הָעָם֙ אֲשֶׁ֣ר אַחֲרֵ֣י עָמְרִ֔י אֶת־הָעָ֕ם אֲשֶׁ֥ר אַחֲרֵ֖י תִּבְנִ֣י בֶן־גִּינַ֑ת וַיָּ֣מָת תִּבְנִ֔י וַיִּמְלֹ֖ךְ עָמְרִֽי׃ פ
23בִּשְׁנַת֩ שְׁלֹשִׁ֨ים וְאַחַ֜ת שָׁנָ֗ה לְאָסָא֙ מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֔ה מָלַ֤ךְ עָמְרִי֙ עַל־יִשְׂרָאֵ֔ל שְׁתֵּ֥ים עֶשְׂרֵ֖ה שָׁנָ֑ה בְּתִרְצָ֖ה מָלַ֥ךְ שֵׁשׁ־שָׁנִֽים׃
24וַיִּ֜קֶן אֶת־הָהָ֥ר שֹׁמְרֹ֛ון מֵ֥אֶת שֶׁ֖מֶר בְּכִכְּרַ֣יִם כָּ֑סֶף וַיִּ֨בֶן֙ אֶת־הָהָ֔ר וַיִּקְרָ֗א אֶת־שֵׁ֤ם הָעִיר֙ אֲשֶׁ֣ר בָּנָ֔ה עַ֣ל שֶׁם־שֶׁ֔מֶר אֲדֹנֵ֖י הָהָ֥ר שֹׁמְרֹֽון׃
25וַיַּעֲשֶׂ֥ה עָמְרִ֛י הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה וַיָּ֕רַע מִכֹּ֖ל אֲשֶׁ֥ר לְפָנָֽיו׃
26וַיֵּ֗לֶךְ בְּכָל־דֶּ֨רֶךְ֙ יָרָבְעָ֣ם בֶּן־נְבָ֔ט וּבְחַטֹּאתָיו אֲשֶׁ֥ר הֶחֱטִ֖יא אֶת־יִשְׂרָאֵ֑ל לְהַכְעִ֗יס אֶת־יְהוָ֛ה אֱלֹהֵ֥י יִשְׂרָאֵ֖ל בְּהַבְלֵיהֶֽם׃
27וְיֶ֨תֶר דִּבְרֵ֤י עָמְרִי֙ אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֔ה וּגְבוּרָתֹ֖ו אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֑ה הֲלֹֽא־הֵ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
28וַיִּשְׁכַּ֤ב עָמְרִי֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו וַיִּקָּבֵ֖ר בְּשֹׁמְרֹ֑ון וַיִּמְלֹ֛ךְ אַחְאָ֥ב בְּנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃ פ
29וְאַחְאָ֣ב בֶּן־עָמְרִ֗י מָלַךְ֙ עַל־יִשְׂרָאֵ֔ל בִּשְׁנַ֨ת שְׁלֹשִׁ֤ים וּשְׁמֹנֶה֙ שָׁנָ֔ה לְאָסָ֖א מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֑ה וַ֠יִּמְלֹךְ אַחְאָ֨ב בֶּן־עָמְרִ֤י עַל־יִשְׂרָאֵל֙ בְּשֹׁ֣מְרֹ֔ון עֶשְׂרִ֥ים וּשְׁתַּ֖יִם שָׁנָֽה׃
30וַיַּ֨עַשׂ אַחְאָ֧ב בֶּן־עָמְרִ֛י הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה מִכֹּ֖ל אֲשֶׁ֥ר לְפָנָֽיו׃
31וַיְהִי֙ הֲנָקֵ֣ל לֶכְתֹּ֔ו בְּחַטֹּ֖אות יָרָבְעָ֣ם בֶּן־נְבָ֑ט וַיִּקַּ֨ח אִשָּׁ֜ה אֶת־אִיזֶ֗בֶל בַּת־אֶתְבַּ֨עַל֙ מֶ֣לֶךְ צִידֹנִ֔ים וַיֵּ֨לֶךְ֙ וַֽיַּעֲבֹ֣ד אֶת־הַבַּ֔עַל וַיִּשְׁתַּ֖חוּ לֹֽו׃
32וַיָּ֥קֶם מִזְבֵּ֖חַ לַבָּ֑עַל בֵּ֣ית הַבַּ֔עַל אֲשֶׁ֥ר בָּנָ֖ה בְּשֹׁמְרֹֽון׃
33וַיַּ֥עַשׂ אַחְאָ֖ב אֶת־הָאֲשֵׁרָ֑ה וַיֹּ֨וסֶף אַחְאָ֜ב לַעֲשֹׂ֗ות לְהַכְעִיס֙ אֶת־יְהֹוָה֙ אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל מִכֹּ֨ל מַלְכֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל אֲשֶׁ֥ר הָי֖וּ לְפָנָֽיו׃
34בְּיָמָ֞יו בָּנָ֥ה חִיאֵ֛ל בֵּ֥ית הָאֱלִ֖י אֶת־יְרִיחֹ֑ה בַּאֲבִירָ֨ם בְּכֹרֹ֜ו יִסְּדָ֗הּ וּבִשְׂגִיב צְעִירֹו֙ הִצִּ֣יב דְּלָתֶ֔יהָ כִּדְבַ֣ר יְהוָ֔ה אֲשֶׁ֣ר דִּבֶּ֔ר בְּיַ֖ד יְהֹושֻׁ֥עַ בִּן־נֽוּן׃ ס
- Amango ga Eliya
Embala-mwanzi y’ecâhira
1Abami17 |
1 Eliya w’e Tishibiti omu Galadi abwira Ahabu erhi: «Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli, oyu nkolera, ye ndahîre. Mw’eyi myaka yoshi, harhabe lume, harhabe nkuba nka ntacikuderha.»
Aha lwîshi lwa Keriti
2 Akanwa ka Nyakasane kanacimurhindakwo mpu: 3 «Orhenge kuno, ociyerekeze olunda lw’ebushoshokero bw’izuba, ocifulike aha lwîshi lwa Keriti, luba ishiriza lya Yordani. 4 Wakaz’inywêra aha nshôko, nantegesire ebihungu bikaz’ikushêgula eci walya ahôla.» Eliya anacigenda obwo, ajira nk’oku Nyakasane anamubwiraga, aj’ihanda oku lwîshi lwa Kcriti ishiriza lya Yordani. 5 Ebihungu byakaz’imulêrhera emigati sezi n’enyama bijingo, naye akanywa kuli ago mîshi.
E Sarepta. Ecisomerine c’enshâno n’amavurha
7 Cikwone erhi kugera nsiku, lulya lwîshi lwanacigana, bulya nta nkuba yaciniaga omu cihugo coshi. 8 Okubundi akanwa ka Nyakasane kamurhinda kwo erhi: 9 «Yîmuka! Oje e Sarepta omu cihugo ca Sidoni onayibêre. Ntegesire omukana w’eyo munda akaz’ikuhà eci walya.» 10 Eliya ayîmuka, aj’e Sarepta. Oku anahika aha muhango gw’olugo ntya, abona omukana adwirhe ashenya e nshâli; amuyakûza amubwira, erhi: «Ndêrhera nani amîshi gw’okunywa muli eco cibindi cawe!» 11 Oku akola aj’igadoma, ashub’imuyakûza, erhi: «Ondêrhere n’ecihimbi c’omugati omu nfune zawe!» 12 Nyamukazi amushuza erhi: «Alame Nyakasane Nyamuzinda wawe, ciru ntagwerhi mugati muyôce; ngwerhe hishâno hisungunu hyone omu hyungu na rhuvurha rhusungunu omu hibindi; niono nayisha narhôlogola rhushali rhubiri na hano ngaluka nanabirheganya rhubirye nie na mugala wani, na buzinda bw’aho rhucifire.» 13 Eliya amubwira erhi: «Orhayôbohaga, genda ojire nk’okwo onadesire; cikwone orhang’injiriramwo higati hisungunu ohindêrhere; buzinda wanabul’irheganya kuli we wene na mugala wawe. 14 Bulya ntya kwo adesire Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli:
« Hyungu hya nshâno orhayonde, hibindi hya mavurha orhahwe, kuhika olusiku Nyakasane arhuma enkuba omw’igulu.»
15 Nyamukana agenda, ajira nk’oku Eliya anaderhaga, bâlya boshi: nyamukazi n’omugala na Eliya. 16 Hirya hyungu hy’enshâno hirhayondaga na hirya hibindi hy’amavurha hirhahwaga nk’oku Nyakasane anaderhaga omu kanwa ka Eliya.
Eliya afûla mugala w’omukana
17 Enyuma ly’ebyo byoshi, lero mugala w’olya mukazi nnanyumpa anacilwâla n’endwâla yanacimudarhabalira bwenêne kuhika arhengamwo omûka. 18 Oku bundi Nyamukazi abwira Eliya erhi: «Bici rhufanwa rhwembi, wani muntu wa Nyamuzinda? Ka wayishaga muno mwani mpu okengêze obubi bwani na ntyo onyîrhire omwana! » 19 Eliya amubwira, erhi: «Mpêrezagya mugalawawe». Amurhenza ye oku cifuba, amusôkana enyanya omu nyumpa ali ahanzire, amugwishiza oku ncingo yage. 20 Okubundi ashenga Nyakasane aderha erhi: «Nyakasane Nyamuzinda wani, kali onakolaga wajirira oyu mukana walimpandisize aha mwage amabi, omu kuyîrha omugala?» 21 Eliya ayûbarhira nyamwana kasharhu koshi erhi anashenga Nyakasane, erhi: «Nyakasane Nyamuzinda wani, nkuhunyire oyu mwana omushubizemwo omûka!» 22 Nyakasane anaciyumva omusengero gwa Eliya, olya mwana ashubiramwo omûka, ashub’ibà mugumaguma. 23 Eliya amurhôla, amuyandagaza, amushubiza nnina; amubwira erhi: «Omwana wawe oyûla, akola azîne.» 24 Nyamukazi amushuza, erhi: «Nkolaga manyire oku oli muntu wa Nyamuzinda n’oku akanwa ka Nyakasane kanali k’okuli.»
BHS 1Kings
17
1וַיֹּאמֶר֩ אֵלִיָּ֨הוּ הַתִּשְׁבִּ֜י מִתֹּשָׁבֵ֣י גִלְעָד֮ אֶל־אַחְאָב֒ חַי־יְהוָ֞ה אֱלֹהֵ֤י יִשְׂרָאֵל֙ אֲשֶׁ֣ר עָמַ֣דְתִּי לְפָנָ֔יו אִם־יִהְיֶ֛ה הַשָּׁנִ֥ים הָאֵ֖לֶּה טַ֣ל וּמָטָ֑ר כִּ֖י אִם־לְפִ֥י דְבָרִֽי׃ ס
2וַיְהִ֥י דְבַר־יְהוָ֖ה אֵלָ֥יו לֵאמֹֽר׃
3לֵ֣ךְ מִזֶּ֔ה וּפָנִ֥יתָ לְּךָ֖ קֵ֑דְמָה וְנִסְתַּרְתָּ֙ בְּנַ֣חַל כְּרִ֔ית אֲשֶׁ֖ר עַל־פְּנֵ֥י הַיַּרְדֵּֽן׃
4וְהָיָ֖ה מֵהַנַּ֣חַל תִּשְׁתֶּ֑ה וְאֶת־הָעֹרְבִ֣ים צִוִּ֔יתִי לְכַלְכֶּלְךָ֖ שָֽׁם׃
5וַיֵּ֥לֶךְ וַיַּ֖עַשׂ כִּדְבַ֣ר יְהוָ֑ה וַיֵּ֗לֶךְ וַיֵּ֨שֶׁב֙ בְּנַ֣חַל כְּרִ֔ית אֲשֶׁ֖ר עַל־פְּנֵ֥י הַיַּרְדֵּֽן׃
6וְהָעֹרְבִ֗ים מְבִיאִ֨ים לֹ֜ו לֶ֤חֶם וּבָשָׂר֙ בַּבֹּ֔קֶר וְלֶ֥חֶם וּבָשָׂ֖ר בָּעָ֑רֶב וּמִן־הַנַּ֖חַל יִשְׁתֶּֽה׃
7וַיְהִ֛י מִקֵּ֥ץ יָמִ֖ים וַיִּיבַ֣שׁ הַנָּ֑חַל כִּ֛י לֹֽא־הָיָ֥ה גֶ֖שֶׁם בָּאָֽרֶץ׃ ס
8וַיְהִ֥י דְבַר־יְהוָ֖ה אֵלָ֥יו לֵאמֹֽר׃
9ק֣וּם לֵ֤ךְ צָרְפַ֨תָה֙ אֲשֶׁ֣ר לְצִידֹ֔ון וְיָשַׁבְתָּ֖ שָׁ֑ם הִנֵּ֨ה צִוִּ֥יתִי שָׁ֛ם אִשָּׁ֥ה אַלְמָנָ֖ה לְכַלְכְּלֶֽךָ׃
10וַיָּ֣קָם׀ וַיֵּ֣לֶךְ צָרְפַ֗תָה וַיָּבֹא֙ אֶל־פֶּ֣תַח הָעִ֔יר וְהִנֵּֽה־שָׁ֛ם אִשָּׁ֥ה אַלְמָנָ֖ה מְקֹשֶׁ֣שֶׁת עֵצִ֑ים וַיִּקְרָ֤א אֵלֶ֨יהָ֙ וַיֹּאמַ֔ר קְחִי־נָ֨א לִ֧י מְעַט־מַ֛יִם בַּכְּלִ֖י וְאֶשְׁתֶּֽה׃
11וַתֵּ֖לֶךְ לָקַ֑חַת וַיִּקְרָ֤א אֵלֶ֨יהָ֙ וַיֹּאמַ֔ר לִֽקְחִי־נָ֥א לִ֛י פַּת־לֶ֖חֶם בְּיָדֵֽךְ׃
12וַתֹּ֗אמֶר חַי־יְהוָ֤ה אֱלֹהֶ֨יךָ֙ אִם־יֶשׁ־לִ֣י מָעֹ֔וג כִּ֣י אִם־מְלֹ֤א כַף־קֶ֨מַח֙ בַּכַּ֔ד וּמְעַט־שֶׁ֖מֶן בַּצַּפָּ֑חַת וְהִנְנִ֨י מְקֹשֶׁ֜שֶׁת שְׁנַ֣יִם עֵצִ֗ים וּבָ֨אתִי֙ וַעֲשִׂיתִ֨יהוּ֙ לִ֣י וְלִבְנִ֔י וַאֲכַלְנֻ֖הוּ וָמָֽתְנוּ׃
13וַיֹּ֨אמֶר אֵלֶ֤יהָ אֵלִיָּ֨הוּ֙ אַל־תִּ֣ירְאִ֔י בֹּ֖אִי עֲשִׂ֣י כִדְבָרֵ֑ךְ אַ֣ךְ עֲשִׂי־לִ֣י מִ֠שָּׁם עֻגָ֨ה קְטַנָּ֤ה בָרִאשֹׁנָה֙ וְהֹוצֵ֣אתְ לִ֔י וְלָ֣ךְ וְלִבְנֵ֔ךְ תַּעֲשִׂ֖י בָּאַחֲרֹנָֽה׃ ס
14כִּ֣י כֹה֩ אָמַ֨ר יְהוָ֜ה אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֗ל כַּ֤ד הַקֶּ֨מַח֙ לֹ֣א תִכְלָ֔ה וְצַפַּ֥חַת הַשֶּׁ֖מֶן לֹ֣א תֶחְסָ֑ר עַ֠ד יֹ֧ום תִּתֶּן יְהוָ֛ה גֶּ֖שֶׁם עַל־פְּנֵ֥י הָאֲדָמָֽה׃
15וַתֵּ֥לֶךְ וַתַּעֲשֶׂ֖ה כִּדְבַ֣ר אֵלִיָּ֑הוּ וַתֹּ֧אכַל הוּא וָהִיא וּבֵיתָ֖הּ יָמִֽים׃
16כַּ֤ד הַקֶּ֨מַח֙ לֹ֣א כָלָ֔תָה וְצַפַּ֥חַת הַשֶּׁ֖מֶן לֹ֣א חָסֵ֑ר כִּדְבַ֣ר יְהוָ֔ה אֲשֶׁ֥ר דִּבֶּ֖ר בְּיַ֥ד אֵלִיָּֽהוּ׃ פ
17וַיְהִ֗י אַחַר֙ הַדְּבָרִ֣ים הָאֵ֔לֶּה חָלָ֕ה בֶּן־הָאִשָּׁ֖ה בַּעֲלַ֣ת הַבָּ֑יִת וַיְהִ֤י חָלְיֹו֙ חָזָ֣ק מְאֹ֔ד עַ֛ד אֲשֶׁ֥ר לֹא־נֹֽותְרָה־בֹּ֖ו נְשָׁמָֽה׃
18וַתֹּ֨אמֶר֙ אֶל־אֵ֣לִיָּ֔הוּ מַה־לִּ֥י וָלָ֖ךְ אִ֣ישׁ הָאֱלֹהִ֑ים בָּ֧אתָ אֵלַ֛י לְהַזְכִּ֥יר אֶת־עֲוֹנִ֖י וּלְהָמִ֥ית אֶת־בְּנִֽי׃
19וַיֹּ֥אמֶר אֵלֶ֖יהָ תְּנִֽי־לִ֣י אֶת־בְּנֵ֑ךְ וַיִּקָּחֵ֣הוּ מֵחֵיקָ֗הּ וַֽיַּעֲלֵ֨הוּ֙ אֶל־הָעֲלִיָּ֗ה אֲשֶׁר־הוּא֙ יֹשֵׁ֣ב שָׁ֔ם וַיַּשְׁכִּבֵ֖הוּ עַל־מִטָּתֹֽו׃
20וַיִּקְרָ֥א אֶל־יְהוָ֖ה וַיֹּאמַ֑ר יְהוָ֣ה אֱלֹהָ֔י הֲ֠גַם עַל־הָאַלְמָנָ֞ה אֲשֶׁר־אֲנִ֨י מִתְגֹּורֵ֥ר עִמָּ֛הּ הֲרֵעֹ֖ותָ לְהָמִ֥ית אֶת־בְּנָֽהּ׃
21וַיִּתְמֹדֵ֤ד עַל־הַיֶּ֨לֶד֙ שָׁלֹ֣שׁ פְּעָמִ֔ים וַיִּקְרָ֥א אֶל־יְהוָ֖ה וַיֹּאמַ֑ר יְהוָ֣ה אֱלֹהָ֔י תָּ֥שָׁב נָ֛א נֶֽפֶשׁ־הַיֶּ֥לֶד הַזֶּ֖ה עַל־קִרְבֹּֽו׃
22וַיִּשְׁמַ֥ע יְהוָ֖ה בְּקֹ֣ול אֵלִיָּ֑הוּ וַתָּ֧שָׁב נֶֽפֶשׁ־הַיֶּ֛לֶד עַל־קִרְבֹּ֖ו וַיֶּֽחִי׃
23וַיִּקַּ֨ח אֵלִיָּ֜הוּ אֶת־הַיֶּ֗לֶד וַיֹּרִדֵ֤הוּ מִן־הָעֲלִיָּה֙ הַבַּ֔יְתָה וַֽיִּתְּנֵ֖הוּ לְאִמֹּ֑ו וַיֹּ֨אמֶר֙ אֵ֣לִיָּ֔הוּ רְאִ֖י חַ֥י בְּנֵֽךְ׃
24וַתֹּ֤אמֶר הָֽאִשָּׁה֙ אֶל־אֵ֣לִיָּ֔הוּ עַתָּה֙ זֶ֣ה יָדַ֔עְתִּי כִּ֛י אִ֥ישׁ אֱלֹהִ֖ים אָ֑תָּה וּדְבַר־יְהוָ֥ה בְּפִ֖יךָ אֱמֶֽת׃ פ
Eliya arhimanana na Obadyahu
1Abami18 |
1 Erhi kugera nsiku zirhali nyi, enyuma za myaka isharhu, akanwa ka Nyakasane karhindakwo Eliya mpu: «Genda ociyêreke Ahabu bulya nkola naniesa enkuba omw’igulu.» 2 Eliya agendaga obwo mpu aciyêreke Ahabu. Kulya kuba ecizombo cali camakaliha bwenêne omu Samariya, 3 Ahabu arhuma entumwa emwa Obadyahu, murhambo w’enyumpa yage -oyo Obadyahu akengaga Nyakasane bwenêne: 4 amango Yezabeli ahungumulaga abalêbi ba Nyakasane, Obadyahu arhôla caligumiza balêbi makumi arhanu abafulika omu lwâla anakaz’ibashêgulamwo omugati n’amîshi. 5 Ahabu abwira Obadyahu, erhi: «Kanya obone! Rhusagarhe ecihugo coshi, rhuj’ebwa nshoko z’enyîshi zoshi, akanaba rhwabona ebyasi byalamya ebiterusi n’ebihesi rhuleke okubibâga.» 6 Bagabana ecihugo mpu bacisagarhe: Ahabu ashimba eyage njira yene, na Obadyahu ashimba eyage yene. 7 Oku ali omu njira, Obadyahu ashimana Eliya; amumanyirira anacihwêra oku idaho aderha erhi: «Nnawirhu Eliya, ka w’oyu!» 8 Eliya amubwira erhi: «Nie nnêne! Kanyagya obwire nnawinyu mpu: Eliya ola!» 9 Anacimushuza erhi: «Bubi buci nakujirire obu okola wahana omurhumisi wawe omu maboko g’Ahabu mpu amuyirhe? 10 Alame Nyakasane Nyamuzinda wawe! Nta cihugo erhi bwami nahamwirhu arhasag’ikulongczamwo, n’erhi baderha mpu: Nanga ntaye osag’ishisha Eliya omu isu eno mwirhu, analahirize cirya cihugo na liry’ishanja mpu akanaba barhakulonzagya. 11 Lero w’oyu wamambwiraga bunôla mpu: «Kanya oj’ibwira nnahamwinyu erhi: Langira Eliya!» 12 Cikwone hano nankurhenga ho, Mûka wa Nyakasane akola akugendana ntishi ngahi; buzinda ngend’igibwira nnahamwirhu; nkulonze nkuzuguluke; hoshi aha anajira antingamira nfe! N’obwo nie murhumisi wawe ntahimwa kukenga Nyakasane kurhenga eburho bwani. 13 Nnahamwirhu, nkaba barhakubwiraga ebi najizire amango Yezabeli ayabukaga omu balêbi ba Nyakasane anabaholola? Nafulika caligumiza baleli makumi arhanu omu lwâla, nanakaz’ibashêgulamwo omugati n’amîshi. 14 Lero w’oyu wamambwiraga erhi: «Gcnda obwire nnahamwinyu mpu: «Lola Eliya». Kunyirha ananyisire!» 15 Eliya amushuza erhi: «Alame Nyakasane Nyamuzi nda w’Emirhwe, oyûla nkolera bwaca bwâyira, en’ene naciyêreka Ahabu.»
