Balamu agisha bene lsraheli
23
1 Balamu abwira Balaka, erhi: «Onyubakirage hano mpêrero nda, onanteganyize mpanzi nda hano na ngandahuzi nda.» 2 Balaka anacijira nk’o kwo Balamu anamuhunaga. Anacirherekêra empanzi n’engandabuzi oku ngasi luhêrero. 3 Balamu anacibwira Balaka, erhi: «Yimanga hofi n’eyi nterekêro yawe okunaciyegûla hitya; hali amango Nyamubâho akambugàna. Ebi akanyereka byo nani nakanakumanyisa.» Anacikanya aja oku hirhondo hirhalikwo cici.
Obulêbi
bwa Balamu
4 Nyamuzinda anacishimânana na Balamu; naye
anacimubwira, erhi: «Nayubasirage mpêrcro nda, na kuli ngasi luhêrero
najirirekwo enterekêro y’empanzi n’engandabuzi. 5 Nyamubâho
anacimuhira ecinwa omu kanwa, anacimubwira, erhi: «Oshubirage
emunda Balaka ali, ntyo kwo waderha.» 6 Balamu
anacishubira emunda ali ashimana anaciyimanzire aha nterekêro yage, yo n’abaluzi
ba Mowabu boshi. 7 Anaciderha binola binwa, erhi: Balaka
anacintenza e Arami, Omwami w’e Mowabu anantenzize omu bìrhondo by’e
Buzùka-zùha, ampùna erhi: Oyishe ompehêrerere Yakobo! Oyishe ofûhire Israheli!»
8 Kurhigi nankahehêrera, amango Nyamubàho arhahehêriri? Kurhigi nankafûha, amango Nyamubàûho arhafûha? 9 Bulya, kurhenga okw’irhwerhwe ly’aga mabuye namamubon. Kurhenga okw’irhwerhwe ly’orhu rhurhondo, namamulolereza. Luli lubaga luyubasire hago hago, lurhankanaja oku mubalè gw’agandi mashanja. 10 Ndi wankaganja entuliri ya Yakobo, ndi wankaberûla enkûmo y’lsraheli? Mbofa nk’abashinganyanya, n’akalamo kani kaboyurha aka akâho!
11 Balaka anacibwira Balamu, erhi: «Kwo kurhi oku wamanjirira? Nakurhôlaga nti ohehêrere abashombanyi bâni, !ero wehe kwamaba kubagisha.12 Balamu ashuza, erhi: «Ka ntagwasirwi nderhe kulya Nyamubâho anahizire omu kanwa kàni?» 13 Balaka anacimubwira, erhi: «Nkulikiraga ahandi hantu. Olu lubaga wabona ntya, olubwine lunda luguma, ci orhalubwini lwoshi. Olumpehehêrere lero aho. 14 Amujana ebw’Ihamba ly’Abalalizi, okw’irhwerhwe ly’entondo ya Piga; ayubakakwo mpêrero nda, kuli ngasi luguma arherekerêrakwo mpanzi nguma na ngandabuzi nguma. 15 Balamu anacibwira Balaka, erhi: «:Obêre hofi n’eyira nterekêro yawe nani nkola nagendirinda.» 16 Nyamubâho anacishimana Balamu, anacimuhira ecinwa omu kanwa kage, anacimubwira. erhi: «Oshubire emunda Balaka ·ali, ogendimubwira ebi binwa.» 17 Anacishubira emunda Balaka ali ayimanzire hofi n’enterekêro yage n’abaluzi b’e Moabu banali boshi naye. Balaka anacimudosa erhi: «Kurhi Nyamubâho ana desirage?» 18 Kandi Balamu anaciderha ebi binwa, erhi: «Yimuka Balaka, onayumve, ntega okurhwiri, mwene Sefori. 19 Nyamuzinda arhaba muntu okazinywerha arhali mwene Adarnu okaziciyunjuza. Ka ye oderha kone arhanajire cici? Ka ye oderha akanwa karhanabe kulya anaderhaga? 20 Nahàbirwe irhegeko ly’okugisha; nagisha, ntanaciyunjuze. 21Ntabwini bubi buci muli Yakobo. Ntabwini ntânya nci muli lsraheli. Nyamubâho Nyamuzinda wage ali naye, aha mwage wanayumva ecihogêro c’aha bwami. 22 Nyamuzinda wamukulaga e Misiri, emisi yage eri ya mbogo. 23 Bulya nta bulozi bwankadunda Yakobo na nta bulaguzi bwankahasha Israheli. Ciru akaba Yakobo na Israheli banabwirwe mpu: «Kurhi oku Nyamuzinda ajira?» 24 Lola olubaga lwacinânûla nka ntale nkazi, lwamacûka nka ntale ndume; erhahunga erhanacishanshanyula nsimba yayo, n’okunywa omuko gw’ebi yanigaga.