Eliya na Ahabu
16 Obadyahu agenda, aj’emwa Ahabu, naye Ahabu ayîshaga alirhimâna Eliya. 17 Erhi Ahabu anabona Eliya ntya, amubwira erhi: «Ka w’oyu wani mabonwa-mabi, kaheza muno Israheli!» 18 Eliya amushuza erhi: «Arhali nie kaheza muno Israheli ci w’oyu mwen’omulala gwawe, bulya mwajahisire Nya kasane wanakolera banyamuzinda bw’obwihambi. 19 Kano kanya, orhumage bashubûlize bene Israheli eburhambi bwani oku ntondo ya Karmeli, olalike na balya balêbi magana ani na makumi arhamu bw’obwihambi, bala balêbi ba Bali badwirhe bâlîra oku cîbo ca Yezabeli.»
Enterekêro okn ntondo ya Karmeli
20 Ahabu anacilalika bene Israheli boshi ashubûliza n’abalêbi oku ntondo ya Karmeli. 21 Eliya ayêgera olubaga aderha erhi: «Mangaci mweki mwaleka oku kuja mwahegera na gombi? Akaba Nyakasane ali Nyamuzinda, mumukulikire; akaba Baali yeri Nyamuzinda kulikiragi ye.» Olubaga lurhashagalaga kanwa. 22 Eliya agendekera aderha erhi: «Niene nsigire nka mulêbi wa Nyakasane, n’abalêbi ba Baali bali magana ani na makumi arhanu. 23 Murhuhe mpanzi ibirhi za micûkà, bacishogemwo nguma, bayirhongêre banayihire oku cîko cikwone barhayidûlikaga muliro. Nani eyindi nayirhongêra ntanayidûlike muliro. 24 Mujageho mushenge oyo muzimu winyu, nani nashenga Nyakasane: owankahâna ishuzo ly’omuliro, erhi ye na Nyamuzinda w’okuli. Olubaga lwoshi lwashuza mpu: «Kuli kwinja okwo.» 25 Eliya abwira abalêbi ba Baali erhi: «Mwenene mucîshogage nguma muli ezira mpanzi. Mwe mwanarhôndêra bulya mwe banji, mushenge oku izîno ly’omuzimu winyu, cikwone murhayihiragakwo muliro.» 26 Bacîshoga mpanzi nguma, bayirhongêra; bashenga okw’izîno lya Baali kurhenga sezi kuhika izuba lyayîmanga omu nkuba-karhî. Bakaz’iderha mpu: «Mâshi Baali, orhushuze nirhu!» Cikwone barhayumvagya, ol’izu, ol’ishuzo lyo linyi; banakazag’isâma, bafukama banafukamuka embere z’oluhêrero bayûbakaga. 27 Erhi izûba lij’omu kalengerêre, Eliya abahà amasheka n’ebinioko erhi: «Muhamagale bwenêne kulusha buly’ali nyamuzinda, nkaba alimw’entanya erhi nisi emikolo yamulugira, kandi erhi kubè kubalama abalamire; akaba iro ajire, atulûka!» 28 Bahamagaza, bayâmaga kulusha; bacishakashaka n’eng6- rho n’amatumu gabo nk’oku banakomercraga okujira amango bakola bahera, kuhika bakaz’ihulula muko. 29 Erhi gaba mafuluko barhôndêra okulêba kuhika gala mango bahânamwo enterekêro y’ebijingo; cikwone nt’izu bayumvirhe, nt’ishuzo babwine, ciru na nta cindi cimanyiso babwine.
30 Okubundi Eliya abwira olubaga lwoshi erhi: «Muyêgerage hano ndi.»; n’olubaga lwoshi lwàmulirâna. Anacilumula oluhêrero lwa Nyakasane bulya bali erhi bàluhongwire. 31 Eliya arhôla mabuye ikumi n’abirhi nk’oku omubalè gw’amashanja ga bene Yakobo gwanali, balya Nyakasane ayagânaga ababwira erhi: «Israheli, lyo lyaba izîno lyawe». 32 Anaciyûbaka oluhêrero oku izîno lya Nyakasane. Ahumba omubunda gwakajiremwo milongo ibirhi ya mburho omu burhambi bw’oluhêrero. 33 Arhondeka enshâli bwinja, arhongô1a erya mpanzi, ayilambika kuli zirya nshâli. 34 Okubundi aderha, erhi: «Mubumbe rhubindi rhuni rhwa mîshi, mubulagirerho kuli eyi mbâgwa na kuli ezi nshâli». Banaku jira. Ashubibabwira erhi: «Mushubirize bwa kabirhi». Banakujira kandi. Ashub’ibabwira: «Shubirizi obwa kasharhu.» Banakujira. 35 Amîshi gasha ndabana oku burhambi bw’oluhêrero, ciru na gulya mubunda gwayunjula mîshi. 36 Omu kasanzi bahâna enterekero, omulêbi Eliya ayêgera, aderha erhi: «Nyakasane Nyamuzinda w’Abrahamu, Nyamuzinda w’Izaki na w’Israheli, olw’ene bamanye oku we Nyamuzinda omw’Israheli, bamanye oku ndi murhumisi wawe, bamanye kandi oku okw’izîno lyawe najizire ebi byoshi. 37 0nshuze Nyakasane, onshuze ly’olu lubaga lumanya oku we Nyakasane we na Nyamuzinda, na wene wahindula emirhima yabo.» 38 Okubundi omuliro gwa Nyakasane gwamanuka, gwasingônola erya mbâgwa n’enshâli, gwayumya na galya mîshi goshi gali Omu mubunda. 39 Olubaga lwoshi lwabon’ebyo byoshi; abantu banacirhimba ehy’akamalanga oku idaho baderha mpu: «Nyakasane ye na Nyamuzinda! Nyakasane ye na Nyamuzinda!» 40 Eliya ababwira erhi: «Abalêbi ba Baali, mubahire nfune, nta ciru n’omuguma warhulubukaga»! Banabahira nfune. Eliya abayandagaliza omu muhengere gwa Kishoni, abanigûza.
Okuhwa kw’ecanda ciri
41 Eliya abwira Ahabu erhi: «Yînamuka, olye onanywe, bulya namayumva enkuba yakungula.» 42 Oku Ahabu aciri omu njira arheremera emwage mpu alye ananywe, Eliya asôkera oku ntondo ya Karmeli, ayûnamira oku idaho, ahira amalanga omu madwi. 43 Abwira hyambali hyage erhi: «Oyînamuke, olole olunda lw’enyanja.» Ayînamuka, alola anaciderha erhi: «Ntaco ciyiri ciru.» Eliya ashubirira erhi: «Oshubirire kali nda.» 44 Oku bwa kali nda, ehyambali hyaderha erhi: «Namabona ehitu hisungunu nka nfune ya muntu hyayînamuka ebwa muhengere gw’enyanja.» Okubundi Eliya aderha erhi: «Kanya obwire Ahabu mpu: Shumûla ecihesi cawe oyandagale ly’enkuba erhag’ikucîka.» 45 Ho na halya, amalunga gashuba mwizimya erhi bitu biru birhuma n’empusi. Nyamugege w’enkuba acihonda okw’idaho. Ahabu ashonera omu ngâle yage alibirhira e Yizreeli. 46 Okuboko kwa Nyakasane kwajakwo Eliya, akabika irumerume, alibirha ebushokola bwa Ahabu kuhika bahika e Yizreeli.
BHS 1Kings
18
1וַיְהִי֙ יָמִ֣ים רַבִּ֔ים וּדְבַר־יְהוָ֗ה הָיָה֙ אֶל־אֵ֣לִיָּ֔הוּ בַּשָּׁנָ֥ה הַשְּׁלִישִׁ֖ית לֵאמֹ֑ר לֵ֚ךְ הֵרָאֵ֣ה אֶל־אַחְאָ֔ב וְאֶתְּנָ֥ה מָטָ֖ר עַל־פְּנֵ֥י הָאֲדָמָֽה׃
2וַיֵּ֨לֶךְ֙ אֵֽלִיָּ֔הוּ לְהֵרָאֹ֖ות אֶל־אַחְאָ֑ב וְהָרָעָ֖ב חָזָ֥ק בְּשֹׁמְרֹֽון׃
3וַיִּקְרָ֣א אַחְאָ֔ב אֶל־עֹבַדְיָ֖הוּ אֲשֶׁ֣ר עַל־הַבָּ֑יִת וְעֹבַדְיָ֗הוּ הָיָ֥ה יָרֵ֛א אֶת־יְהוָ֖ה מְאֹֽד׃
4וַיְהִי֙ בְּהַכְרִ֣ית אִיזֶ֔בֶל אֵ֖ת נְבִיאֵ֣י יְהוָ֑ה וַיִּקַּ֨ח עֹבַדְיָ֜הוּ מֵאָ֣ה נְבִאִ֗ים וַֽיַּחְבִּיאֵ֞ם חֲמִשִּׁ֥ים אִישׁ֙ בַּמְּעָרָ֔ה וְכִלְכְּלָ֖ם לֶ֥חֶם וָמָֽיִם׃
5וַיֹּ֤אמֶר אַחְאָב֙ אֶל־עֹ֣בַדְיָ֔הוּ לֵ֤ךְ בָּאָ֨רֶץ֙ אֶל־כָּל־מַעְיְנֵ֣י הַמַּ֔יִם וְאֶ֖ל כָּל־הַנְּחָלִ֑ים אוּלַ֣י׀ נִמְצָ֣א חָצִ֗יר וּנְחַיֶּה֙ ס֣וּס וָפֶ֔רֶד וְלֹ֥וא נַכְרִ֖ית מֵהַבְּהֵמָֽה׃
6וַֽיְחַלְּק֥וּ לָהֶ֛ם אֶת־הָאָ֖רֶץ לַֽעֲבָר־בָּ֑הּ אַחְאָ֞ב הָלַ֨ךְ בְּדֶ֤רֶךְ אֶחָד֙ לְבַדֹּ֔ו וְעֹֽבַדְיָ֛הוּ הָלַ֥ךְ בְּדֶרֶךְ־אֶחָ֖ד לְבַדֹּֽו׃
7וַיְהִ֤י עֹבַדְיָ֨הוּ֙ בַּדֶּ֔רֶךְ וְהִנֵּ֥ה אֵלִיָּ֖הוּ לִקְרָאתֹ֑ו וַיַּכִּרֵ֨הוּ֙ וַיִּפֹּ֣ל עַל־פָּנָ֔יו וַיֹּ֕אמֶר הַאַתָּ֥ה זֶ֖ה אֲדֹנִ֥י אֵלִיָּֽהוּ׃
8וַיֹּ֥אמֶר לֹ֖ו אָ֑נִי לֵ֛ךְ אֱמֹ֥ר לַאדֹנֶ֖יךָ הִנֵּ֥ה אֵלִיָּֽהוּ׃
9וַיֹּ֖אמֶר מֶ֣ה חָטָ֑אתִי כִּֽי־אַתָּ֞ה נֹתֵ֧ן אֶֽת־עַבְדְּךָ֛ בְּיַד־אַחְאָ֖ב לַהֲמִיתֵֽנִי׃
10חַ֣י׀ יְהוָ֣ה אֱלֹהֶ֗יךָ אִם־יֶשׁ־גֹּ֤וי וּמַמְלָכָה֙ אֲ֠שֶׁר לֹֽא־שָׁלַ֨ח אֲדֹנִ֥י שָׁם֙ לְבַקֶּשְׁךָ֔ וְאָמְר֖וּ אָ֑יִן וְהִשְׁבִּ֤יעַ אֶת־הַמַּמְלָכָה֙ וְאֶת־הַגֹּ֔וי כִּ֖י לֹ֥א יִמְצָאֶֽכָּה׃
11וְעַתָּ֖ה אַתָּ֣ה אֹמֵ֑ר לֵ֛ךְ אֱמֹ֥ר לַאדֹנֶ֖יךָ הִנֵּ֥ה אֵלִיָּֽהוּ׃
12וְהָיָ֞ה אֲנִ֣י׀ אֵלֵ֣ךְ מֵאִתָּ֗ךְ וְר֨וּחַ יְהוָ֤ה׀ יִֽשָּׂאֲךָ֙ עַ֚ל אֲשֶׁ֣ר לֹֽא־אֵדָ֔ע וּבָ֨אתִי לְהַגִּ֧יד לְאַחְאָ֛ב וְלֹ֥א יִֽמְצָאֲךָ֖ וַהֲרָגָ֑נִי וְעַבְדְּךָ֛ יָרֵ֥א אֶת־יְהוָ֖ה מִנְּעֻרָֽי׃
13הֲלֹֽא־הֻגַּ֤ד לַֽאדֹנִי֙ אֵ֣ת אֲשֶׁר־עָשִׂ֔יתִי בַּהֲרֹ֣ג אִיזֶ֔בֶל אֵ֖ת נְבִיאֵ֣י יְהוָ֑ה וָאַחְבִּא֩ מִנְּבִיאֵ֨י יְהוָ֜ה מֵ֣אָה אִ֗ישׁ חֲמִשִּׁ֨ים חֲמִשִּׁ֥ים אִישׁ֙ בַּמְּעָרָ֔ה וָאֲכַלְכְּלֵ֖ם לֶ֥חֶם וָמָֽיִם׃
14וְעַתָּה֙ אַתָּ֣ה אֹמֵ֔ר לֵ֛ךְ אֱמֹ֥ר לַֽאדֹנֶ֖יךָ הִנֵּ֣ה אֵלִיָּ֑הוּ וַהֲרָגָֽנִי׃ ס
15וַיֹּ֨אמֶר֙ אֵֽלִיָּ֔הוּ חַ֚י יְהוָ֣ה צְבָאֹ֔ות אֲשֶׁ֥ר עָמַ֖דְתִּי לְפָנָ֑יו כִּ֥י הַיֹּ֖ום אֵרָאֶ֥ה אֵלָֽיו׃
16וַיֵּ֧לֶךְ עֹבַדְיָ֛הוּ לִקְרַ֥את אַחְאָ֖ב וַיַּגֶּד־לֹ֑ו וַיֵּ֥לֶךְ אַחְאָ֖ב לִקְרַ֥את אֵלִיָּֽהוּ׃
17וַיְהִ֛י כִּרְאֹ֥ות אַחְאָ֖ב אֶת־אֵלִיָּ֑הוּ וַיֹּ֤אמֶר אַחְאָב֙ אֵלָ֔יו הַאַתָּ֥ה זֶ֖ה עֹכֵ֥ר יִשְׂרָאֵֽל׃
18וַיֹּ֗אמֶר לֹ֤א עָכַ֨רְתִּי֙ אֶת־יִשְׂרָאֵ֔ל כִּ֥י אִם־אַתָּ֖ה וּבֵ֣ית אָבִ֑יךָ בַּֽעֲזָבְכֶם֙ אֶת־מִצְוֹ֣ת יְהוָ֔ה וַתֵּ֖לֶךְ אַחֲרֵ֥י הַבְּעָלִֽים׃
19וְעַתָּ֗ה שְׁלַ֨ח קְבֹ֥ץ אֵלַ֛י אֶת־כָּל־יִשְׂרָאֵ֖ל אֶל־הַ֣ר הַכַּרְמֶ֑ל וְאֶת־נְבִיאֵ֨י הַבַּ֜עַל אַרְבַּ֧ע מֵאֹ֣ות וַחֲמִשִּׁ֗ים וּנְבִיאֵ֤י הָֽאֲשֵׁרָה֙ אַרְבַּ֣ע מֵאֹ֔ות אֹכְלֵ֖י שֻׁלְחַ֥ן אִיזָֽבֶל׃
20וַיִּשְׁלַ֥ח אַחְאָ֖ב בְּכָל־בְּנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֑ל וַיִּקְבֹּ֥ץ אֶת־הַנְּבִיאִ֖ים אֶל־הַ֥ר הַכַּרְמֶֽל׃
21וַיִּגַּ֨שׁ אֵלִיָּ֜הוּ אֶל־כָּל־הָעָ֗ם וַיֹּ֨אמֶר֙ עַד־מָתַ֞י אַתֶּ֣ם פֹּסְחִים֮ עַל־שְׁתֵּ֣י הַסְּעִפִּים֒ אִם־יְהוָ֤ה הָֽאֱלֹהִים֙ לְכ֣וּ אַחֲרָ֔יו וְאִם־הַבַּ֖עַל לְכ֣וּ אַחֲרָ֑יו וְלֹֽא־עָנ֥וּ הָעָ֛ם אֹתֹ֖ו דָּבָֽר׃
22וַיֹּ֤אמֶר אֵלִיָּ֨הוּ֙ אֶל־הָעָ֔ם אֲנִ֞י נֹותַ֧רְתִּי נָבִ֛יא לַיהוָ֖ה לְבַדִּ֑י וּנְבִיאֵ֣י הַבַּ֔עַל אַרְבַּע־מֵאֹ֥ות וַחֲמִשִּׁ֖ים אִֽישׁ׃
23וְיִתְּנוּ־לָ֜נוּ שְׁנַ֣יִם פָּרִ֗ים וְיִבְחֲר֣וּ לָהֶם֩ הַפָּ֨ר הָאֶחָ֜ד וִֽינַתְּחֻ֗הוּ וְיָשִׂ֨ימוּ֙ עַל־הָ֣עֵצִ֔ים וְאֵ֖שׁ לֹ֣א יָשִׂ֑ימוּ וַאֲנִ֞י אֶעֱשֶׂ֣ה׀ אֶת־הַפָּ֣ר הָאֶחָ֗ד וְנָֽתַתִּי֙ עַל־הָ֣עֵצִ֔ים וְאֵ֖שׁ לֹ֥א אָשִֽׂים׃
24וּקְרָאתֶ֞ם בְּשֵׁ֣ם אֱלֹֽהֵיכֶ֗ם וַֽאֲנִי֙ אֶקְרָ֣א בְשֵׁם־יְהוָ֔ה וְהָיָ֧ה הָאֱלֹהִ֛ים אֲשֶׁר־יַעֲנֶ֥ה בָאֵ֖שׁ ה֣וּא הָאֱלֹהִ֑ים וַיַּ֧עַן כָּל־הָעָ֛ם וַיֹּאמְר֖וּ טֹ֥וב הַדָּבָֽר׃
25וַיֹּ֨אמֶר אֵלִיָּ֜הוּ לִנְבִיאֵ֣י הַבַּ֗עַל בַּחֲר֨וּ לָכֶ֜ם הַפָּ֤ר הָֽאֶחָד֙ וַעֲשׂ֣וּ רִאשֹׁנָ֔ה כִּ֥י אַתֶּ֖ם הָרַבִּ֑ים וְקִרְאוּ֙ בְּשֵׁ֣ם אֱלֹהֵיכֶ֔ם וְאֵ֖שׁ לֹ֥א תָשִֽׂימוּ׃
26וַ֠יִּקְחוּ אֶת־הַפָּ֨ר אֲשֶׁר־נָתַ֣ן לָהֶם֮ וַֽיַּעֲשׂוּ֒ וַיִּקְרְא֣וּ בְשֵׁם־הַ֠בַּעַל מֵהַבֹּ֨קֶר וְעַד־הַצָּהֳרַ֤יִם לֵאמֹר֙ הַבַּ֣עַל עֲנֵ֔נוּ וְאֵ֥ין קֹ֖ול וְאֵ֣ין עֹנֶ֑ה וַֽיְפַסְּח֔וּ עַל־הַמִּזְבֵּ֖חַ אֲשֶׁ֥ר עָשָֽׂה׃
27וַיְהִ֨י בַֽצָּהֳרַ֜יִם וַיְהַתֵּ֧ל בָּהֶ֣ם אֵלִיָּ֗הוּ וַיֹּ֨אמֶר֙ קִרְא֤וּ בְקֹול־גָּדֹול֙ כִּֽי־אֱלֹהִ֣ים ה֔וּא כִּ֣י שִׂ֧יחַ וְכִֽי־שִׂ֛יג לֹ֖ו וְכִֽי־דֶ֣רֶךְ לֹ֑ו אוּלַ֛י יָשֵׁ֥ן ה֖וּא וְיִקָֽץ׃
28וַֽיִּקְרְאוּ֙ בְּקֹ֣ול גָּדֹ֔ול וַיִּתְגֹּֽדְדוּ֙ כְּמִשְׁפָּטָ֔ם בַּחֲרָבֹ֖ות וּבָֽרְמָחִ֑ים עַד־שְׁפָךְ־דָּ֖ם עֲלֵיהֶֽם׃
29וַֽיְהִי֙ כַּעֲבֹ֣ר הַֽצָּהֳרַ֔יִם וַיִּֽתְנַבְּא֔וּ עַ֖ד לַעֲלֹ֣ות הַמִּנְחָ֑ה וְאֵֽין־קֹ֥ול וְאֵין־עֹנֶ֖ה וְאֵ֥ין קָֽשֶׁב׃
30וַיֹּ֨אמֶר אֵלִיָּ֤הוּ לְכָל־הָעָם֙ גְּשׁ֣וּ אֵלַ֔י וַיִּגְּשׁ֥וּ כָל־הָעָ֖ם אֵלָ֑יו וַיְרַפֵּ֛א אֶת־מִזְבַּ֥ח יְהוָ֖ה הֶהָרֽוּס׃
31וַיִּקַּ֣ח אֵלִיָּ֗הוּ שְׁתֵּ֤ים עֶשְׂרֵה֙ אֲבָנִ֔ים כְּמִסְפַּ֖ר שִׁבְטֵ֣י בְנֵֽי־יַעֲקֹ֑ב אֲשֶׁר֩ הָיָ֨ה דְבַר־יְהוָ֤ה אֵלָיו֙ לֵאמֹ֔ר יִשְׂרָאֵ֖ל יִהְיֶ֥ה שְׁמֶֽךָ׃
32וַיִּבְנֶ֧ה אֶת־הָאֲבָנִ֛ים מִזְבֵּ֖חַ בְּשֵׁ֣ם יְהוָ֑ה וַיַּ֣עַשׂ תְּעָלָ֗ה כְּבֵית֙ סָאתַ֣יִם זֶ֔רַע סָבִ֖יב לַמִּזְבֵּֽחַ׃
33וַֽיַּעֲרֹ֖ךְ אֶת־הָֽעֵצִ֑ים וַיְנַתַּח֙ אֶת־הַפָּ֔ר וַיָּ֖שֶׂם עַל־הָעֵצִֽים׃
34וַיֹּ֗אמֶר מִלְא֨וּ אַרְבָּעָ֤ה כַדִּים֙ מַ֔יִם וְיִֽצְק֥וּ עַל־הָעֹלָ֖ה וְעַל־הָעֵצִ֑ים וַיֹּ֤אמֶר שְׁנוּ֙ וַיִּשְׁנ֔וּ וַיֹּ֥אמֶר שַׁלֵּ֖שׁוּ וַיְשַׁלֵּֽשׁוּ׃
35וַיֵּלְכ֣וּ הַמַּ֔יִם סָבִ֖יב לַמִּזְבֵּ֑חַ וְגַ֥ם אֶת־הַתְּעָלָ֖ה מִלֵּא־מָֽיִם׃
36וַיְהִ֣י׀ בַּעֲלֹ֣ות הַמִּנְחָ֗ה וַיִּגַּ֞שׁ אֵלִיָּ֣הוּ הַנָּבִיא֮ וַיֹּאמַר֒ יְהוָ֗ה אֱלֹהֵי֙ אַבְרָהָם֙ יִצְחָ֣ק וְיִשְׂרָאֵ֔ל הַיֹּ֣ום יִוָּדַ֗ע כִּֽי־אַתָּ֧ה אֱלֹהִ֛ים בְּיִשְׂרָאֵ֖ל וַאֲנִ֣י עַבְדֶּ֑ךָ וּבְדִבְרֵיךָ עָשִׂ֔יתִי אֵ֥ת כָּל־הַדְּבָרִ֖ים הָאֵֽלֶּה׃
37עֲנֵ֤נִי יְהוָה֙ עֲנֵ֔נִי וְיֵֽדְעוּ֙ הָעָ֣ם הַזֶּ֔ה כִּֽי־אַתָּ֥ה יְהוָ֖ה הָאֱלֹהִ֑ים וְאַתָּ֛ה הֲסִבֹּ֥תָ אֶת־לִבָּ֖ם אֲחֹרַנִּֽית׃
38וַתִּפֹּ֣ל אֵשׁ־יְהוָ֗ה וַתֹּ֤אכַל אֶת־הָֽעֹלָה֙ וְאֶת־הָ֣עֵצִ֔ים וְאֶת־הָאֲבָנִ֖ים וְאֶת־הֶעָפָ֑ר וְאֶת־הַמַּ֥יִם אֲשֶׁר־בַּתְּעָלָ֖ה לִחֵֽכָה׃
39וַיַּרְא֙ כָּל־הָעָ֔ם וַֽיִּפְּל֖וּ עַל־פְּנֵיהֶ֑ם וַיֹּ֣אמְר֔וּ יְהוָה֙ ה֣וּא הָאֱלֹהִ֔ים יְהוָ֖ה ה֥וּא הָאֱלֹהִֽים׃
40וַיֹּאמֶר֩ אֵלִיָּ֨הוּ לָהֶ֜ם תִּפְשׂ֣וּ׀ אֶת־נְבִיאֵ֣י הַבַּ֗עַל אִ֛ישׁ אַל־יִמָּלֵ֥ט מֵהֶ֖ם וַֽיִּתְפְּשׂ֑וּם וַיֹּורִדֵ֤ם אֵלִיָּ֨הוּ֙ אֶל־נַ֣חַל קִישֹׁ֔ון וַיִּשְׁחָטֵ֖ם שָֽׁם׃
41וַיֹּ֤אמֶר אֵלִיָּ֨הוּ֙ לְאַחְאָ֔ב עֲלֵ֖ה אֱכֹ֣ל וּשְׁתֵ֑ה כִּי־קֹ֖ול הֲמֹ֥ון הַגָּֽשֶׁם׃
42וַיַּעֲלֶ֥ה אַחְאָ֖ב לֶאֱכֹ֣ל וְלִשְׁתֹּ֑ות וְאֵ֨לִיָּ֜הוּ עָלָ֨ה אֶל־רֹ֤אשׁ הַכַּרְמֶל֙ וַיִּגְהַ֣ר אַ֔רְצָה וַיָּ֥שֶׂם פָּנָ֖יו בֵּ֥ין בְּרָכֹו
43וַיֹּ֣אמֶר אֶֽל־נַעֲרֹ֗ו עֲלֵֽה־נָא֙ הַבֵּ֣ט דֶּֽרֶךְ־יָ֔ם וַיַּ֨עַל֙ וַיַּבֵּ֔ט וַיֹּ֖אמֶר אֵ֣ין מְא֑וּמָה וַיֹּ֕אמֶר שֻׁ֖ב שֶׁ֥בַע פְּעָמִֽים׃
44וַֽיְהִי֙ בַּשְּׁבִעִ֔ית וַיֹּ֗אמֶר הִנֵּה־עָ֛ב קְטַנָּ֥ה כְּכַף־אִ֖ישׁ עֹלָ֣ה מִיָּ֑ם וַיֹּ֗אמֶר עֲלֵ֨ה אֱמֹ֤ר אֶל־אַחְאָב֙ אֱסֹ֣ר וָרֵ֔ד וְלֹ֥א יַעַצָרְכָ֖ה הַגָּֽשֶׁם׃
45וַיְהִ֣י׀ עַד־כֹּ֣ה וְעַד־כֹּ֗ה וְהַשָּׁמַ֨יִם֙ הִֽתְקַדְּרוּ֙ עָבִ֣ים וְר֔וּחַ וַיְהִ֖י גֶּ֣שֶׁם גָּדֹ֑ול וַיִּרְכַּ֥ב אַחְאָ֖ב וַיֵּ֥לֶךְ יִזְרְעֶֽאלָה׃
46וְיַד־יְהוָ֗ה הָֽיְתָה֙ אֶל־אֵ֣לִיָּ֔הוּ וַיְשַׁנֵּ֖ס מָתְנָ֑יו וַיָּ֨רָץ֙ לִפְנֵ֣י אַחְאָ֔ב עַד־בֹּאֲכָ֖ה יִזְרְעֶֽאלָה׃
Omu njira y’oku Horebu
1Abami19 |
1 Ahabu abwira Yezabeli ebi Eliya anajizire byoshi na kurhi anigûzîze abalêbi ba Baali boshi n’engôrho. 2 Okubundi Yezabeli arhumira Eliya entumwa edesire mpu: «Abazimu b’emwirhu banampe obuhane bayushulekwo na bundi bulebe, akaba irhondo omu kasanzi kali nk’aka ntakukoliri nka muguma wa muli bwo.» 3 Eliya ayôboha; ayîmuka, agenda mpu ayase amagala. Ahika e Bersaba omu cihugo ca Yuda, asigayo omwambali. 4 Oku bwage, alambagira Omw’irungu lugendo lwa lusiku luguma, buzinda abwarhala ah’idako ly’omurhi. Aciganya owafire, aderha erhi: «Nyakasane arhali ene lirya wamajira wantamya! Orholage obuzine bwani, bulya ntaco ndushire balarha.» 5 Eliya agwishira, anacihunga. Ci kwonene, oku agwishire, malahika amuhu makwo, amubwira, erhi: «Zûk’olye!» 6 Alambûla amasu, abona aha murhali gwage hali omugati muyôce n’omukuzo gulimwo amîshi. Alya ananywa, kandi ashub’igwishira. 7 Ci kandi, malahika wa Nyakasane ashub’imuhumakwo amu bwira, erhi: «Zûk’olye, bulya enjira eri ndi kuli we.» 8 Azûka, alya ananywa; e byo biryo byamuzibuhya, alambagira omu irungu lugendo lwa miregerege makumi ani na madufu makumi ani kuhika oku Horebu ntondo ya Nyamuzinda.
Okurhimânana na Nyamuzinda
9 Okwôla ntondo, ashesherera omu lwâla bwalinda buca. Akanwa ka Nyakasane kanacimurhindakwo mpu: «Eliya, bici wajira aha?» 10 Ashuza erhi: «Omutula gw’ebya Nyakasane Nyamuzinda w’Emirhwe gwangwasire, bulya bene Israheli bajahisire eciragane cabo embere zawe, bahongola ngasi luhêrero lwawe, bayirha n’abalêbi bawe n’engôrho. Niene kahungu-kahwerà nasigîre banankulikire mpu bankûlemwo omûka.» 11 Eliya abwirwa mpu: «Huluka mw’olu lwâla, oje omu ntondo, oyimang’embere za Nyakasane.» Okubundi,Nyakasane anacigera. Hanaciba empusi ndârhi, ciru n’amabuye gabasha n’entondo kwo nakwo ebushokola bwa Nyakasane. Ci kwonene Nyakasane arhali mw’eyo mpusi; n’enyuma ly’eyo mpusi, omusisi gwayisha, cikwone Nyakasane arhali muli gwo; 12 n’enyuma ly’ogwo musisi, omuliro gwayisha; cikwone Nyakasane arhali muli gwo; n’enyuma ly’omuliro; erhi omuliro gugera, hayisha ehibohôlolo hyahyuhyusa. 13 Erhi Eliya ahiyumva, acîfunikira obusu n’ecishûli cage, ahuluka, ayîmanga aha luso lwa lulya lwala. Okubundi, izu lyanaciyumvikana, lyamubwira mpu: «Eliya, bici wajira kuno?» 14 Ashuza, aderha erhi: «Omutula gw’ebya Nyakasane Nyamuzinda w’Emirhwe gwangwasire, bulya bene Israheli bajahisire eciragane cabo embere zawe, bahongola ngasi luhêrero lwawe, bayirha n’abalêbi bawe n’engôrho. Niene kahungu-kahwerà nasigire banankulikire mpu bankulemwo omûka.»
15 Nyakasane amubwira erhi: «Gendaga, ogaluke omu njira wanayishaga mwo, oshubire omw’irungu ly’e Damasi. Ogend’ishiga Hazayeli amavurha gw’obwami, abe mwami w’e Aramu. 16 Naye Yehu mugala wa Nimushi, omu shîge amavurha abe mwami w’Israheli; naye Elizeyo mugala wa Shafati w’e Habeli-Mehola, omushîge amavurha abe mulêbi ahali hawe. 17 Owafulumuka engôrho ya Hazayeli, Yehu anamuyîrhe; owafume Yehu, Elizeyo anamu shirame. 18 Ci kwonene, omu Israheli nasiga bantu nka bihumbi makumi gali nda, balya bantu boshi barhafukamaga embere za Baali n’abandi boshi barhamunûnugurhaga.»
Okuhamagalwa kwa Elizeyo
19 Eliya arhenga aho, arhimâna Elizeyo mwene Shafati, erhi adwirhe ahinga. Akag’ihingîsa na nkafu ikumi n’ibirhi. Yene ali n’eya kali ikumi na kabirhi. Eliya amugeraho, anacimukweba ecishili cage. 20 Elizeyo ajahika enkafu ayîsha alibisire enyuma za Eliya anacimubwira, erhi: «Ndeka nteng’ihôbera la rha na nyama ngali kushimba.» Eliya amushuza, erhi: «Kanya, ogende; cici nkujirire?» 21 Elizeyo aciyegûla, arhôla mahalwa abirhi ga nkafu azirherekera, n’enyama zayo aziyenda n’enshâli z’engâle zakazag’ihêka zirya nyama, aziha olubaga mpu luzirye. Okubundi anacilikûla, anacishimba Eliya, aba murhumisi wage.