25 Balaka abwira Balamu, erhi: Olekage okubahehêrera, ci kwone orhabagishaga.26 Balamu ashuza Balaka, erhi: «Ka ntakubwizire oku najira oku Nyamuzinda anadesire kwoshi?» 27 Balaka anacibwira Balamu, erhi: «Kanyagya nkuheke ahandi hantu. Nkaba aho hanasîmisa Nyamuzinda, akuyemerere obampehêrerere. 28 Balaka anacijâna Balamu oku ntondo ya Peyori, ebonekine omw’irungu lyoshi. 29 Balamu anacibwira Balaka, erhi: «Onyubakire aha mpêrero nda, onanteganyize aha mpanzi nda na ngandabuzi nda.» 30 Balaka anacijira nk’oku Balamu anamubwiraga, arherekêra empanzi n’engandabuzi oku ngasi luhêrero.
23
1וַיֹּ֤אמֶר בִּלְעָם֙ אֶל־בָּלָ֔ק בְּנֵה־לִ֥י בָזֶ֖ה שִׁבְעָ֣ה מִזְבְּחֹ֑ת וְהָכֵ֥ן לִי֙ בָּזֶ֔ה שִׁבְעָ֥ה פָרִ֖ים וְשִׁבְעָ֥האֵילִֽים׃
2וַיַּ֣עַשׂ בָּלָ֔ק כַּאֲשֶׁ֖ר דִּבֶּ֣ר בִּלְעָ֑ם וַיַּ֨עַל בָּלָ֧ק וּבִלְעָ֛ם פָּ֥ר וָאַ֖יִל בַּמִּזְבֵּֽחַ׃
3וַיֹּ֨אמֶר בִּלְעָ֜ם לְבָלָ֗ק הִתְיַצֵּב֮ עַל־עֹלָתֶךָ֒ וְאֵֽלְכָ֗ה אוּלַ֞י יִקָּרֵ֤ה יְהוָה֙ לִקְרָאתִ֔י וּדְבַ֥ר מַה־יַּרְאֵ֖נִיוְהִגַּ֣דְתִּי לָ֑ךְ וַיֵּ֖לֶךְ שֶֽׁפִי׃
4וַיִּקָּ֥ר אֱלֹהִ֖ים אֶל־בִּלְעָ֑ם וַיֹּ֣אמֶר אֵלָ֗יו אֶת־שִׁבְעַ֤ת הַֽמִּזְבְּחֹת֙ עָרַ֔כְתִּי וָאַ֛עַל פָּ֥ר וָאַ֖יִל בַּמִּזְבֵּֽחַ׃
5וַיָּ֧שֶׂם יְהוָ֛ה דָּבָ֖ר בְּפִ֣י בִלְעָ֑ם וַיֹּ֛אמֶר שׁ֥וּב אֶל־בָּלָ֖ק וְכֹ֥ה תְדַבֵּֽר׃
6וַיָּ֣שָׁב אֵלָ֔יו וְהִנֵּ֥ה נִצָּ֖ב עַל־עֹלָתֹ֑ו ה֖וּא וְכָל־שָׂרֵ֥י מֹואָֽב׃