BHS 1Kings
19
1וַיַּגֵּ֤ד אַחְאָב֙ לְאִיזֶ֔בֶל אֵ֛ת כָּל־אֲשֶׁ֥ר עָשָׂ֖ה אֵלִיָּ֑הוּ וְאֵ֨ת כָּל־אֲשֶׁ֥ר הָרַ֛ג אֶת־כָּל־הַנְּבִיאִ֖ים בֶּחָֽרֶב׃
2וַתִּשְׁלַ֤ח אִיזֶ֨בֶל֙ מַלְאָ֔ךְ אֶל־אֵלִיָּ֖הוּ לֵאמֹ֑ר כֹּֽה־יַעֲשׂ֤וּן אֱלֹהִים֙ וְכֹ֣ה יֹוסִפ֔וּן כִּֽי־כָעֵ֤ת מָחָר֙ אָשִׂ֣ים אֶֽת־נַפְשְׁךָ֔ כְּנֶ֖פֶשׁ אַחַ֥ד מֵהֶֽם׃
3וַיַּ֗רְא וַיָּ֨קָם֙ וַיֵּ֣לֶךְ אֶל־נַפְשֹׁ֔ו וַיָּבֹ֕א בְּאֵ֥ר שֶׁ֖בַע אֲשֶׁ֣ר לִֽיהוּדָ֑ה וַיַּנַּ֥ח אֶֽת־נַעֲרֹ֖ו שָֽׁם׃
4וְהֽוּא־הָלַ֤ךְ בַּמִּדְבָּר֙ דֶּ֣רֶךְ יֹ֔ום וַיָּבֹ֕א וַיֵּ֕שֶׁב תַּ֖חַת רֹ֣תֶם אֶחָת וַיִּשְׁאַ֤ל אֶת־נַפְשֹׁו֙ לָמ֔וּת וַיֹּ֣אמֶר׀ רַ֗ב עַתָּ֤ה יְהוָה֙ קַ֣ח נַפְשִׁ֔י כִּֽי־לֹא־טֹ֥וב אָנֹכִ֖י מֵאֲבֹתָֽי׃
5וַיִּשְׁכַּב֙ וַיִּישַׁ֔ן תַּ֖חַת רֹ֣תֶם אֶחָ֑ד וְהִנֵּֽה־זֶ֤ה מַלְאָךְ֙ נֹגֵ֣עַ בֹּ֔ו וַיֹּ֥אמֶר לֹ֖ו ק֥וּם אֱכֹֽול׃
6וַיַּבֵּ֕ט וְהִנֵּ֧ה מְרַאֲשֹׁתָ֛יו עֻגַ֥ת רְצָפִ֖ים וְצַפַּ֣חַת מָ֑יִם וַיֹּ֣אכַל וַיֵּ֔שְׁתְּ וַיָּ֖שָׁב וַיִּשְׁכָּֽב׃
7וַיָּשָׁב֩ מַלְאַ֨ךְ יְהוָ֤ה׀ שֵׁנִית֙ וַיִּגַּע־בֹּ֔ו וַיֹּ֖אמֶר ק֣וּם אֱכֹ֑ל כִּ֛י רַ֥ב מִמְּךָ֖ הַדָּֽרֶךְ׃
8וַיָּ֖קָם וַיֹּ֣אכַל וַיִּשְׁתֶּ֑ה וַיֵּ֜לֶךְ בְּכֹ֣חַ׀ הָאֲכִילָ֣ה הַהִ֗יא אַרְבָּעִ֥ים יֹום֙ וְאַרְבָּעִ֣ים לַ֔יְלָה עַ֛ד הַ֥ר הָאֱלֹהִ֖ים חֹרֵֽב׃
9וַיָּבֹא־שָׁ֥ם אֶל־הַמְּעָרָ֖ה וַיָּ֣לֶן שָׁ֑ם וְהִנֵּ֤ה דְבַר־יְהוָה֙ אֵלָ֔יו וַיֹּ֣אמֶר לֹ֔ו מַה־לְּךָ֥ פֹ֖ה אֵלִיָּֽהוּ׃
10וַיֹּאמֶר֩ קַנֹּ֨א קִנֵּ֜אתִי לַיהוָ֣ה׀ אֱלֹהֵ֣י צְבָאֹ֗ות כִּֽי־עָזְב֤וּ בְרִֽיתְךָ֙ בְּנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל אֶת־מִזְבְּחֹתֶ֣יךָ הָרָ֔סוּ וְאֶת־נְבִיאֶ֖יךָ הָרְג֣וּ בֶחָ֑רֶב וָֽאִוָּתֵ֤ר אֲנִי֙ לְבַדִּ֔י וַיְבַקְשׁ֥וּ אֶת־נַפְשִׁ֖י לְקַחְתָּֽהּ׃
11וַיֹּ֗אמֶר צֵ֣א וְעָמַדְתָּ֣ בָהָר֮ לִפְנֵ֣י יְהוָה֒ וְהִנֵּ֧ה יְהוָ֣ה עֹבֵ֗ר וְר֣וּחַ גְּדֹולָ֡ה וְחָזָ֞ק מְפָרֵק֩ הָרִ֨ים וּמְשַׁבֵּ֤ר סְלָעִים֙ לִפְנֵ֣י יְהוָ֔ה לֹ֥א בָר֖וּחַ יְהוָ֑ה וְאַחַ֤ר הָר֨וּחַ רַ֔עַשׁ לֹ֥א בָרַ֖עַשׁ יְהוָֽה׃
12וְאַחַ֤ר הָרַ֨עַשׁ֙ אֵ֔שׁ לֹ֥א בָאֵ֖שׁ יְהוָ֑ה וְאַחַ֣ר הָאֵ֔שׁ קֹ֖ול דְּמָמָ֥ה דַקָּֽה׃
13וַיְהִ֣י׀ כִּשְׁמֹ֣עַ אֵלִיָּ֗הוּ וַיָּ֤לֶט פָּנָיו֙ בְּאַדַּרְתֹּ֔ו וַיֵּצֵ֕א וַֽיַּעֲמֹ֖ד פֶּ֣תַח הַמְּעָרָ֑ה וְהִנֵּ֤ה אֵלָיו֙ קֹ֔ול וַיֹּ֕אמֶר מַה־לְּךָ֥ פֹ֖ה אֵלִיָּֽהוּ׃
14וַיֹּאמֶר֩ קַנֹּ֨א קִנֵּ֜אתִי לַיהוָ֣ה׀ אֱלֹהֵ֣י צְבָאֹ֗ות כִּֽי־עָזְב֤וּ בְרִֽיתְךָ֙ בְּנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל אֶת־מִזְבְּחֹתֶ֣יךָ הָרָ֔סוּ וְאֶת־נְבִיאֶ֖יךָ הָרְג֣וּ בֶחָ֑רֶב וָאִוָּתֵ֤ר אֲנִי֙ לְבַדִּ֔י וַיְבַקְשׁ֥וּ אֶת־נַפְשִׁ֖י לְקַחְתָּֽהּ׃ ס
15וַיֹּ֤אמֶר יְהוָה֙ אֵלָ֔יו לֵ֛ךְ שׁ֥וּב לְדַרְכְּךָ֖ מִדְבַּ֣רָה דַמָּ֑שֶׂק וּבָ֗אתָ וּמָשַׁחְתָּ֧ אֶת־חֲזָאֵ֛ל לְמֶ֖לֶךְ עַל־אֲרָֽם׃
16וְאֵת֙ יֵה֣וּא בֶן־נִמְשִׁ֔י תִּמְשַׁ֥ח לְמֶ֖לֶךְ עַל־יִשְׂרָאֵ֑ל וְאֶת־אֱלִישָׁ֤ע בֶּן־שָׁפָט֙ מֵאָבֵ֣ל מְחֹולָ֔ה תִּמְשַׁ֥ח לְנָבִ֖יא תַּחְתֶּֽיךָ׃
17וְהָיָ֗ה הַנִּמְלָ֛ט מֵחֶ֥רֶב חֲזָאֵ֖ל יָמִ֣ית יֵה֑וּא וְהַנִּמְלָ֛ט מֵחֶ֥רֶב יֵה֖וּא יָמִ֥ית אֱלִישָֽׁע׃
18וְהִשְׁאַרְתִּ֥י בְיִשְׂרָאֵ֖ל שִׁבְעַ֣ת אֲלָפִ֑ים כָּל־הַבִּרְכַּ֗יִם אֲשֶׁ֤ר לֹֽא־כָֽרְעוּ֙ לַבַּ֔עַל וְכָ֨ל־הַפֶּ֔ה אֲשֶׁ֥ר לֹֽא־נָשַׁ֖ק לֹֽו׃
19וַיֵּ֣לֶךְ מִ֠שָּׁם וַיִּמְצָ֞א אֶת־אֱלִישָׁ֤ע בֶּן־שָׁפָט֙ וְה֣וּא חֹרֵ֔שׁ שְׁנֵים־עָשָׂ֤ר צְמָדִים֙ לְפָנָ֔יו וְה֖וּא בִּשְׁנֵ֣ים הֶעָשָׂ֑ר וַיַּעֲבֹ֤ר אֵלִיָּ֨הוּ֙ אֵלָ֔יו וַיַּשְׁלֵ֥ךְ אַדַּרְתֹּ֖ו אֵלָֽיו׃
20וַיַּעֲזֹ֣ב אֶת־הַבָּקָ֗ר וַיָּ֨רָץ֙ אַחֲרֵ֣י אֵֽלִיָּ֔הוּ וַיֹּ֗אמֶר אֶשְּׁקָה־נָּא֙ לְאָבִ֣י וּלְאִמִּ֔י וְאֵלְכָ֖ה אַחֲרֶ֑יךָ וַיֹּ֤אמֶר לֹו֙ לֵ֣ךְ שׁ֔וּב כִּ֥י מֶה־עָשִׂ֖יתִי לָֽךְ׃
21וַיָּ֨שָׁב מֵאַחֲרָ֜יו וַיִּקַּ֣ח אֶת־צֶ֧מֶד הַבָּקָ֣ר וַיִּזְבָּחֵ֗הוּ וּבִכְלִ֤י הַבָּקָר֙ בִּשְּׁלָ֣ם הַבָּשָׂ֔ר וַיִּתֵּ֥ן לָעָ֖ם וַיֹּאכֵ֑לוּ וַיָּ֗קָם וַיֵּ֛לֶךְ אַחֲרֵ֥י אֵלִיָּ֖הוּ וַיְשָׁרְתֵֽהוּ׃ פ
Oku Ahabu ahimaga Ben-Hadadi, mwami w’e Siriya
1Abami 20 |
1 Mwami Ben-Hadadi anacishubûza engabo yage yoshi, bami makumi a sharhu na babirhi. Banacirhabâla boshi naye, bahêka ebiterusi n’engâle. Anacisôka, agorha Samariya, anacirhêra eco cihugo coshi. 2 Alika entumwa cmunda Ahabu, mwami w’Israheli ali omu lugo mpu bagend’imubwira, erhi: 3 «Ben-Hadadi adesire oku amasholo n’ensaranga zawe byoshi bikola byage, bakâwe n’abana banali bawe.» 4 Naye omwami w’Israheli anacihuza, erhi: «Bibe nk’okwo adesire, Yagirwa Nnâhamwirhu, ndi wawe kuguma n’ebi njira byoshi.»
5 Zirya ntumwa erhi zishubirayo bwa kabirhi, zaderha erhi: «Ben-Hadadi adesire ntyâla: Nkurhegesire, ompe ensaranga zawe zoshi, ompe na bakâwe n’abana bawe boshi. 6 Irhondo nka buno narhuma bambali bani aha mwawe baje bafukula omu nyumpa zawe zoshi banaje bayanka ngasi ehibasimisize, babindêrhere.»
7 Mwami w’Israhcli kwo kuhamagala abagula bage boshi, ababwira, erhi: «Mwene mucîbwinire oku oyu muntu andwirhekwo akigenzo, omuntu wa mpûma bakânie n’abana bani n’obwo ntamuhakanire oku ntamuhe ensaranga n’amasholo gani goshi!» 8 Abashamuka n’olubaga boshi bashuza, erhi: «O rhamuyumvagya, orhanacimuyemêreraga.» 9 Anacishuza zirya ntumwa za Ben-Hadadi, erhi: «Mugend’ibwira mwami winyu ntya: Ngasi ebi wanahûnaga burhanzi, byoshi nabijira, cikwone kuli ebi bindi, ntakuyemeriri.» Entumwa zanacihêkera mwami wabo galya mashuzo.
10 Ben-Hadadi anacirhuma abagend’ibwira mwami w’Israheli, erhi: «Abazimu banampeze, erhi nasiga akarhali katulo omu Samariya, ntakusigire enshangu, nammumalîra mweshi» 11 Mwami w’Israheli ashuza, erhi: «Mugend’imubwira oku owacirhabâla arhacîtakira aka owamahima.» 12 Ago mango erhi Ben-Hadadi ali omu nyumpa adwirhe anywa oku mamvu boshi na balya bandi bami. Erhi ayumva kulya, abwira abambali. erhi: «Oku matabâro!» Boshi banacigorha lulya lugo.
Bene Israheli bahima
13 Mw’ago mango mulêbi muguma aj’ibwira Ahabu, erhi: «Nyakasane adesire ntyâla: K’obwine ogwo mwandu gw’abantu? Ene nakufumbasagwo lyoomanya oku nie nandi Nyakasane.» 14 Ahabu adôsa, erhi: «Oku burhabale bwa bantu bahi?» Omulêbi, erhi: «Nyakasane amaderha ntya: ‘Oku burhabale bw’emisole bene abarhambo b’omu cihugo cawe!’ Ahabu, erhi: ‘Ndigi warha ng’ikoza entambala obwo?’ Omulêbi, erhi: «We.»
15 Okuhandi Ahabu anaciganja emisole omu bana b’abarhambo bage, bahi ka bantu magana abirhi na makumi asharhu na babirhi. Enyuma ly’aho, aganja abalwi b’omu Israheli, bahika bantu bihumbi nda. 16 Ahabu anacikoza entambala, ago mango, erhi n’izûba likola lihika omu nkuba karhî. Ben-Hadadi erhi aciri anywa amamvu boshi na balya bami barhabazi bage oku banali makumi asharhu na babirhi, erhi na boshi bakola balalusire. 17 Emisole bene abarhambo b’omu lugo bo barhabalaga ba burhangiriza. Ben-Hadadi anacirhuma mpu baje bulabi. Banaciyisha, bamushuza, mpu: «Bali bantu barhenzire e Samariya». 18 Ashuza, erhi: «Akaba bayishire n’obuholo, mubagwarhe banazine, n’akaba ntambala bayishîre, kwo na kwo, mubagwarhe banazine!» 19 Balya b’emisole banacinyonyôka omu lugo n’engabo y’abalwi erhi ebakulikire, 20 ngasi muguma akaz’iyirha owage muntu. Abanya-Siriya bashukuma, bayaka. Israheli abaminika, mwami Ben-Hadadi w’e Siriya ayakana mwambali wage muguma yene. 21 Mwami w’Israheli ahuluka omu lugo lwage, anyaga ebihêsi n’engâle, na ntyo ahima abanya-Siriya bwenêne.
Ahabu ashub’ihima Ben-Hadadi
22 Okubundi omulêbi aj’emunda mwami w’Abayahudi ali, anacimubwira, erhi: «Yushûla engabo y’ahalwi bawe olole kurhi wankajira, bulya hano o mwaka gushub’irhôndêra omwami w’e Siriya ayinamukira emunda oli». 23 Bambali ba mwami w’e Siriya banacimubwira, mpu: «Abazimu babo bali bazimu b’omu mpinga co carhumaga rhuhimwa, lero rhugend’imulwikiza omu kabanda, rhwamuhima!» 24 Okundi wajira kw’oku: «Okûle ngasi mwami okuntebe, ohirekwo abarhambo bakulu bonene, baje babahingûla!» 25 Kandi wenene oshubûze engabo eri nka erya wahezagya, ojire n’ebihêsi n’engâle ziri nka zirya z’embere. Rhwabalwîkiza omu kabanda. Kwo kunali rhwabahima bwinjinja!» Mwami ayemcra lirya ihano lyabo, ajira kulya.
Okuhimana aha Afeki
26 Erhi omwaka gushubiza Ben-Hadadi alalûla abantu b’omu Siriya, asôkera e Afeki mpu akola agend’ilwisa bene Israheli. 27 Bene Israheli nabo banacishubûzanya, bashana olwiko, bàkomekera, baj’ikoza ababo oku matabâro. Bene Israheli batwa olugerêro aha ishiriza lyaho, bàkaz’ibonekana nka rhulundo rhutya rhutya rhwa mpene. Abanya-Siriya bohe habumba ccihugo coshi.
28 Omuntu wa Nyamuzinda anacij’emunda mwami wa bene Israheli ali, amuhwira. erhi: Nyakasanc amaderha ntya: Kulya kuba Abaharamu badesire mpu Nyamuzinda ali muzimu w’omu mpinga ci arhali Nyamuzinda w’omu rhubanda, nkolaga nakuhà eyo ngabo, na ntyo wanamanya oku nie mba Nyakasane.» 29 Babêra kulya cihando nsiku nda zoshi na ngasi baguma badwi rhe balola oku babo. Olwo lusiku lwa kali nda, batula entambala. Bene Israheli bàyirha bantu bihumbi igana b’omu Siriya lusiku luguma lwonene. 30 Abasigalaga bàyakira omu côgo c’olugo lw’e Afeki, eco côgo c’amabuye cahongokera bantu bihumbi makumi abirhi na nda bo banali bacisigîre.
Ben’Hadadi aciyakira, alibirhira omu nyumpa, aj’icifulika kulikuli. 21 Aba mbali banacimubwira, mpu: «Rhwayumvirhe barhubwira oku abami b’omu Israheli barhahimwa kuba bwonjo. Rhuyambale amasunzu rhunashwêkere emigozi omu irhwe; rhucihekere oyo mwami w’Israheli, hali amango ankakubabalira.» 32 Banaciyambala basunzu, bashwêkera emigozi omu irhwe, baj’emunda mwami w’Israheli ali, bamubwira, mpu: «Mwambali wawe Ben-Hadadi adesire erhi: «Yagirwa ombabalire nani, ompe akalamo mâshi.» Ahabu ashuza, erhi: «Kuziga ho aciba? Abâ mwenc wirhu ola! 33 Balya bantu erhi bayumva ntyo, bayumva oku biri binwa b’iragi kuli bo, bakaderha dubaduba, mpu: «Neci, Ben-Hadadi ali mwene winyu.» Ahabu, erhi: «Mugend’imulerha.» Ben-Hadadi erhi ahika emunda ali, Ahabu amushoneza omu ngâle. 34 Ben-Hadadi anacimubwira, erhi: «Nakushubiza ebishagala larha ali amanyaga sho na kandi wanayûbaka oburhwali bwawe aha Damasi nka kulya larha ali amabuyûbaka aha Samariya.» Naye Ahabu, erhi: «Nani niono Ahabu nanakulika nka rhwamayumvanya.» Banacirhola mihigo miguma, Ahabu amuleka, agenda.
Mulêbi muguma agaya obworhere bwa Ababu
35 Cikwone mulêbi muguma w’omu balêbi abwira owabo, erhi: «Ntya kwo Nyakasane adesire: «Onshûrhe.» Ci olya wabo alahira mpu arhamushurha. 36 Owabo anacimushuza, erhi: «Orhayemiri akanwa ka Nnâmahanga, hano o ntengakwo ntya, entale enakuyîrhe.» Olya wabo amuleka, agenda. Entale yanacimushimâna, yamuyîrha. 37 Olya mulêbi abugana owundi muntu omu njira, amubwira, ehi: «Nshûrha, kwo nkuhûnyire.» Olya muntu anacimushûrha, amuhirakwo ecibande. 38 Okuhandi olya mulêbi akanya, agend’iyimanga oku njira halya mwami ayish’igera, anacirhuba obusu lyo arhag’imanyîkana. 39 Erhi mwami agera, olya mulêbi amuyakûza, erhi: Yagirwa, mwambali wawe amacirhulira omu ntambala, muntu muguma amanayegûka, amayîsha andwirhire wabo muntu muguma, amambwira, erhi: «Onnangire oyu muntu. Akakufuma, onahyule obwawe buzîne oku buzîne bwage, nisi erhi ohyule talenta nguma ya marhale.» 40Ci amango mwambali wawe anakazag’icînyola eyi n’eyi, olya muntu ahirigirha.» Mwami w’Israheli amushuza, erhi: «Olubanja olwo, wene wamacitwiralwo.» 41 Okuhandi olya mulêbi anacirhubula obusu bwage duba duba, mwami w’Israheli go mango amanyire oku oyo muntu ali mulêbi. 42 Olya mulêbi anacimubwira, erhi: «Kwo Nyakasane adesire ntyo: Kulya kuba walisire omuntu nal’innonzize okuherêrekeza, obuzîne bwawe bukola bwafà o bwage buzîne, olubaga lwawe lukola lwafà olwage lubaga.» 43 Mwami w’I sraheli anacija emwage n’omutula n’oburhe, ntyo aj’e Samariya.
BHS 1Kings
20
1וּבֶן־הֲדַ֣ד מֶֽלֶךְ־אֲרָ֗ם קָבַץ֙ אֶת־כָּל־חֵילֹ֔ו וּשְׁלֹשִׁ֨ים וּשְׁנַ֥יִם מֶ֛לֶךְ אִתֹּ֖ו וְס֣וּס וָרָ֑כֶב וַיַּ֗עַל וַיָּ֨צַר֙ עַל־שֹׁ֣מְרֹ֔ון וַיִּלָּ֖חֶם בָּֽהּ׃
2וַיִּשְׁלַ֧ח מַלְאָכִ֛ים אֶל־אַחְאָ֥ב מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֖ל הָעִֽירָה׃
3וַיֹּ֣אמֶר לֹ֗ו כֹּ֚ה אָמַ֣ר בֶּן־הֲדַ֔ד כַּסְפְּךָ֥ וּֽזְהָבְךָ֖ לִֽי־ה֑וּא וְנָשֶׁ֧יךָ וּבָנֶ֛יךָ הַטֹּובִ֖ים לִי־הֵֽם׃
4וַיַּ֤עַן מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵל֙ וַיֹּ֔אמֶר כִּדְבָרְךָ֖ אֲדֹנִ֣י הַמֶּ֑לֶךְ לְךָ֥ אֲנִ֖י וְכָל־אֲשֶׁר־לִֽי׃
5וַיָּשֻׁ֨בוּ֙ הַמַּלְאָכִ֔ים וַיֹּ֣אמְר֔וּ כֹּֽה־אָמַ֥ר בֶּן־הֲדַ֖ד לֵאמֹ֑ר כִּֽי־שָׁלַ֤חְתִּי אֵלֶ֨יךָ֙ לֵאמֹ֔ר כַּסְפְּךָ֧ וּזְהָבְךָ֛ וְנָשֶׁ֧יךָ וּבָנֶ֖יךָ לִ֥י תִתֵּֽן׃
6כִּ֣י׀ אִם־כָּעֵ֣ת מָחָ֗ר אֶשְׁלַ֤ח אֶת־עֲבָדַי֙ אֵלֶ֔יךָ וְחִפְּשׂוּ֙ אֶת־בֵּ֣יתְךָ֔ וְאֵ֖ת בָּתֵּ֣י עֲבָדֶ֑יךָ וְהָיָה֙ כָּל־מַחְמַ֣ד עֵינֶ֔יךָ יָשִׂ֥ימוּ בְיָדָ֖ם וְלָקָֽחוּ׃
7וַיִּקְרָ֤א מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵל֙ לְכָל־זִקְנֵ֣י הָאָ֔רֶץ וַיֹּ֨אמֶר֙ דְּעֽוּ־נָ֣א וּרְא֔וּ כִּ֥י רָעָ֖ה זֶ֣ה מְבַקֵּ֑שׁ כִּֽי־שָׁלַ֨ח אֵלַ֜י לְנָשַׁ֤י וּלְבָנַי֙ וּלְכַסְפִּ֣י וְלִזְהָבִ֔י וְלֹ֥א מָנַ֖עְתִּי מִמֶּֽנּוּ׃
8וַיֹּאמְר֥וּ אֵלָ֛יו כָּל־הַזְּקֵנִ֖ים וְכָל־הָעָ֑ם אַל־תִּשְׁמַ֖ע וְלֹ֥וא תֹאבֶֽה׃
9וַיֹּ֜אמֶר לְמַלְאֲכֵ֣י בֶן־הֲדַ֗ד אִמְר֞וּ לַֽאדֹנִ֤י הַמֶּ֨לֶךְ֙ כֹּל֩ אֲשֶׁר־שָׁלַ֨חְתָּ אֶל־עַבְדְּךָ֤ בָרִֽאשֹׁנָה֙ אֶעֱשֶׂ֔ה וְהַדָּבָ֣ר הַזֶּ֔ה לֹ֥א אוּכַ֖ל לַעֲשֹׂ֑ות וַיֵּֽלְכוּ֙ הַמַּלְאָכִ֔ים וַיְשִׁבֻ֖הוּ דָּבָֽר׃
10וַיִּשְׁלַ֤ח אֵלָיו֙ בֶּן־הֲדַ֔ד וַיֹּ֕אמֶר כֹּֽה־יַעֲשׂ֥וּן לִ֛י אֱלֹהִ֖ים וְכֹ֣ה יֹוסִ֑פוּ אִם־יִשְׂפֹּק֙ עֲפַ֣ר שֹׁמְרֹ֔ון לִשְׁעָלִ֕ים לְכָל־הָעָ֖ם אֲשֶׁ֥ר בְּרַגְלָֽי׃
11וַיַּ֤עַן מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵל֙ וַיֹּ֣אמֶר דַּבְּר֔וּ אַל־יִתְהַלֵּ֥ל חֹגֵ֖ר כִּמְפַתֵּֽחַ׃
12וַיְהִ֗י כִּשְׁמֹ֨עַ֙ אֶת־הַדָּבָ֣ר הַזֶּ֔ה וְה֥וּא שֹׁתֶ֛ה ה֥וּא וְהַמְּלָכִ֖ים בַּסֻּכֹּ֑ות וַיֹּ֤אמֶר אֶל־עֲבָדָיו֙ שִׂ֔ימוּ וַיָּשִׂ֖ימוּ עַל־הָעִֽיר׃
13וְהִנֵּ֣ה׀ נָבִ֣יא אֶחָ֗ד נִגַּשׁ֮ אֶל־אַחְאָ֣ב מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵל֒ וַיֹּ֗אמֶר כֹּ֚ה אָמַ֣ר יְהוָ֔ה הְֽרָאִ֔יתָ אֵ֛ת כָּל־הֶהָמֹ֥ון הַגָּדֹ֖ול הַזֶּ֑ה הִנְנִ֨י נֹתְנֹ֤ו בְיָֽדְךָ֙ הַיֹּ֔ום וְיָדַעְתָּ֖ כִּֽי־אֲנִ֥י יְהוָֽה׃
14וַיֹּ֤אמֶר אַחְאָב֙ בְּמִ֔י וַיֹּ֨אמֶר֙ כֹּֽה־אָמַ֣ר יְהוָ֔ה בְּנַעֲרֵ֖י שָׂרֵ֣י הַמְּדִינֹ֑ות וַיֹּ֛אמֶר מִֽי־יֶאְסֹ֥ר הַמִּלְחָמָ֖ה וַיֹּ֥אמֶר אָֽתָּה׃
15וַיִּפְקֹ֗ד אֶֽת־נַעֲרֵי֙ שָׂרֵ֣י הַמְּדִינֹ֔ות וַיִּהְי֕וּ מָאתַ֖יִם שְׁנַ֣יִם וּשְׁלֹשִׁ֑ים וְאַחֲרֵיהֶ֗ם פָּקַ֧ד אֶת־כָּל־הָעָ֛ם כָּל־בְּנֵ֥י יִשְׂרָאֵ֖ל שִׁבְעַ֥ת אֲלָפִֽים׃
16וַיֵּצְא֖וּ בַּֽצָּהֳרָ֑יִם וּבֶן־הֲדַד֩ שֹׁתֶ֨ה שִׁכֹּ֜ור בַּסֻּכֹּ֗ות ה֧וּא וְהַמְּלָכִ֛ים שְׁלֹשִֽׁים־וּשְׁנַ֥יִם מֶ֖לֶךְ עֹזֵ֥ר אֹתֹֽו׃
17וַיֵּצְא֗וּ נַעֲרֵ֛י שָׂרֵ֥י הַמְּדִינֹ֖ות בָּרִֽאשֹׁנָ֑ה וַיִּשְׁלַ֣ח בֶּן־הֲדַ֗ד וַיַּגִּ֤ידוּ לֹו֙ לֵאמֹ֔ר אֲנָשִׁ֕ים יָצְא֖וּ מִשֹּׁמְרֹֽון׃
18וַיֹּ֛אמֶר אִם־לְשָׁלֹ֥ום יָצָ֖אוּ תִּפְשׂ֣וּם חַיִּ֑ים וְאִ֧ם לְמִלְחָמָ֛ה יָצָ֖אוּ חַיִּ֥ים תִּפְשֽׂוּם׃
19וְאֵ֨לֶּה֙ יָצְא֣וּ מִן־הָעִ֔יר נַעֲרֵ֖י שָׂרֵ֣י הַמְּדִינֹ֑ות וְהַחַ֖יִל אֲשֶׁ֥ר אַחֲרֵיהֶֽם׃
20וַיַּכּוּ֙ אִ֣ישׁ אִישֹׁ֔ו וַיָּנֻ֣סוּ אֲרָ֔ם וַֽיִּרְדְּפֵ֖ם יִשְׂרָאֵ֑ל וַיִּמָּלֵ֗ט בֶּן־הֲדַד֙ מֶ֣לֶךְ אֲרָ֔ם עַל־ס֖וּס וּפָרָשִֽׁים׃
21וַיֵּצֵא֙ מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל וַיַּ֥ךְ אֶת־הַסּ֖וּס וְאֶת־הָרָ֑כֶב וְהִכָּ֥ה בַאֲרָ֖ם מַכָּ֥ה גְדֹולָֽה׃
22וַיִּגַּ֤שׁ הַנָּבִיא֙ אֶל־מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל וַיֹּ֤אמֶר לֹו֙ לֵ֣ךְ הִתְחַזַּ֔ק וְדַ֥ע וּרְאֵ֖ה אֵ֣ת אֲשֶֽׁר־תַּעֲשֶׂ֑ה כִּ֚י לִתְשׁוּבַ֣ת הַשָּׁנָ֔ה מֶ֥לֶךְ אֲרָ֖ם עֹלֶ֥ה עָלֶֽיךָ׃ ס
23וְעַבְדֵ֨י מֶֽלֶךְ־אֲרָ֜ם אָמְר֣וּ אֵלָ֗יו אֱלֹהֵ֤י הָרִים֙ אֱלֹ֣הֵיהֶ֔ם עַל־כֵּ֖ן חָזְק֣וּ מִמֶּ֑נּוּ וְאוּלָ֗ם נִלָּחֵ֤ם אִתָּם֙ בַּמִּישֹׁ֔ור אִם־לֹ֥א נֶחֱזַ֖ק מֵהֶֽם׃
24וְאֶת־הַדָּבָ֥ר הַזֶּ֖ה עֲשֵׂ֑ה הָסֵ֤ר הַמְּלָכִים֙ אִ֣ישׁ מִמְּקֹמֹ֔ו וְשִׂ֥ים פַּחֹ֖ות תַּחְתֵּיהֶֽם׃
25וְאַתָּ֣ה תִֽמְנֶה־לְךָ֣׀ חַ֡יִל כַּחַיִל֩ הַנֹּפֵ֨ל מֵאֹותָ֜ךְ וְס֣וּס כַּסּ֣וּס׀ וְרֶ֣כֶב כָּרֶ֗כֶב וְנִֽלָּחֲמָ֤ה אֹותָם֙ בַּמִּישֹׁ֔ור אִם־לֹ֥א נֶחֱזַ֖ק מֵהֶ֑ם וַיִּשְׁמַ֥ע לְקֹלָ֖ם וַיַּ֥עַשׂ כֵּֽן׃ פ
26וַֽיְהִי֙ לִתְשׁוּבַ֣ת הַשָּׁנָ֔ה וַיִּפְקֹ֥ד בֶּן־הֲדַ֖ד אֶת־אֲרָ֑ם וַיַּ֣עַל אֲפֵ֔קָה לַמִּלְחָמָ֖ה עִם־יִשְׂרָאֵֽל׃
27וּבְנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֗ל הָתְפָּקְדוּ֙ וְכָלְכְּל֔וּ וַיֵּלְכ֖וּ לִקְרָאתָ֑ם וַיַּחֲנ֨וּ בְנֵֽי־יִשְׂרָאֵ֜ל נֶגְדָּ֗ם כִּשְׁנֵי֙ חֲשִׂפֵ֣י עִזִּ֔ים וַאֲרָ֖ם מִלְא֥וּ אֶת־הָאָֽרֶץ׃
28וַיִּגַּ֞שׁ אִ֣ישׁ הָאֱלֹהִ֗ים וַיֹּאמֶר֮ אֶל־מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵל֒ וַיֹּ֜אמֶר כֹּֽה־אָמַ֣ר יְהוָ֗ה יַ֠עַן אֲשֶׁ֨ר אָמְר֤וּ אֲרָם֙ אֱלֹהֵ֤י הָרִים֙ יְהוָ֔ה וְלֹֽא־אֱלֹהֵ֥י עֲמָקִ֖ים ה֑וּא וְ֠נָתַתִּי אֶת־כָּל־הֶהָמֹ֨ון הַגָּ֤דֹול הַזֶּה֙ בְּיָדֶ֔ךָ וִֽידַעְתֶּ֖ם כִּֽי־אֲנִ֥י יְהוָֽה׃
29וַֽיַּחֲנ֧וּ אֵ֦לֶּה נֹ֥כַח אֵ֖לֶּה שִׁבְעַ֣ת יָמִ֑ים וַיְהִ֣י׀ בַּיֹּ֣ום הַשְּׁבִיעִ֗י וַתִּקְרַב֙ הַמִּלְחָמָ֔ה וַיַּכּ֨וּ בְנֵֽי־יִשְׂרָאֵ֧ל אֶת־אֲרָ֛ם מֵאָה־אֶ֥לֶף רַגְלִ֖י בְּיֹ֥ום אֶחָֽד׃
30וַיָּנֻ֨סוּ הַנֹּותָרִ֥ים׀ אֲפֵקָה֮ אֶל־הָעִיר֒ וַתִּפֹּל֙ הַחֹומָ֔ה עַל־עֶשְׂרִ֨ים וְשִׁבְעָ֥ה אֶ֛לֶף אִ֖ישׁ הַנֹּותָרִ֑ים וּבֶן־הֲדַ֣ד נָ֔ס וַיָּבֹ֥א אֶל־הָעִ֖יר חֶ֥דֶר בְּחָֽדֶר׃ ס
31וַיֹּאמְר֣וּ אֵלָיו֮ עֲבָדָיו֒ הִנֵּֽה־נָ֣א שָׁמַ֔עְנוּ כִּ֗י מַלְכֵי֙ בֵּ֣ית יִשְׂרָאֵ֔ל כִּֽי־מַלְכֵ֥י חֶ֖סֶד הֵ֑ם נָשִׂ֣ימָה נָּא֩ שַׂקִּ֨ים בְּמָתְנֵ֜ינוּ וַחֲבָלִ֣ים בְּרֹאשֵׁ֗נוּ וְנֵצֵא֙ אֶל־מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל אוּלַ֖י יְחַיֶּ֥ה אֶת־נַפְשֶֽׁךָ׃
32וַיַּחְגְּרוּ֩ שַׂקִּ֨ים בְּמָתְנֵיהֶ֜ם וַחֲבָלִ֣ים בְּרָאשֵׁיהֶ֗ם וַיָּבֹ֨אוּ֙ אֶל־מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל וַיֹּ֣אמְר֔וּ עַבְדְּךָ֧ בֶן־הֲדַ֛ד אָמַ֖ר תְּחִֽי־נָ֣א נַפְשִׁ֑י וַיֹּ֛אמֶר הַעֹודֶ֥נּוּ חַ֖י אָחִ֥י הֽוּא׃
33וְהָאֲנָשִׁים֩ יְנַחֲשׁ֨וּ וַֽיְמַהֲר֜וּ וַיַּחְלְט֣וּ הֲמִמֶּ֗נּוּ וַיֹּֽאמְרוּ֙ אָחִ֣יךָ בֶן־הֲדַ֔ד וַיֹּ֖אמֶר בֹּ֣אוּ קָחֻ֑הוּ וַיֵּצֵ֤א אֵלָיו֙ בֶּן־הֲדַ֔ד וַֽיַּעֲלֵ֖הוּ עַל־הַמֶּרְכָּבָֽה׃
34וַיֹּ֣אמֶר אֵלָ֡יו הֶעָרִ֣ים אֲשֶׁר־לָֽקַח־אָבִי֩ מֵאֵ֨ת אָבִ֜יךָ אָשִׁ֗יב וְ֠חוּצֹות תָּשִׂ֨ים לְךָ֤ בְדַמֶּ֨שֶׂק֙ כַּאֲשֶׁר־שָׂ֤ם אָבִי֙ בְּשֹׁ֣מְרֹ֔ון וַאֲנִ֖י בַּבְּרִ֣ית אֲשַׁלְּחֶ֑ךָּ וַיִּכְרָת־לֹ֥ו בְרִ֖ית וַֽיְשַׁלְּחֵֽהוּ׃ ס
35וְאִ֨ישׁ אֶחָ֜ד מִבְּנֵ֣י הַנְּבִיאִ֗ים אָמַ֧ר אֶל־רֵעֵ֛הוּ בִּדְבַ֥ר יְהוָ֖ה הַכֵּ֣ינִי נָ֑א וַיְמָאֵ֥ן הָאִ֖ישׁ לְהַכֹּתֹֽו׃
36וַיֹּ֣אמֶר לֹ֗ו יַ֚עַן אֲשֶׁ֤ר לֹֽא־שָׁמַ֨עְתָּ֙ בְּקֹ֣ול יְהוָ֔ה הִנְּךָ֤ הֹולֵךְ֙ מֵֽאִתִּ֔י וְהִכְּךָ֖ הָאַרְיֵ֑ה וַיֵּ֨לֶךְ֙ מֵֽאֶצְלֹ֔ו וַיִּמְצָאֵ֥הוּ הָאַרְיֵ֖ה וַיַּכֵּֽהוּ׃
37וַיִּמְצָא֙ אִ֣ישׁ אַחֵ֔ר וַיֹּ֖אמֶר הַכֵּ֣ינִי נָ֑א וַיַּכֵּ֥הוּ הָאִ֖ישׁ הַכֵּ֥ה וּפָצֹֽעַ׃
38וַיֵּ֨לֶךְ֙ הַנָּבִ֔יא וַיַּעֲמֹ֥ד לַמֶּ֖לֶךְ עַל־הַדָּ֑רֶךְ וַיִּתְחַפֵּ֥שׂ בָּאֲפֵ֖ר עַל־עֵינָֽיו׃
39וַיְהִ֤י הַמֶּ֨לֶךְ֙ עֹבֵ֔ר וְה֖וּא צָעַ֣ק אֶל־הַמֶּ֑לֶךְ וַיֹּ֜אמֶר עַבְדְּךָ֣׀ יָצָ֣א בְקֶֽרֶב־הַמִּלְחָמָ֗ה וְהִנֵּֽה־אִ֨ישׁ סָ֜ר וַיָּבֵ֧א אֵלַ֣י אִ֗ישׁ וַיֹּ֨אמֶר֙ שְׁמֹר֙ אֶת־הָאִ֣ישׁ הַזֶּ֔ה אִם־הִפָּקֵד֙ יִפָּקֵ֔ד וְהָיְתָ֤ה נַפְשְׁךָ֙ תַּ֣חַת נַפְשֹׁ֔ו אֹ֥ו כִכַּר־כֶּ֖סֶף תִּשְׁקֹֽול׃
40וַיְהִ֣י עַבְדְּךָ֗ עֹשֵׂ֥ה הֵ֛נָּה וָהֵ֖נָּה וְה֣וּא אֵינֶ֑נּוּ וַיֹּ֨אמֶר אֵלָ֧יו מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֛ל כֵּ֥ן מִשְׁפָּטֶ֖ךָ אַתָּ֥ה חָרָֽצְתָּ׃
41וַיְמַהֵ֕ר וַיָּ֨סַר֙ אֶת־הָ֣אֲפֵ֔ר מֵעַל עֵינָ֑יו וַיַּכֵּ֤ר אֹתֹו֙ מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל כִּ֥י מֵֽהַנְּבִאִ֖ים הֽוּא׃
42וַיֹּ֣אמֶר אֵלָ֗יו כֹּ֚ה אָמַ֣ר יְהוָ֔ה יַ֛עַן שִׁלַּ֥חְתָּ אֶת־אִישׁ־חֶרְמִ֖י מִיָּ֑ד וְהָיְתָ֤ה נַפְשְׁךָ֙ תַּ֣חַת נַפְשֹׁ֔ו וְעַמְּךָ֖ תַּ֥חַת עַמֹּֽו׃
43וַיֵּ֧לֶךְ מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֛ל עַל־בֵּיתֹ֖ו סַ֣ר וְזָעֵ֑ף וַיָּבֹ֖א שֹׁמְרֹֽונָה׃ פ
Naboti alahira okuhâna olukoma lwage
1Abami 21 |
1 Lolagi oku byabire enyuma ly’aho: Naboti w’e Yizreeli àgwerhe olukoma lw’emizabibu aha burhambi bw’oburhwali bwa Ahabu, mwami w’e Samariya. 2 Ahabu anacibwira Naboti erhi: «Ompe olukoma lwawe, nahingamwo enshogo bulya luyegire enyumpa yani, naluhinganula n’olwinja kulu sha, n’akaba olonzize, nakuhà erhi kwo ensaranga lunakwanine.» 3 Naboti anacishuza mwami, erhi: «Nanga! Nyakasane ananyirha erhi nakahâna akasha mbala k’ababusi bani.»