7וַיִּשָּׂ֥א מְשָׁלֹ֖ו וַיֹּאמַ֑ר מִן־אֲ֠רָם יַנְחֵ֨נִי בָלָ֤ק מֶֽלֶךְ־מֹואָב֙ מֵֽהַרְרֵי־קֶ֔דֶם לְכָה֙ אָֽרָה־לִּ֣י יַעֲקֹ֔ב וּלְכָ֖הזֹעֲמָ֥ה יִשְׂרָאֵֽל׃
8מָ֣ה אֶקֹּ֔ב לֹ֥א קַבֹּ֖ה אֵ֑ל וּמָ֣ה אֶזְעֹ֔ם לֹ֥א זָעַ֖ם יְהוָֽה׃
9כִּֽי־מֵרֹ֤אשׁ צֻרִים֙ אֶרְאֶ֔נּוּ וּמִגְּבָעֹ֖ות אֲשׁוּרֶ֑נּוּ הֶן־עָם֙ לְבָדָ֣ד יִשְׁכֹּ֔ן וּבַגֹּויִ֖ם לֹ֥א יִתְחַשָּֽׁב׃
10מִ֤י מָנָה֙ עֲפַ֣ר יַעֲקֹ֔ב וּמִסְפָּ֖ר אֶת־רֹ֣בַע יִשְׂרָאֵ֑ל תָּמֹ֤ת נַפְשִׁי֙ מֹ֣ות יְשָׁרִ֔ים וּתְהִ֥י אַחֲרִיתִ֖י כָּמֹֽהוּ׃
11וַיֹּ֤אמֶר בָּלָק֙ אֶל־בִּלְעָ֔ם מֶ֥ה עָשִׂ֖יתָ לִ֑י לָקֹ֤ב אֹיְבַי֙ לְקַחְתִּ֔יךָ וְהִנֵּ֖ה בֵּרַ֥כְתָּ בָרֵֽךְ׃
12וַיַּ֖עַן וַיֹּאמַ֑ר הֲלֹ֗א אֵת֩ אֲשֶׁ֨ר יָשִׂ֤ים יְהוָה֙ בְּפִ֔י אֹתֹ֥ו אֶשְׁמֹ֖ר לְדַבֵּֽר׃
13וַיֹּ֨אמֶר אֵלָ֜יו בָּלָ֗ק לְךָ נָּ֨א אִתִּ֜י אֶל־מָקֹ֤ום אַחֵר֙ אֲשֶׁ֣ר תִּרְאֶ֣נּוּ מִשָּׁ֔ם אֶ֚פֶס קָצֵ֣הוּ תִרְאֶ֔ה וְכֻלֹּ֖ולֹ֣א תִרְאֶ֑ה וְקָבְנֹו־לִ֖י מִשָּֽׁם׃
14וַיִּקָּחֵ֨הוּ֙ שְׂדֵ֣ה צֹפִ֔ים אֶל־רֹ֖אשׁ הַפִּסְגָּ֑ה וַיִּ֨בֶן֙ שִׁבְעָ֣ה מִזְבְּחֹ֔ת וַיַּ֛עַל פָּ֥ר וָאַ֖יִל בַּמִּזְבֵּֽחַ׃
15וַיֹּ֨אמֶר֙ אֶל־בָּלָ֔ק הִתְיַצֵּ֥ב כֹּ֖ה עַל־עֹלָתֶ֑ךָ וְאָנֹכִ֖י אִקָּ֥רֶה כֹּֽה׃
16וַיִּקָּ֤ר יְהוָה֙ אֶל־בִּלְעָ֔ם וַיָּ֥שֶׂם דָּבָ֖ר בְּפִ֑יו וַיֹּ֛אמֶר שׁ֥וּב אֶל־בָּלָ֖ק וְכֹ֥ה תְדַבֵּֽר׃
17וַיָּבֹ֣א אֵלָ֗יו וְהִנֹּ֤ו נִצָּב֙ עַל־עֹ֣לָתֹ֔ו וְשָׂרֵ֥י מֹואָ֖ב אִתֹּ֑ו וַיֹּ֤אמֶר לֹו֙ בָּלָ֔ק מַה־דִּבֶּ֖ר יְהוָֽה׃
18וַיִּשָּׂ֥א מְשָׁלֹ֖ו וַיֹּאמַ֑ר ק֤וּם בָּלָק֙ וּֽשֲׁמָ֔ע הַאֲזִ֥ינָה עָדַ֖י בְּנֹ֥ו צִפֹּֽר׃