4 Ahabu aja omu mwage n’omutula haguma n’omungo munene bwenêne erhi akola kanwa ka Naboti w’e Yizreeli karhuma bulya amaderha erhi: «Ntakakuha akashambala k’ababusi bani». Anacija aha ncingo agwishira anacifunika obusu, arhanacilyaga. 5 Mukâge Yezabeli anacimujaho, amubwira, erhi: «Mutula muci gukuli omu murhima gurhumire orhalya?» 6 Anacimushuza, erhi: «Nashambalaga na Naboti w’e Yizreeli, namamubwira nti: «Ompe olu lukoma lwawe lw’emizabitu nkugulire lwo, n’akaba kwo osimire, rhukâbanwe nkuhe olundi lukoma lw’emizabibu». Ci yehe amaderha, erhi: «Ntankakuha olukoma lwani lw’emizabibu.» 7 Mukâge Yezabeli anacimushuza, erhi: «K’erhi we onaligi mwami orhegesire Israheli obwo? Zûka olye n’omurhima gwawe gurhulule, niene nakuha olwo lukoma lw’emizabibu lwa Naboti w’e Yizreeli.»
Naboti afa oku lukoma lwage. Yezabeli amujîra irhigi
8 Nyamukazi anaciyandika amaruba okw’izîno lya Ahabu, ahira kwo n’akashe ka mwami, arhuma agôla mamba emwa abarhambo n’abagula bali lugo luguma na Naboti. 9 Muli agôla mamba, nyamukazi ali ayandisiremwo erhi: 10 « Embere zage muhebeyo bantu babirhi bayish’ihamiriza baderhe » , mpu: «Wa jacire Nyamuzinda na mwami!» Buzinda bw’aho, mwanamulerha emuhanda, mumubande amabuye, afe!»
11 Abantu b’omu lugo lwa Naboti haguma n’abarhambo n’abagula banaciji ra nka kulya Yezabeli anabarhumaga, kulya kwali kuyandisirwe omu mamba abarhumiraga. 12 Banacilalika okucishalisa, Naboti bamulerha embere z’olubaga. 13Balya balume babirhi banaciyîsha, bayîmanga embere zage, banacihamiriza obunywesi kuli Naboti embere z’olubaga, baderha erhi: «Naboti ajacîre Nyamuzinda na mwami!» 14 Banacirhuma emunda Yezabeli ali mpu: «Naboti anabanzirwe amabuye, anafa!» 15 Erhi Yezabeli ayumva oku Naboti anabanzirwe amabuye, anafîre, abwira Ahabu, erhi: «Kanyagya oyanke olukoma lwa Naboti w’e Yizreeli owalahiraga mpu arhankaluguza nsaranga bulya Naboti arhacirimwo omûka, bulya anafîre.» 16 Erhi Ahabu ayumva oku Naboti anafîre, ayîmuka abungulukira ebwa lulya lukoma lwa Naboti w’e Yizreeli aluyîmamwo.
Eliya ayâlagaza obuhane bwa Nyamuzinda kuli Ahabu
17 Okuhandi, akanwa ka Nyakasane kanacirhindakwo Eliya w’e Tishibiti erhi: 18 «Kanya oyandagale emwa Ahabu, mwami w’Israheli e Samariya. Yôla oli omu lukoma lwa Naboti mpu alunyage.» 19 Ogend’imubwira, erhi: «Kanwa ka Nyakasane erhi: K’orhanizire wanashokôla! Co cirhumire, kanwa ka Nya kasane, erhi: Ahôla ebibwa byamîmiraga omuko gwa Naboti ho byâmîmira omuko gwawe.» 20 Ahabu anacibwira Eliya, erhi: «Neci wamanangwasagya bu lya wani mushombanyi wani!» Eliya, erhi: Namakugwasa bulya waciguzize ene ojira okugalugalu embere za Nyakasane. 21 Lola oku nkola nahira obuhanya kuli we: Nakuherêrekeza, namalîra abalume b’omu mulala gwa Ahabu, omujâ n’orhali ye omu Israheli. 22 Nakolera enyumpa yawe nk’oku nakolire enyumpa ya Yerobwami, mugala wa Nebati n’eya Basha mugala wa Ahiya bulya wazusi ze oburhe bwani wanarhuma Israheli agoma. 23 (Kuli Yezabeli, Nyakasane anaciderha erhi: «Ebibwa byalîra Yezabeli omu lukoma lwa Yizreeli.») 24 Omuntu w’omu mwa Ahabu wankafîra omu mpinga alibwe n’enyunyiz’emalunga.»
25 Harhacîbonekanaga omuntu osirahire aka Ahabu wacihemulaga omu kugomera Nyakasane erhi mashumi ga mukâge garhuma. 26 Akola amaligo garhankaderhwa, akarherekêra abazimu nka kulya Abamoniti Nyakasane akungushaga embere za bene Israheli, bakag’ijira.
Obuciyunjuze bwa Ahabu
27 Erhi Ahabu ayumva ebinwa bya Eliya, asharhula emyambalo yage, acihundikira sunzu, acishalisa, akalâla muli olya sunzu, anakagenda ayûbiza. 28 Akanwa ka Nyakasane kanacirhindakwo Eliya w’e Tishibiti erhi: 29 «K’o bwine oku Ahabu anacirhôhize embere zani? Bulya amacirhôhya embere zani, obwôla buhanya burhaciyîshe anacibamwo omûka, ci hano omugala ayîma lyo obuhanya bwayîshira enyumpa yage.
BHS 1Kings
21
1וַיְהִ֗י אַחַר֙ הַדְּבָרִ֣ים הָאֵ֔לֶּה כֶּ֧רֶם הָיָ֛ה לְנָבֹ֥ות הַיִּזְרְעֵאלִ֖י אֲשֶׁ֣ר בְּיִזְרְעֶ֑אל אֵ֚צֶל הֵיכַ֣ל אַחְאָ֔ב מֶ֖לֶךְ שֹׁמְרֹֽון׃
2וַיְדַבֵּ֣ר אַחְאָ֣ב אֶל־נָבֹ֣ות׀ לֵאמֹר֩׀ תְּנָה־לִּ֨י אֶֽת־כַּרְמְךָ֜ וִֽיהִי־לִ֣י לְגַן־יָרָ֗ק כִּ֣י ה֤וּא קָרֹוב֙ אֵ֣צֶל בֵּיתִ֔י וְאֶתְּנָ֤ה לְךָ֙ תַּחְתָּ֔יו כֶּ֖רֶם טֹ֣וב מִמֶּ֑נּוּ אִ֚ם טֹ֣וב בְּעֵינֶ֔יךָ אֶתְּנָה־לְךָ֥ כֶ֖סֶף מְחִ֥יר זֶֽה׃
3וַיֹּ֥אמֶר נָבֹ֖ות אֶל־אַחְאָ֑ב חָלִ֤ילָה לִּי֙ מֵֽיהוָ֔ה מִתִּתִּ֛י אֶת־נַחֲלַ֥ת אֲבֹתַ֖י לָֽךְ׃
4וַיָּבֹא֩ אַחְאָ֨ב אֶל־בֵּיתֹ֜ו סַ֣ר וְזָעֵ֗ף עַל־הַדָּבָר֙ אֲשֶׁר־דִּבֶּ֣ר אֵלָ֗יו נָבֹות֙ הַיִּזְרְעֵאלִ֔י וַיֹּ֕אמֶר לֹֽא־אֶתֵּ֥ן לְךָ֖ אֶת־נַחֲלַ֣ת אֲבֹותָ֑י וַיִּשְׁכַּב֙ עַל־מִטָּתֹ֔ו וַיַּסֵּ֥ב אֶת־פָּנָ֖יו וְלֹֽא־אָ֥כַל לָֽחֶם׃
5וַתָּבֹ֥א אֵלָ֖יו אִיזֶ֣בֶל אִשְׁתֹּ֑ו וַתְּדַבֵּ֣ר אֵלָ֗יו מַה־זֶּה֙ רוּחֲךָ֣ סָרָ֔ה וְאֵינְךָ֖ אֹכֵ֥ל לָֽחֶם׃
6וַיְדַבֵּ֣ר אֵלֶ֗יהָ כִּֽי־אֲ֠דַבֵּר אֶל־נָבֹ֨ות הַיִּזְרְעֵאלִ֜י וָאֹ֣מַר לֹ֗ו תְּנָה־לִּ֤י אֶֽת־כַּרְמְךָ֙ בְּכֶ֔סֶף אֹ֚ו אִם־חָפֵ֣ץ אַתָּ֔ה אֶתְּנָה־לְךָ֥ כֶ֖רֶם תַּחְתָּ֑יו וַיֹּ֕אמֶר לֹֽא־אֶתֵּ֥ן לְךָ֖ אֶת־כַּרְמִֽי׃
7וַתֹּ֤אמֶר אֵלָיו֙ אִיזֶ֣בֶל אִשְׁתֹּ֔ו אַתָּ֕ה עַתָּ֛ה תַּעֲשֶׂ֥ה מְלוּכָ֖ה עַל־יִשְׂרָאֵ֑ל ק֤וּם אֱכָל־לֶ֨חֶם֙ וְיִטַ֣ב לִבֶּ֔ךָ אֲנִי֙ אֶתֵּ֣ן לְךָ֔ אֶת־כֶּ֖רֶם נָבֹ֥ות הַיִּזְרְעֵאלִֽי׃
8וַתִּכְתֹּ֤ב סְפָרִים֙ בְּשֵׁ֣ם אַחְאָ֔ב וַתַּחְתֹּ֖ם בְּחֹתָמֹ֑ו וַתִּשְׁלַ֣ח הַסְפָרִים אֶל־הַזְקֵנִ֤ים וְאֶל־הַֽחֹרִים֙ אֲשֶׁ֣ר בְּעִירֹ֔ו הַיֹּשְׁבִ֖ים אֶת־נָבֹֽות׃
9וַתִּכְתֹּ֥ב בַּסְּפָרִ֖ים לֵאמֹ֑ר קִֽרְאוּ־צֹ֔ום וְהֹושִׁ֥יבוּ אֶת־נָבֹ֖ות בְּרֹ֥אשׁ הָעָֽם׃
10וְ֠הֹושִׁיבוּ שְׁנַ֨יִם אֲנָשִׁ֥ים בְּנֵֽי־בְלִיַּעַל֮ נֶגְדֹּו֒ וִיעִדֻ֣הוּ לֵאמֹ֔ר בֵּרַ֥כְתָּ אֱלֹהִ֖ים וָמֶ֑לֶךְ וְהֹוצִיאֻ֥הוּ וְסִקְלֻ֖הוּ וְיָמֹֽת׃
11וַיַּעֲשׂוּ֩ אַנְשֵׁ֨י עִירֹ֜ו הַזְּקֵנִ֣ים וְהַחֹרִ֗ים אֲשֶׁ֤ר הַיֹּֽשְׁבִים֙ בְּעִירֹ֔ו כַּאֲשֶׁ֛ר שָׁלְחָ֥ה אֲלֵיהֶ֖ם אִיזָ֑בֶל כַּאֲשֶׁ֤ר כָּתוּב֙ בַּסְּפָרִ֔ים אֲשֶׁ֥ר שָׁלְחָ֖ה אֲלֵיהֶֽם׃
12קָרְא֖וּ צֹ֑ום וְהֹשִׁ֥יבוּ אֶת־נָבֹ֖ות בְּרֹ֥אשׁ הָעָֽם׃
13וַ֠יָּבֹאוּ שְׁנֵ֨י הָאֲנָשִׁ֥ים בְּנֵֽי־בְלִיַּעַל֮ וַיֵּשְׁב֣וּ נֶגְדֹּו֒ וַיְעִדֻהוּ֩ אַנְשֵׁ֨י הַבְּלִיַּ֜עַל אֶת־נָבֹ֗ות נֶ֤גֶד הָעָם֙ לֵאמֹ֔ר בֵּרַ֥ךְ נָבֹ֛ות אֱלֹהִ֖ים וָמֶ֑לֶךְ וַיֹּצִאֻ֨הוּ֙ מִח֣וּץ לָעִ֔יר וַיִּסְקְלֻ֥הוּ בָאֲבָנִ֖ים וַיָּמֹֽת׃
14וַֽיִּשְׁלְח֖וּ אֶל־אִיזֶ֣בֶל לֵאמֹ֑ר סֻקַּ֥ל נָבֹ֖ות וַיָּמֹֽת׃
15וַֽיְהִי֙ כִּשְׁמֹ֣עַ אִיזֶ֔בֶל כִּֽי־סֻקַּ֥ל נָבֹ֖ות וַיָּמֹ֑ת וַתֹּ֨אמֶר אִיזֶ֜בֶל אֶל־אַחְאָ֗ב ק֣וּם רֵ֞שׁ אֶת־כֶּ֣רֶם׀ נָבֹ֣ות הַיִּזְרְעֵאלִ֗י אֲשֶׁ֤ר מֵאֵן֙ לָתֶת־לְךָ֣ בְכֶ֔סֶף כִּ֣י אֵ֥ין נָבֹ֛ות חַ֖י כִּי־מֵֽת׃
16וַיְהִ֛י כִּשְׁמֹ֥עַ אַחְאָ֖ב כִּ֣י מֵ֣ת נָבֹ֑ות וַיָּ֣קָם אַחְאָ֗ב לָרֶ֛דֶת אֶל־כֶּ֛רֶם נָבֹ֥ות הַיִּזְרְעֵאלִ֖י לְרִשְׁתֹּֽו׃ ס
17וַיְהִי֙ דְּבַר־יְהוָ֔ה אֶל־אֵלִיָּ֥הוּ הַתִּשְׁבִּ֖י לֵאמֹֽר׃
18ק֣וּם רֵ֗ד לִקְרַ֛את אַחְאָ֥ב מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֖ל אֲשֶׁ֣ר בְּשֹׁמְרֹ֑ון הִנֵּה֙ בְּכֶ֣רֶם נָבֹ֔ות אֲשֶׁר־יָ֥רַד שָׁ֖ם לְרִשְׁתֹּֽו׃
19וְדִבַּרְתָּ֨ אֵלָ֜יו לֵאמֹ֗ר כֹּ֚ה אָמַ֣ר יְהוָ֔ה הֲרָצַ֖חְתָּ וְגַם־יָרָ֑שְׁתָּ וְדִבַּרְתָּ֨ אֵלָ֜יו לֵאמֹ֗ר כֹּ֚ה אָמַ֣ר יְהוָ֔ה בִּמְקֹ֗ום אֲשֶׁ֨ר לָקְק֤וּ הַכְּלָבִים֙ אֶת־דַּ֣ם נָבֹ֔ות יָלֹ֧קּוּ הַכְּלָבִ֛ים אֶת־דָּמְךָ֖ גַּם־אָֽתָּה׃
20וַיֹּ֤אמֶר אַחְאָב֙ אֶל־אֵ֣לִיָּ֔הוּ הַֽמְצָאתַ֖נִי אֹיְבִ֑י וַיֹּ֣אמֶר מָצָ֔אתִי יַ֚עַן הִתְמַכֶּרְךָ֔ לַעֲשֹׂ֥ות הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֥י יְהוָֽה׃
21הִנְנִ֨י מֵבִי אֵלֶ֨יךָ֙ רָעָ֔ה וּבִעַרְתִּ֖י אַחֲרֶ֑יךָ וְהִכְרַתִּ֤י לְאַחְאָב֙ מַשְׁתִּ֣ין בְּקִ֔יר וְעָצ֥וּר וְעָז֖וּב בְּיִשְׂרָאֵֽל׃
22וְנָתַתִּ֣י אֶת־בֵּיתְךָ֗ כְּבֵית֙ יָרָבְעָ֣ם בֶּן־נְבָ֔ט וּכְבֵ֖ית בַּעְשָׁ֣א בֶן־אֲחִיָּ֑ה אֶל־הַכַּ֨עַס֙ אֲשֶׁ֣ר הִכְעַ֔סְתָּ וַֽתַּחֲטִ֖א אֶת־יִשְׂרָאֵֽל׃
23וְגַ֨ם־לְאִיזֶ֔בֶל דִּבֶּ֥ר יְהוָ֖ה לֵאמֹ֑ר הַכְּלָבִ֛ים יֹאכְל֥וּ אֶת־אִיזֶ֖בֶל בְּחֵ֥ל יִזְרְעֶֽאל׃
24הַמֵּ֤ת לְאַחְאָב֙ בָּעִ֔יר יֹאכְל֖וּ הַכְּלָבִ֑ים וְהַמֵּת֙ בַּשָּׂדֶ֔ה יֹאכְל֖וּ עֹ֥וף הַשָּׁמָֽיִם׃
25רַ֚ק לֹֽא־הָיָ֣ה כְאַחְאָ֔ב אֲשֶׁ֣ר הִתְמַכֵּ֔ר לַעֲשֹׂ֥ות הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה אֲשֶׁר־הֵסַ֥תָּה אֹתֹ֖ו אִיזֶ֥בֶל אִשְׁתֹּֽו׃
26וַיַּתְעֵ֣ב מְאֹ֔ד לָלֶ֖כֶת אַחֲרֵ֣י הַגִּלֻּלִ֑ים כְּכֹל֙ אֲשֶׁ֣ר עָשׂ֣וּ הָאֱמֹרִ֔י אֲשֶׁר֙ הֹורִ֣ישׁ יְהוָ֔ה מִפְּנֵ֖י בְּנֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃ ס
27וַיְהִי֩ כִשְׁמֹ֨עַ אַחְאָ֜ב אֶת־הַדְּבָרִ֤ים הָאֵ֨לֶּה֙ וַיִּקְרַ֣ע בְּגָדָ֔יו וַיָּֽשֶׂם־שַׂ֥ק עַל־בְּשָׂרֹ֖ו וַיָּצֹ֑ום וַיִּשְׁכַּ֣ב בַּשָּׂ֔ק וַיְהַלֵּ֖ךְ אַֽט׃ ס
28וַֽיְהִי֙ דְּבַר־יְהוָ֔ה אֶל־אֵלִיָּ֥הוּ הַתִּשְׁבִּ֖י לֵאמֹֽר׃
29הֲֽרָאִ֔יתָ כִּֽי־נִכְנַ֥ע אַחְאָ֖ב מִלְּפָנָ֑י יַ֜עַן כִּֽי־נִכְנַ֣ע מִפָּנַ֗י לֹֽא־אָבִי הָֽרָעָה֙ בְּיָמָ֔יו בִּימֵ֣י בְנֹ֔ו אָבִ֥יא הָרָעָ֖ה עַל־בֵּיתֹֽו׃
Ahabu na Yozafati oku matabâro
1 Abami 22 |
1 Abantu barhang’ihumûka myaka isharhu, nta ntambala yazûsire ekarhî ka abanya-Siriya na bene Israheli. 2 Omu mwaka gwa kasharhu, Yozafati, mwami w’e Yuda abungulukira emwa mwami w’e Israheli. 3 Omwami w’I sraheli anacibwira abarhambo bage erhi: «Ka murhayishi oku Ramoti w’omu Gileyadi abà wirhu? Ci ntaco rhujirage lyo rhumuyôkola omu maboko ga mwami Aramu. 4 Anacidôsa Yozafati erhi: «Ka rhwarhabalira rhweshi e Ramoti omu Gileyadi?» Yozafati anacishuza omwami w’Israheli erhi: «Onkolese nk’oku wene wankacîkolesa, okolese olubaga lwani nk’oku wankakolesa olubaga lwawe, n’ebiterusi byani nka biterusi byawe.»
5 Yozafati anacibwira omwami w’Israheli erhi: «Nkuhunyire orhag’igend’idôsa buno akanwa ka Nyakasane. 6 Omwami w’Israheli anacihamagala abalêbi bali bahisire hofi magana ani, anacibabwira erhi: «Ka ngend’itula enta mbala e Ramoti omu Gileyadi erhi ndeke!» Banacishuza mpu: «Osôke na Nyamuzinda ahira olwôla lugo omu nfune za mwami.» 7 Ci Yozafati aderha, erhi: «K’eno munda erhankaboneka omulêbi wa Nyakasane oyu rhwankahash’idôsa?» 8 Omwami w’Israheli anacishuza Yozafati erhi: Haciri omuntu rhwankahash’idôsa ebya Nyakasane; cikwonene ntahimwa kumushomba bulya arhalêba bintu binja kuli nie, ci ngasi mango bibi byonene. Ye Mikayehu, mugala wa Yimula.» Yozafati anaciderha erhi: Mwami amanye arhaderhaga ntyôla.» 9 Okubundi, omwami w’Israheli anacihamagala mwambali wage mu guma anacimurhuma erhi: Kanya duba oj’ihamagala Mikayehu, mugala wa Yimula.
10 Mwami w’Israheli na Yozafati mwami w’e Yuda, bàl’ibatamire ngasi muguma omu ntebe yage y’obwami, banayambirhe emyambalo yabo y’obwami, bàli batamire aha câno, aha muhango gw’olumvi lwa Samariya; n’abalêbi boshi bakazag’ilêbera embere zabo. 11 Sedekiyasi mugala wa Kenani ali amacitulîkiza amahembe g’ecuma, anaciderha erhi: «Kwo adesire ntyâla: Nyakasane: agâla mahembe go watumirhamwo abanya-Siriya kuhika obamalîre.» 12 N’abalêbi boshi kwo bakazag’ilêba ntyôla omu kuderha mpu: «Sôkera e Ramoti omu Gileyadi ohimane bulya olwo lugo Nyakasane analuhîre mwami!»
Omulêbi Mikeyo aleba oku Ahabu ahimwa
13 Erya ntumwa yajag’ihamagala Mikeyo yanacimubwira erhi: «Lola oku ebinwa bya abalêbi byoshi byahigwire mwami obwinja; akanwa kawe nako kabâge nka akanwa ka ngasi muguma muli bo: ohigule obwinja!» 14 Mikeyo anacishuza, erhi: Alame Nyakasane! Oku Nyakasane akanambwira kwo nakanayish’iderha!» 15 Erhi ahika hofi na mwami, mwami amubwira, erhi: «Mikeyo ka rhuje e Ramoti omu Gileyadi rhugend’ilwa nisi erhi rhuleke? Amushuza, erhi: «Musôkage munahimane bulya Nyakasane ahâna olwo lugo omu maboko ga mwami. 16 Mwami amubwira, erhi: «Kanga nkwanine nkugashe ly’okaz’imbwira eby’okuli oku izîno lya Nyamuzinda?» 17 Omulêbi anacishuza, erhi: «Namabona bene Israheli boshi bashandabanyire oku ntondo nka bibuzi birhagwerhi mungere; na Nyakasane amaderha erhi: Bala bantu barhagwerhi nnawabo; bagaluke n’omurhima ngasi muguma omu mwage.»
18 Omwami w’Israheli anacibwira Yozafati, erhi: «Ka ntakubwizire kwo? Arhandêbera bintu binja ci bibi byonene.» 19 Mikeyo erhi: «Yumvagya akanwa ka Nyakasane: Nabwine Nyakasane atamire oku ntebe yage n’omurhwe gw’e mpingu goshi erhi gumuli eburhambi, ebwa kulyo n’ebwa kumosho. 20Nyaka sane anaciderha, erhi: «Ndi wahabula Ahabu ly’asôkere e Ramoti omu Gileyadi anafire yo?» Bashuza muguma oku, owundi okûla. 21 Okubundi omuzimu anaciyisha anacija embere za Nyakasane anaciderha erhi: Nieki naj’imuhabula. Nyakasane amudôsa, erhi: Kurhi? 22 Ashuza erhi: Nagenda nj’iba muzimu wa bunywesi, omu kanwa k’abalêbi bage boshi. Nyakasane anaciderha, erhi: Wamushumika ciru onamuhirimye, gendaga ojire ntyo. 23 Okolaga obwine oku Nyakasanc anahizire omuzimu mubi omu kanwa k’abâla balêbi bawe. Na Nyakasane anadesire kubi kuli we.»
24 Ci konene Sedekiyasi mugala wa Kenani anaciyegera, anacishûrha Mikeyo, amurhimba oluhi omw’irhama anaciderha erhi: «Ngahigi omuzimu wa Nyakasane antengiremwo abâ w’aganiza?» 25 Mikeyo anacishuza, erhi: «Lola oku wakubona muli olula lusiku lwayisha olu waja wajamwo omu nyumpa ku rhenga omu yindi okola walonza aha wacifulika.» 26 Omwami w’Israheli anaciderha erhi: «Mugwarhe Mikeyo mumuhêkere Amoni, ye murhambo w’olugo, n’emwa Yowasi mugala wa mwami. 27 Ogend’iderha erhi: «Mwami adesire ntyâla: Muhire oyûla muntu omu mpamikwa, munakaz’imulisa n’omugati gw’amalibuko, munakaz’imunywesa n’amîshi g’amalibuko kuhika amango nâshubûka n’omurhûla.» 28 Mikeyo anaciderha, erhi: «Okunali nka wankashubûka n’omurhûla, erhi Nyakasanc arhanadesire muli nie.» Anaciderha erhi: «Muyumve mweshi lubaga.»
Ahabu afira e Ramoti w’omu Gileyadi
29 Mwami w’Israheli boshi na Yozafati mwami w’e Yuda banacisôkera e Ramoti omu Gileyadi. 30 Omwami w’Israheli anacibwira Yozafati erhi: «Nalonza okucîfulika omu kuj’ilwa, nyambale kundikundi, ci wehe oyambale emyambalo yawe.» Omwami w’Israheli acîfulika omu kuyambala kundikundi, bakanya baja oku ntambala. 31 Omwami w’e Siriya ali erhi anahire abarhambo b’engâle zage oku banali makumi asharhu na babirhi eri irhegeko erhi: «Murhahîra mukashimba omurho nisi erhi omukulu ci mushimbc omwami w’lsraheli.» 32 Erhi abarhambo b’engâle babona Yozafati, banaciderha mpu: «Neci ye mwami w’Israheli ôla!» Banacimugorha bakola bamulwisa. Yozafati anacibanda endulu y’okulwa 33 n’erhi balya barhambo b’engâle babona oku arhali ye mwami w’Israheli, banacimuleka.
34 Lero muntu muguma anacilasha omwampi gwage oku muherho gwage mpu agereze, gwanacigwarha mwami halyala empenzi yage erhali hisire. Mwa mi anacibwira omurhumisi wage erhi: «Ntenza omu ntambala namabandwa!35 Olwôla lusiku entambala yaja mwo entemu. Mwami w’Israheli ali ayîmanzire omu ngâle ah’ishiriza lya abanya-Siriya kuhika bijingo anafa ebyôla bijingo; omuko gw’ecibande cage gwabulajikira omwôla ndalâlâ y’engâle. 30 Erhi izûba lizika olubi lwanacizûka omu cihando: Ngasi muntu omu cishagala cage, ngasi muntu omu cihugo cage bulya mwami anafire!» 37 Bajogonjera e Samariya,banacibisha mwami aha Samariya. 38 Erhi bakola badwirhe bashuka engâle, omu ciyanja c’aha Samariya ebibwa byayisha byakaz’imima gulya muko n’embaraga zacishukiramwo nka kulya akanwa ka Nyamubâho kanali kadesire.
Okuhwa kw’obwami bwa Ahabu
39 Ngasi bindi biyerekire ebijiro by’Ahabu, ebi akozire, enyumpa y’ihembe ayûbakaga, emirundu ayûbasire k’ebyôla byoshi birhali biyandike omu citabu c’Empiriri z’abami b’Israheli. 40 Ahabu acihengeka aha burhambi bwa b’ishe n’omugala Okoziyasi ayîma ahali hage.
Olwa Yozafati omu Yuda (870-848)
41 Yozafati, mugala w’Asa aba mwami omu Yuda erhi Ahabu ajira myaka ini ali mwami omu Israheli. 42 Yozafati ali akola agwerhe myaka makumi asharhu n’irhanu erhi abâ mwami, ayîma yindi myaka makumi abirhi n’irhanuomu Yeruzalemu. Nnina ye wali Azuba. mwali wa Shihi. 43 Ashimba loshi enjira y’îshe Asa, arhanayirhengagamwo akaz’iyôrha ajira okushinganin omu masu ga Nyakasane. 44 Ci kwonene arhahash’igikûla empiriri z’ahantu h’enyanya omu rhurhondo, olubaga lwacikazag’igend’ihêrera oku ntondo n’okugend’itumbûkiza yo enshangi. 45 Yozafati alama n’omurhûla boshi n’omwami w’Israheli.
46 Eyindi myanzi esigire y’ebijiro bya Yozafati, ngasi oku anahimaga koshi, entambala atuzire, k’ebyôla byoshi birhali biyandike omu citabu c’Empiriri z’abami b’e Yuda? 47 Arhenza obworhere bw’oburhazi omu cihugo n’obw’embaraga bwacibagamwo amango g’îshe Asa. 48 Agôla mango nta mwami wàbaga aha Edomu, ci musirika wa mwami wabaga ho yene. 49 Yozafati abinja amârho g’e Tarsisi mpu aj’ilonzamwo amarhale e Ofiri, cikwone arhaciyihikaga bulya ago mârho gakenyukira e Esiyoni-Geberi. 50 Okubundi Okoziya, mugala w’Ahabu anacibwira Yozafati erhi: «Oyemêre abarhumisi bani bagende n’abarhumisi bawe omu mâho g’enkuge.» Ci Yozafati arhalonzagya. 51 Yozafati acihengeka aha burhambi bwa b’îshe, abishwa haguma na b’îshe omu lugo lwa Daudi shakulûza wage. Omugala Yoramu ayîma ahali hage.
Olwa Okoziyasi w’Israheli (853-852)
52 Okoziyasi mugala w’Ahabu, anaciba mwami w’Israheli aha Samariya omu mwaka gwa kal’ikumi na nda kurhenga Yozafati ali mwami omu Yuda. Ayîma myaka ibirhi omw’Israheli. 53 Ajira ebirhashinganini omu masu ga Nyakasane, ashimba olugendo lw’îshe n’olugendo lwa nnina, ashimba n’olugendo lwa Yerobwami, mugala wa Nebati, owarhumaga Israheli ajira ecâha. 54. Akaz’irhumikira Baali anakaz’imufukamira, akumiza ntyo Nyakasane Nyamuzinda w’Israheli nk’oku îshe anakazag’ijira koshi.