19לֹ֣א אִ֥ישׁ אֵל֙ וִֽיכַזֵּ֔ב וּבֶן־אָדָ֖ם וְיִתְנֶחָ֑ם הַה֤וּא אָמַר֙ וְלֹ֣א יַעֲשֶׂ֔ה וְדִבֶּ֖ר וְלֹ֥א יְקִימֶֽנָּה׃
20הִנֵּ֥ה בָרֵ֖ךְ לָקָ֑חְתִּי וּבֵרֵ֖ךְ וְלֹ֥א אֲשִׁיבֶֽנָּה׃
21לֹֽא־הִבִּ֥יט אָ֨וֶן֙ בְּיַעֲקֹ֔ב וְלֹא־רָאָ֥ה עָמָ֖ל בְּיִשְׂרָאֵ֑ל יְהוָ֤ה אֱלֹהָיו֙ עִמֹּ֔ו וּתְרוּעַ֥ת מֶ֖לֶךְ בֹּֽו׃
22אֵ֖ל מֹוצִיאָ֣ם מִמִּצְרָ֑יִם כְּתֹועֲפֹ֥ת רְאֵ֖ם לֹֽו׃
23כִּ֤י לֹא־נַ֨חַשׁ֙ בְּיַעֲקֹ֔ב וְלֹא־קֶ֖סֶם בְּיִשְׂרָאֵ֑ל כָּעֵ֗ת יֵאָמֵ֤ר לְיַעֲקֹב֙ וּלְיִשְׂרָאֵ֔ל מַה־פָּ֖עַל אֵֽל׃
24הֶן־עָם֙ כְּלָבִ֣יא יָק֔וּם וְכַאֲרִ֖י יִתְנַשָּׂ֑א לֹ֤א יִשְׁכַּב֙ עַד־יֹ֣אכַל טֶ֔רֶף וְדַם־חֲלָלִ֖ים יִשְׁתֶּֽה׃
25וַיֹּ֤אמֶר בָּלָק֙ אֶל־בִּלְעָ֔ם גַּם־קֹ֖ב לֹ֣א תִקֳּבֶ֑נּוּ גַּם־בָּרֵ֖ךְ לֹ֥א תְבָרֲכֶֽנּוּ׃
26וַיַּ֣עַן בִּלְעָ֔ם וַיֹּ֖אמֶר אֶל־בָּלָ֑ק הֲלֹ֗א דִּבַּ֤רְתִּי אֵלֶ֨יךָ֙ לֵאמֹ֔ר כֹּ֛ל אֲשֶׁר־יְדַבֵּ֥ר יְהוָ֖ה אֹתֹ֥ו אֶֽעֱשֶֽׂה׃
27וַיֹּ֤אמֶר בָּלָק֙ אֶל־בִּלְעָ֔ם לְכָה־נָּא֙ אֶקָּ֣חֲךָ֔ אֶל־מָקֹ֖ום אַחֵ֑ר אוּלַ֤י יִישַׁר֙ בְּעֵינֵ֣י הָאֱלֹהִ֔ים וְקַבֹּ֥תֹולִ֖י מִשָּֽׁם׃
28וַיִּקַּ֥ח בָּלָ֖ק אֶת־בִּלְעָ֑ם רֹ֣אשׁ הַפְּעֹ֔ור הַנִּשְׁקָ֖ף עַל־פְּנֵ֥י הַיְשִׁימֹֽן׃
29וַיֹּ֤אמֶר בִּלְעָם֙ אֶל־בָּלָ֔ק בְּנֵה־לִ֥י בָזֶ֖ה שִׁבְעָ֣ה מִזְבְּחֹ֑ת וְהָכֵ֥ן לִי֙ בָּזֶ֔ה שִׁבְעָ֥ה פָרִ֖ים וְשִׁבְעָ֥האֵילִֽים׃
30וַיַּ֣עַשׂ בָּלָ֔ק כַּאֲשֶׁ֖ר אָמַ֣ר בִּלְעָ֑ם וַיַּ֛עַל פָּ֥ר וָאַ֖יִל בַּמִּזְבֵּֽחַ׃