BHS 1Kings
22
1וַיֵּשְׁב֖וּ שָׁלֹ֣שׁ שָׁנִ֑ים אֵ֚ין מִלְחָמָ֔ה בֵּ֥ין אֲרָ֖ם וּבֵ֥ין יִשְׂרָאֵֽל׃ פ
2וַיְהִ֖י בַּשָּׁנָ֣ה הַשְּׁלִישִׁ֑ית וַיֵּ֛רֶד יְהֹושָׁפָ֥ט מֶֽלֶךְ־יְהוּדָ֖ה אֶל־מֶ֥לֶךְ יִשְׂרָאֵֽל׃
3וַיֹּ֤אמֶר מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵל֙ אֶל־עֲבָדָ֔יו הַיְדַעְתֶּ֕ם כִּֽי־לָ֖נוּ רָמֹ֣ת גִּלְעָ֑ד וַאֲנַ֣חְנוּ מַחְשִׁ֔ים מִקַּ֣חַת אֹתָ֔הּ מִיַּ֖ד מֶ֥לֶךְ אֲרָֽם׃
4וַיֹּ֨אמֶר֙ אֶל־יְהֹ֣ושָׁפָ֔ט הֲתֵלֵ֥ךְ אִתִּ֛י לַמִּלְחָמָ֖ה רָמֹ֣ת גִּלְעָ֑ד וַיֹּ֤אמֶר יְהֹֽושָׁפָט֙ אֶל־מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל כָּמֹ֧ונִי כָמֹ֛וךָ כְּעַמִּ֥י כְעַמֶּ֖ךָ כְּסוּסַ֥י כְּסוּסֶֽיךָ׃
5וַיֹּ֥אמֶר יְהֹושָׁפָ֖ט אֶל־מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֑ל דְּרָשׁ־נָ֥א כַיֹּ֖ום אֶת־דְּבַ֥ר יְהוָֽה׃
6וַיִּקְבֹּ֨ץ מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֥ל אֶֽת־הַנְּבִיאִים֮ כְּאַרְבַּ֣ע מֵאֹ֣ות אִישׁ֒ וַיֹּ֣אמֶר אֲלֵהֶ֗ם הַאֵלֵ֞ךְ עַל־רָמֹ֥ת גִּלְעָ֛ד לַמִּלְחָמָ֖ה אִם־אֶחְדָּ֑ל וַיֹּאמְר֣וּ עֲלֵ֔ה וְיִתֵּ֥ן אֲדֹנָ֖י בְּיַ֥ד הַמֶּֽלֶךְ׃
7וַיֹּ֨אמֶר֙ יְהֹ֣ושָׁפָ֔ט הַאֵ֨ין פֹּ֥ה נָבִ֛יא לַיהוָ֖ה עֹ֑וד וְנִדְרְשָׁ֖ה מֵאֹותֹֽו׃
8וַיֹּ֣אמֶר מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֣ל׀ אֶֽל־יְהֹושָׁפָ֡ט עֹ֣וד אִישׁ־אֶחָ֡ד לִדְרֹשׁ֩ אֶת־יְהוָ֨ה מֵאֹתֹ֜ו וַאֲנִ֣י שְׂנֵאתִ֗יו כִּ֠י לֹֽא־יִתְנַבֵּ֨א עָלַ֥י טֹוב֙ כִּ֣י אִם־רָ֔ע מִיכָ֖יְהוּ בֶּן־יִמְלָ֑ה וַיֹּ֨אמֶר֙ יְהֹ֣ושָׁפָ֔ט אַל־יֹאמַ֥ר הַמֶּ֖לֶךְ כֵּֽן׃
9וַיִּקְרָא֙ מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל אֶל־סָרִ֖יס אֶחָ֑ד וַיֹּ֕אמֶר מַהֲרָ֖ה מִיכָ֥יְהוּ בֶן־יִמְלָֽה׃
10וּמֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֡ל וִֽיהֹושָׁפָ֣ט מֶֽלֶךְ־יְהוּדָ֡ה יֹשְׁבִים֩ אִ֨ישׁ עַל־כִּסְאֹ֜ו מְלֻבָּשִׁ֤ים בְּגָדִים֙ בְּגֹ֔רֶן פֶּ֖תַח שַׁ֣עַר שֹׁמְרֹ֑ון וְכָ֨ל־הַנְּבִיאִ֔ים מִֽתְנַבְּאִ֖ים לִפְנֵיהֶֽם׃
11וַיַּ֥עַשׂ לֹ֛ו צִדְקִיָּ֥ה בֶֽן־כְּנַעֲנָ֖ה קַרְנֵ֣י בַרְזֶ֑ל וַיֹּ֨אמֶר֙ כֹּֽה־אָמַ֣ר יְהוָ֔ה בְּאֵ֛לֶּה תְּנַגַּ֥ח אֶת־אֲרָ֖ם עַד־כַּלֹּתָֽם׃
12וְכָל־הַנְּבִאִ֔ים נִבְּאִ֥ים כֵּ֖ן לֵאמֹ֑ר עֲלֵ֞ה רָמֹ֤ת גִּלְעָד֙ וְהַצְלַ֔ח וְנָתַ֥ן יְהוָ֖ה בְּיַ֥ד הַמֶּֽלֶךְ׃
13וְהַמַּלְאָ֞ךְ אֲשֶׁר־הָלַ֣ךְ׀ לִקְרֹ֣א מִיכָ֗יְהוּ דִּבֶּ֤ר אֵלָיו֙ לֵאמֹ֔ר הִנֵּה־נָ֞א דִּבְרֵ֧י הַנְּבִיאִ֛ים פֶּֽה־אֶחָ֥ד טֹ֖וב אֶל־הַמֶּ֑לֶךְ יְהִֽי־נָ֣א דִבְרֵיךָ כִּדְבַ֛ר אַחַ֥ד מֵהֶ֖ם וְדִבַּ֥רְתָּ טֹּֽוב׃
14וַיֹּ֖אמֶר מִיכָ֑יְהוּ חַי־יְהוָ֕ה כִּ֠י אֶת־אֲשֶׁ֨ר יֹאמַ֧ר יְהוָ֛ה אֵלַ֖י אֹתֹ֥ו אֲדַבֵּֽר׃
15וַיָּבֹוא֮ אֶל־הַמֶּלֶךְ֒ וַיֹּ֨אמֶר הַמֶּ֜לֶךְ אֵלָ֗יו מִיכָ֨יְהוּ֙ הֲנֵלֵ֞ךְ אֶל־רָמֹ֥ת גִּלְעָ֛ד לַמִּלְחָמָ֖ה אִם־נֶחְדָּ֑ל וַיֹּ֤אמֶר אֵלָיו֙ עֲלֵ֣ה וְהַצְלַ֔ח וְנָתַ֥ן יְהוָ֖ה בְּיַ֥ד הַמֶּֽלֶךְ׃
16וַיֹּ֤אמֶר אֵלָיו֙ הַמֶּ֔לֶךְ עַד־כַּמֶּ֥ה פְעָמִ֖ים אֲנִ֣י מַשְׁבִּעֶ֑ךָ אֲ֠שֶׁר לֹֽא־תְדַבֵּ֥ר אֵלַ֛י רַק־אֱמֶ֖ת בְּשֵׁ֥ם יְהוָֽה׃
17וַיֹּ֗אמֶר רָאִ֤יתִי אֶת־כָּל־יִשְׂרָאֵל֙ נְפֹצִ֣ים אֶל־הֶהָרִ֔ים כַּצֹּ֕אן אֲשֶׁ֥ר אֵין־לָהֶ֖ם רֹעֶ֑ה וַיֹּ֤אמֶר יְהוָה֙ לֹֽא־אֲדֹנִ֣ים לָאֵ֔לֶּה יָשׁ֥וּבוּ אִישׁ־לְבֵיתֹ֖ו בְּשָׁלֹֽום׃
18וַיֹּ֥אמֶר מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֖ל אֶל־יְהֹושָׁפָ֑ט הֲלֹוא֙ אָמַ֣רְתִּי אֵלֶ֔יךָ לֹֽוא־יִתְנַבֵּ֥א עָלַ֛י טֹ֖וב כִּ֥י אִם־רָֽע׃
19וַיֹּ֕אמֶר לָכֵ֖ן שְׁמַ֣ע דְּבַר־יְהוָ֑ה רָאִ֤יתִי אֶת־יְהוָה֙ יֹשֵׁ֣ב עַל־כִּסְאֹ֔ו וְכָל־צְבָ֤א הַשָּׁמַ֨יִם֙ עֹמֵ֣ד עָלָ֔יו מִימִינֹ֖ו וּמִשְּׂמֹאלֹֽו׃
20וַיֹּ֣אמֶר יְהוָ֗ה מִ֤י יְפַתֶּה֙ אֶת־אַחְאָ֔ב וְיַ֕עַל וְיִפֹּ֖ל בְּרָמֹ֣ת גִּלְעָ֑ד וַיֹּ֤אמֶר זֶה֙ בְּכֹ֔ה וְזֶ֥ה אֹמֵ֖ר בְּכֹֽה׃
21וַיֵּצֵ֣א הָר֗וּחַ וַֽיַּעֲמֹד֙ לִפְנֵ֣י יְהוָ֔ה וַיֹּ֖אמֶר אֲנִ֣י אֲפַתֶּ֑נּוּ וַיֹּ֧אמֶר יְהוָ֛ה אֵלָ֖יו בַּמָּֽה׃
22וַיֹּ֗אמֶר אֵצֵא֙ וְהָיִ֨יתִי֙ ר֣וּחַ שֶׁ֔קֶר בְּפִ֖י כָּל־נְבִיאָ֑יו וַיֹּ֗אמֶר תְּפַתֶּה֙ וְגַם־תּוּכָ֔ל צֵ֖א וַעֲשֵׂה־כֵֽן׃
23וְעַתָּ֗ה הִנֵּ֨ה נָתַ֤ן יְהוָה֙ ר֣וּחַ שֶׁ֔קֶר בְּפִ֖י כָּל־נְבִיאֶ֣יךָ אֵ֑לֶּה וַֽיהוָ֔ה דִּבֶּ֥ר עָלֶ֖יךָ רָעָֽה׃
24וַיִּגַּשׁ֙ צִדְקִיָּ֣הוּ בֶֽן־כְּנַעֲנָ֔ה וַיַּכֶּ֥ה אֶת־מִיכָ֖יְהוּ עַל־הַלֶּ֑חִי וַיֹּ֕אמֶר אֵי־זֶ֨ה עָבַ֧ר רֽוּחַ־יְהוָ֛ה מֵאִתִּ֖י לְדַבֵּ֥ר אֹותָֽךְ׃
25וַיֹּ֣אמֶר מִיכָ֔יְהוּ הִנְּךָ֥ רֹאֶ֖ה בַּיֹּ֣ום הַה֑וּא אֲשֶׁ֥ר תָּבֹ֛א חֶ֥דֶר בְּחֶ֖דֶר לְהֵחָבֵֽה׃
26וַיֹּ֨אמֶר֙ מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל קַ֚ח אֶת־מִיכָ֔יְהוּ וַהֲשִׁיבֵ֖הוּ אֶל־אָמֹ֣ן שַׂר־הָעִ֑יר וְאֶל־יֹואָ֖שׁ בֶּן־הַמֶּֽלֶךְ׃
27וְאָמַרְתָּ֗ כֹּ֚ה אָמַ֣ר הַמֶּ֔לֶךְ שִׂ֥ימוּ אֶת־זֶ֖ה בֵּ֣ית הַכֶּ֑לֶא וְהַאֲכִילֻ֨הוּ לֶ֤חֶם לַ֨חַץ֙ וּמַ֣יִם לַ֔חַץ עַ֖ד בֹּאִ֥י בְשָׁלֹֽום׃
28וַיֹּ֣אמֶר מִיכָ֔יְהוּ אִם־שֹׁ֤וב תָּשׁוּב֙ בְּשָׁלֹ֔ום לֹֽא־דִבֶּ֥ר יְהוָ֖ה בִּ֑י וַיֹּ֕אמֶר שִׁמְע֖וּ עַמִּ֥ים כֻּלָּֽם׃
29וַיַּ֧עַל מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֛ל וְיהֹושָׁפָ֥ט מֶֽלֶךְ־יְהוּדָ֖ה רָמֹ֥ת גִּלְעָֽד׃
30וַיֹּאמֶר֩ מֶ֨לֶךְ יִשְׂרָאֵ֜ל אֶל־יְהֹושָׁפָ֗ט הִתְחַפֵּשׂ֙ וָבֹ֣א בַמִּלְחָמָ֔ה וְאַתָּ֖ה לְבַ֣שׁ בְּגָדֶ֑יךָ וַיִּתְחַפֵּשׂ֙ מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל וַיָּבֹ֖וא בַּמִּלְחָמָֽה׃
31וּמֶ֣לֶךְ אֲרָ֡ם צִוָּ֣ה אֶת־שָׂרֵי֩ הָרֶ֨כֶב אֲשֶׁר־לֹ֜ו שְׁלֹשִׁ֤ים וּשְׁנַ֨יִם֙ לֵאמֹ֔ר לֹ֚א תִּלָּ֣חֲמ֔וּ אֶת־קָטֹ֖ן וְאֶת־גָּדֹ֑ול כִּ֛י אִֽם־אֶת־מֶ֥לֶךְ יִשְׂרָאֵ֖ל לְבַדֹּֽו׃
32וַיְהִ֡י כִּרְאֹות֩ שָׂרֵ֨י הָרֶ֜כֶב אֶת־יְהֹושָׁפָ֗ט וְהֵ֤מָּה אָֽמְרוּ֙ אַ֣ךְ מֶֽלֶךְ־יִשְׂרָאֵ֣ל ה֔וּא וַיָּסֻ֥רוּ עָלָ֖יו לְהִלָּחֵ֑ם וַיִּזְעַ֖ק יְהֹושָׁפָֽט׃
33וַיְהִ֗י כִּרְאֹות֙ שָׂרֵ֣י הָרֶ֔כֶב כִּֽי־לֹא־מֶ֥לֶךְ יִשְׂרָאֵ֖ל ה֑וּא וַיָּשׁ֖וּבוּ מֵאַחֲרָֽיו׃
34וְאִ֗ישׁ מָשַׁ֤ךְ בַּקֶּ֨שֶׁת֙ לְתֻמֹּ֔ו וַיַּכֶּה֙ אֶת־מֶ֣לֶךְ יִשְׂרָאֵ֔ל בֵּ֥ין הַדְּבָקִ֖ים וּבֵ֣ין הַשִּׁרְיָ֑ן וַיֹּ֣אמֶר לְרַכָּבֹ֗ו הֲפֹ֥ךְ יָדְךָ֛ וְהֹוצִיאֵ֥נִי מִן־הַֽמַּחֲנֶ֖ה כִּ֥י הָחֳלֵֽיתִי׃
35וַתַּעֲלֶ֤ה הַמִּלְחָמָה֙ בַּיֹּ֣ום הַה֔וּא וְהַמֶּ֗לֶךְ הָיָ֧ה מָעֳמָ֛ד בַּמֶּרְכָּבָ֖ה נֹ֣כַח אֲרָ֑ם וַיָּ֣מָת בָּעֶ֔רֶב וַיִּ֥צֶק דַּֽם־הַמַּכָּ֖ה אֶל־חֵ֥יק הָרָֽכֶב׃
36וַיַּעֲבֹ֤ר הָרִנָּה֙ בַּֽמַּחֲנֶ֔ה כְּבֹ֥א הַשֶּׁ֖מֶשׁ לֵאמֹ֑ר אִ֥ישׁ אֶל־עִירֹ֖ו וְאִ֥ישׁ אֶל־אַרְצֹֽו׃
37וַיָּ֣מָת הַמֶּ֔לֶךְ וַיָּבֹ֖וא שֹׁמְרֹ֑ון וַיִּקְבְּר֥וּ אֶת־הַמֶּ֖לֶךְ בְּשֹׁמְרֹֽון׃
38וַיִּשְׁטֹ֨ף אֶת־הָרֶ֜כֶב עַ֣ל׀ בְּרֵכַ֣ת שֹׁמְרֹ֗ון וַיָּלֹ֤קּוּ הַכְּלָבִים֙ אֶת־דָּמֹ֔ו וְהַזֹּנֹ֖ות רָחָ֑צוּ כִּדְבַ֥ר יְהוָ֖ה אֲשֶׁ֥ר דִּבֵּֽר׃
39וְיֶתֶר֩ דִּבְרֵ֨י אַחְאָ֜ב וְכָל־אֲשֶׁ֣ר עָשָׂ֗ה וּבֵ֤ית הַשֵּׁן֙ אֲשֶׁ֣ר בָּנָ֔ה וְכָל־הֶעָרִ֖ים אֲשֶׁ֣ר בָּנָ֑ה הֲלֹֽוא־הֵ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
40וַיִּשְׁכַּ֥ב אַחְאָ֖ב עִם־אֲבֹתָ֑יו וַיִּמְלֹ֛ךְ אֲחַזְיָ֥הוּ בְנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃ פ
41וִיהֹֽושָׁפָט֙ בֶּן־אָסָ֔א מָלַ֖ךְ עַל־יְהוּדָ֑ה בִּשְׁנַ֣ת אַרְבַּ֔ע לְאַחְאָ֖ב מֶ֥לֶךְ יִשְׂרָאֵֽל׃
42יְהֹושָׁפָ֗ט בֶּן־שְׁלֹשִׁ֨ים וְחָמֵ֤שׁ שָׁנָה֙ בְּמָלְכֹ֔ו וְעֶשְׂרִ֤ים וְחָמֵשׁ֙ שָׁנָ֔ה מָלַ֖ךְ בִּירוּשָׁלִָ֑ם וְשֵׁ֣ם אִמֹּ֔ו עֲזוּבָ֖ה בַּת־שִׁלְחִֽי׃
43וַיֵּ֗לֶךְ בְּכָל־דֶּ֛רֶךְ אָסָ֥א אָבִ֖יו לֹא־סָ֣ר מִמֶּ֑נּוּ לַעֲשֹׂ֥ות הַיָּשָׁ֖ר בְּעֵינֵ֥י יְהוָֽה׃
44אַ֥ךְ הַבָּמֹ֖ות לֹֽא־סָ֑רוּ עֹ֥וד הָעָ֛ם מְזַבְּחִ֥ים וּֽמְקַטְּרִ֖ים בַּבָּמֹֽות׃
45וַיַּשְׁלֵ֥ם יְהֹושָׁפָ֖ט עִם־מֶ֥לֶךְ יִשְׂרָאֵֽל׃
46וְיֶ֨תֶר דִּבְרֵ֧י יְהֹושָׁפָ֛ט וּגְבוּרָתֹ֥ו אֲשֶׁר־עָשָׂ֖ה וַאֲשֶׁ֣ר נִלְחָ֑ם הֲלֹֽא־הֵ֣ם כְּתוּבִ֗ים עַל־סֵ֛פֶר דִּבְרֵ֥י הַיָּמִ֖ים לְמַלְכֵ֥י יְהוּדָֽה׃
47וְיֶ֨תֶר֙ הַקָּדֵ֔שׁ אֲשֶׁ֣ר נִשְׁאַ֔ר בִּימֵ֖י אָסָ֣א אָבִ֑יו בִּעֵ֖ר מִן־הָאָֽרֶץ׃
48וּמֶ֥לֶךְ אֵ֛ין בֶּאֱדֹ֖ום נִצָּ֥ב מֶֽלֶךְ׃
49יְהֹושָׁפָ֡ט עָשָׂר אֳנִיֹּ֨ות תַּרְשִׁ֜ישׁ לָלֶ֧כֶת אֹופִ֛ירָה לַזָּהָ֖ב וְלֹ֣א הָלָ֑ךְ כִּֽי־נִשְׁבְּרָה אֳנִיֹּ֖ות בְּעֶצְיֹ֥ון גָּֽבֶר׃
50אָ֠ז אָמַ֞ר אֲחַזְיָ֤הוּ בֶן־אַחְאָב֙ אֶל־יְהֹ֣ושָׁפָ֔ט יֵלְכ֧וּ עֲבָדַ֛י עִם־עֲבָדֶ֖יךָ בָּאֳנִיֹּ֑ות וְלֹ֥א אָבָ֖ה יְהֹושָׁפָֽט׃
51וַיִּשְׁכַּ֤ב יְהֹֽושָׁפָט֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו וַיִּקָּבֵר֙ עִם־אֲבֹתָ֔יו בְּעִ֖יר דָּוִ֣ד אָבִ֑יו וַיִּמְלֹ֛ךְ יְהֹורָ֥ם בְּנֹ֖ו תַּחְתָּֽיו׃ ס
52אֲחַזְיָ֣הוּ בֶן־אַחְאָ֗ב מָלַ֤ךְ עַל־יִשְׂרָאֵל֙ בְּשֹׁ֣מְרֹ֔ון בִּשְׁנַת֙ שְׁבַ֣ע עֶשְׂרֵ֔ה לִיהֹושָׁפָ֖ט מֶ֣לֶךְ יְהוּדָ֑ה וַיִּמְלֹ֥ךְ עַל־יִשְׂרָאֵ֖ל שְׁנָתָֽיִם׃
53וַיַּ֥עַשׂ הָרַ֖ע בְּעֵינֵ֣י יְהוָ֑ה וַיֵּ֗לֶךְ בְּדֶ֤רֶךְ אָבִיו֙ וּבְדֶ֣רֶךְ אִמֹּ֔ו וּבְדֶ֨רֶךְ֙ יָרָבְעָ֣ם בֶּן־נְבָ֔ט אֲשֶׁ֥ר הֶחֱטִ֖יא אֶת־יִשְׂרָאֵֽל׃
54וַֽיַּעֲבֹד֙ אֶת־הַבַּ֔עַל וַיִּֽשְׁתַּחֲוֶ֖ה לֹ֑ו וַיַּכְעֵ֗ס אֶת־יְהוָה֙ אֱלֹהֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל כְּכֹ֥ל אֲשֶׁר־עָשָׂ֖ה אָבִֽיו׃